Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614202609
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7614202609.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: B. P., K. B. XXX,

právne zastúpený JUDr. Danicou Holkovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova
7 proti žalovanému: Š. P., K. B. XXX, právne zastúpený Bečarik & partners, s.r.o., Advokátska kancelária
so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná 37, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na
liste vlastníctva číslo XX katastrálne územie B. a to parcelám registra „C“ č. XXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere 1287 m2, č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2, č. XXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2, č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2

a stavbám rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele registra „C“ č. XXX/X, hospodárskej budove na
parcele č. XXX/X, hospodárskej budove č. XXX/X a garáži na parcele č. XXX/X a k nehnuteľnostiam
nezapísaným na liste vlastníctva a to hospodárskym budovám stavebne nadväzujúcim na rodinný dom
X a hospodárskej budove pre chov domácich zvierat s letnou kuchyňou na parcele č. XXX/X.

II. V y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného tak, že nehnuteľnosti zapísané
na liste vlastníctva číslo XX katastrálne územie B. a to parcely registra „C“ č. XXX/X zastavané plochy a

nádvoriaovýmere1287m2,č.XXX/Xzastavanéplochyanádvoriaovýmere80m2,č.XXX/Xzastavané
plochy a nádvoria o výmere 41 m2, č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2 a stavby
rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele registra „C“ č. XXX/X, hospodársku budovu na parcele č.
XXX/X, hospodársku budovu č. XXX/X a garáž na parcele č. XXX/X a nehnuteľnosti nezapísané na liste
vlastníctva a to hospodárske budovy stavebne nadväzujúce na rodinný dom a hospodárskej budove pre
chov domácich zvierat s letnou kuchyňou na parcele č. XXX/X p r i k a z u j e v celosti do výlučného
vlastníctva žalobcu.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovaného vo výške 39
050,- Eur, v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

V. Štát nemá voči sporovým stranám nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.2.2014 domáha zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XX katastrálneho
územia B. a to parcelám registra „C“ č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1287 m2,
č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2, č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 41 m2, č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2 a stavbám dom súpisné č.XXX, hospodárskym budovám a garáži. Nehnuteľnosti navrhol vyporiadať reálnou deľbou v zmysle
geometrického plánu. Rodinný dom navrhol prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného. V žalobe
uviedol, že spolu so žalovaným, ktorý je jeho bratom sú spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľnosti a

ďalších dvoch hospodárskych budov, ktoré nie sú zapísané na liste vlastníctva. V rodinnom dome býva
sám žalovaný. V čase keď on užíval prvé poschodie rodinného domu investoval do opravy strechy. V
súčasnej dobe užíva len hospodárske budovy. Medzi ním a bratom dochádza k sporom týkajúcim sa
predmetných nehnuteľnosti a aj k ich poškodzovaniu zo strany žalovaného. Viackrát musela zasahovať
polícia. Pred podaním žaloby bratovi navrhol rozdelenie predmetných nehnuteľnosti, on jeho návrhy

odmietal. Následne súhlasil s reálnym rozdelením nehnuteľnosti tak, že žiadal z každej budovy polovicu.
Takéto rozdelenie nie je možné realizovať.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.9.2014 uviedol, že rodinný dom užívali so
žalobcom spoločne, on prízemie a žalobca prvé poschodie domu. Žalobca na svojom poschodí prerábal
kúrenie a vtedy aj odstránil spoločný kotol, predal ho, čo on nahlásil na polícii. Následne si musel prerobiť

kúrenie na prízemí a investovať do toho 30 000,- Sk. V súčasnej dobe poschodie domu nie je nikým
využívané. Dom je reálne deliteľný, každé poschodie má samostatné merania spotreby elektriny a plynu.
Vodunaposchodiežalobcanapojilzostudne.Poschodiasadajúoddeliťjednoduchousklenenoustenou.
Hospodársku budovu (chliev) na parcele č. XXX/X využíva žalobca 3 a on v pomere 1, túto žiada rozdeliť
na polovicu. Hospodársku budovu (letná kuchyňa, udiareň) na parcele č. XXX/X využíva on, žiada,

aby bola prikázaná do jeho vlastníctva. Hospodársku budovu (stolárska dielňa) na parcele č. XXX/X,
hospodársku budovu (pivnica) na parcele č. XXX/X a garáž na parcele č. XXX/X využíva žalobca a
navrhol, aby boli prikázané do vlastníctva žalobcu. Garáž na parcele č. XXX/X a hospodárska budova
(údržbárska dielňa, sypanec) na parcele č. XXX/X využíva on, navrhol ich prikázať do jeho vlastníctva.
Na žalobcu podal už trikrát oznámenie na polícii z dôvodu jeho správania sa k nehnuteľnostiam, do

obytných miestnosti mu nasypal hnoj. Žalobca sa o nehnuteľnosti nestará, bráni mu v užívaní chlieva,
kde chová zajace a preto tam musel vysekať otvor. On udržiava časť parcely č. XXX/X.

3. V podaní zo dňa 18.3.2016 žalobca navrhol alternatívny petit, v zmysle ktorého navrhol nehnuteľnosti
patriace do podielového spoluvlastníctva sporových strán prikázať do jeho výlučného vlastníctva s tým,

že v lehote do jedného mesiaca vyplatí žalovanému na vyrovnanie podielu sumu 25 000,- Eur.

