Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. máj 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 38Cb/213/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215229076
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7215229076.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: ROTAPRINT, spol.

s r.o., Košice, sídlo: Pekinská č. 6, Košice, IČO: 36 188 794, zastúpený advokátskou kanceláriou:
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Segečová, s.r.o., sídlo: Skuteckého č. 26, Banská Bystrica,
IČO: 47 236 817, proti žalovanému: Super X, s.r.o., sídlo: Južná trieda č. 82, Košice, IČO: 45 928 908,
v konaní o zaplatenie 1.215,32 eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.215,32 eur istiny 40,00 titulom paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania nasledovne: vo výške 9,25% ročne zo sumy
278,83 eur od 18.12.2013 do 3.2.2015, vo výške 9,25% ročne zo sumy 200,00 eur od 4.2.2015 do
19.2.2015, vo výške 9,25% ročne zo sumy 150,00 eur od 20.2.2015 do 10.3.2015, vo výške 9,25% ročne
zo sumy 100,00 eur od 11.3.2015 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 278,83 eur od 21.3.2014
do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 278,83 eur od 4.6.2014 do zaplatenia, vo výške 9,15%
ročne zo sumy 278,83 eur od 9.8.2014 do zaplatenia a vo výške 9,05% ročne zo sumy 278,83 eur od
16.10.2014 do zaplatenia.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

IV. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaný povinný splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.9.2015 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.215,32 eur titulom nároku na zaplatenie odmeny za vyhotovenie
diela (výroba tlačív zdravotných záznamov) podľa objednávok žalovaného. Ako príslušenstvo si žalobca

uplatnil nárok na úrok z omeškania nasledovne: vo výške 9,25% ročne zo sumy 278,83 eur
od 18.12.2013 do 3.2.2015, vo výške 9,25% ročne zo sumy 200,00 eur od 4.2.2015 do 19.2.2015, vo
výške 9,25% ročne zo sumy 150,00 eur od 20.2.2015 do 10.3.2015, vo výške 9,25% ročne zo sumy
100,00 eur od 11.3.2015 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 278,83 eur od 21.3.2014 do
zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 278,83 eur od 4.6.2014 do zaplatenia, vo výške 9,15%
ročne zo sumy 278,83 eur od 9.8.2014 do zaplatenia a vo výške 9,05% ročne zo sumy 278,83 eur od
16.10.2014 do zaplatenia. Žalobca si tiež uplatnil aj nárok na zaplatenie paušálnych nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur a tiež si uplatnil aj právo na nahradenie trov tohto súdneho
konania.2. Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že navrhol žalobu ako neoprávnenú zamietnuť. Svoje stanovisko
odôvodnil tvrdením, že žalobca neplnil podľa každej objednávky tovaru, ale následne si aj duplicitne
fakturoval podľa objednávok a nie podľa množstva skutočne dodaného tovaru. Zároveň namietal, že

čiastočnou úhradou faktúry žalobcu č. 130101700 nemohol zároveň uznať aj záväzky vyplývajúce z
ostatných faktúr žalobcu.

3. Žalobca po dohode so žalovaným na základe jeho objednávky zo dňa 25.11.2013 vykonal pre
neho dielo v hodnote 278,83 eur spočívajúce vo vyhotovení 4.000 ks tlačív zdravotných záznamov.

Na uhradenie odmeny za vykonanie tohto diela vyzval žalobca tohto žalovaného svojou faktúrou č.
130101700, v ktorej žalobca určil deň splatnosti na 17.12.2013. Žalovaný doposiaľ cenu tohto diela
žalobcovi uhradil iba čiastočne a to tak, že dňa 4.2.2015 uhradil čiastku 78,83 eur, dňa 20.2.2015 uhradil
čiastku 50,00 eur a dňa 11.3.2015 uhradil čiastku vo výške 50,00 eur. Tieto skutočnosti súd zistil zo
žalobného návrhu, citovanej objednávky žalovaného, z faktúry žalobcu, z výpovedí svedkov L. V. a L.
V. (na pojednávaní dňa 16.5.2017) a tiež z výpisov z účtu žalobcu.

