Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010030
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116010030.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného Z. I., nar. XX.XX.XXXX v
X., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 10.4.2018, č. k. 5T/3/2016-167, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 24.1.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Z. I., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 10.4.2018, č.k. 5T/3/2016-167 bol obžalovaný
Z. I. uznaný za vinného zo spáchania zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,

ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že
dňa 05.07.2015 v čase o 01.30 hod. v obci I. na ceste v smere na obec G. J. Y. v osobnom
motorovom vozidle zn. Škoda Felícia, EČ: HC290BS, pri sebe prechovával priesvitné vrecko, ktoré
následne odhodil na podlahu pred sedadlo spolujazdca, s obsahom konope (marihuany) s hmotnosťou
4799 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 20,7% hmotnostných, s obsahom 993
mg tetrahydrokanabinolu, čo zodpovedá minimálne 33 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom

v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky Č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov Cannabis (konopa) je zaradený do
I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol (THC) je zaradený do I. skupiny psychotropných látok,
za čo mu bol podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, ods. 3, § 36 písm. j)
Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky a zároveň

uložil nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe probačný dohľad. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr.
zák. obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok. Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovanému prikázal v skúšobnej dobe jedenkrát za
3 mesiace od právoplatnosti tohto rozhodnutia dostaviť sa na Okresný súd Trnava pred probačného a
mediačného úradníka a oboznamovať ho so spôsobom vedenia života a rešpektovať všetky príkazy a
povinnosti, ktoré mu probačný a mediačný úradník uloží.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tak,
že nesúhlasí s postupom súdu, keď ten zamietol námietku obhajcu, ktorý nesúhlasil s čítaním časti
výpovede zadržaného podozrivého Z. I. zo dňa 5.7.2015 a jej použitím ako dôkazného prostriedku,
výpoveďnebolavykonanávsúladesozákonom,zápisnicanebolaobvinenémupredloženánaprečítanie
v prítomnosti nezúčastnenej osoby, pretože osoba stržm. nie je nezúčastnenou osobou, pretože ide o
príslušníka PZ, ktorý sa zúčastňoval na objasnení tohto činu. Namietal tiež postup pri čítaní výpovede

svedka Q. S. zo dňa 5.7.2015 pre neprítomnosť zákonného zástupcu pri výsluchu tohto svedka, ktorýv čase výsluchu nemal 18 rokov a tiež, že prišlo k rovnakému porušeniu zákonného postupu, ako pri
výsluchu zadržaného, teda neprítomnosť nezúčastnenej osoby pri výsluchu svedka.
Podľa výpovedí obžalovaného a svedka S., k ich zaparkovanému autu prišla polícia, vykonali kontrolu

totožnosti, jeden z policajtov si kľakol na sedadlo, zbadal tam vrecko a prikázal obžalovanému, aby mu
ho podal. Policajný zákrok nebol v medziach zákona o Policajnom zbore. Nebolo preukázané, prečo
hliadka zastavila za zaparkovaným vozidlom, vykonala kontrolu. Posádka sa nedopúšťala protiprávneho
konania, a na to, že cítili zápach marihuany, nie je žiaden relevantný dôkaz. Rozchádzali sa aj vo svojich
tvrdeniach, že jeden cítil sušenú marihuanu, druhý pach horiacej. Nebolo preukázané, že by policajti mali

nejaké relevantné poznatky o (s)páchaní trestného činu alebo priestupku, alebo podozrenie. Policajti
tiež boli povinní poučiť, že nájdené vrecko nemusí vydať, ak by si tým mohol spôsobiť trestné stíhanie.
Poukázal na zákaz donútenia k priznaniu, čo znamená aj právo nevypovedať, ani neprispieť žiadnym
aktívnym spôsobom k svojmu obvineniu. Policajti ani nemali príkaz na prehliadku vozidla, ktorá prebehla
podľa zhodnej výpovede obžalovaného aj svedka S. tak, že policajt kľakol na sedadlo spolujazdca a
svietil dovnútra baterkou. Samotný dôkaz, zaistená droga, tak nebol získaný v súlade so zákonom a je

to nepoužiteľný dôkaz.
Na verejnom zasadnutí nariadenom na rozhodnutie o podanom odvolaní, ktoré odvolací súd vykonal
v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko boli splnené podmienky na takýto postup (obžalovaný sa
na verejné zasadnutie nedostavil bez ospravedlnenia, doručenie upovedomenia o termíne verejného
zasadnutia mal riadne vykázané), zotrval obhajca obžalovaného na podanom odvolaní.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.

