Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/143/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204209
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8514204209.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s.,
so sídlom Hodžova 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Z. S., J.. XX.X.XXXX, G. X. XX,
XXX XX K., právne zastúpená: JUDr. Marta Konkoľová, advokátka, so sídlom ul. Jarmočná 79, Stará
Ľubovňa, o zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa č. k. 5C/239/2014 - 108 zo dňa 25.05.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) žalobu zamietol
a vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 72,96%.

2. V odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v predmetnom
spore ide o spotrebiteľský právny vzťah. V zmysle odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
súd prvej inštancie skúmal, či žalobca pri poskytovaní úveru konal s odbornou starostlivosťou podľa § 11

ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochainýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľov
(ďalej len ,,ZoSÚ“) a ustálil, že úver poskytnutý žalovanej žalobcom podľa zmluvy o úvere je bezúročný a
bez poplatkov, a to vzhľadom na to, že žalobca si nesplnil povinnosť podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v spojení s
§ 7 ods. 1 ZoSÚ v spojení s § 7 ods. 21 a ods. 22 ZoSÚ. Dospel k záveru, že neboli absolútne predložené
doklady o tom, či žalobca v tomto kontexte skúmal ekonomickú situáciu žalovanej po všetkých stránkach
a či riadne skúmal i sociálnu situáciu žalovanej (rodinný stav, počet členov domácnosti, príjmy partnera,
výdavky v domácnosti atď.). Žalobca nijako nepreukázal, či manžel žalovanej vie o uzavretí úverovej

zmluvy, či manžel žalovanej pracuje a aký má príjem, pri výdavkoch je pri každej z položiek uvedená
suma 0 eur, pričom žalovaná výdavky na bývanie má a aj pri bežnej logike je zrejmé, že pravdepodobne
každý človek má nejaké výdavky na domácnosť a potreby rodiny. Konštatoval, že nesplnenie postupu
žalobcom riadne podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ vyplýva i z toho, že ak by si žalobca riadne zistil výšku príjmov
žalovanej a jej manžela v čase uzatvárania Zmluvy, tak by vzhľadom na manželský zväzok žalovanej
musel relevantne trvať na uzavretí Zmluvy i manželom žalovanej (či jeho súhlase k jej uzavretiu),
nakoľko pri príjmoch žalovanej v tom čase (pred splnením odvodových povinností v zásade 370,00 eur),

neznámom príjme manžela a počte detí (už v tom čase tri) zrejme úver 3.000,00 eur nebol u nich bežná
vec. Všetky tieto skutočnosti nemožno hodnotiť inak ako hrubé porušenie povinností žalobcu a preto sa
úver poskytnutý žalovanej na základe zmluvy o úvere považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom
na uvedené súd prvej inštancie žalobe v zostávajúcej časti po rozhodnutí Krajského súdu v Prešovenevyhovel a žalobu zamietol. Na záver dodal, že pre naplnenie ustanovenia § 391 ods. 2 CSP považoval
sa za potrebné sa vysporiadať aj právnym názorom odvolacieho súdu poukazujúcich na ust. § 9 ods. 2
písm. c), j) a k) v kontexte s rozsudkom Súdneho dvora EU C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a. s.

a uviedol, že sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22.02.2018. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že súd dospel k záveru, že
žaloba je nedôvodná v zostávajúcej časti, z iných dôvodov ako bolo pôvodne vyjadrené v rozsudku z
21.06.2016, č. k. 5C/239/2014-51, ktorý bol v zamietavej časti zrušený uznesením Krajského súdu v
Prešove z 02.05.2017 č. k. 9Co/87/2016-75, žalobu zamietol.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok. Žalobca bol vo veci úspešný v časti predmetu konania vo výške 2.837,90 eura,
teda v rozsahu 86,46 % a žalovaná bola úspešná v časti predmetu konania vo výške 443,85 eura,
teda v rozsahu 13,52 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu v rozsahu 86,48 % od úspechu žalovanej v
rozsahu 13,52 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 72,96 %.