4. Súd vykonal dokazovanie, vypočul sporové strany, svedkov, vykonal ohliadku na mieste samom,
znalecké dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to výpisom z listu vlastníctva, osvedčením
o dedičstve, kúpnou zmluvou, geometrickým plánom, fotografiami, znaleckými posudkami, odpoveďou

obce Smižany, rozsudkami Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4C/194/2007 a 10C/52/2007 a
zistil tento skutkový stav:

5. Predmetom tohto konania sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX katastrálne územie B.
a to parcely registra „C“ č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1287 m2, č. XXX/X zastavané

plochy a nádvoria o výmere 80 m2, č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2, č. XXX/X
zastavanéplochyanádvoriaovýmere24m2astavbyrodinnýdomsúpisnéč.XXXpostavenýnaparcele
č. XXX/X, hospodárske budovy postavené na parcelách č. XXX/X a XXX/X a garáž postavená na parcele
č. XXX/X. V časti B listu vlastníctva sú žalobca a žalovaný zapísaní ako spoluvlastníci nehnuteľnosti,
každý v podiele 1/2 a to na základe dedičského uznesenia D 647/1998. V časti C listu vlastníctva je

zapísané vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti súpisné číslo XXX a
pozemkov č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X pre M. P. a Z. P. podľa uznesenia D 647/1996-8/98.

6. Uznesenie sp. zn. D/647/1996-61 zo dňa 2.9.1997 nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.1997.
Bolo vydané v dedičskom konaní po nebohom B. P., zomrelom 8.4.1996 - otcovi žalobcu a žalovaného.

Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX katastrálne územie B. dedili žaloba a žalovaný každý
v podiele 1. Vecné bremeno bývania a užívania nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XX bolo
zriadené dohodou v prospech matky a dcéry poručiteľa bezodplatne. Z dedičského spisu bolo zistené,
že v dedičskom konaní bola dňa 29.5.1997 vydané osvedčenie o dedičstve, na základe ktorého mal
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX katastrálne územie B. podľa dohody dedičov zdediť

len B.G. P.. Zo strany dediča Š. P. však bol dňa 9.6.1997 podaný návrh na pokračovanie v konaní o
dedičstve práve kvôli dedeniu predmetných nehnuteľnosti.7. Pred podaním žaloby výzvou zo dňa 27.1.2014 žalobca vyzval žalovaného na zrušenie a
vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva dohodou.

8. Výsluchom žalobcu a žalovaného bolo zistené, že sa jedná o ich rodičovský dom.
Nehnuteľnosti obaja získali dedením po nebohom otcovi. Ostatní súrodenci sa vzdali svojich podielov v
nehnuteľnostiach. Do roku 2002 žila v dome aj matka strán sporu Z. P.Á. a ich sestra M. P., v prospech
ktorých bolo zriadené vecné bremeno práva doživotného užívania nehnuteľnosti. Od smrti matky Z. P.
sa začali medzi stranami sporu konflikty a to hlavne kvôli plateniu poplatkov spojených s bývaním v

dome. Konflikty nastali aj medzi žalovaným a sestrou sporových strán M. P., ktorá sa následne z domu
odsťahovala.

9. Žalobca aj žalovaný potvrdili vzájomné konflikty medzi sebou ako aj to, že viackrát z dôvodu ich
konfliktov bola privolaná hliadka polície. Preto na základe dohody medzi nimi v roku 2003 si rozdelili
bývanie v rodinnom dome tak, že žalovaný ostal užívať prízemie domu a žalobca poschodie. Žalobca tak

dal urobiť na poschodí samostatnú prípojku plynu, elektriny a vody. Napriek tomuto rozdeleniu a dohode,
konflikty medzi bratmi pretrvávali. V roku 2006 na Vianoce žalovaný, podľa vyjadrenia žalobcu, mal pod
vplyvom alkoholu prísť na poschodie domu, ktoré žalobca užíval so svojou rodinou, vystrájal. Žalobcova
manželka vzhľadom na takéto spolužitie so žalovaným odmietla bývať ďalej v dome a preto sa v roku
2007 žalobca s rodinou odsťahoval do nájomného bytu. V roku 2012 sa presťahovali do domu, ktorý si

sami postavili. Aj po ich odsťahovaní z domu konflikty medzi stranami sporu pretrvávali a pretrvávajú,
poukazujúc na to, že hospodárke budovy v ich podielovom spoluvlastníctve užíva aj žalobca aj žalovaný.

10. Zo sporov, ktoré uviedli obe sporové strany súd poukazuje na to, že už v roku 2002 bola v dome
odpojená elektrina, kvôli neplateniu inkasa zo strany žalovaného, ktorý chcel, aby inkaso platila sestra,

ktorá tam v tom čase ešte bývala a to z peňazí, ktoré mala na vkladných knižkách po rodičoch. Žalovaný
rozbil okno na dome na pochodí, ktoré užíval žalobca a zvonku zabil okno doskami. Podľa žalovaného to
urobil preto, že žalobca otváral okno a on mal v dome prievan. Žalovaný rozbil dvere a WC na poschodí
domu t.j. v časti ktorú užíval v tom čase žalobca s rodinou. Podľa žalovaného urobil to preto, že žalobca
zobral z kotolne kotol potom, čo prerábal v dome kúrenie. Pokiaľ sa týka zašpinených stien vo vnútri

domu hnojom, podľa žalovaného bol to žalobca, ktorý na prízemie domu do obytných miestností, ktoré
užíval, nahádzal fúrik hnoja a to do kuchyne a do chodby a je pravdou, že on následne mu z toho asi
štyri lopaty vyhodil na poschodie domu. Podľa žalobcu bol to práve žalovaný, ktorý mal hnoj vyhádzať
do ním obývaných miestnosti.

