Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. máj 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217201274
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4217201274.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a
členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: OTP
Banka Slovensko a.s., IČO: 31 318 916, so sídlom Štúrova 5, Bratislava, proti žalovanému: H. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. ul. XXXX/XX, G., o zaplatenie 845,14 eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 16Csp/28/2017-51 zo dňa 13. novembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti a výroku o
náhrade trov strán sporu z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 677,80 eur s
úrokom z omeškania vo výške 13,04 eur a úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 677,48 eur

od 15.07.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu
zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § § 497 , § 504 Obchodného zákonníka, § 52 odsek 1 - 4, § 54
odsek 2 Občianskeho zákonníka, § 1 odsek 2, § 2 písmeno d , § 9 odsek 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), zákona o spotrebiteľských úveroch, článkom VIII. bodu 2 písm. e) Zmluvy o
poistenom otp expres úvere, § 565 , § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

1.3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 04.07.2013
Zmluvu o poistenom otp expres úvere č. 0796 3005 13 RSU, na základe ktorej poskytol žalovanému

úver vo výške 884,00 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v 84. mesačných
splátkach po 19,05 eur. V zmluve bola dohodnutá pevná úroková vo výške 17,50 % ročne, RPMN 20,64
%, priemerná hodnota RPMN bola 26,38 %, s termínom splatnosti prvej splátky dňa 04.08.2013, každej
ďalšej splátky vždy 4. deň v mesiaci, termínom konečnej splatnosti dňa 04.07.2020 a celkovou čiastkou
splatnouspotrebiteľom1.600,54eur. Žalovanýnedodržalplatobnúdisciplínuabolvomeškanísúhradou
svojho záväzku, preto podaním zo dňa 18.09.2014 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru

(s účinnosťou 10. deň po doručení výzvy) a vyzval žalovaného k splateniu celého záväzku vo výške
1.055,64 eur v lehote do 10 dní od doručenia výzvy. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nadobudlo
účinnosť dňa 21.10.2014. a žalobou zo dňa 18.01.2017, doručenou súdu dňa 30.01.2017, sa domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 845,14 eur s príslušenstvom.

1.4. Súd vyhodnotil, že úverová zmluva je spotrebiteľská, preto pristúpil k skúmaniu, či má

všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Dospel k záveru, že
úverová zmluva má v tomto smere nedostatky, pretože nie je uvedená výška, počet a termínysplátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nie je naplnená dikcia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že zo zmluvy
musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú

byť splatené jednorazovo. Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok (19,05 eur),
avšak pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko
dlžník v jednotlivých splátkach plní osobitne na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Žalobca
jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou zmluvy, nevyplýva
spôsob splácania úrokov a poplatkov. Predložená zmluva o úvere takýto konkrétny splátkový kalendár

neobsahovala.Tietoinformáciesúvýznamnéprespotrebiteľanajmäpokiaľideojehomožnosťzhodnotiť
na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či
požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp., aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť
celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver, preto je potrebné, aby bol s nimi
oboznámený ešte pred uzavretím zmluvy. Absencia vyššie uvedenej obligatórnej zmluvnej náležitosti
je sankcionovaná podľa § 11 ods. 1. písm. b) citovaného zákona nie neplatnosťou právneho úkonu,

ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

1.5. Dodal, že zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny,
ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských

úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR,
desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej je
potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok
úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle § 11 ods.
1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie

výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa. V danom prípade je zrejmý konflikt medzi Smernicou a
zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť
pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže
Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ
na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho

priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva
alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe
výhradne jednotlivci.V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi
a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona, resp.
Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy

poskytli Smernici priamy účinok. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V
zmysleustálenejjudikatúrySúdnehodvoraEÚ,jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrený
jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný
výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade
vnútroštátneho zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle

znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho
právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne
zásady. Okrem uvedeného výklad zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu
právnej istoty. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok
na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,

