Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. november 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617200004
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3617200004.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: B. L., obchodným menom:
David Foršt - EFFE TRE, s miestom podnikania Kalisova 859, 516 01 Rychnov nad Kněžnou, Česká
republika, IČ: 72 790 369, právne zastúpeného A.. P. D., usadeným euroadvokátom, so sídlom D. XXXX/
X, XXX XX G. D., L. republika, proti žalovanému: A. K., obchodným menom: Milan Štefčík M & E, s
miestom podnikania Partizánske, Horská 1308/51, IČO: 33 566 194, právne zastúpenému O.. K. A.,
advokátom,
so sídlom V. P. J. XXXX/XX, XXX XX Y., v spore o zaplatenie 9.520 Eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 3Cb/1/2017- 49 zo dňa 7. septembra 2017,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
9.520 Eur spolu s 8,05 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.520 Eur od 16.01.2016 do

zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100
%.Zdokazovaniavykonanéhooboznámenímlistinnýchdôkazovavýsluchomžalobcuažalovanéhomal
za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 24.01.2010 Zmluvu o dealerskej činnosti, ktorou
sa žalovaný zaviazal vyvíjať obchodnú činnosť pre žalobcu na území Slovenskej republiky, spočívajúcu
v zabezpečovaní objednávok tovaru dodávaného žalobcom. V deň uzavretia zmluvy, teda 24.01.2010
žalobcaodovzdalžalovanémuvzorkyobuvivmnožstve238kusov,čovyplynulozPředávacíhoprotokolu
podpísaného žalobcom i žalovaným. Listom zo dňa 09.09.2015 žalobca vypovedal zmluvu uzavretú so

žalovaným, pričom výpovedná lehota uplynula dňa 31.12.2015 a zároveň vyzval žalovaného na vrátenie
vzoriek obuvi najneskôr do 15.01.2016, alebo na zaplatenie sumy 40 Eur za 1 kus vzorky v tej istej
lehote. Strany sporu si v článku 3 písm. g) zmluvy dohodli, že vzorky obuvi sú majetkom žalobcu a ich
strata alebo krádež bude riešená pokutou vo výške 40 Eur za kus. Nakoľko žalovaný vzorky obuvi v
počte 238 kusov žalobcovi nevrátil, žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu a vyzval žalovaného
na úhradu faktúry
č. 1350770 vo výške 9.520 Eur, vystavanej dňa 06.05.2015, splatnej dňa 05.06.2015. Žalovaný vrátenie

vzoriek obuvi nijakým spôsobom nepreukázal. Keďže žalobca a žalovaný sa v článku 8 Zmluvy o
dealerskej činnosti zo dňa 24.01.2010 dohodli na tom, že všetky ustanovenia zmluvy sa riadia platnými
českými zákonmi, súd prvej inštancie postupom podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentua Rady (ES) č. 539/2008 zo dňa 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky vychádzal pri
právnom posúdení z ustanovení
§ 3028 ods. 3 zák. č. 89/2012 Sb. (Občanský zákoník), § 269 ods. 2, § 369 ods. 1 zák. č. 513/1991

Sb. (Obchodní zákoník) a z § 1 Nariadenia vlády č. 142/1994 Sb. Na základe zisteného skutkového
stavu a po právnom posúdení veci dospel súd prvej inštancie k záveru o dôvodnosti žaloby, lebo bolo
preukázané, že v zmysle Zmluvy o dealerskej činnosti zo dňa 24.01.2010 a Předávacího protokolu
žalovaný prevzal od žalobcu vzorky obuvi v množstve 238 kusov, čo žalovaný potvrdil svojím podpisom.
Dňom31.12.2015došlokvypovedaniuzmluvyžalobcom,nazákladečohomalžalovanývrátiť238kusov

vzoriek obuvi alebo zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 9.520 Eur (238 kusov, každý po 40 Eur). Keďže
žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že z jeho strany došlo k odovzdaniu vzoriek obuvi v počte
238 kusov, žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu. S poukazom na uvedené súd dospel k názoru,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.520 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 9.520 Eur od 16.01.2016 do zaplatenia. Výrok o náhrade
trov konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože
prvoinštančný súd vo veci nevykonal potrebné dokazovanie a doposiaľ vykonané dôkazy nesprávne
vyhodnotil, v dôsledku čoho rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď

vychádzal len z účelových dôkazov predložených žalobcom. Za vážne pochybenie súdu prvej inštancie
považoval najmä to, že žalobcovi neuložil povinnosť uplatnený nárok náležite preukázať predložením
podpísaných dodacích listov preukazujúcich prevzatie 238 kusov obuvi ním, žalovaným, a to podľa
druhu a sortimentu. Ďalej súdu prvej inštancie vytýkal, že nevyhovel jeho návrhu na výsluch svedka B.
S., ktorý bol spolu s X. G. a ďalšou osobou prítomný dňa 24.09.2010 pri odovzdávaní obuvi spolu s

niekoľkými vzorkami žalobcovi. Uviedol, že títo svedkovia môžu potvrdiť, že dňa 24.09.2010 bol na návrh
žalobcu ukončený zmluvný vzťah medzi nimi, takže nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že zmluva o predaji
obuvi bola ukončená výpoveďou, ktorá mu údajne mala byť doručená dňa 09.09.2015. Produkovaním
účelových dôkazov podľa názoru žalovaného žalobca úmyselne zavádzal prvoinštančný súd s cieľom
privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie. Žalovaný k odvolaniu pripojil čestné prehlásenie B. S. zo dňa

20.09.2017.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne správny. Námietky žalovaného o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie pri
vykonávaní dokazovania označil za neopodstatnené z dôvodu, že CSP neobsahuje právnu úpravu

ukladajúcu súdu povinnosť vyzývať žalobcu ako stranu sporu na predloženie iných listinných dôkazov,
než, ktoré on sám predložil. Zdôraznil, že svoj nárok dostatočne preukázal okrem iného predložením
Zmluvy o dealerskej činnosti zo dňa 24.01.2010 a Odovzdávacím protokolom k vzorkám topánok zo
dňa 24.01.2010, ktoré žalovaný podpísal. Žalovaný prevzatie vzoriek topánok v množstve uvedenom
v odovzdávacom protokole nepoprel ani v odpore proti platobnému rozkazu, ani na pojednávaní, preto

prvoinštančnýsúdoprávnenepovažovaltvrdenieoprevzatívzoriekzanesporné,atospoukazomnaust.
§ 151 ods. 1 CSP. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevypočul ako svedka B. S., žalobca
poukázal na ust. § 153 ods. 1, 2 CSP a zdôraznil, že žalovaný mal možnosť navrhnúť výsluch svedkov už
v odpore proti platobnému rozkazu, resp. mal ich účasť zabezpečiť na prvom pojednávaní. Bez ohľadu
na uvedený procesný postup žalobca poukázal na skutočnosť, že ak svedkovia neboli bezprostredne

prítomní pri odovzdávaní tovaru, nemohli vlastnými zmyslami vnímať to, čo mali svojimi výpoveďami
potvrdiť. Výsluch takých svedkov by bol neúčelný, čo uznal aj sám žalovaný, preto na ich výsluchu
netrval, ako to vyplýva zo zápisnice, keď sa vyjadril, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobca
ďalej uviedol, že on svoj nárok preukázal predloženými listinnými dôkazmi, ktoré žalovaný nespochybnil.
Ani žalovanému nič nebránilo, aby ním tvrdení vrátenie vzoriek topánok zdokumentoval preberacím

protokolom, keďže o termíne návštevy žalobcu za účelom vrátenia nepredaného sezónneho tovaru bol
informovaný vopred. Je samozrejmé, že on, žalobca v spore produkoval dôkazy s cieľom privodiť pre
seba priaznivé rozhodnutie súdu, čo je zmyslom a podstatou každého súdneho sporu a taký postup je
predpokladaný aj v CSP. Pokiaľ žalovaný nepredložil také dôkazy, ktoré by nárok uplatnený žalobou
spochybnili,resp.vyvrátili,následkomjeneuneseniedôkaznéhobremenaajehoprehravsúdnomspore.

4. Žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 14.12.2017 k vyjadreniu žalobcu zotrval na dôvodoch
odvolania. Uviedol, že dôkazné bremeno v spore nesie žalobca, ktorý musí riadne a hodnoverne
preukázať dôvodnosť žaloby. Zároveň vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu z dôvodu, žezmluvný vzťah medzi ním a žalobcom nepochybne ukončili za prítomnosti svedkov dňa 24.09.2010, a
nie až 09.09.2015, ako to účelovo tvrdí žalobca.

5. Žalobca sa k stanovisku žalovaného zo dňa 19.12.2017 písomne nevyjadril.