11. Po odsťahovaní sa žalobcu z domu, žalovaný poškodzoval hospodárske budovy, ktoré stoja na
pozemkoch. Z dielne žalobcovi vyhádzal drevo. Pokiaľ za žalobcom prišla manželka do dielne, tejto sa
mal vyhrážal. Na dielni žalobcovi otváral dvere, aby musel viac kúriť a podobne. V pivnici je neporiadok,
ktorý tam nahádzal žalovaný. Podľa žalovaného steny pivnice sú plesnivé, preto pivnicu otváral, aby sa
tam vetralo, žalobca ju však stále zatváral. Preto tam žalovaný začal osekávať múry, na čo žalobca vypol

elektrinu Žalobca aj po odsťahovaní sa z domu mal nechávať podľa žalovaného odomknuté vchodové
dvere do domu, raz vybral celé vchodové dvere a odniesol ich preč. Preto dal žalovaný na bránu ostatný
drôt. Podľa žalovaného žalobca prestrihol tento ostnatý drôt na bráne a nahádzal ho do trávy. Žalovaný
tozistilprikosenítrávyapretožalobcovinadielniodrezaldvere.Včastihospodárskejbudovy,kdežaloba
zriadil kotolňu, umývarku, šatňu, WC, žalovaný chová zajace a to podľa neho z dôvodu, že pôvodne sa

jednalo o chliev. Časť, ktorú užíva žalobca žalovaný zabil doskami, lebo žalobca mu bránil v prístupe k
WC. V garáži za domom mal žalobca uskladňovať drevo, ktoré podľa žalovaného tam začalo plesnivieť
a preto ho vyhádzal von.

12. Dlhodobo pretrvávajúce konflikty medzi sporovými stranami potvrdili aj vypočuté svedkyne.

13. Svedkyňa M. P. uviedla, že k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania má doposiaľ
zriadené vecné bremeno. Nehnuteľnosti však neužíva z dôvodu, že ju odtiaľto vyhodil žalovaný. Problém
vznikol hlavne z dôvodu platenia inkasa, kedy žalovaný povedal, že on platiť nič nebude. Keď si prišla
po odsťahovaní sa pre svoje veci do domu, bratia sa na dvore hádali a videla ako žalovaný hodil po

žalobcovi sekeru. Hádali sa už aj predtým a to aj v čase, keď ešte žila ich mama. V dedičskom konaní po
nebohom otcovi sa so súrodencami dohodli tak, že dielňa bude patriť bratovi B. a všetko ostatné ostane
žalobcovi. Po smrti rodičov, boli v dome robené opravy, bol vymenený kotol, zbúraný starý a postavený
nový komín, bola daná nová strecha na hospodárskej budove, dom bol zateplený zo severnej časti,bol urobený nový náter strechy na dome, urobené nové WC na poschodí, na poschodí boli vymenené
okná, urobené nové potrubie pre prívod vody a taktiež nové kúrenie na poschodí. Všetky tieto opravy
financoval brat Jozef.

14. Svedkyňa Z. E. uviedla, že z rodičovského domu sa odsťahovala v septembri 2001. Vie, že bratia
majú medzi sebou konflikty, navzájom zle vychádzajú. Svedkom incidentu medzi bratmi bola len raz,
práve vtedy keď Š. nahádzal dnu do časti domu, ktorú užíval B., hnoj. Má vedomosť o tom, že brat B.
na poschodí domu menil okná a teda investoval do domu, nemá vedomosť o tom, aby Š. na prízemí

robil nejaké opravy.

15. To, že vzťahy medzi stranami sporu sú značne narušené bolo zistené aj z oboznámených
priestupkových spisov. Zo spisu Obvodného úradu Spišská Nová Ves č. U.-A.-U.-XXXX/XXXXX bolo
zistené, že na základe oznámenia Štefana Repku bolo vedené priestupkové konanie preto, že B. P.
mal dňa 30.6.2012 a následne dňa 1.7.2012 robiť schválnosti bratovi Š. P. tým, že mu mal nanosiť hnoj

pred dvere domu č. XXX v obci B. a následne aj priamo do domu a tiež dňa 30.6.2012 v dome sa mal
voči nemu správať hrubo tak, že mu mal hodiť obraz o rozmeroch 20x20 cm do hlavy a následne ho
udrieť poriskom od metly po hlave. Konanie bolo rozhodnutím zo dňa 22.11.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.12.2012 zastavené, pretože spáchanie skutku nebolo obvinenému z priestupku
preukázané. V priestupkovom konaní B. P. tvrdil, že hnoj len pozametal z poschodia domu na prízemie,

nakoľko tento hnoj mu nanosil na poschodie práve Š. P..

16. Z priestupkového spisu č. U.-A.-U.-XXXX/XXXXX bolo zistené, že Obvodný úrad Spišská Nová
Ves, odbor všeobecnej vnútornej správy odložil priestupkovú vec pre priestupky, ktorých sa mal dopustiť
Š. P. tým, že bratovi B. P. mal robiť schválnosti tým, že zatĺkal laty na dvere hospodárskej budovy,

klince do dverí, odrezal závesky na dverách a vyvalil dvere, pomaľoval okno farbou a tým spôsobom
ničil ich spoločný majetok, odložil, pretože došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku
vzhľadom k tomu, že schválnosť spočíva v opakovanom hrubom, zrejmom a neoprávnenom zásahu do
pokojného života inému s úmyslom tento stav narušiť, čo naplnené nebolo. Konanie Š. P. preto nemožno
charakterizovať ako schválnosť ale jeho správanie je možné charakterizovať iba ako správanie zjavne

nevhodné.

17. Z listu predloženého žalovaným adresovaným spoločnosťou VEOLIA Podtatranská vodárenská
prevádzková spoločnosť, a.s., Poprad B.Á. P. (brat sporových strán) bolo zistené, že na vodovodnú
prípojkumenovanéhobezsúhlasuuvedenejspoločnostibolanapojenáďalšianehnuteľnosťrodinnýdom

bez súpisného čísla B. P., pričom napojenie je zrealizované ešte pred meradlom. Súčasne bola zistená
realizácia neoprávneného odberu vody pred samotným meradlom a to v objekte hospodárskej budovy.

