Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 12Pc/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217218991
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Sobolovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1217218991.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, sudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou v právnej veci

navrhovateľky: B. U., O.. XX.XX.XXXX, V. M. XXXX/XX, Y. F., proti odporcovi: L. U., O.. XX.XX.XXXX,
V. P. XXXX/XX, V. - X., o zníženie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 09.11.2017, podaným na súd dňa 13.11.2017, domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd znížil vyživovaciu povinnosť na odporcu na sumu 40 €.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že odo dňa vydania rozsudku tunajšieho súdu, dňa 13.08.2012,
č.k.: 9C/75/2010-74, ktorým súd pevnou sumou 80 € určil vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči
odporcovi, došlo na strane navrhovateľky k zmene pomerov závažného charakteru. Ako hlavný dôvod
uvádza vznik novej vyživovacej povinnosti voči jej maloletej dcére X. F., narodenej dňa XX.XX.XXXX,
ktorúspolusnovýmdruhomE.F.spoločnevychovávajú.Navrhovateľkauvádza,žedopodanianávrhusi
riadne plnila svoju vyživovaciu povinnosť voči odporcovi, v súčasnosti však nie je z objektívnych dôvodov
schopná vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške plniť. Je na materskej dovolenke a na maloletú

dcéru poberá rodičovský príspevok mesačne 240 €. Iné príjmy navrhovateľka nemá. Medzi výdavky
navrhovateľky patrí nájomné za byt v sume 500 € mesačne, ktoré si delí s otcom maloletej, výdavky
na maloletú mesačne činia okolo 150 €. Otec maloletej je vedený na úrade práce ako nezamestnaný.
Navrhovateľka poukazuje na skutočnosť, že odporca dovŕšil vek 18 rokov. Popri škole brigáduje a je
schopný zarobiť si peniaze.

3. Dňa 11.04.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie odporcu. Odporca vo svojom podaní

uviedol, že od času vydania rozsudku, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť navrhovateľky voči
odporcovi sa výdaje odporcu značne navýšili. Celkové náklady otca na výživu odporcu sú 354,50 €
mesačne. Uvádza, že je stále študent, síce plnoletý, ale ešte nezabezpečený, nie zárobkovo činný a
rodičia majú prispievať na výživné rovnakým dielom. Dodáva, že po maturite pôjde možno na vysokú
školu a náklady opäť porastú. Jeho brigádu nemožno považovať za zárobkovú činnosť. Návrh považuje
za absurdný a žiada ho zamietnuť.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi
predloženými účastníkmi konania, a to najmä rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, zo dňa
13.08.2012, č.k.: 9C/75/2010-74, rodným listom maloletej X. F., rozhodnutím Úradu práce sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým sa E. F., nar. XX.XX.XXXX, priznáva pomoc vhmotnej núdzi v sume 61,60 € mesačne od 01.02.2016, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny v Bratislave, zo dňa XX.XX.XXXX, že E. F., nar. XX.XX.XXXX je vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y. F., zo dňa 29.10.2018, o poberaní

rodičovského príspevku za rok 2018, potvrdením o návšteve školy odporcu, zo dňa 26.10.2018,
účtovnou závierkou k 31.12.2017 U. U. - otca odporcu, Daňovým priznaním za rok 2017 U. U. a zistil
nasledovný skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 13.08.2012, č.k.: 9C/75/2010-74, súd určil

vyživovaciu povinnosť matke (navrhovateľke) na výživu syna Jaroslava (odporcu) v sume 80 €
mesačne k rukám otca do 15 dňa v mesiaci. Nakoľko odo dňa vydania predmetného rozsudku došlo k
zmene pomerov závažného charakteru navrhovateľky, podala navrhovateľka na súd návrh na zníženie
vyživovacej povinnosti voči odporcovi na sumu 40 € mesačne. V konaní pred súdom dňa 25.10.2018
matka zotrvala na podanom návrhu a dôvodoch v ňom uvedených. Dodala, že prenájom bytu, v ktorom
žije s druhom platili rodičia druha, ktorí však nedávno zomreli. Na pojednávaní konanom dňa 08.11.2018

uviedla, že každý tretí deň prispieva odporcovi vreckovým 4-5 €, čo odporca neuviedol. Uvádza, že
nezarába a do práce nechodí.