6. Odvolací súd vec prejednal podľa § 380 CSP v rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je nedôvodné, a že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP s tým, že v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil

s jeho odôvodnením. O odvolaní žalovaného rozhodol podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo
potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.

7. Žalovaný založil dôvody svojho odvolania na tvrdení, že záväzkový vzťah medzi ním a žalobcom,
založený Zmluvou o dealerskej činnosti zo dňa 24.01.2010, bol ukončený na návrh žalobcu dňa
24.09.2010, kedy on vrátil žalobcovi aj vzorky obuvi uložené v taškách, čo mohli potvrdiť ako svedkovia

B. S. a X. G.. Žalovaný namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal podľa jeho názoru
dokazovanie v potrebnom rozsahu, keď netrval na predložení relevantných dôkazov od žalobcu
preukazujúcich prevzatie 238 kusov vzoriek obuvi podľa druhu a sortimentu a keď nevyhovel jeho návrhu
na výsluch B. S. ako svedka.

8. Z dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalobca na preukázanie svojho
nároku uplatneného žalobou predložil Zmluvu o dealerskej činnosti a odovzdávací protokol o odovzdaní
vzoriek obuvi v množstve 238 kusov. Obe listiny žalovaný potvrdil svojim podpisom dňa 24.01.2010.
Ďalej žalobca predložil list zo dňa 09.09.2015 adresovaný žalovanému, ktorým mu vypovedal zmluvu
o dealerskej činnosti v dohodnutej trojmesačnej výpovednej dobe a zároveň ho vyzval na vrátenie

238 kusov vzoriek obuvi v termíne do 15.01.2016, k listu pripojil kópiu nedoručenej zásielky, z ktorej je
zrejmé, že zásielka adresovaná žalovanému bola podaná na poštovú prepravu dňa 10.09.2015 a ako
nevyžiadaná sa vrátila späť adresátovi (advokátke žalobcu A.. K. S.) po márnom uplynutí odbernej lehoty
dňom 22.10.2015. Pokiaľ súd prvej inštancie na základe týchto listinných dôkazov dospel k skutkovým
zisteniam o existencii záväzkového vzťahu medi žalobcom a žalovaným, ktorý vznikol uzavretím zmluvy

dňa 24.01.2010 a zanikol jej výpoveďou dňom 31.12.2015, ako aj o prevzatí 238 kusov vzoriek obuvi
žalovaným, ktoré sa žalovaný v zmluve zaviazal žalobcovi vrátiť alebo zaplatiť mu pokutu za každý
kus po 40 Eur, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Naproti tomu tvrdenie
žalovaného o ukončení zmluvného vzťahu so žalobcom a o vrátení vzoriek obuvi v počte 238 kusov dňa
24.09.2010 neboli, ako to správne vyhodnotil súd prvej inštancie, preukázané nijakým spôsobom. Zo

zápisnice o pojednávaní zo dňa 07.09.2017 vyplýva, že žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že vrátenie
vzoriek obuvi v šiestich alebo siedmich veľkých taškách žalobcovi by mu mohol potvrdiť jeho priateľ B.
S., avšak po tom, čo súd prvej inštancie poučil strany sporu o možnosti navrhnúť dôkazy, žalovaný sa
vyjadril tak, že nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolacia námietka žalovaného o tom,
že súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhu na výsluch B. S., je preto neopodstatnená.

9. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo zisteného
skutkového stavu vyvodil správny právny záver o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9.520
Eur s príslušným úrokom z omeškania titulom pokuty dojednanej v bode 3 písm. g) Zmluvy o dealerskej
činnosti zo dňa 24.01.2010 z dôvodu nevrátenia 238 kusov vzoriek obuvi po márnom uplynutí lehoty na

ich vrátenie určenej vo výzve zo dňa 09.09.2015. Žalobca si svoj nárok uplatnil podaním žaloby na súde
prvej inštancie dňa 01.01.2017, teda v priebehu plynutia zákonnej štvorročnej premlčacej lehoty, preto
námietka žalovaného o premlčaní vznesená v odvolacom konaní nie je dôvodná.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd zistil skutkový stav na základe dokazovania

vykonaného v potrebnom rozsahu a jeho právne posúdenie veci má oporu v správnej aplikácii právnych
predpisov. Z týchto dôvodov napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa
§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní plne

úspešný, má proti žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).