18. Súd vykonal ohliadku nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, na mieste samom. Ohliadkou
bolo zistené, že nehnuteľnosti sú prístupné z verejnej komunikácie bráničkou a dvojkrídlovou bránou,

po pravej strane ktorých sa nachádza rodinný dom, na ktorý bezprostredne nadväzujú v zadnej časti
hospodárske budovy. Hospodárske budovy sa nachádzajú aj po takmer celej dĺžke plochy vľavo od
vchodu do dvora. Do rodinného domu vedú dva samostatné vchodov dvere, jedny z bočnej a druhé zo
zadnej časti domu. Oboma sa dá dostať do miestnosti domu, kde sa nachádza schodište na poschodie.
Na poschodí domu je urobená samostatná prípojka plynu, voda na poschodie je zavedená len zo studne

a elektrina zo susedných nehnuteľnosti. Hospodárske miestnosti napojené na zadnú časť rodinného
domu majú tri samostatné vchody. Jedná sa o tzv. sypanec, dielňu a garáž, od ktorých kľúče má výlučne
žalovaný,ktorýichajsámužíva.Poľavejstranedomusamostatnestojacehospodárskebudovyzačínajú
poschodovoubudovou,kdevspodnejčastijeudiareňaletnákuchyňa,ktorúužívavýlučnežalovanýana
poschodí, kde sa dá dostať vonkajším schodišťom je miestnosť, od ktorej má kľúče výlučne žalobca. Za

letnou kuchyňou v ďalšej miestnosti žalobca chová zajace a za chlievom je miestnosť, kde je umývadlo a
WC, kde žalovaný prístup nemá. V ďalšej budove, do ktorej sa vchádza dvojkrídlovou bránou je stolárska
dielňa, ktorú užíva žalobca s ďalším bratom strán sporu B.. Z dielne sa vchádza do pivnice, kde má
uskladnené veci žalobca, žalovaný k nej nemá prístup. Vedľa dielne je garáž, od ktorej má kľúče len
žalobca a len ten garáž užíva. Následne na pozemkoch stojí drevená stodola, v ktorej sú uskladnené

rôzne veci prevažne patriace žalovanému.

19. V konaní bol súdom ustanovený znalec z odboru geodézie a kartografie Ing. Ladislav Tichý za
účelom vyhotovenia geometrického plánu možnej reálnej deľby nehnuteľnosti. Vzhľadom na zistenékonflikty medzi sporovými stranami bola znalcovi daná úloha vyhotoviť geometrický plán možnej reálnej
deľby len pozemkov patriacich do podielového spoluvlastníctva strán sporu. V znaleckom posudku č.
X/2015 znalec vypracoval geometrickú plán možnej deľby pozemkov a to parciel č. XXX/X, XXX/X, XXX/

X Q. XXX/X presne podľa výšky podielov sporových strán tak, že rodinný dom a na neho stavebne
napojené hospodárske miestnosti ostali na jednom pozemku, na ktorý je zachovaný prístup z verejnej
komunikácie.

20. V konaní bol ustanovený aj znalec z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti

Ing. Vlastimil Kovalčík, ktorý v znaleckom posudku č. XX/2015 určil všeobecnú hodnotu všetkých stavieb
patriacich do podielového spoluvlastníctva strán sporu vrátane príslušenstva vo výške 71 100,- Eur.

21. Voči znaleckým posudkom sporové strany nemali námietky. Žalobca však žiadal opraviť
geometrický plán vypracovaný Ing. Ladislavom Tichým vzhľadom na prístup k stodole na parcele XXX/
X (podľa geometrického plánu) a teda posunúť hranicu v hornej vyznačenej hranici o cca 1,5 m a to na

úkor posunu vyznačenej hranice v spodnej časti nehnuteľnosti v prospech žalovaného s tým, že on by
mal prístup k nehnuteľnostiam oddeleným týmto geometrickým plánom z parcely č. XXX/XX, ktorá je v
jeho výlučnom vlastníctve.

22. Žalobca v konaní poukázal na jeho investície do spoločných nehnuteľnosti. Súdu predložil za

práce na rodinnom dome súpisné číslo XXX faktúry a pokladničné doklady v celkovej sume 13 553,73
Eur (408 319,60 Sk) a to
- faktúru vystavenú dodávateľom P. B. Stolárstvo J+J, B. XXX dňa 14.7.1997 na sumu 19 830,- Sk za
základnú a vrchnú farbu a náter strechy, žľabov a zvodov 2 krát,
- faktúru vystavenú dodávateľom P. B. Stolárstvo J+J, B. XXX dňa 28.3.2001 na sumu 45 000,- Sk za

výrovu a montáž kuchynskej linky,
- faktúru vystavenú dodávateľom P. B. Stolárstvo J+J, B. XXX dňa 16.10.2003 na sumu 143 572,60 Sk
za výrobu a montáž okien, balkónových dverí, vonkajších a vnútorných parapet,
- Zmluvu o dielo zo dňa 5.9.2003 uzatvorenú so zhotoviteľom Ľ.F. A. na vypracovanie projektovej
dokumentácie na plynovú prípojku za 3 200,- Sk,

- opravenku a príjmový pokladničný doklad vystavenú Plynservis B. A. dňa 6.10.2003 na sumu 940,- Sk
za montáž a uvedenie kotla do prevádzky,
-príjmovýpokladničnýdokladvystavenýdňa6.10.2003Ľ.A.ozaplatenísumy1000,-Skzarevíziuplynu,
- faktúru vystavenú Ukagas Jamník B. F. dňa 19.10.2003 za montáž plynu a kúrenia, WC, sprcha,
sprchovací kút v sume 124 654,- Sk.

Doklady o úhrade deliacej steny nad schodiskom v sume 41 100,- Sk a za zateplenie severnej strany
v sume 29 023,-Sk predložené žalobcom neboli.

