Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/991/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110233684
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4110233684.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Renáty
Pátrovičovej a JUDr. Vladimíra Pribulu, v právnej veci žalobcu: Zeon, spol. s r. o., so sídlom Bratislava,
Tomášikova 50/B, IČO: 35 865 105, zastúpený JUDr. Vladimírom Ivančom, advokátom so sídlom
Bratislava, Hlavné nám. 5, proti žalovaným: 1. P. C., bytom N. S., W. XX, 2. Q. H., bytom M., H. 2, 3.
W. S., bytom M., Q. XX/XXX, 4. K. S., bytom M., Q. XX/XXX, korešpondenčná adresa A. XXXX, C. XX

XXX Česká republika 5. J. S., bytom K., Y. XXX, 6. M. S., bytom N. D., M. XXXX/XX, všetci zastúpení
Advokátskou kanceláriou JUDr. Jana Tomčíková, so sídlom Trnavská 187, Bernolákovo, o zaplatenie
189 261,01 eura, o odvolaní žalobcu proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16.
mája 2012, č. k. 12C/298/2010-503, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí žaloby z r u š u j e a vec
mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) medzitýmnym rozsudkom zo dňa 16. 05. 2012, č. k. 12C 298/2010-503 rozhodol
tak, že žalobu žalobcu zamietol, pretože nepovažoval za dôvodný právny základ žalovaného nároku
na náhradu škody. Po právoplatnosti rozsudku v tejto časti (ohľadom základu nároku) súd rozhodne
o otázke rozsahu nároku žalobcu v ním uplatnenej výške náhrady škody. V časti týkajúcej sa zaplatenia

náhrady škody vo výške 21 216,55 eura súd prvej inštancie konanie pre späťvzatie žaloby žalobcu podľa
§ 96 ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) zastavil.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 96 ods. 1, 2, § 152 ods. 1, 2 OSP, § 1 ods. 1, § 3
a § 424 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej súd prvej
inštancie s prihliadnutím na závery vykonaného dokazovania nemal za preukázaný úmysel žalovaných
v 1. až 7. rade svojimi podaniami (žaloba zo dňa 19. 11. 2007, odvolanie zo dňa 01. 02. 2007, odvolanie
zo dňa 29. 03. 2007 a žaloba zo dňa 08. 07. 2010) žalobcovi spôsobiť škodu. Úmyslom odporcov v 1. až
7. rade bola ochrana ich práv vyplývajúca z vlastníckych vzťahov a práv evidovaných v PKV č. XXXX,
a to k parcele č. XXXXX, nachádzajúcej sa v kat. území E.. Podania žalovaných v 1. až 7. rade nie je

možné posudzovať oddelene mimo kontextu celej veci, bez posúdenia všetkých okolností danej veci,
pričom práve preto z nich nevyplýva úmysel nejakým spôsobom poškodiť žalobcu. Žalovaní v 1. až 7.
rade sa cítia byť poškodení v tom, že bez vyriešenia otázok ich vlastníctva k sporným pozemkom sa
rozbehli záležitosti ohľadom prevodu týchto pozemkov z Mesta N. na žalobcu. Žalobca mal vedomosť
o sporoch ohľadom vlastníctva k týmto pozemkom. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní svoje práva
nevykonávajú šikanózne s cieľom poškodiť žalobcu. Zámerom žalovaných je iba využitie všetkých

zákonných opravných prostriedkov s cieľom dosiahnutia nápravy krivdy spáchanej na ich právnych
predchodcoch, aby odstránili protiprávny stav trvajúci aj v súčasnosti. Majú záujem domáhať sa ochranysvojich práv a slobôd aj prostredníctvom Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach. Žalobca v
konaní neniesol dôkazné bremeno, aby jednoznačne a nad všetky pochybnosti preukázal, že konanie
žalovaných a úkony nimi robené boli uskutočňované práve s úmyslom poškodiť ho.

4. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 424 OZ, z ktorého vyplýva, že za škodu zodpovedá ten,
kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom, čo znamená, že tento paragraf je sankciou v
tých prípadoch, keď úmyselným konaním v rozpore s dobrými mravmi bola spôsobená škoda. Samotný
pojem dobré mravy je pojem neurčitý, pričom jeho aplikačný dosah sa určí spravidla až v konkrétnom

prípade. Až podľa okolností konkrétneho prípadu sa posúdi, či porušenie dobrých mravov v celom
kontexte bolo také závažné, t. j. aby bolo možné použiť sankciu ustanovenia § 424 OZ. Šikana ako
zneužívanie výkonu práva v rozpore s mravnými názormi spoločnosti a v rozpore s cieľom právnej
ochrany spoločenských vzťahov je protiprávny čin. Šikanózny zámer sa musí vo všetkých prípadoch
dokázať s tým, že dôkazné bremeno zaťažuje vždy poškodeného, t. j. žalobcu. Proti šikanóznemu
výkonu práva je možné sa brániť objektívnymi prostriedkami ochrany práv, najmä použitím súdnej

ochrany na základe žaloby v prípustných medziach aj použitím svojpomoci, v širšom zmysle najmä
použitím nevyhnutnej obrany, pokiaľ boli dané jej zákonné podmienky.

5. O trovách konania si súd prvej inštancie vymienil právo rozhodnúť samostatným rozhodnutím (§ 151
ods. 3 OSP), a to v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

6. Proti tomuto medzitýmnemu rozsudku v zamietajúcej časti výroku podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby zmenil medzitýmny rozsudok v napadnutej časti tak, že právny
základ nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovaným je opodstatnený v celom rozsahu. O
výške uplatneného nároku a trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí.

Alternatívne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Napadnutý (medzitýmny) rozsudok nespĺňa predpoklady zakotvené v ust. § 157 ods. 2
OSP, pretože je arbitrárny, nepresvedčivý, nespravodlivý a nepreskúmateľný. Súd vôbec nereagoval
na podstatné argumenty žalobcu preukazujúce protiprávne konanie žalovaných. Nevysporiadal sa s
protiprávnosťou konania žalovaných, a to formou úmyselného konania v rozpore s dobrými mravmi

(§ 424 OZ), ktoré malo podobu zavineného porušenia generálnej prevenčnej povinnosti v zmysle
§ 415 OZ. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 02. 09. 2008, sp.
zn. 25Cdo/127/2007. Súd prvej inštancie v konaní nerešpektoval ani zásadu rovnosti zbraní, t. j.
nerešpektoval skutočnosti preukázané v neprospech žalovaných, zatiaľ čo rešpektoval skutočnosti v
konaní žalobcom vyvrátené za preukázané. Ďalej poznamenal, že absentuje posúdenie esenciálnych

náležitostí zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, príčinná súvislosť,
zavinenie a škoda. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, t. j. úmysel žalovaných v konaní v
rozpore s dobrými mravmi spôsobiť mu škodu v čo najväčšom rozsahu. Šikanózne konanie žalovaných
je aktom ich pomsty za odmietnutie žalobcu zaplatiť žalovaným požadovanú sumu 3,5 milióna eur.
Okresný súd Nitra a Krajský súd v Nitre právoplatne rozhodol, že žalovaní nie sú vlastníkmi pozemkov

pod obchodným centrom. Súd vychádzal z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho
posúdenia veci.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote,

preskúmal medzitýmny rozsudok v napadnutej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380CSP),prejednalodvolaniebeznariadeniaodvolaciehopojednávaniaadospelkzáveru,žeodvolanie
žalobcu je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ a c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CPS zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

8. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom

účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 378 ods. 1 veta prvá CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o

konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo
postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 455 CSP, ako bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

Podľa § 212 ods. 1 CSP, rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.