6. V konaní pred súdom dňa 25.10.2018 predstúpil odporca, ktorý zotrval na svojom vyjadrení k návrhu
navrhovateľky a na dôvodoch v ňom uvedených. Dodal, že má nábeh na astmu a berie lieky, ktoré hradí

otec. Zo strany otca činia mesačné výdavky na výživu v sume 300 - 400 €, preto je nemysliteľné, aby sa
výživné navrhovateľky znížilo na 40 €. Na pojednávaní dňa 08.11.2018 uviedol, že matka mu prispeje
2-3 € keď ju o to požiada.

7. Z potvrdenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, zo dňa 29.10.2018, predloženého

navrhovateľkou súd zistil, že druh navrhovateľky je od 01.04.2013 vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie a evidencia trvá. Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2018,
predloženého navrhovateľkou súd zistil, že od Januára do Októbra 2018, navrhovateľka poberala dávky
v celkovej výške 2.576, 40 €.

8. Z potvrdenia o návšteve školy odporcu, zo dňa 26.10.2018 súd zistil, že odporca je v školskom
roku 2018/2019 študentom Obchodnej akadémie v V.R.. Z účtovnej závierky za rok 2017 a z daňového
priznania za rok 2017 U. U.Č. - otca odporcu súd zistil, že rozdiel príjmov a výdavkov otca odporcu v
roku 2017 nepresahoval sumu 2.546 €. Činnosť otca odporcu spočíva v taxislužbe.

9. Na pojednávaní konanom dňa 08.11.2018 predstúpil otec odporcu, ktorý uviedol, že mesačné náklady
na syna predstavujú približne sumu 350 € mesačne. Jeho zárobok je približne 600 až 700 € mesačne. So
synom bývajú v byte u jeho matky a zabezpečuje chod domácnosti. Dodáva, že nie je pravdou, že druh
navrhovateľky je nezamestnaný, pretože prenajíma byty. Má za to, že je dobrovoľne nezamestnaný, z
prvého manželstva má dve deti, na ktoré platí výživné.

10. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

11. Podľa § 62 ods. 1, zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len "ZR"), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

13. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 78 odsek 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.15. Podľa § 78 odsek 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že

návrh navrhovateľky (matky) na zníženie výživného nie je opodstatnený. Inštitút výživného slúži na
zabezpečenie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje
jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej
úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Výživou dieťaťa, na
ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných

potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie takých potrieb
ako je strava, zdravotná starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby,
aktivity voľného času či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen
schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa
a takisto aj to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Vodiacou zásadou na strane
povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov, pričom tieto treba brať do

úvahyvkontextesosubjektívnymivlastnosťamirodičaakojejehofyzickázdatnosť,vzdelanie,zdravotný
stav, dopyt na trhu práce, časový priestor rodiča, skúsenosti, atď.

17. Vychádzajúc z uvedeného súd pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného porovnával okolnosti,
ktoré boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom a ktoré sa následne zmenili.

