Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/110/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814205210
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7814205210.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a
členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Janky Kočišovej v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou
Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: R. B.,
D.. XX.XX.XXXX, N. G. H. Č.. XXX, G. H., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,

so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 17481/14, o vymoženie 1.182,09 eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 04.01.2018,
č. k. 10Er/506/2014-42 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 26.03.2014 navrhol vykonať exekúciu voči
povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 19.09.2013, sp. zn. SR 06716/13.
Dňa 26.05.2014 bola tunajšiemu súdu predložená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Uznesením tunajšieho súdu, sp. zn. 10Er/506/2014 - 14 zo dňa 10.10.2014 súd
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. Voči predmetnému
uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal oprávnený. Krajský súd v Košiciach, uznesením sp. zn.
12CoE/243/2016 - 42 zo dňa 31.10.2016, právoplatným dňa 19.12.2016, zrušil napadnuté uznesenie

a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dňa 21.01.2016 oprávnený doručil súdnemu
exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol že rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia
exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný
formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie následne vychádzal z
ust. § § 9a ods. 1, § 36 ods. 2, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f ods. 1 až 6 Exekučného

poriadku a uviedol, že z doplnenia návrhu ako aj z pripojenej kópie zmenky, Zmluvy o úvere zo dňa
17.08.2011 a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je možné predpokladať, že vymáhaný nárok
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V bode 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
je uvedená Dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka
ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej

sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa
dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4. týchtopodmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávnený nesplnil ani len formálne predpoklady ustanovenia §

243f ods. 1 Exekučného poriadku a v zákonnej lehote riadne nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie, čo
je samé o sebe dôvodom na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku). Ani doplnením
návrhu nie je preukázané, že tu nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods.
1 písm. m) Exekučného poriadku. Keďže oprávnený nepreukázal, že tu nie je daný dôvod na zastavenie
exekúcie, súd prvej inštancie exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku

zastavil.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Oprávnený podal odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, nakoľko súd prvej inštancie

na základe vykonaných dôkazov nesprávne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený namietal, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a tým pádom porušuje právo
účastníka na spravodlivé súdne konanie. V odvolaní ďalej oprávnený namietal posúdenie povinného
ako spotrebiteľa. Poukázal na to, že s povinným uzavrel dňa 17.08.2011 zmluvu o úvere č. 705801128,

na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania, preto predmetnú zmluvu nemožno
považovať za spotrebiteľskú. Uviedol, že oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal
z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon zamestnania a trval na tom, že povinný
nijako nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa.
V prípade postavenia oprávneného je potrebné akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho

vzťahu s povinným vstupoval, pričom poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora v oblasti práva
na ochranu spotrebiteľa. Ďalej oprávnený poukázal na dodatok k zmluve o úvere zo dňa 17.08.2011
prostredníctvomktoréhožalobca(oprávnený)vyhlásil,žepeňažnéprostriedkyvovýške400,-eurpoužije
na náklady na školenie a rekvalifikáciu. Povinný následne k tomu pripojil svoj podpis na znak súhlasu.
Oprávnený mal za to, že pokiaľ je predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnúť úver, potom vzhľadom

na ustanovenie § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto
zmluvné vzťahy (úverové zmluvy) nemožno tento právny predpis aplikovať. Z uvedeného dôvodu súd
prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a
exekučné konanie zastavil.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

6. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté

pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Oprávnený vo svojom odvolaní (v obsahu odvolania) napadol len prvý výrok uznesenia súdu prvej
inštancie,atenjevovýrokuvecnesprávny,pretohoodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1CSPpotvrdil.

9. Oprávnený ako prvé namietal, že rozhodnutie súde prvej inštancie v napadnutej časti je
nepreskúmateľné.10. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu
pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia
náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na
to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

11. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami riadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie riadnym spôsobom
odôvodnil. Z jeho odôvodnenia možno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie
riadil. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a
zrozumiteľne v zmysle ust. § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP, nakoľko z odôvodnenia jeho
rozhodnutia je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie. Navyše oprávnený
v ďalšej časti svojho odvolania nijako bližšie nešpecifikuje namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia

súdu prvej inštancie a svoje odvolanie zameriava hlavne na nesprávne právne posúdenie povinného
ako spotrebiteľa a uzavretú zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú.

12. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené)
okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení

exekúcie, nakoľko z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali
za následok oprávneným namietanú nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia.

13. K odvolacej námietke oprávneného ohľadom právnej povahy zmluvy o úvere, odvolací súd uvádza,
že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

14. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 06716/13 zo dňa 19.09.2013,
vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť

dňa 28.10.2013 a vykonateľnosť dňa 31.10.2013. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného
rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok
zakladala rozhodcovská zmluva k Zmluve o úvere č. 705801128 uzavretej dňa 17.08.2011 medzi
Pohotovosť, s.r.o. a povinným. Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že bol
v predmetnom konaní priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

15. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku,
a to bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej
osobe alebo právnickej osobe s tým, že uvedená úprava je v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľná
len vtedy, ak neodporuje úprave, majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských

vzťahov v Občianskom zákonníku. To znamená, že primárne sa použije úprava spotrebiteľského práva
v širšom slova zmysle a na jej základe úprava uvedená v Občianskom zákonníku, nielen ako doplnková
právna úprava, ale aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného, čo v
praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje
Občiansky zákonník a vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy sú také

zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s
veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na
vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej
zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej
zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie

alebo neprijatie návrhu.

16. Podľa § 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 1 ods. 3 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje
na zmluvy o poskytnutí úveru, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur s výnimkouiného úveru alebo pôžičky podľa § 24; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12
mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere
sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.

18. Predmetnou zmluvou požičal oprávnený povinnému sumu vo výške zodpovedajúcej predmetnému
zákonu, vzhľadom na čo sa na túto zmluvu vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. a predmetnú zmluvu o
úvere možno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa uvedeného zákona a zároveň za
spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka tak, ako to uviedol súd prvej inštancie.

Preto sa na túto zmluvu majú aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

19. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1
Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých
sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa §
39ods.4Exekučnéhoporiadkupovinnosť,podľaktorejjeoprávnenýpovinnýdoplniťnávrhnavykonanie

exekúcie. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie
v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z..

20. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vznikla povinnosť preskúmať,
či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd

prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol
zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Za
neprijateľné podmienky považoval Dohodu o vyplnení zmenky a Rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola
uzavretá vo forme rozhodcovskej doložky, pričom obe sa nachádzali vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru.

21. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v samostatnej Rozhodcovskej
zmluve k Zmluve o úvere č. 705801128 uzavretej dňa 17.08.2011. Táto rozhodcovská doložka je
podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú nebolo prihliadnuté v
rozhodcovskomkonaní(inakbytotižtotorozhodcovskékonanieneprebehloanebolbyvydanýexekučný

titul)atakjerozhodcovskázmluvaneplatnáaexekučnýtitul(rozhodcovskýrozsudok)vydanýnazáklade
neplatnej zmluvy je vydaný v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka).
Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Pre

povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou,
ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.
Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve
drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv
oprávneného. Odvolací súd tak považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, a podľa § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú.

22. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne vzal za preukázané splnenie podmienok stanovených
v hypotéze ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a správne preto exekúciu zastavil.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení,
odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal
v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

26.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho

sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).