jednalo by sa o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

1.6. Keďže poskytnutý úver sa v zmysle vyššie uvedeného považuje za bezúročný a bez poplatkov,
má žalobca nárok len na vrátenie ním poskytnutých finančných prostriedkov žalovanému, teda len na
vrátenie reálne poskytnutej istiny bez poplatkov, úrokov a sankcií. Žalovanému bola reálne poskytnutá

suma 884,00 eur, pričom žalovaný vrátil žalobcovi sumu 206,20 eur, čo je zrejmé z predloženého
okamžitého (priebežného) výpisu z účtu. Žalovaný je teda ešte povinný vrátiť žalobcovi sumu 677,80
eur, preto v tejto časti súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na jej úhradu.

1.7. Žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, preto je povinný platiť aj úroky z omeškania. Žalobca

si úroky z omeškania uplatnil od 05.02.2014. Súd pri výpočte úrokov z omeškania vychádzal z toho,
že úver je bezúročný a bezpoplatkov. Výška jednej bezúročnej a bezpoplatkovej splátky predstavuje
sumu 10,52 eur (poskytnutý úver 884 eur / 84 splátok). Žalovaný dňa 15.11.2013 uhradil sumu 126,20
eur, uhradil teda prvých celých jedenásť bezúročných a bezpoplatkových splátok a z dvanástej takejtosplátky splatnej dňa 04.07.2014 uhradil sumu 10,48 eur, a z tejto splátky bol v omeškaní so sumou
0,04 eur. Žalobca má preto nárok na úrok z omeškania vo výške 1 % ročne (v tejto výške si žalobca
uplatňujeúrokyzomeškania)zosumy0,04eurod05.07.2014aždoďalšejúhradyvykonanejžalovaným,

teda do dňa 10.03.2016, kedy žalovaný uhradil sumu vo výške 30,00 eur, pričom takto vyčíslený úrok
z omeškania predstavuje po zaokrúhlení sumu 0 eur. Úhradou zo dňa 10.03.2016 vo výške 30,00
eur žalovaný uhradil zvyšnú časť dvanástej bezúročnej a bezpoplatkovej splátky vo výške 0,04 eur,
v plnom rozsahu uhradil trinástu a štrnástu bezúročnú a bezpoplatkovú splátku a z pätnástej takejto
splátky splatnej dňa 04.10.2014 uhradil sumu 8,92 eur. Keďže s týmito splátkami sa žalovaný dostal

do omeškania, má žalobca nárok na úroky z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 10,52 eur od
05.08.2014 do 10.03.2016 vo výške 0,17 eur, zo sumy 10,52 eur od 05.09.2014 do 10.03.2016 vo výške
0,16 eur a zo sumy 8,92 eur od 05.10.2014 do 10.03.2016 vo výške 0,13 eur. Z pätnástej bezúročnej a
bezpoplatkovej splátky splatnej dňa 04.10.2014 zostalo neuhradených 1,60 eur, preto žalobcovi z tejto
sumy patria úroky z omeškania vo výške 1 % ročne od 05.10.2014 do 14.07.2016, kedy bola vykonaná
ďalšia úhrada žalobcu, pričom takto vyčíslený úrok z omeškania predstavuje sumu vo výške 0,03 eur.

Keďže s účinnosťou k 21.10.2014 bol úver vyhlásený za predčasne splatný, šestnásta splátka (pôvodne
splatná dňa 04.11.2014) až osemdesiata štvrtá splátka sa stali splatnými dňa 21.10.2014. Spolu bolo
predčasne zosplatnených 69 splátok, pri výške jednej bezúročnej a bezpoplatkovej splátky 10,52 eur
to predstavuje spolu sumu 725,88 eur, z ktorej má žalobca nárok na úroky z omeškania od 22.10.2014
(deň nasledujúci po zosplatnení) a to až do nasledujúcej úhrady žalovaného vykonanej dňa 14.07.2016

vo výške 50,00 eur, pričom takto vyčíslený úrok z omeškania prestavuje sumu 12,55 eur. Celková výška
vyčíslených úrokov z omeškania teda predstavuje sumu 13,04 eur (0 + 0,17 + 0,16 + 0,13 + 0,03 +
12,55), na zaplatenie ktorej súd žalovaného zaviazal. Úhradou zo dňa 14.07.2016 vo výške 50,00 eur
žalovaný uhradil zostávajúcu časť pätnástej splátky vo výške 1,60 eur a prevyšujúcu sumu 48,40 eur
súd započítal na zosplatnené splátky (725,88 eur - 48,40 eur = 677,48 eur). Keďže sumu 677,48 eur