23. Ďalej žalobca poukázal na to, že do hospodárskych budov investoval sumu 6 151,37 Eur a to do
nevyhnutných opráv dielne sumu 465,- Eur, do budovy pre chov domácich zvierat sumu 5 365,- Eur,

do prípojky elektriny do letnej kuchyne sumu 113,41 Eur do prípojky plynu do rodinného domu sumu
207,96 Eur. Neskôr uviedol, že do hospodárskych budov investoval sumu 10 870,80 Eur (327 493,98
Sk) a predložil
- faktúru vystavenú dodávateľom P. B. Stolárstvo J+J, B. XXX dňa 23.7.1999 na sumu 21 824,- Sk za
komín a vybudovanie komína na hospodárskej budove č. XXX,

- faktúru vystavenú dodávateľom P. B. Stolárstvo J+J, B. XXX dňa 20.8.2000 na sumu 15 970,- Sk za
vymurovanie o obklad priečok, obklad kúpelne a WC, betonáž podlahy,
- faktúru vystavenú dodávateľom P. B. Stolárstvo J+J, B. XXX dňa 11.9.2001 na sumu 28 600,- Sk za
výrobu a montáž vonkajších schodov so zábradlím na hospodárskej budove č. XXX,
- faktúru vystavenú dodávateľom P. B. Stolárstvo J+J, B. XXX dňa 18.10.2001 na sumu 76 360,- Sk za

dodávku a montáž podlahy, sadrokartón a dreve so zárubňou
- faktúru vystavenú Ukagas Jamník B. F. dňa 15.10.2006 za práce vykonané na hospodárskej budove
pri rodinnom dome č. XXX za vodáreň, bojler, batériu, WC, umývadlo, rúry a montážne práce v sume
12 854,38 Sk,
- faktúru vystavenú M. E. Spišské Tomašovce dňa 20.11.2001 za opravu komína na hospodárskej

budove pri rodinnom dome č. XXX v sume 9 960,- Sk Sk,
- faktúru vystavenú dodávateľom P. B. Stolárstvo J+J, Jamník XXX dňa 18.9.2001 na sumu 33 950,- Sk
za výrobu a montáž vchodových dverí a eurookien na hospodárskej budove pri rodinnom dome č. XXX,- faktúru vystavenú Ukagas Jamník B. F. dňa 10.11.2001 za práce vykonané na hospodárskej budove
pri rodinnom dome č. XXX za kotol, radiátory a montážne práce v sume 68 535,60 Sk,
- faktúru vystavenú M. E. Spišské Tomašovce dňa 30.11.2001 za klampiarske a pokrývačske práce na

hospodárskej budove pri rodinnom dome č. XXX v sume 9 960,- Sk.

24. Vzhľadom na námietky žalovaného k žalobcom predloženým vyššie uvedeným dokladom, žalobca
predložil faktúry vystavené dodávateľom Ukagas Jamník B. F. zo dňa 10.11.2001 15.10.2006, na zadnej
strane ktorých je rukou napísané, že tieto faktúry boli vystavené ako duplikát na žiadosť odberateľa,

majú len informačný charakter a nemôžu byť použité v účtovníctve. Nachádza sa tu nečitateľný podpis
a dátum 13.8.2015 a 17.5.2015. Zároveň predložil čestné vyhlásenie B. F. o tom, že práce uvedené
vo vyššie uvedených faktúrach zo dňa 11.11.2001 a 15.10.2006 skutočne vykonal a za práce mu bola
uhradená fakturovaná suma B. P.. K uvedeným faktúram predložil aj súpis vykonaných prác a príjmový
pokladničný doklad.

25. Zo žalovaným predloženého čestného prehlásenia zo dňa 23.3.2017 bolo zistené, že podpísaný
B. A. prehlásil, že asi v roku 2000 vykonával maliarske práce na streche rodinného domu na adrese B.
Č.. XXX, za práce bola vyplatená odmena 3 500,- Sk B. P..

26. Žalobca tiež predložil čestné prehlásenie B. F. zo dňa 23.3.2017 o tom, že v roku 2007 vykonával v

rodinnom dome na prízemí na adrese B. Č.. XXX celkovú rekonštrukciu ústredného kúrenia. Za materiál
a vykonané práce zaplatil Š. P. sumu 30 000,- Sk.

27. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní. Ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda

musí byť písomná.

28. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

29. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší

a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

30. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,

ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

31. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania nadobudli sporové strany dedením v roku 1996,
po ich nebohom otcovi Jánovi Repkovi. Podiely žalobcu a žalovaného sú rovnaké a to po 1/2 z celku. U
oboch sporových strán sa jedná o rodičovský dom a teda obaja majú k nehnuteľnostiam osobný vzťah.

Žalobca rodinný dom patriaci do podielového spoluvlastníctva so žalovaným užíval do roku 2007, od
vtedy v rodinnom dome žije len žalovaný, ktorý užíva prízemie domu.

32. Právom každého spoluvlastníka je obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, čo vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval

v spoluvlastníckom vzťahu. Žalobu o zrušenie podielového spoluvlastníctva možno zamietnuť len z
dôvodov hodných osobitného zreteľa a len v prípade, že neprichádza do úvahy reálna deľba veci.
Dokazovaním dospel súd k záveru, že v danom prípade reálna deľba nehnuteľnosti neprichádza do
úvahy a to z dôvodov, ktoré uvedenie nižšie pri jednotlivých spôsoboch vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd zamietne žalobu o zrušenie

podielového spoluvlastníctva zákon nedefinuje a to ani demonštratívne. V praxi boli ustálené niektoré
prípady resp. situácie, v zmysle ktorých dôvodmi hodnými osobitného zreteľa je napríklad sociálna
situácia podielového spoluvlastníka a jeho rodinných príslušníkov, jeho vysoký vek, zdravotný stav,
skutočnosť, že v nehnuteľnosti prežil väčšinu svojho života, citovú väzbu k nehnuteľnostiam a pod.. Zdokazovaniajezrejme,žeobestranysporumajúknehnuteľnosticitovúväzbu.Jednásaoichrodičovský
dom, kde žalovaný doposiaľ aj býva. Žalobca sa z domu odsťahoval v roku 2007. Aj žalobca teda prežil
v nehnuteľnosti prevažnú časť svojho života a z domu sa odsťahoval na naliehanie jeho manželky z