4. Žalobca po dohode so žalovaným na základe jeho objednávky zo dňa 24.2.2014 vykonal pre
neho dielo v hodnote 278,83 eur spočívajúce vo vyhotovení 4.000 ks tlačív zdravotných záznamov. V
objednávke žalovaného sa vyslovene uvádza: „objednávame si tlač zdravotných záznamov, také isté
ako sme si objednali 25.11.2013, Počet: 4.000 ks“. Na uhradenie odmeny za vykonanie tohto diela

vyzval žalobca tohto žalovaného svojou faktúrou č. 140100311, v ktorej žalobca určil deň splatnosti na
20.3.2014. Žalovaný doposiaľ cenu tohto diela žalobcovi neuhradil ani čiastočne. Tieto skutočnosti súd
zistil zo žalobného návrhu, citovanej objednávky žalovaného, z faktúry žalobcu a z výpovedí svedkov
L. V. a L. V. (na pojednávaní dňa 16.5.2017).

5. Žalobca po dohode so žalovaným na základe jeho objednávky zo dňa 12.5.2014 vykonal pre
neho dielo v hodnote 278,83 eur spočívajúce vo vyhotovení 4.000 ks tlačív zdravotných záznamov. V
objednávke žalovaného sa vyslovene uvádza: „objednávame si tlač zdravotných záznamov, také isté
ako sme si objednali 24.2.2014, Počet: 4.000 ks“. Na uhradenie odmeny za vykonanie tohto diela vyzval
žalobcatohtožalovanéhosvojoufaktúrouč.140100717,vktorejžalobcaurčildeňsplatnostina3.6.2014.

Žalovaný doposiaľ cenu tohto diela žalobcovi neuhradil ani čiastočne. Tieto skutočnosti súd zistil zo
žalobného návrhu, citovanej objednávky
žalovaného, z faktúry žalobcu a z výpovedí svedkov L. V. a L. V. (na pojednávaní dňa 16.5.2017).

6. Žalobca po dohode so žalovaným na základe jeho objednávky zo dňa 14.7.2014 vykonal pre

neho dielo v hodnote 278,83 eur spočívajúce vo vyhotovení 4.000 ks tlačív zdravotných záznamov. V
objednávke žalovaného sa vyslovene uvádza: „objednávame si tlač zdravotných záznamov, také isté
ako sme si objednali 12.5.2014, Počet: 4.000 ks“. Na uhradenie odmeny za vykonanie tohto diela vyzval
žalobcatohtožalovanéhosvojoufaktúrouč.140101040,vktorejžalobcaurčildeňsplatnostina8.8.2014.
Žalovaný doposiaľ cenu tohto diela žalobcovi neuhradil ani čiastočne. Tieto skutočnosti súd zistil zo

žalobného návrhu, citovanej objednávky žalovaného, z faktúry žalobcu a z výpovedí svedkov L. V. a L.
V. (na pojednávaní dňa 16.5.2017).

7. Žalobca po dohode so žalovaným na základe jeho objednávky zo dňa 24.9.2014 vykonal pre
neho dielo v hodnote 278,83 eur spočívajúce vo vyhotovení 4.000 ks tlačív zdravotných záznamov.

V objednávke žalovaného sa vyslovene uvádza: „objednávame si tlač zdravotných záznamov, také
isté ako sme si objednali 14.7.2014, Počet: 4.000 ks“. Na uhradenie odmeny za vykonanie tohto diela
vyzval žalobca tohto žalovaného svojou faktúrou č. 140101365, v ktorej žalobca určil deň splatnosti na
15.10.2014. Žalovaný doposiaľ cenu tohto diela žalobcovi neuhradil ani čiastočne. Tieto skutočnosti súd
zistil zo žalobného návrhu, citovanej objednávky žalovaného, z faktúry žalobcu a z výpovedí svedkov

L. V. a L. V. (na pojednávaní dňa 16.5.2017).

8. V dňoch 18.12.2013, 21.3.2014 a 4.6.2014 bola základná sadzba stanovená Európskou centrálnou
bankou určená na 0,25%. Dňa 9.8.2014 bola základná sadzba stanovená Európskou centrálnou
bankou určená na 0,15% a dňa 16.10.2014 bola základná sadzba stanovená Európskou centrálnou

bankou určená na 0,25%. (Ide o dni nasledujúce po splatnosti vyššie citovaných faktúr žalobcu.) Tieto
skutočnosti sú zrejmé z evidencie NBS Slovenska.9. Žalovaný svojim listom adresovaným pani Roháčovej ako zástupkyni žalobcu oznámil, že so
žalobcom spolupracuje už dlhodobo, pričom mu vždy svoje záväzky platil. Tiež uviedol, že sa v
posledných 2 rokoch dostali do finančných ťažkostí a že ho nemilo prekvapilo, že žalobca vymáha svoje

pohľadávky voči nim prostredníctvom vymáhačskej spoločnosti. Tiež uviedol, že samozrejme žalobca
má nárok na svoje peniaze, ale necelé dva roky sa o peniaze vôbec nestaral a teraz ich nekompromisne
vymáha. Tieto skutočnosti sú zrejmé z citovaného listu žalovaného (č.l. 28).

10. Žalovaný na pojednávaniach dňa 18.11.2016 a dňa 16.5.2017 uviedol

k veci nasledovné tvrdenia. Náš vzťah so žalobcom je dlhodobého charakteru, najstaršie faktúry sme
našli z roku 2005. Za celé obdobie od roku 2007 to fungovalo tak, že som pre tie tlačivá, ktoré pre nás
žalobca vyhotovil chodil ja. Vyhlásenie pána V., že tovar odovzdával osobne je nepravdivé, pretože u
žalobcu to fungovalo v podstate ako v samoobsluhe. U žalobcu v jeho priestoroch som si musel tie naše
tlačivá nájsť sám, naložil som si ich na vozík a odniesol som si ich. Za celý čas našej
spolupráce som sa s nejakým pracovníkom žalobcu stretol iba cca trikrát. Faktúry žalobcu, ktorých

uhradenia sa domáha boli v našom účtovníctve riadne zaúčtované a uplatnili sme si aj vrátenie DPH a
to z dôvodu, že sme nevedeli, že by tu mohol byť nejaký problém. O tom, či vôbec došlo k dodávke, sme
sa začali zaoberať až keď bola podaná žaloba na súd.

11. Svedok L. V. na pojednávaní dňa 16.5.2017 uviedol nasledovné. Som zamestnancom žalobcu

od roku 2004 a pracujem u neho ako vedúci výroby. Z popisu mojej práce vyplynulo to, že ja som
zabezpečoval, aby to, čo sa u môjho zamestnávateľa objednalo, aby sa to vyrobilo a odovzdalo tomu,
kto si to objednal. Tovar vyúčtovaný predmetnými faktúrami žalobcu bol vyhotovený a žalovanému aj
odovzdaný. Čo sa týka dodávky tovaru, tak je možné, že tento tovar si nemusel prevziať priamo konateľ
žalovaného, ale mohlo ísť aj o nejakú inú osobu ním poverenú. To vyplynulo zo skutočnosti, že sme so

žalovaným spolupracovali už dlhodobo. Pokiaľ si žalovaný u nás niečo objednal, tak mu to bolo vždy
aj dodané, pretože v opačnom prípade by sme boli zo strany žalovaného urgovaný na dodávku. Pri
dodávke vyrobeného tovaru sme rozlišovali spôsob odovzdania, novým klientom sme odovzdávali tovar
tak, že sa ním išlo na miesto, kde bol uložený a tam mu bol odovzdaný, ale u dlhodobých klientov, čo bol
aj prípad žalovaného, bol ten režim odovzdania voľnejší, my sme výrobky nachystali na vopred určené

miesto, a potom si ich náš klient sám z tohto miesta prevzal.