žalovaný doposiaľ neuhradil, patria aj z tejto sumy žalobcovi úroky z omeškania, preto súd žalovaného
zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 1 % zo sumy 677,48 eur ročne od 15.07.2016 do
zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.8. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Žalobca sa

podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 845,14 eur, vyčíslených úrokov
vo výške 451,06 eur, vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 16,40 eur a poplatkov vo výške 32,40
eur, spolu sumy vo výške 1.345,00 eur s príslušenstvom. Súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 690,84
eur (istina 677,80 eur + vyčíslené úroky z omeškania vo výške 13,04 eur) s príslušenstvom vyhovel a
vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v

rozsahu 51,36 % a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 48,64 %. Keďže úspech obidvoch strán sporu
bol približne rovnaký, súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania.

2. Proti zamietajúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol

odvolaciemu súdu rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie odôvodnil ust. § 365
ods. 1 písm. b/, h/ CSP, a to nesprávnym právnym posúdením veci a nesprávnym postupom súdu,
ktorým mu boli znemožnené uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Poukázal na ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a uviedol, že
zákonom vyžadované náležitosti obsahuje článok IV. bod 1 Zmluvy označený ako „Splácanie úveru“, kde

sa uvádza, že dlžník je povinný splatiť banke istinu úveru spolu s úrokmi, poplatkom za zabezpečenie
poistenia a poplatkom za vedenie úverového účtu v mesačných splátkach (splátka zahŕňa splátku istiny,
úroku, poplatok za zabezpečenie poistenia a poplatok za vedenie úverového účtu), poradie splátky
prvá, výška splátky 19,05, termín splatnosti 04.08.2013, splátky 2 - 83,- euro vo výške 19,05 eura s
termínom splatnosti štvrtý deň v mesiaci a 84. splátka vo výške 19,05 eura splatná 04.07.2020. Konečná

splatnosť úveru bola 04.07.2020. Z uvedeného vyplýva, že výška, počet i termíny splátok sú definované
presne, jasne, určite a zrozumiteľne. Zákon veriteľovi neukladá povinnosť, ale len možnosť uviesť, akým
spôsobom sa budú jednotlivé splátky priraďovať k nesplateným zostatkom. Zastáva názor, že zmluvné
znenie nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a posudzovaná zmluva o
úvereobsahujezákonnénáležitosti.Nesúhlasilanisnázoromsúduprvejinštancieohľadom rozhodnutia

Súdneho dvora vo veci C 42/15. Poukázal na to, že v uvedenom rozhodnutí bola potvrdená zásada
úniového práva, podľa ktorej má toto osobitný charakter a zároveň bolo určené, že táto zásada sa
môže riadiť zásadne len úniovým právom a nie právom jednotlivých členských štátov. Prednosť pred
vnútroštátnou normou na základe judikatúry súdneho dvora majú všetky úniové normy bez ohľadu naich právnu silu a priamy účinok. Preto aj rozhodnutiam Súdneho dvora EÚ, ktoré sú platným prameňom
úniového práva je prednosť priznaná. K zneniu článku 10 ods. 2 písm. h/ Smernice, ktorá ustanovuje,
že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok a prípadne poradie, v ktorom sa

budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na
účely splatenia, vyslovil, že pokiaľ ide o možnosť členských štátov stanoviť takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave je dôležité zdôrazniť, že ak ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice
2008/48, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré Smernica neupravuje,
ak obsahuje harmonizované otázky o povinnosti aplikovania záverov súdneho dvora EÚ. V uvedenom