dôvodu nemožnosti spolužitia v jednom dome so žalovaným. Doposiaľ však aj žalobca užíva časť z
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Súd pri rozhodovaní o žalobe žalobcu bral do úvahy
aj vyšší vek žalovaného, aj jeho sociálnu situáciu. Z dokazovania je zrejme, že žalovaný žije sám, je
slobodný. Je dlhodobo nezamestnaný a teda jeho sociálna situácia mu neumožňuje zabezpečiť si iné
bývanie. Žalobca medzičasom si zabezpečil bývanie v novo vybudovanom rodinnom dome. Napriek

uvedenému má súd za to, že v danej veci nie sú dané dôvody na zamietnutie žaloby žalobcu o zrušenie
podielového spoluvlastníctva. Z dokazovania je totiž zrejme, že medzi sporovými stranami pretrvávajú,
napriek ich príbuzenskému pomeru, dlhodobo konflikty a nezhody. Tieto pretrvávajú aj potom, čo sa
žalobca z rodinného domu odsťahoval a užíva len časť spoločných hospodárskych budov. Poukazujúc
na závažnosť týchto konfliktov, skutočnosť, že pretrvávajú dlhodobo a aj v súčasnej dobe, nie je možné
súdom konštatovať, aby do budúcna boli tieto nezhody riešiteľné podľa § 139 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Je to zrejme aj z toho, že aj keď sa napr. strany sporu dohodli na režime užívania rodinného
domu, konflikty medzi nimi neprestali, naopak pretrvávajú doposiaľ. Na základe dokazovania má súd za
to, že podstatný podiel na konfliktoch a nezhodách medzi sporovými stranami má práve žalovaný, čo
vyplýva aj z výpovedí vypočutých svedkýň. V dôsledku správania sa žalovaného sa z rodinného domu
neodsťahoval len žalobca s rodinou, ale aj sestra strán sporu a to napriek vecnému bremenu práva

doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti. Súd tiež poukazuje na postoj žalovaného v tomto konaní,
ktorý zamietnutie žaloby navrhol až v záverečnom prednese, kedy uviedol len stručne dôvody na jej
zamietnutie. V priebehu konania pritom žalovaný pripustil, aby nehnuteľnosti v celosti boli prikázané do
vlastníctva žalobcu za predpokladu vyplatenia všeobecnej hodnoty jeho podielu.

33. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval vyšší vek žalovaného, ale ani jeho citovú väzbu
k nehnuteľnostiam a sociálnu situáciu za dôvody hodné osobitného zreteľa a preto vyhovel žalobe
a podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XX
katastrálne územie B., zrušil.

34. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
ktoré sú pre súd záväzné. Súd teda nie je viazaný sporovou stranou navrhovaným spôsobom
vyporiadania a môže o vyporiadaní rozhodnúť aj iným spôsobom. Pri vyporiadaní teda súd musí dodržať
poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva a to v

poradí:
- reálne rozdelenie veci
- prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu
- nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi podielovým spoluvlastníkov.
V prípade, ak by sa sporové strany dohodli na vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva a

uzavreli zmier, ktorý aj keď podlieha schváleniu súdom, bolo by možné vyporiadať ich spoluvlastníctvo
ktorýmkoľvek spôsobom, bez ohľadu na jeho zákonné poradie. Súd sa v konaní pokúšal o dosiahnutie
zmieru medzi sporovými stranami, avšak bezvýsledne.

35. V prvom rade preto súd posudzoval, či je možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo sporových

strán reálnou deľbou veci. Pokiaľ sa týka rodinného domu patriaceho do podielového spoluvlastníctva
súd dospel k záveru, že technicky tento dom je reálne deliteľný podľa výšky podielov strán sporu.
Fakticky tento rodinný dom je už rozdelený na dve samostatné bytové jednotky s pripojením na
vlastné siete. Stalo sa tak po dohode strán sporu v roku 2003, kedy podľa ich vzájomnej dohody
žalovaný užíval prízemie domu a žalobca s rodinou jeho poschodie. Pre úplne oddelenie jednotlivých

časti by bolo potrebné len zabezpečenie priečky v miestnosti na prízemí, z ktorej vedie schodište na
poschodie. Súd však pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou musí prihliadať aj na
možnosť ďalšieho spolužitia strán sporu v jednom dome. K rozdeleniu nehnuteľnosti môže pristúpiť
len v prípade, kedy vzťahy medzi sporovými stranami sú nekonfliktné. Ako už bolo uvedené vzťahy
medzi stranami sporu sú dlhodobo a vážne narušené. Uvedené bolo v konaní potvrdené aj samotnými

stranami sporu, ako vypočutými svedkyňami. Žalobca, ako aj žalovaný potvrdili konflikty a nezhody,
ktoré medzi nimi pretrvávajú dlhodobo, najneskôr od smrti ich matky v roku 2002. Nejde pritom len
o slovné konflikty a urážky, ale spomenuté boli aj fyzické útoky (rozbitie obrazu o hlavu, hodenie
sekery). Okrem uvedeného v dôsledku nezhôd medzi stranami sporu dochádza aj k poškodzovaniuich spoločného majetku (zabíjanie okien doskami, navozenie hnoja do vnútornej časti domu, odrezanie
pántov na hospodárskej budove, ponechanie neporiadku v pivnici, stodole). Obaja žalovaný si pritom
z týchto konfliktov resp. schválnosti medzi nimi zhotovovali fotografie, ktoré aj predložili súdu. Ďalej

súd uvádza, že sporové strany sa už v minulosti pokúsili o dohodu o rozdelenie užívania rodinného
domu. Napriek tomu, že žalovaný užíval len prízemie a žalobca s rodinou len poschodie domu konflikty
medzi nimi pretrvávali a v dôsledku toho sa žalobca s rodinou z domu odsťahoval. Nezhody pretrvávajú
medzi stranami sporu doposiaľ a preto súd vylúčil možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k rodinnému domu jeho reálnou deľbou. Do budúcna by to totiž jednoznačne medzi bratmi dochádzalo

k ďalším nedorozumeniam a konfliktom a nepochybne aj k vedeniu ďalších sporov resp. poškodzovaniu
nehnuteľnosti.