1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom:

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil
nasledovným spôsobom (citácia): „ Spáchanie skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku
bolo obžalovanému Z. I. dostatočne preukázané. Na hlavnom pojednávaní nebola produkovaná
žiadna taká presvedčivá skutočnosť, ktorá by dôvodnosť trestnoprávnej zodpovednosti u obžalovanéhospochybňovala, v tomto kontexte prioritne treba poukázať na konzistentnú usvedčujúcu výpoveď svedka
G. X., do ktorej v plnej miere zapadol dôležitý listinný dôkaz v podobe zápisnice o vydaní veci zo
dňa 05.07.2015. Na základe tejto zápisnice obžalovaný po riadnom zákonnom poučení dobrovoľne

vydal na účely trestného konania látku, o ktorej bolo následnou znaleckou expertízou - znaleckým
posudkom KEU PZ Bratislava č. KEU-2015/11/1042 zistené, že ide o marihuanu s 20,7% koncentráciu
účinnej látky THC. V súvislosti s jednotlivými výpoveďami ďalšieho priameho svedka Q. S. je potrebné
poukázať na markantné rozpory sa vyskytujúce s tým, že postupná modifikácia obsahu jeho výpovede
nasvedčuje snahe o skreslenie dôkaznej situácie v prospech obžalovaného. Dôležité skutkové zistenia

korešpondujúce s usvedčujúcou svedeckou výpoveďou G. X., ktoré vyplynuli z výpovede svedka Q.
S. zo dňa 05.07.2015 riadne oboznámenými na hlavnom pojednávaní, rozhodne nemožno v procese
posudzovania viny obžalovaného prehliadnuť. Súd prihliadal aj na výpoveď svedka G. Y., ktorá do
značnej miery doplňuje a zásadným spôsobom neodporuje výpovedi svedka G. X.. Bolo to totiž práve
motorové vozidlo patriace obžalovanému, v ktorom bol zistený výskyt omamnej látky, obžalovaný sa
v inkriminovanom čase nachádzal v predmetnom vozidle, z ktorého sa šíril zápach marihuany, potom

ako si všimol prichádzajúcu hliadku PZ, túto látku prudko odhodil. V nadväznosti na riadne zákonné
poučenie ju však na účely trestného konania vydal a napokon sa zasahujúcemu príslušníkovi PZ sám
priznal k jej prechovávaniu. Za týchto okolností vyznieva obrana obžalovaného v súvislosti s prenášaním
viny na neznámeho stopára, ktorého nielenže mal byť ochotný v nočných hodinách zviesť, ale aj krátko
po jeho nasadnutí mu mal opätovne zastaviť na účely vykonania potreby a následne ho tam niekoľko

minút čakať, krajne pochybne a súdu nevierohodné. Rovnako nevierohodne pôsobí aj ďalšia obrana
obžalovaného spočívajúca v poukazovaní na nátlak vyvíjaný na jeho osobu, ako aj svedka Q. S. v
priebehu jeho prvotných výsluchov, najmä za situácie kedy túto závažnú okolnosť obžalovaný nijakým
zásadným spôsobom neriešil a svedok Q. S. priamo vypovedal o priateľskom prístupe konajúcich
policajtov. Po zhodnotení vyššie uvedených dôkazov a to jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach

umožnili súdu vysloviť spoľahlivý záver, že skutok opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a
že ho spáchal ako trestne zodpovedný páchateľ - obžalovaný Z. I..“
S takýmito závermi okresného súdu sa odvolací súd stotožňuje. Okresný súd vyložil o ktoré dokázané
skutočnosti a úvahy pri svojom rozhodnutí oprel svoje závery a rozhodnutie nemožno považovať za
arbitrárne. V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť

niektorého výroku rozsudku. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v
súlade s ustanovením § 278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení
vyvodil skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestných činov, z ktorých
uznal obžalovaného za vinného. Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný
súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke

viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu
je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom.
Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na výpoveď svedka S. z prípravného
konania, svedkov X. a Y. a na zápisnicu o vydaní veci.