Porovnávajúc zmenu pomerov súd konštatuje, že na strane navrhovateľky síce došlo k momentálnej
zmene pomerov, súd je však názoru, že nie sú takého charakteru, aby na ich základe bolo možné
rozhodnúť o znížení vyživovacej povinnosti voči odporcovi. Navrhovateľka argumentovala, že jej vznikla
nová vyživovacia povinnosť voči jej maloletej dcére Viktórii Szabovej. V tejto súvislosti súd upriamuje
pozornosť na vyššie citovaný § 62 ods. 1 ZR, ktorý rodičovi jasne ukladá zákonnú povinnosť plniť

vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu do času, kým nie je schopné sa samé živiť. Zákon v tejto súvislosti
nerozlišuje medzi deťmi, ktoré boli narodené neskôr, nevytvára žiadne preferencie, na základe ktorých
by uprednostňoval jedno dieťa pred iným. Zákon v tomto ustanovení kladie len povinnosť vyživovacej
povinnosti do času, kým je dieťa schopné sa samé živiť. Nakoľko je odporca naďalej študentom strednej
školy, bez ohľadu na to, že nadobudol plnoletosť, z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že

niejeschopnýsasamostatneživiť.Uvedenáargumentácianavrhovateľkyonovejvyživovacejpovinnosti
tak nemôže obstáť. Pokiaľ ide o argument navrhovateľky, že v súčasnosti je na materskej dovolenke
a jej jediný prijem je mesačný rodičovský príspevok v sume 240 € na maloletú dcéru, pričom platí s
otcom maloletej nájomné na byt 500 € mesačne, pričom výdavky na maloletú sú v sume okolo 150
€ mesačne a že otec maloletej je nezamestnaný, súd v tejto súvislosti poznamenáva, že na výžive

dieťaťa sú povinní sa podieľať obidvaja manželia spoločne, pričom v predmetnom konaní súd nerieši
otázku výživného k maloletej dcére navrhovateľky. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti odôvodnené
potreby odporcu, ktorého životné náklady v čase od vydania posledného rozhodnutia o výživnom taktiež
významne vzrástli a potrebu zabezpečiť jeho riadny telesný ako aj duševný vývoj. V danom prípade
je tak potrebné vziať do pomeru zvýšenie životných nákladov odporcu v súčasnosti, súvisiace s jeho

vekom, vzdelaním, zdravotným stavom a aktivitami a zmenu majetkových pomerov navrhovateľky.
Súd je v danej veci názoru, že odporca v konaní preukázal, že jeho mesačné odôvodnené životné
náklady sú dostatočným predpokladom na zamietnutie návrhu navrhovateľky na zníženie vyživovacej
povinnosti. Súd si tiež dovoľuje poznamenať, že navrhovateľka je v produktívnom veku a v konaní
nepreukázala žiadne zdravotné komplikácie, ktoré by jej znemožňovali sa v budúcnosti zamestnať.

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky že odporca brigáduje a je schopný zarobiť si peniaze, súd tieto
tvrdenia navrhovateľky považoval za irelevantné, nakoľko nemožno brigádnickú prácu nezaopatreného
dieťaťa, klásť na roveň vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu a už vôbec nie ju ňou nahrádzať. V
neposlednom rade je tiež potrebné vziať do úvahy mieru, akou sa otec odporcu podieľa na odporcovej
výživevporovnanísmatkouodporcu(navrhovateľkou),ajehomesačnýchvýdavkochnavýživuodporcu,

pričom ich výšku, adekvátnosť, či odôvodnenosť navrhovateľka v konaní nerozporovala.

18. Vzhľadom na uvedené, s prihliadnutím na existujúce a od posledného rozhodnutia o úprave
výživnéhozvýšenépotrebyodporcu(dieťaťa),ktorýriadneštudujenastrednejškole,pričomvsúčasnosti
nie je schopný sa živiť sám, má súd za to, že výška pôvodne súdom stanoveného výživného zároveň

zodpovedá týmto potrebám odporcu na jednej strane, ako aj možnostiam navrhovateľky na strane
druhej. Súd je tak názoru, že navrhovateľka v konaní nepreukázala existenciu takého závažného
dôvodu,ktorýbyodôvodňovalzníženievýživnéhovzhľadomnapotrebyodporcu,ktorésaodposledného
rozhodnutia súdu zmenili a narástli.19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne
zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného

predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku)