Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/72/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613208529
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Rudolf Ďurta
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6613208529.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, zastúpený Advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Karpatská 18, IČO:35 940 875, proti povinnému Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
H. H. P. č. XX, vedenej pod sp. zn. EX 389/2013 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom,
PhD., Exekútorský úrad so sídlom 979 01 Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268, pre vymoženie

pohľadávky oprávneného vo výške 1.622,22 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 10Er/390/2013-25 zo dňa 18.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) s poukazom na § 2 písm. b, § 3

ods. 1, 2/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských
úveroch), § 52 a nasl./ zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník)
a s použitím smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 04.05.1993 zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom

oprávneného a povinným zo zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzťah a konštatoval, že
rozhodcovská doložka obsiahnutá v predmetnej zmluve nebola dojednaná individuálne, čo zjavne
vyplýva z jej zaradenia do obchodných podmienok pre úver, ako súčasti formulárovej zmluvy, a táto
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami, a to zjavne v neprospech
spotrebiteľa. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná
v článku 11.2 obchodných podmienok pre úver v spojení s bodom 10.2 Všeobecných obchodných

podmienok potom bolo podľa súdu to, že povinnému bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd, takáto zmluvná
podmienka je preto neprijateľná a v zmysle § 53 ods. 4/ Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzatvorenia zmluvy neplatná, exekučný titul teda nie je vykonateľný.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie. V odvolaní v podstate argumentoval tým, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké

účinky ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd s ním musí nakladať rovnako ako s rozsudkom
všeobecnéhosúdu.Vopačnomprípadebyporušilzásadurovnocennostianeprípustneuplatnilrozdielny
procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného
všeobecným súdom a iný prístup, ak uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v
rozhodcovskom konaní. To znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný
rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu, čo vyplýva z ust. § 159 ods. 2/ O. s. p.

Oprávnený ďalej zdôraznil, že v zmysle § 93b ods. 1/ zákona o bankách bolo povinnosťou banky
ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klient mal možnosť neprijať túto zákonomstanovenú ponuku a to, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Ďalej uviedol,
že v štádiu posudzovania zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu,

ani rozsudku rozhodcovského súdu a nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je
exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul
vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Preskúmanie
správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v
§ 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými

mravmi je viazaný iba na plnenie a nie na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku,
pričom nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s
dobrými mravmi. Navyše predmetná úverová zmluva predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou
bol poskytnutý úver bankou, ktorá pôsobí v SR v súlade s ust. zákona o bankách a podlieha dohľadu
NárodnejbankySlovenska,nejdetedaožiadnynebankovýsubjektmimodohľaduNBS.Oprávnenýďalej
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo/11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, na uznesenie

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoE/27/2011 zo dňa 21.12.2011 a na ďalšie rozhodnutia krajských
súdovvobdobnýchveciach,akoaj nálezyÚstavnéhosúduSR(sp.zn.III.ÚS192/06zodňa03.11.2006,
I. ÚS 335/06 zo dňa 30.10.2007, II. ÚS 244/09 zo dňa 29.09.2009 a I. ÚS 242/07 zo dňa 03.07.2008).
Oprávnený ďalej zdôraznil, že zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvyvust.§93bods.1ustanovovalpovinnosťbánkponúknuťsvojímklientomneodvolateľnýnávrhna

uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom. Text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu
alternatívu k rozhodcovskému konaniu v súlade so zákonnou definíciou rozhodcovskej zmluvy v § 3 ods.
1 zákona č. 244/2002 Z. z., rozhodcovská doložka preto nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie

zmenil tak, že vyhovie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo
alternatívne aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Lučenec. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni
vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust.

§ 212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2, § 219 ods. 1, 2/ O. s. p. bez nariadenia
pojednávania uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1/ O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2/ O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na základe

právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ,
a. s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IIC1110059 zo dňa 07.10.2011. Základný právny rámec nároku
priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru na základe Zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 01.04.2008.

Okresný súd vzhľadom na vykonané dokazovanie- oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy,
ako aj zmluvných dojednaní, obsahujúcich rozhodcovskú doložku vec správne právne posúdil, keď
vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že že v danom prípade sa jedná o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b, § 3 ods. 1, 2/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto

sa daný právny vzťah spravuje ustanoveniami podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcimi
spotrebiteľské zmluvy. Rozhodcovskú doložku v danej zmluve potom okresný súd vyhodnotil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola dojednaná individuálne a spôsobuje nerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami, a to zjavne v neprospech spotrebiteľa, vsúdenej veci je preto neplatná, a následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, v nadväznosti na smernicu Rady 93/13/EHS a judikatúru Európskeho súdneho
dvora, svoje rozhodnutie zdôvodnil, s čím sa aj odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, preto v zmysle

§ 219 ods. 2/ O. s. p. poukazuje na dôvody napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd poznamenáva, že
vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr.
C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa
problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa.

Len pre úplnosť odvolací súd k veci dodáva a poukazuje i na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo
veci „ASTURCOM“, v ktorom judikoval, že smernica Rady 93/13 EHS musí byť vykladaná v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných riadení na

základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú podmienku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný.

Podľa ust. § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej aj
výnimky ( viď. napr. ustanovenie § 159 O. s. p. vo vzťahu k mimoriadnym opravným prostriedkom).

Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu. Uvedená výnimka sa vzťahuje aj na rozhodcovský rozsudok, pretože pokiaľ by bolo
ustanovenie § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní vykladané doslovne, súd by nemohol rozhodcovský
rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol viazaný. Vo vyššie uvedenom zmysle treba vykladať

aj ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný
prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu
rozhodnutia.Exekučnýsúdjepripostupepodľa§45Zákonaorozhodcovskomkonaníoprávnenýhľadieť
na rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle
§ 159 O. s. p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní,

aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 57
Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) Zákona o rozhodcovskom
konaní, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45
Zákona o rozhodcovskom konaní) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje

exekučnému súdu jeho skúmanie.

Oprávnený tiež v odvolaní namietal, že rozhodcovskú zmluva bola uzavretá plne v súlade s ustanovením
§ 93b ods. 1, 2/ zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
preto ju nie je možné posúdiť ako neprijateľnú podmienku. K uvedenej argumentácii oprávneného

odvolací súd uvádza, že uvedené ustanovenie nie je možné vykladať bez kontextu s osobitnou úpravou
spotrebiteľských zmlúv v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže je v danom prípade zrejmé, že sa jedná
o spotrebiteľskú zmluvu, pričom nerovnosť zmluvných strán pri uzavretí zmluvy o úvere spočívala v tom,
že povinný nemohol obsah typovej zmluvy predkladanej právnym predchodcom oprávneného nijako
zmeniť. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť práve v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku

záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práv. Uvedený Zákon o bankách však neupravuje formu ani
obsah uvedenej rozhodcovskej doložky a v ust. § 93b ods. 2 tohto zákona uvádza, že uvedený návrh na
uzavretie rozhodcovskej doložky nie je klient povinný prijať. Ak ho klient neprijme, tak prípadné spory
z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov, ktorými je Občianskysúdny poriadok, príp. Exekučný poriadok. Rozhodcovskú doložku však právny predchodca včlenil medzi
ostatné štandardné podmienky zmluvy a povinný (klient) mohol zmluvu len ako celok prijať alebo len
ako celok odmietnuť.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru,
že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre začatie (vedenie) exekúcie, preto napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2/ O. s. p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.