Z výpovede svedka S. je zrejmé, že obžalovaný mal pred príchodom policajtov niečo šúlať a odhodil to
pod nohy, policajti zasvietením na podlahu auta objavili sáčik so sušenou rastlinou, ktorý obžalovaný
následne dobrovoľne vydal. S touto jeho výpoveďou korešpondujú výpovede svedkov X. a Y., ktorí ako
príslušníci PZ hliadkovali v obci I.. Podľa zápisnice o vydaní veci obžalovaný dobrovoľne vydal jeden
obal s obsahom zelenej sušenej rastliny-marihuany. Následnou expertízou bolo zistené, že išlo o konope

s hmotnosťou 4799 mg, s priemernou koncentráciou 20,7 % hmotnostných THC, obsahujúce 993 mg
THC.
K odvolacej námietke obžalovaného, že okresný súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď použil ako
dôkazný prostriedok výpoveď zadržaného podozrivého Z. I., odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
podľa odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu tento neoprel svoje rozhodnutie o vine obžalovaného

o spomínanú výpoveď (v postavení zadržaného podozrivého). Práve naopak, okresný súd zohľadňoval
a vyrovnával sa s obranou obžalovaného uplatnenou v jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní.
K ďalšej námietke obhajoby ohľadom neprítomnosti zákonného zástupcu pri výpovedi svedka odvolací
súd konštatuje, že podľa ustanovení § 135 a nasl. Trestného poriadku sa priberie zákonný zástupca
k výsluchu osoby mladšej ako 18 rokov len ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, o

veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na vek osoby mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej
duševný a mravný vývoj. O takýto výsluch v prípade svedka S. nešlo.
Odvolací súd konštatuje, že nedostatok, na ktorý obhajoba ďalej poukázala, a to absencia účasti
nezúčastnenej osoby pri podpise zápisnice svedkom S., resp. nedostatok v podobe nepredloženiaspísanej zápisnice za účasti nezúčastnenej osoby, nie je preukázaný. V danom prípade nemožno podľa
názoru odvolacieho súdu konštatovať porušenie práva na obhajobu, ktorý by spôsobil spochybniteľnosť
použitia dôkazu. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by príslušník polície nemohol plniť

úlohu nezúčastnenej osoby pri výsluchu. V tomto prípade nebolo preukázané, že by osoba príslušníka
polície, ktorá vystupovala v úlohe nezúčastnenej osoby, bola nejako zainteresovaná do vyšetrovania
predmetnej trestnej veci.
Ani následná námietka ohľadom toho, že nebolo žiadnym relevantným dôkazom preukázané, prečo
policajná hliadka zastavila pri vozidle obžalovaného a vykonala kontrolu totožnosti a posádky, nie je

dôvodná.
Svedkovia X. a Y. o podstatných okolnostiach vypovedali aj s odstupom času zhodne. Podozrivou
okolnosťou bolo vozidlo stojace pomimo garáží. Popísali správanie posádky, ktoré pôsobilo podozrivo
ohľadom prudkého pohybu a odhodenia veci, spomínali si na zápach marihuany. Je potrebné upozorniť
aj na to, že svedok Y. už dlhšiu dobu prácu policajta nerobí, preto pripustil že presne si nespomína na
detaily, preto nevie s určitosťou uviesť podrobnosti. Ako dôvod kontroly si spomenul výskyt auta v tmavej

uličke, a zápach marihuany. Práve z dôvodu, že si nepamätal udalosti, bola čítaná aj jeho výpoveď z
prípravného konania.
Uvedenésvedčíotom,ževýpovedesvedkovX.aY.nebolivykonštruované,svedkoviapripustili,žeurčité
veci si presne nepamätali, ich výpovede nenesú známky vzájomného kopírovania, uniformity, účelovosti.
Rozpory v ich výpovediach, ktoré obžaloba považuje za podstatné a to že jeden vypovedal o zápachu

sušenej marihuany, jeden o zápachu horiacej, nie sú podstatné a rozhodujúce. Naviac treba uviesť, že
sám svedok Y. vo svojej výpovedi z prípravného konania pripustil, že nevie s istotou uviesť, či šlo o
horiacu alebo sušenú marihuanu.
Odvolací súd považuje uvedenými výpoveďami za preukázané, že bol dôvod na vykonanie služobného
zákroku, na kontrolu totožnosti posádky podozrivého vozidla. Potreba kontroly vozidla (vizualnej), resp.