rozsudku poukázal aj na rozhodnutie EÚ vo veci 106/77, v ktorom sa uvádza, že vnútroštátny súd,
ktorý v rámci svojej právomoci aplikuje ustanovenia práva Spoločenstva, je povinný zabezpečiť plný
účinok týchto noriem a v prípade potreby vlastnej úradnej moci uplatniť každé vnútroštátne ustanovenie,
hoci by išlo o neskoršie ustanovenie v rozpore s právom spoločenstva. Ďalej vyslovil, že súd prvej
inštancie je povinný uplatňovať eurokomformný výklad práva zohľadňujúci záver Súdneho dvora vo veci
C 42/15, pričom s poukazom na uvedenú Smernicu, táto neukladá veriteľovi povinnosť uvádzať, ako sa

budú jednotlivé splátky započítavať na istinu, úroky a následne príslušenstvo pohľadávky, a preto ani
súd pokiaľ by rozhodol v súlade s takýmto výkladom práva nemôže veriteľa sankcionovať za absenciu
náležitostí, ktoré nemali byť do vnútroštátneho poriadku vôbec transportované.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v odolaním napadnutej časti ako aj postup súdu, ktorý mu
predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozsudok

vo vyhovujúcej časti pre absenciu odvolania nadobudol právoplatnosť.

5. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia sumy 845,14 eur s
príslušenstvom titulom neuhradeného zostatku úveru zo Zmluvy o poistenom otp expres úvere,
uzatvorenej so žalovaným dňa 04. 07. 2013. Zmluvou poskytol žalovanému úver v sume 884,00 eur,

ktorý sa zaviazal vrátiť v 84. mesačných splátkach po 19,05 eur. V zmluve bol dohodnutý úrok vo výške
17,50 % ročne, RPMN 20,64 %, priemerná hodnota RPMN bola 26,38 %, termín splatnosti prvej splátky
bol dňa 04.08.2013, každej ďalšej splátky vždy 4. deň v mesiaci, termín konečnej splatnosti úveru
04.07.2020. Celková čiastka úveru bola 1.600,54 eur. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu a bol v
omeškaní s úhradou svojho záväzku, preto podaním zo dňa 18.09.2014 žalobca v súlade s článkom VIII.

bodu 2 písm. e) Zmluvy vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru (s účinnosťou 10. deň po doručení
výzvy) a vyzval žalovaného k splateniu celého záväzku vo výške 1.055,64 eur v lehote do 10 dní od
doručenia výzvy. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nadobudlo účinnosť dňa 21.10.2014. Súd prvej
inštancie žalobe čiastočne vyhovel majúc za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože zo zmluvy
jednoznačne nevyplýva splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ nemali byť splatené

jednorazovo. Žalobcovi priznal rozdiel medzi poskytnutou sumou 884,00 eur a úhradami žalovaného
v sume 206,20 eur s príslušenstvom.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. Žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.10. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých častiach vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľný.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 04. 07. 2013 uzatvorená Zmluvu
o poistenom otp expres úvere č. 0796 3005 13 RSU, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
úver vo výške 884,00 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v 84. mesačných

splátkach po 19,05 eur. V zmluve bola dohodnutá pevná úroková vo výške 17,50 % ročne, RPMN
20,64 %, priemerná hodnota RPMN bola 26,38 %, s termínom splatnosti prvej splátky dňa 04.08.2013,
každej ďalšej splátky vždy 4. deň v mesiaci, termínom konečnej splatnosti dňa 04.07.2020 a celkovou
čiastkou splatnou spotrebiteľom 1.600,54 eur. Žalovaný dlh neplnil včas a riadne, pričom podaním zo
dňa 18.09.2014 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru (s účinnosťou 10. deň po doručení

výzvy) a vyzval žalovaného k splateniu celého záväzku vo výške 1.055,64 eur v lehote do 10 dní od
doručenia výzvy.

13. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je
štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa,

pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z
uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, ako správne učinil aj súd prvej inštancie.

14. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tvrdení, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
pretože v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, povinnými náležitosťami zmluvy
o spotrebiteľskom úvere boli aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom
zmluvaneobsahujeúdajotom,zčohopozostávaúverovásplátkastým,žeosobitneprikaždejjednotlivej

splátke malo byť zvlášť uvedené, aká suma predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma zo splátky sa
započíta na istinu a aká na úroky, prípadne poplatky a tak aby mohla priebežne pri splácaní svojho dlhu
sledovať, ako sa znižuje istina jeho dlhu. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom prvoinštančného
súdu nestotožňuje z nasledujúcich dôvodov.

15. Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluvné strany si v úverovej zmluve
dohodli, že dlžník je povinný splatiť banke istinu úveru spolu s úrokmi vo výške 17,50 % ročne v
84. mesačných anuitných splátkach po 19,05 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné
obchodné podmienky žalobcu (ďalej len „VOP“), pričom podľa čl. IV bod 1 VOP anuitná splátka je
rovnomerná splátka úveru zahŕňajúca splácanie istiny, úroku, poplatku za zabezpečenie poistenia a

vedenie účtu. Ďalej si zmluvné strany dojednali poplatok za poistenie schopnosti splácať úver (čl. V
bod 1 písm. c zmluvy).

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu 09. 06. 2013 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.18. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne
uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa prípadnej poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamiúverunaúčelysplatenia

a v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať
si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania
zmluvy o úvere.

19. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi

žalobcom a žalovanou bolo prebrať do slovenského práva smernicu Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (ďalej len „ smernica 2008/48/ES“).

20. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy k ustanoveniu § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa
zdôrazňuje zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má dostatočné

množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu poskytnutého spotrebiteľského úveru
a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková
výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže
opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých
termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné
poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

21. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov,

aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku.
Na tento účel musia byť ustanovenia Smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná
a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Zásada konformného výkladu vyžaduje, aby
sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom
sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora

C-212/07, bod 110).

22.Rozsudok konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva
článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky

vyskytujú (resp. vyskytovali - viď ďalej) pochybnosti o tom, či text „zmluva o úvere zrozumiteľne a
stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá textu „zmluva o spotrebiteľskom
úvere . musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už ale bolo uvedené vyššie, úmyslom
zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo
transponovať Smernicu v celom rozsahu. Úmyslom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo
prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2

Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona č. 129/2010 Z.z.

23. V zmysle vyššie uvedeného nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa zákona č.
129/2010 Z.z. žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok

po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/
zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje,
čo splátka úveru zahrňuje.

24. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom
zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú
v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý
zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účelzákona vyjadrený v dôvodovej správe teda § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. nestanovuje
požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice.

25. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/
zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd v rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo 146/2017 uviedol, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je
potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna
vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky (tiež rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/56/2018).

26. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že sporná úverová zmluva obsahuje
všetkyobligatórnenáležitostivyžadovanéust.§9ods.2,vrátanepísm.k/citovanéhozákonač.129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a
nebolo povinnosťou veriteľa, vzhľadom na to, že strany si dojednali fixné anuitné splátky, obsahujúce
ako splátku istiny, tak i splátku úrokov, špecifikovať v zmluve samostatne údaj o výške, počte a termínoch

splátok úrokov, resp. pripájať k zmluve amortizačnú tabuľku, obsahujúcu takýto údaj. S poukazom na
uvedenéodvolacísúdpovažujezáversúduprvejinštancieotom,žeúversapovažujevýlučnevdôsledku
absencie toho jediného údaja za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o
spotrebiteľských úveroch za nesprávny a nedôvodný.

27. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti a v nadväzujúcom výroku o náhrade trov strán sporu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
pričom v ďalšom konaní súd prvej inštancie rešpektujúc vyššie popísané právne závery vec preskúma,
pričom sa bude zaoberať správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov, vyporiadajúc sa
s odvolacími námietkami, svoje rozhodnutie zdôvodní v súlade s ust. § 220 CSP tak, aby v prípade

podaného odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím súdom.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).