Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8C/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617203884
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4617203884.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou v právnej veci žalobkyne: Y. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, B. právne zastúpená advokátkou JUDr. Kristínou Gerovou, so sídlom
Škultétyho 1597/7, Topoľčany proti žalovanému: L. D., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom B. XXX, o určenie
že motorové vozidlo a nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
ktorej rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.05.2017, sa žalobkyňa domáhala určenia, že do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) patrí osobné motorové vozidlo Jeep
Cherokee Grand EČV: B ako aj nehnuteľnosti špecifikované v podanej žalobe, ktoré sú v katastri
nehnuteľností na príslušných listoch vlastníctva zapísané ako výlučné vlastníctvo žalovaného.

2.Podanúžalobuodôvodnilažalobkyňatým,žejejmanželstvosožalovanýmbolorozvedenérozsudkom
tunajšieho súdu sp. zn. 11P/242/2014 zo dňa 20.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 08.12.2014. Po
rozvode manželstva si so žalovaným ich BSM vyporiadali dohodou zo dňa 16.01.2015, ktorej platnosť

napadla žalobou na tunajšom súde a konanie sa viedlo pod sp. zn. 8C/9/2016. Uvedená žaloba však
bola zamietnutá, z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu. Žalobkyňa zároveň tvrdila, že
počas manželstva nadobudli so žalovaným, z prostriedkov BSM, práve vyššie špecifikované motorové
vozidlo, ako aj v žalobe špecifikované nehnuteľnosti, a myslela si, že ich nadobudli do BSM. Až po
uzavretí dohody o vyporiadaní BSM sa dozvedela, že na tieto nehnuteľnosti nemá žiaden nárok a
žalovaný si ich nechal napísať len na seba. Jediným dôvodom takéhoto konania žalovaného bolo podľa
žalobkyne to, že ju chcel ukrátiť v prípade vyporiadania BSM, čo podľa nej dokazuje aj skutočnosť, že

predmetné nehnuteľnosti pred rozvodom napísal na tretie osoby, a po vyporiadaní BSM si ich dal opäť
previesť na seba.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 11.07.2017, s podanou žalobou nesúhlasil,
a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Poukázal
na to, že manželstvo strán bolo rozvedené vyššie špecifikovaným rozsudkom, ktorým bola zároveň
schválená rodičovská dohoda o striedavej starostlivosti maloletých detí. Po rozvode manželstva a

schválení rodičovskej dohody uzavreli strany dňa 16.01.2015 aj dohodu o vyporiadaní BSM, predmetom
ktorej bol aj prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 696 v k.ú. Tvrdomestice,
pričom následne strany podali aj spoločný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Ďalej žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že žalobkyňa na tunajšom súde v minulosti podala žalobuo určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM, o ktorej rozhodol tunajší súd rozsudkom sp. zn.
8C/9/2016 zo dňa 27.09.2016.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi vrátane pripojeného spisu tunajšieho
súdu sp. zn. 11P/242/2014, ako aj rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 8C/9/2016 a zistil nasledovný
skutkový stav:

4.1. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11P/242/2014-24 zo dňa 20.11.2014 bolo manželstvo strán

rozvedené, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2014.

4.2. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8C/9/2016-250 zo dňa 27.09.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť
19.11.2016 bola žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala neplatnosti dohody o vyporiadní BSM zo dňa
16.01.2015 zamietnutá.

4.3. Z listov vlastníctva pripojených k podanej žalobe vyplýva, že nehnuteľnosti ku ktorým sa žalobkyňa
domáhala podanou žalobou určenia, že patria do BSM, sú vedené ako výlučné resp. podielové
spoluvlastníctvo žalovaného (pričom príslušné spoluvlastníce podiely sú vo výlučnom vlastníctve
žalovaného).

5. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa

vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,

platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

6. Pre posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu vyžadovaného ustanovením § 137 písm. c) CSP
je rozhodujúci právny záujem žalobkyne (jej žaloba je predmetom konania). V danom prípade je zrejmé,
že žalobkyni ide o to, aby súd určil že veci (hnuteľná a nehnuteľné) špecifikované v podanej žalobe
patria do už zaniknutého BSM a naopak žalovaný žiada podanú žalobu zamietnuť, pričom okrem iného

argumentuje aj tým, že strany si BSM vyporiadali dohodou, zároveň namieta aj nedostatok naliehavého
právneho záujmu na podanej žalobe.

7. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter a má miesto predovšetkým tam, kde ňou
možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a zodpovedajúcu nápravu

nemožno dosiahnuť inak. Určovacia žaloba je na mieste tiež tam, kde najúčinnejšie vystihuje obsah
a povahu príslušného právneho vzťahu a možno ňou dosiahnuť odvrátenie budúcich sporov a predísť
rozmnožovaniu súdnych konaní. Pokiaľ nemožno očakávať naplnenie týchto funkcií určovacej žaloby,
nie je daný naliehavý právny záujem vyžadovaný ustanovením § 137 písm. c) CSP. Účelom žaloby o
určenie je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým predtým, než dôjde k porušeniu právneho

vzťahualebopráva.Zásada,žežalobcasanemôžežalobou úspešnedomáhaťurčeniaprávnehovzťahu
alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti
domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého
práva alebo právneho vzťahu. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto návrhu, musí
byťnaliehavývtomzmysle,žežalobcavdanomprávnomvzťahumôženavrhovanýmurčenímdosiahnuť

odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa
určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je), vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov
sporu a predíde sa ďalším návrhom na začatie konania.8. V prejednávanom prípade je nesporné, že strany sporu sú bývalí manželia, ktorých manželstvo bolo
rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11P/242/2014-24 zo dňa 20.11.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 08.12.2014. Uvedeným dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode tak zaniklo

manželstvo strán ako aj ich BSM.

9. Medzi stranami bolo zároveň nesporné, že dňa 16.01.2015 uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM,
ktorej platnosť žalobkyňa napadla na tunajšom súde žalobou, ktorá bola rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
8C/9/2016-250zo dňa 27.09.2016, právoplatne zamietnutá.

10. Z ustálenej súdnej prace vyplýva, že za trvania BSM možno pripustiť existenciu naliehavého
právneho záujmu na určení, že určitá vec patrí do BSM, najmä v prípade, ak ide o nehnuteľnosť, ktorá
je evidovaná v katastri nehnuteľnosti len na jedného z manželov; avšak aj v takom prípade nie je bez
významu posúdenie, či takáto sporná otázka nemôže byť riešená ako predbežná otázka v konaní o
vyporiadaní už zaniknutého BSM . V konaní o vyporiadanie BSM totiž súd najskôr ako predbežnú otázku

rieši to, či majetkové hodnoty, ktoré sú predmetom konania skutočne patria do masy BSM a následne
ich prikáže niektorej zo strán.

11. Je zrejmé, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala určenia, že sporné
nehnuteľnosti a motorové vozidlo patria do BSM v čase, keď už BSM sporových strán zaniklo rozvodom

manželstva dňa 08.12.2014. Podľa názoru súdu mala žalobkyňa možnosť dosiahnuť zmenu zápisu
vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností, ako aj k predmetnému motorovému
vozidlu, v konaní o vyporiadanie BSM, v ktorom by bola otázka spoločného vlastníctva strán k týmto
veciam posudzovaná ako otázka predbežná. Pokiaľ však už BSM zaniklo, nie je daný naliehavý právny
záujem na samostatnej žalobe, ktorou sa ktorýkoľvek z bývalých manželov domáha iba určenia, že

určitá vec patrí do BSM. (Najvyšší súd SR 3Cdo 460/2013, KS v Trenčíne 4Co/91/2012, KS v Žiline
9Co/136/2014, 8Co/34/2014).

12. Za danej situácie, kedy otázka spoločného vlastníctva k určitej veci sa môže dosiahnuť v konaní
o vyporiadanie BSM (pričom stále beží lehota na podanie žaloby), považuje súd aktuálnu žalobu

žalobkyne za právne neopodstatnenú pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení, nakoľko nerieši celý obsah sporného vzťahu strán. V rámci konania o vyporiadanie BSM totiž
súd okrem vlastníctva k jednotlivým veciam, ktoré tvoria masu BSM, vyporiadava aj pasíva, ktoré sa k
daným veciam môžu viazať a rozhoduje aj o finančnej náhrade s prihliadnutím na § 150 Občianskeho
zákonníka.

13. Súd preto podanú žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal resp. vykonával dokazovanie vo
veci samej, nakoľko ak sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je
vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej (Najvyšší súd SR sp. zn. 1 Cdo 26/07, 2 Cdo
231/07,1 Cdo 91/2006).

14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.