Podľa § 214 ods. 1 CSP, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode

uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

Podľa § 214 ods. 2 CSP, súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo
nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 214 ods. 3 CSP, do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou uplatnenom
procesnom nároku.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 3 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť žalobcom podaného odvolania zistil, že žalobca sa žalobou
podanou na Okresnom súde Nitra dňa 22. 12. 2010 domáhal zaplatenia sumy 189 261,01 eura od
žalovaných v 1. až 8. rade titulom náhrady spôsobenej škody. Ďalej si uplatnil náhradu trov konania,

vrátane zaplateného súdneho poplatku vo výške 11 356,- eura a trov právneho zastúpenia. Súd prvej
inštancie uznesením č. k. 12C/298/2010-175, zo dňa 06. 10. 2011, právoplatným dňa 14. 11. 2011,
zastavil konanie voči žalovanej v 5. rade, zároveň jej nepriznal ani náhradu trov konania. Ďalším
výrokom súd zamietol návrh žalovaných na prerušenie konania. Následne súd prvej inštancie vykonal
rozsiahle dokazovanie a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalobu žalobcov zamietol

a konanie v časti o zaplatenie 21 216,55 eura zastavil. O trovách konania si vymienil rozhodnúť
samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci samej. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej
časti výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby zmenil medzitýmny
rozsudok v napadnutej časti tak, že právny základ nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovaným
je opodstatnený v celom rozsahu. O výške uplatneného nároku a trovách konania rozhodne súd prvej

inštancie v konečnom rozhodnutí. Alternatívne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. O podanom odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd
rozsudkom č. k. 5Co/183/2012-543, zo dňa 20. 02. 2013, právoplatným dňa 18. 04. 2013, ktorým
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku ako vecne správny potvrdil. Dňa06. 05. 2013 bolo Okresnému súdu Nitra doručené dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v
Nite zo dňa 20. 02. 2013, č. k. 5Co/183/2012-543 v spojení s medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu
Nitra zo dňa 16. 05. 2012, č. k. 12C/298/2010-503. V dôsledku podaného dovolania vo veci rozhodoval

Najvyšší súd SR uznesením č. k. 4 Cdo 358/2013-678, zo dňa 25. 02. 2015, právoplatným dňa 01. 10.
2015, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre z 20. 02. 2013, sp. zn. 5Co/183/2012 a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Vo svojom zrušujúcom uznesení dovolací súd uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu
je nepreskúmateľný. Mal za preukázané, že odvolací súd neskúmal správnosť právneho záveru súdu
prvej inštancie ohľadom splnenia zákonných podmienok pre vydanie medzitýmneho rozsudku a ani sa

nezaoberal správnosťou právneho záveru súdu prvej inštancie ohľadom vzniku škody vychádzajúc zo
zákonných predpokladov jej vzniku.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 07.05.2015, reagujúc pritom na zrušujúce uznesenie NS
SR zo dňa 25.02.2015, sp. zn. 4Cdo/358/2013, ktorým v dovolacom konaní bolo zrušené rozhodnutie
KS v Nitre zo dňa 20.02.2013 sp. zn. 5Co/183/2012, navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý

medzitýmny rozsudok OS Nitra zo dňa 16.12.2012 č. k. 12C/298/2010-503, v časti ktorou zamietol návrh
navrhovateľa ohľadne zaplatenia sumy 168.044,46 eura titulom náhrady spôsobenej škody uplatnenej
proti odporcom zmenil tak, že právny základ žalovaného nároku navrhovateľa na náhradu škody voči
odporcom je opodstatnený v celom rozsahu. O výške nároku a trovách konania rozhodne prvostupňový
súd v konečnom rozhodnutí. Eventuálne navrhol odvolaciemu súdu zrušenie medzitýmneho rozsudku

s vrátením veci tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ak odvolací súd dospeje k tomu
názoru, že nie sú splnené podmienky pre zmenu medzitýmneho rozsudku. Obidva stupne súdov porušili
svoje povinnosti vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v tom
smere, že nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozsudku je aj porušením práva účastníka
na spravodlivé súdne konanie, garantované v čl. 46 Ústavy SR. Súd prvej inštancie sa vôbec nepokúsil