4. Žalobca podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie
v rozsahu jeho zamietnutej časti a trov konania. Mal za to, že pri poskytnutí úveru konal v súlade s
právnymi predpismi a bonitu overil dostatočne v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ. Špecifikáciou žaloby, na

základe rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 04.07.2017 žalobca doplnil žalobu o dôkazy
preukazujúce, že postupoval pri poskytovaní úveru v súlade s § 11 ods. 2 ZoSÚ a síce získaním
informácií o príjmoch a výdavkoch a ďalších majetkových pomeroch žiadateľa o úver, predložením
potvrdenia o lustrácii príjmov žiadateľa o úver v Sociálnej poisťovni a predložením potvrdenia o lustrácii
žiadateľa o úver v spoločnom registri bankových informácií. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná bola

povinná poskytnúť úplné, presné a pravdivé údaje pre posúdenie jej bonity v súlade s § 7 ods. 2 ZoSÚ.
Žalovaná uviedla v žiadosti o úver v údajoch o výdavkoch žiadateľa sumy vo výške ,,0“, v kolónke
ohľadom existencie obmedzenia BSM odpoveď ,,nie“, v kolónke počet vyživovaných deti ,,0“, pričom
uvedené nebolo pravdivo označené a podľa vyjadrení žalovanej na pojednávaní má žalovaná výdavky
na bývanie, ako aj tri nezaopatrené deti. Žalovaná túto povinnosť porušila a nemôže sa dovolávať

ochrany svojich práv založených na vlastnom klamstve. K tvrdeniu súdu, že žalobca mal vzhľadom
na existujúci manželský záväzok žalovanej trvať na uzavretí zmluvy i s manželom žalovanej, nakoľko
zrejme úver vo výške 3.000 eur nebol u nich bežná vec, poukázal na odbornú judikatúru, ale aj prax
súdov, v zmysle ktorej sa za predmet BSM nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia
všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Z uvedeného vyplýva, že na úkony, ktoré sa

netýkajú vecí patriacich do BSM alebo ich správy, nie je súhlas druhého manžela potrebný. Na záver
zdôraznil, že zohľadnil dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjmy a výdavky spotrebiteľa a aj účel spotrebiteľského úveru, nahliadol do príslušnej databázy s
negatívnym dopytom (SRBI) a vychádzal z údajov poskytnutých mu žalovanou a zistenými lustráciou
v Sociálnej poisťovni, teda povinnosť konať s odbornou starostlivosťou v žiadnom prípade neporušil a

už v žiadnom prípade sa nejedná o hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vyhovel žalobe
žalobcu v plnom rozsahu a zároveň priznal náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

5.Kodvolaniužalobcusavyjadrilažalovaná,ktorázdôraznila,žežalobcazohľadňovalibapríjmovúčasť,

pričom úplne opomenul zisťovať výdavky na strane žalovanej. Bez zohľadnenia príjmov a rovnako aj
výdavkov žalobca nemohol objektívne posudzovať jej celkovú sociálno - ekonomickú situáciu. Podľa jej
názorujenutnévyhodnotiťskúmaniebonityžalovanejzostranyžalobcuakoúplneformalistické.Uviedla,
že spotrebiteľ je síce povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje, avšak
táto povinnosť nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa

potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a
takto získané informácie vyhodnotiť. Navrhla potvrdiť rozsudok súdu v napadnutom rozsahu ako vecne
správny a zaviazať žalobcu nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania.

6. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Uviedol, že

pri zohľadnení príjmu žalovanej vo výške 376 eur je zrejmé, že splátka vo výške 63,44 eura bola pre
žalovanú splniteľná a jej finančné možnosti umožňovali splácať úver.7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá zotrvala na svojom tvrdení o formalistickom a
nedostatočnom skúmaní bonity žalovanej zo strany žalobcu.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť,
či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie
právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t. j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zákon o
spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovanej náležite
skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ.

11. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru.

12. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

13.Zákonč.129/2010Z.zospotrebiteľskýchúverochjetranspozíciouSmerniceEurópskehoparlamentu

a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, ktorou sa v čl. 8 uložilo členským štátom zabezpečiť, aby veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy.
Zmyslom úpravy je predovšetkým ochrana spotrebiteľa, vychádzajúc z cieľov smernice sa touto úpravou

ale sleduje aj širšia spoločenská ochrana.
Povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy bonitu spotrebiteľa predstavuje pre spotrebiteľa
aj určitú záruku, že veriteľ bude pri poskytovaní úveru postupovať tak, aby ho do určitej miery
chránil pred neschopnosťou splácať. Primárnym chráneným záujmom je tu ochrana spotrebiteľa
pred nezodpovedným poskytnutím úveru, ktoré by viedlo k jeho insolvencii so všetkými negatívnymi

následkami, a to ako ekonomickými v podobe straty majetku, tak spoločenskými v podobe spoločenskej
stigmatizácie (Wachtlová, Slanina: Zákon o spotřebitelském úvěru, Komentář, Praha, C.H.Beck, 2011,
s.99).
Sekundárne sa ochranou spotrebiteľa dosiahne aj ochrana veriteľa a docieli sa tým želaný stav
zodpovedného úverovania.

14. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-449/13, CA Consumer Finance/Ingrid Bakkaus et
all z 18.12.2014 uviedol, vykladajúc čl. 8 Smernice 2008/48/ES okrem iného to, že poskytovateľ úveru
musí v každom jednotlivom prípade s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam zvážiť, či sa jedná o
príslušné informácie a či sú tieto informácie dostatočné pre posúdenie úveruschopnosti spotrebiteľa.

V tomto ohľade sa dostatočnosť uvedených informácií môže líšiť podľa okolností, za ktorých dôjde k
uzavretiu úverovej zmluvy podľa osobnej situácie spotrebiteľa alebo podľa čiastky úveru uvedenej v
tejto zmluve. Toto posúdenie je možné vykonať pomocou dokladov o finančnej situácii spotrebiteľa,
ale nie je možné vylúčiť, aby poskytovateľ úveru zohľadnil prípadne skôr získané znalosti o finančnejsituácii záujemcu o úver. Avšak len ničím nepodložené prehlásenia spotrebiteľa nemôžu byť samé o
sebe kvalifikované ako dostatočné, pokiaľ nie sú podopreté žiadnymi dokladmi.

15. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba

niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

16. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 ZoSÚ nie je
smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom
dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

17. Žalobca pri skúmaní bonity žalovanej postupoval získaním údajov o žalovanej na základe lustrácie
v Spoločnom registri bankových informácii a zo žiadosti žalovanej o poskytnutie spotrebného úveru
zo dňa 21.02.2014, zároveň vykonal dopyt na Sociálnu poisťovňu. Zo žiadosti žalovanej o poskytnutie
spotrebného úveru a lustrácie zo Sociálnej poisťovne možno zistiť výšku mesačného príjmu žalovanej,
jej rodinný stav, ako aj to, že žalovaná nemá žiadne výdavky spojené so splátkami úverov, kreditnými

kartami, povoleným prečerpaním, ručením alebo ostatné výdavky. Z lustrácie v SRBI vyplýva negatívny
výsledok.

18. ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň
obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ nepostačuje len

formálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie
a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov
spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto
ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti.

19.ZtextuZoSÚvyplýva,žeinformácieprerozhodnutiedodávateľaotom,čizmluvuuzavriealebonie,si
máveriteľzabezpečiťsámatoajvspoluprácisožiadateľomoúver.Prizískavanírelevantnýchinformácií
za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných

zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od

spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.

20. Súd prvej inštancie si ex offo overil príjem žalovanej dožiadaním Úradu práce, sociálnych veci
a rodiny Stará Ľubovňa, ako aj lustráciou v Sociálnej poisťovni. Zistil, že v čase podania žiadosti o

spotrebný uver zo dňa 21.02.2014 bola žalovaná zamestnaná v Q. s mesačným vymeriavacím základom
vo výške 370 eur, čo sa približne zhoduje s údajmi uvedenými v predmetnej žiadosti o spotrebný úver.
Súd prvej inštancie si ďalej overoval údaj ,,0“ pri počte vyživovaných detí a zistil, že žalovaná je matkou
šiestich detí, z toho v čase podania žiadosti troch nezaopatrených, teda musela mať žalovaná nejaké
výdavky spojené so starostlivosťou o tieto deti. Informáciu o nezaopatrených deťoch, resp. iné výdavky

spojené napr. s bývaním, stravou, cestovné výdavky atď. si žalobca vôbec neoveroval. Nevyžiadal si
od žalovanej ďalšie doplňujúce informácie, aby získal objektívny obraz o jej bonite. Muselo mu byť
pritom podozrivé, že žalovaná uviedla v žiadosti o úver pri ostatných výdavkoch údaj ,,0“. Žalobca si
overil len výdavky spojené s poskytnutými úvermi lustráciou v SRBI. Príjem môže byť vyhovujúci, ale
pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov osoby žiadajúcej o úver, nemôže urobiť záver o tom, či

táto osoba je alebo nie je schopná splácať požadovaný úver. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa ZoSÚ, v ktorom sa okrem iného uvádza, že za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať
úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou.21. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, napr. počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky
žalovanej na domácnosť a pod., nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovanej, potrebný

pre posúdenie schopnosti žalovanej splácať dlh zo zmluvy. Povrchné skúmanie schopnosti splácať úver
bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou je možné
považovať za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v spojení s § 11 ods. 2 druhá veta
ZoSÚ. Uvedené má za následok to, že úver je bezúročný a bez poplatkov ako správne uviedol súd
prvej inštancie.

22. Za tohto stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátané súvisiaceho výroku o trovách
konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 1
CSP podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.