36. V ďalšom súd zohľadňoval skutočnosť, že rodinný dom užíva len žalovaný a žalobca má
zabezpečené iné bývanie, ako aj vek a situáciu žalovaného. Tiež súd zohľadňoval to, že hospodárske
budovy v podielovom spoluvlastníctve, ktoré stavebne nadväzujú na stavbu rodinného domu užíva

výlučne žalovaný. Budovy stojace po ľavej časti domu užívajú obaja, avšak v prevažnej miere žalobca.
Časť z nich využíva žalobca aj pri svojom podnikaní. Pozemky patriace do podielového spoluvlastníctva
sú spolu o celkovej výmere 1432 m2, čo je dostatočná plocha na ich reálnu deľbu. Vzhľadom na
uvedené, ako aj vykonanú ohliadku na mieste samom súd v konaní ustanovil znalca za účelom zistenia
možnej reálnej deľby pozemkov podľa výšky podielov strán sporu tak, aby časť pozemkov, na ktorých

sa nachádza rodinný dom a na neho stavebne nadväzujúce hospodárske budovy ostali vo vlastníctve
žalovaného a časť pozemkov, na ktorých sa nachádzajú ostatné hospodárske budovy vrátane stolárskej
dielne vo vlastníctve žalobcu. Pri takejto deľbe by sa totiž dalo predísť ďalších konfliktom medzi
sporovými stranami jednoduchým zabezpečením oplotenia medzi rozdelenými pozemkami. Pri tejto
možnosti by pritom bol zabezpečený prístup k obom rozdelením častiam a to k časti, kde by sa

nachádzal rodinný dom doterajším vstupom z verejnej komunikácie a k nehnuteľnostiam, kde sú ostatné
hospodárske budovy z vedľajšieho pozemku parcely č. 135/15, ktorej výlučným vlastníkom je žalobca.
Znalcom z odboru geodézie a kartografie bolo potvrdené, že pozemky sú takýmto spôsobom reálne
deliteľné a bol ním vypracovaný geometrický plán.

37. Pri tomto spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd však musel prihliadať aj na
ďalšie skutočnosti a to hodnotu stavieb, ktoré patria do podielového spoluvlastníctva strán sporu. Z
uvedeného dôvodu súd v konaní ustanovil aj znalca z odvetvia ocenenia nehnuteľnosti, ktorým boli
stavby patriace do podielového spoluvlastníctva ocenené na sumu 71 100,-Eur.

38. Žalovaný prehlásil, že nie je ochotný žalobcovi vyplatiť rozdiel všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
- stavieb v prípade ich rozdelenia, poukazujúc na jeho sociálnu situáciu. Z vykonaného dokazovania
je zrejme, že žalovaný je dlhodobo nezamestnaný, jeho súčasným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi.
Tvrdenie žalobcu, že žalovaný má finančné prostriedky na vyplatenie vyrovnania podielov v konaní
preukázané nebolo. V súlade s ustálenou judikatúrou súd sa v konaní o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva musí zaoberať aj schopnosťou spoluvlastníkov zaplatiť primeranú náhradu
za prikázané nehnuteľnosti. Poukazujúc na preukázanú sociálnu situáciu žalovaného má súd za to, že
nie je v jeho schopnostiach zaplatiť žalobcovi primeranú náhradu a to ani v splátkach.

39. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že reálna deľba nehnuteľnosti nie je reálne

možná.

40. Druhým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci za primeranú
náhradu jednému alebo viacerým zo spoluvlastníkov. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva týmto spôsobom
súd prihliada najmä na účelnosť využitia nehnuteľnosti, veľkosť spoluvlastníckych podielov, správanie sa

podielových spoluvlastníkov navzájom. Veľkosť spoluvlastníckych podielov sporových strán je rovnaká.
Pri posúdení účelnosti využitia nehnuteľnosti súd vychádzal z toho, že v súčasnej dobe sú využívané
nehnuteľnosti oboma podielovými spoluvlastníkmi, avšak v prevažnej miere žalovaným. Hlavným
kritériom pre rozhodnutie súdu o prikázaní nehnuteľnosti v danej veci boli vyjadrenia oboch sporových
strán. Žalobca alternatívne navrhol tento spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Taktiež

žalovaný súhlasil s týmto spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva. V konečnom dôsledku sa sporové
strany zhodli aj na všeobecnej hodnote pozemkov patriacich do ich podielového spoluvlastníctva, ktoré
neboli ocenené znalcom. Rozpor bol medzi sporovými stranami len pokiaľ sa týka určenia výškyprimeranej náhrady za podiel žalovaného z dôvodu, že žalobca v konaní poukázal na jeho investície do
nehnuteľnosti a vecné bremeno.

41. Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým podielovým spoluvlastníkom je poskytnutie
primeranej náhrady. Primeranou náhradou je všeobecná hodnota nehnuteľnosti, za ktorú by bolo možné
predaťdanýspoluvlastníckypodiel,pričomvšaktrebavychádzaťzovšeobecnejhodnotycelejveci,ktorá
je predmetom tohto konania a to v dobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Všeobecná hodnota
nehnuteľnosti - stavieb v konaní bola stanovená znalcom z odvetvia ocenenia nehnuteľnosti vo výške

71 100,- Eur. Pokiaľ sa týka všeobecnej hodnoty pozemkov táto bola určená zhodným tvrdením oboch
strán sporu v sume 7 000,- Eur. Spolu tak všeobecná hodnota nehnuteľnosti patriacich do podielového
spoluvlastníctva sporových strán predstavuje sumu 78 100,- Eur. Podiel oboch strán sporu je po 1/2 t.j.
vo všeobecnej hodnote 39 050,-Eur.

42. Žalobca pri rozhodovaní o primeranej náhrade za spoluvlastnícky podiel žalovaného žiadal

zohľadniť jeho investície do nehnuteľnosti a to investície do rodinného domu vo výške 13 553,73
Eur a investície do hospodárskych budov vo výške 10 870,80 Eur. Ide o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle. Pri takomto vyporiadaní je potrebné rozlišovať prípady, kedy
investície boli urobené so súhlasom spoluvlastníka alebo bez tohto súhlasu. V prípade súhlasu s
investíciami sa spoluvlastník, ktorý ich vynaložil môže domáhať ich úhrady. Ak súhlas nebol daný

má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo zhodnotením podielu neinvestujúceho
spoluvlastníka. Tiež je potrebné sa zaoberať charakterom investícii, teda či sa jedná o investície na
nevyhnutné opravy a údržbu veci alebo náklady, ktoré na opravu a údržbu neboli nevyhnutné, ale
ktorými došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti s tým, že takýmito investíciami došlo k zhodnoteniu aj
podielu investujúceho spoluvlastníka. V predmetnom prípade má súd za to, že je síce nepochybné, že

žalobca investoval určité peňažné prostriedky do spoločných nehnuteľnosti, tie však nemali charakter
nevyhnutných opráv, keďže sa jednalo o investície týkajúce sa zabezpečenia samostatného bývania
na poschodí domu zo strany žalobcu a pokiaľ sa týka hospodárskych budov, tieto súviseli hlavne
s podnikaním žalobcu. Napriek uvedenému t.j., že investíciami na ktoré poukazoval žalobca došlo
nepochybne k zhodnoteniu spoločnej nehnuteľnosti, súd nevykonal vyporiadanie v tzv. širšom zmysle.

Takéto vyporiadanie je totiž možné len na základe návrhu resp. vzájomný návrhu, ktoré musia obsahovať
všetky náležitosti žaloby v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku vrátane uvedenia výšky
peňažnejsumy,ktorúspoluvlastníkpožaduje.Otakomtonávrrhuresp.vzájomnomnávrhusúdrozhoduje
samostatným výrokom. Nesprávnym by bol postup súdu, ak by sa investície vynaložené na vec a
požadované v rámci širšieho vyporiadania premietli priamo do sumy, ktorú súd uloží zaplatiť ako náhradu

za spoluvlastnícky podiel. Zo strany žalobcu žaloba resp. samostatný žalobný petit týkajúci sa jeho
investícii nebol podaný a preto jeho, ale ani investície žalovaného, neboli pri rozhodovaní zohľadnené.

43. Dokazovaním bolo preukázané, že na nehnuteľnostiach je zriadené vecné bremeno a to právo
doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľnosti M. P. a Z. P.. Jedná sa o osobné vecné

bremená, ktoré u matky sporových strán Z. P. zaniklo jej smrťou v roku 2002. Sestra strán sporu M.
P. napriek tomuto vecnému bremenu predmetné nehnuteľnosti dlhodobo neužíva. Hodnotu vecného
bremena v prospech M. P. žalobca určil vo výške 25 % zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Žalovaný
s takouto hodnotou nesúhlasil poukazujúc práve na to, že sestra nehnuteľnosti reálne nevyužíva. V
sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej je zásadne vecou strán sporu tvrdiť

rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť (navrhovať) dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení (dôkazné bremeno). Na preukázanie tvrdenia o hodnote vecného bremena žalobca neoznačil
a nepredložil žiadne dôkazy, ani nenavrhol dokazovanie v tomto smere a teda neuniesol dôkazné
bremeno. Dôkazné bremeno spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané
tie skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto

dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prikázal nehnuteľnosti patriace do podielového
spoluvlastníctva strán sporu do výlučného vlastníctva žalobcu a zaviazal ho zaplatiť žalovanému
primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 39 050,- Eur, bez zohľadnenia zhodnotenia

nehnuteľnosti investíciami a bez zohľadnenia náhrady vecného bremena. Poukazujúc na výšku
uvedenej náhrady v zmysle § 232 ods. 2 Civilného sporového poriadku bola na plnenie žalobcu určená
dlhšia lehota a to lehota 60 dní od právoplatnosti rozsudku.45. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

47. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

48. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená
s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

49. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Žalobca mal v konaní úspech, hoci vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd uskutočnil
iným spôsobom než to žalobca požadoval v pôvodne podanej žalobe. V priebehu konania však

žalobca pripustil aj tento spôsob vyporiadania. Súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie
ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku. Naopak žalobca vyzval žalovaného pred podaním
žaloby na zrušenie a vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva dohodou, s čím žalovaný nesúhlasil.

51. V priebehu konania vznikli trovy štátu pozostávajúce zo znalečného priznaného znalcovi Ing.

Ladislavovi Tichému vo výške 611,- Eur, znalcovi Ing. Vlastimilovi Kovalčíkovi vo výške 292,65 Eur a za
použitie služobného motorového vozidla za cestu na ohliadku nehnuteľnosti vo výške 5,86 Eur. Spolu
uvedené trovy predstavuje sumu 909,51 Eur, z ktorých suma 500,- Eur bola uhradená z preddavku
zloženého žalobcom. Žalovanému bolo pre toto konanie priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a
preto súd rozhodol tak, že štát nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového

poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.