potreba výzvy prítomných osôb na vydanie veci vznikla a vyvinula sa z podozrivého správania sa
prítomných osôb, a z toho, že bol cítiť pach omamnej a psychotropnej látky.
Odvolací súd ďalej v tomto smere poukazuje na závery okresného súdu, ktorý sa správnym spôsobom
vysporiadal s významom a použiteľnosťou usvedčujúcich dôkazov a to jednak s výpoveďou svedka X.,
zápisnicou o vydaní veci, s rozpormi vo výpovediach svedka S..

Ako nedôvodné sú aj námietky k nezákonnému postupu polície pri prehliadke vozidla. Treba poukázať
na to, že svedok Y. netvrdil, že by si presne pamätal práve situáciu pri tomto služobnom zákroku,
ale jednoznačne vyhlásil, že nikdy nevstupovali do vozidla. V prípravnom konaní uviedol, že čakali na
príchod vyšetrovateľa, interiér sledovali len pohľadom zvonka. Svedok X. jednoznačne uviedol, že kým
nemá povolenie, do vozidla nejde.

Podľa názoru odvolacieho súdu neprišlo k porušeniu práva na obhajobu ani v prípade postupu pred
vydaním veci obžalovaným I.. Obaja svedkovia, tak X. ako aj Y. potvrdili, že vec bola vydaná, že osobu
vyzvali, či má niečo pri sebe. Z obsahu zápisnice vyplýva, že osoba bola poučená v zmysle § 89
ods. 1 Trestného poriadku o povinnosti každého, kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, na
vyzvanie ju vydať, a zároveň poučená o tom, že ak výzve nevyhovie, môže byť vec odňatá. Podľa názoru

odvolacieho súdu žiadne ustanovenie zákona nevymedzuje povinnosť poučenia o tom, že vydaním
veci by si osoba mohla privodiť trestné stíhanie. Odvolací súd preto považuje uvedený postup orgánov
činných v trestnom konaní za zákonný a dôkaz pri ňom získaný za použiteľný v trestnom konaní. V tomto
smere možno tiež poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 4.4.2017, sp.zn.
II. ÚS 208/2017, v ktorom sa uvádza, že judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti s

vydaním veci a hrozbou uloženia poriadkovej pokuty ( teda že zabezpečenie dôkazu proti obvinenému
naznačeným spôsobom by bolo v rozpore s ústavným právom nebyť donucovaný k sebaobviňovaniu )
nemožno aplikovať na uvedený prípad. Policajt nenútil obvineného na vydanie veci, ale ho vyzval
na dobrovoľné vydanie veci v zmysle § 89 ods. 1 Trestného poriadku. Výzva na vydanie veci nie je
rozhodnutím, preto sa nerobí uznesením, ide o ústne opatrenie.

Keďže všetky dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného boli vykonané v súlade so zákonom a ani
odvolací súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z
prvostupňového rozsudku.
Rovnako správne postupoval aj okresný súd aj pri úvahách o druhu a výmere trestu obžalovanému
a uložil tomuto trest, ktorý zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Okresný súd správne

zhodnotil závažnosť konania obžalovaného, osobné pomery obžalovaného, charakter celkovej trestnej
činnosti. Obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, podmienečný trest odňatia slobody s probačným
dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe na spodnej hranici trestnej sadzby je aj podľa názoru
odvolacieho súdu trestom spravodlivým a zákonným. Podľa názoru krajského súdu takto uložený trestdostatočne splní najmä svoju výchovnú funkciu a odradí obžalovaného od prípadného páchania trestnej
činnosti v budúcnosti.
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie

obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.