o posúdenie daného právneho vzťahu podľa § 415 Obč. zák., v spojení s ust. § 420 ods. 1 až 3 Obč.
zák. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolacieho súdu obsah rozhodnutia NS ČR zo dňa 02.09.2018
sp. zn. 25Cdo/127/2007. V napadnutom medzitýmnom rozsudku absentuje akékoľvek vyjadrenie súdu
prvého stupňa k ostatným zákonným predpokladom zodpovednosti odporcov (žalovaných) za škodu. A
to k vzniku škody, k príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorú utrpel navrhovateľ a šikanóznym konaním

odporcov.

12. V danej prejednávanej veci odvolací súd pri zvolení procesného postupu podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ a c/ a § 391 ods. 1 CSP napadnutý prvoinštančný medzitýmny rozsudok pre nedostatočne zistený
skutkový sta v a tým aj jeho predčasnosť zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Obsah práva na spravodlivý proces nie je daný iba tým, že osobám nemožno
brániť v uplatnení ich práva alebo ich diskriminovať v súvislosti s uplatnením tohto práva. Obsah tohto
práva je irelevantné konanie súdov a iných orgánov SR. Ak je takéto konanie v rozpore s procesnými
zásadami,porušujúsanímústavnoprávnedisciplíny(II.ÚS85/06).UstálenájudikatúraEurópskehosúdu
pre ľudské práva považuje riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia za základnú zásadu spravodlivého

súdneho konania. Ak však ide o argument pre rozhodnutie zásadne významný, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj
právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Pokiaľ ide o
pojem „arbitrárneho súdneho rozhodnutia“ tak ide o rozhodnutie, resp. rozsudok všeobecného súdu, v

ktorom sa popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia, či zdôvodnenia
aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj taký postup, keď všeobecný súd
vlastný právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do
úvahy. V ďalšom konaní súd prvej inštancie náležite z hľadiska právneho a argumentačného vysvetlí
to, že ak daný právny vzťah, ktorý nie je úmyselným konaním zo strany žalovaných, nie je možné

posudzovať podľa § 424 Obč. zák., nakoľko žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
preukázania esenciálnych náležitostí zodpovednosti za škodu podľa § 424 cit. zák., (škoda, porušenie
právnej povinnosti, príčinná súvislosť medzi vznikom žaloby a konaním škodcu), tak potom prečo daný
právny vzťah podľa názoru prvoinštančného súdu nie je možné posúdiť podľa § 420 Obč. zák., v spojení
s § 415 Obč. zák. V tomto smere vysvetlenie prvoinštančného súdu, ktoré je obsiahnuté v odôvodnení

napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za nepresvedčivé, pretože súd prvej inštancie uviedol, že
konanie žalovaných sa bude výlučne posudzovať iba podľa § 424 Obč. zák. Takto zaujatý právny názor
zo strany prvoinštančného súdu nie je správny. Ak súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého
rozsudku (str. 9) pripúšťa šikanózny výkon občianskych a procesných práv, tak potom v súvislosti spreukázaním úmyslu v predmetnej veci, by mal uviesť aj o aký úmysel zo strany žalovaných by sa malo
jednať. V súvislosti s preukazovaním úmyslu pri šikanóznom výkone práva by súd prvej inštancie mal
zo skutkového aspektu aj bližšie osvedčiť požadovanie sumy 3,5 milióna eur, najmä pokiaľ sa jedná o

účel poskytnutia tejto sumy a to prostredníctvom výsluchu účastníkov konania. Vzhľadom na časový
odstup od posledného rozhodovania, či už zo strany odvolacieho, dovolacieho alebo prvoinštančného
súdu, súd prvej inštancie v ďalšom konaní preverí aj to, či vo veci určenia vlastníctva k pozemkom, na
ktorých je postavené nákupné centrum na E. resp. vo veci spochybnenia kolaudačného rozhodnutia
alebo udeleného stavebného povolenia prebieha nejaké konanie pred súdom, prokurátorom alebo

správnym orgánom, a kedy je predpoklad jeho skončenia. Pokiaľ ide o šikanózne konanie, tak toto je
možné vyhodnotiť ako úmyselné konanie proti dobrým mravom, pričom dominantnou podmienkou tejto
skutkovej podstaty je priamy úmysel škodiť inému tzv. animus iniuriandi. V súdnej praxi je aplikácia ust. §
424 Obč. zák. ojedinelá, pričom ide o nárok na náhradu škody, účelom ktorého je inému spôsobiť škodu
činnosťou nemajúcou formálne charakter protiprávnosti. Výšku škody po preukázaní jej esenciálnych
náležitostí určuje súd. Súdna prax zaujala ten názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. má

miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných
dôvodov,nežjedosiahnutiehospodárskychcieľovčiuspokojenieinýchpotrieb,kedyhlavnáaleboaspoň
prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu tzv. šikanózny výkon práva,
prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo
vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Korektív dobrých mravov však v

žiadnom prípade nemôže byť na ujmu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva
účastníkov vyplývajúce z právnych noriem.

Pokiaľ ide o všeobecnú občianskoprávnu prevenciu v zmysle § 415 Obč. zák., tak je možné konštatovať,
že sa jedná o právnu povinnosť, ktorej porušenie predstavuje protiprávne konanie majúce za následok,

pri splnení ďalších podmienok vznik všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Obč. zák.
Každý je totiž v rámci občianskoprávneho styku povinný počínať si tak (podľa konkrétnych podmienok),
abypritomnespôsobilškodunazdraví, majetkuaprávachiného.Inakpovedanésúdnapraxvyužívaust.
§415Obč.zák.,naobjektivizovaniezodpovednostizaškodupodľa§420Obč.zák.,t.j.vtýchprípadoch,
ak nemožno naisto zistiť, akú konkrétnu povinnosť škodca vlastne porušil. Nesplnenie prevenčnej

povinnosti môže zakladať všeobecnú zodpovednosť za škodu.

13. V intenciách uvedeného, ako aj s poukazom na ust. § 455 CSP súd prvej inštancie po doplnení
dokazovania v naznačenom smere opätovne formou medzitýmneho rozsudku rozhodne o existencii
alebo neexistencii uplatneného nároku žalobcu voči žalovaným na náhradu škody. Dokazovanie bude

viesť súd prvej inštancie v dvoch základných smeroch a to či došlo k splneniu esenciálnych náležitostí
zodpovednosti za škodu podľa § 424 Obč. zák., alebo k splneniu týchto náležitostí podľa § 415 v
spojení s § 420 Obč. zák. Ak súd prvej inštancie dospeje k totožnému právnemu záveru, ako v rámci
napadnutého medzitýmneho rozsudku ohľadne nedôvodne požadovanej náhrady škody v zmysle § 424
Obč.zák.,taksvojerozhodnutievtomtosmereajnáležite(§220ods.3vetatretiaCSP)odôvodní.Pokiaľ

ide o preukazovanie naplnenia esenciálnych náležitostí všeobecnej zodpovednosti za škodu (§
415 v spojení s § 420 Obč. zák.) tak súd prvej inštancie vykoná náležitú dokazovanie, ktoré v rámci
napadnutého rozhodnutia vykonal v minimálnej miere, a svoje či už pozitívne alebo negatívne stanovisko
aj v prípade tejto verzie náhrady škody náležite odôvodní.

14. S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu zo dňa 29.05.2012
voči prvoinštančnému medzitýmnemu rozsudku zo dňa 23.09.2015 č. k. 12C/298/2010-503 zo dňa
16.05.2012 rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

15. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1

CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).