12. Svedok L. V. na pojednávaní dňa 16.5.2017 uviedol k veci nasledovné. U žalovaného pracujem ako
obchodný zástupca už asi 10 rokov. Ja som na základe pokynov konateľa žalovaného vo vzťahu ku
žalobcovi vykonával to, že som vyhotovoval objednávky. Nebolo to často asi 3 alebo maximálne 4-krát za

rok. Také objednávky ako sú založené v súdnom spise som vystavoval a môže byť, že sú to objednávky,
ktoré som vystavil ja. Na otázku, či bol objednaný tovar aj skutočne dodaný neviem odpovedať, pretože
ja som tovar iba objednával a nemal som v popise práce objednaný tovar preberať.

13. Podľa 536 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo

a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie, pričom dielom sa rozumie zhotovenie
určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej
opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti, dielom sa rozumie vždy
zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

14. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve a pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

15. Podľa § 369 ods. 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka: „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením

peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,
právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby
osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“

16. Podľa ustanovenia § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka: „(1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použijepočas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby
určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť

percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. (3)
Akveriteľpožadujeúrokyzomeškaniavsadzbeurčenejpodľaodseku1,použijesatentospôsoburčenia
úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.“

17. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka: „Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie

účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.“

18. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zistil, že žalobcovi podľa §536 a § 548 Obchodného
zákonníka vznikol voči žalovanému nárok na uhradenie odmeny za vykonanie diela (diel) a to v celkovej
sume 1.394,15 eur, ktorú tento žalovaný doposiaľ vôbec neuhradil v sume 1.215,32 eur. Táto odmena
mala byť podľa znenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka uhradená vykonaním diela, k čomu došlo

pred vyhovením príslušných faktúr žalobcu, respektíve podľa výziev žalobcu na zaplatenie pohľadávok
(lehota splatnosti faktúr).

19. S ohľadom na vznik omeškania s uhradením odmeny za vykonanie diela vznikol žalobcovi voči
žalovanému aj nárok na uhradenie úroku z omeškania podľa §369 Obchodného zákonníka a to vo výške

uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku.

20. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka: „Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“

21. Podľa § 2 (Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka: „ Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods.

1 zákona je 40,00 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.“

22. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa so svojimi záväzkami dostal do omeškania, vznikol
žalobcovi voči nemu aj nárok na zaplatenie sumy 40,00 eur a to
titulom nároku na paušálnu náhradu podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s §

2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z.. O tomto nároku bude rozhodnuté v rámci
rozhodnutia o náhrade trov tohto súdneho konania.

23. Obranu žalovaného považuje súd za účelovú a bola neúspešná z nasledovných dôvodov. Obsah
svedeckých výpovedí a predložených listinných dôkazov (faktúry a objednávky) vedú súd k záveru,

že ku dodávke vyúčtovaných výrobkov skutočne došlo. V prvom rade je potrebné vziať do úvahy
výpoveď svedka L. V., ktorý s určitosťou uviedol, že žalobcom vyúčtované tlačivá boli žalovanému
skutočne dodané. Ďalej je potrebné vziať do úvahy aj obsah objednávok žalovaného, kde sa vo svojich
objednávkach odvoláva na svoje predchádzajúce objednávky bez akejkoľvek zmienky o tom, že by
nedošlo k naplneniu predchádzajúcej objednávky (viď ods. 3 až 7 tohto odôvodnenia). Navyše je

potrebné poukázať aj na skutočnosť, že žalovaný všetky faktúry žalobcu riadne zaevidoval a uplatnil si aj
odpočet DPH, pričom vôbec žiadnym spôsobom (až do začatia súdneho konania) nenamietal u žalobcu
nedodanie vyúčtovaných tlačív. K faktúre žalobcu č. 130101700 je potrebné tiež dodať, že táto bola
postupom podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka žalovaným uznaná a to z dôvodu vykonania jej
čiastočných úhrad. Svedecká výpoveď svedka L. V. nič nezmenila na vyššie uvedených záveroch súdu,

pretože ako je zrejmé, tak tento svedok za žalovaného iba objednával výrobky u žalobcu a o ich dodávke
už nemal žiadnu vedomosť. Zároveň súd považuje za potrebné poukázať tiež aj na list žalovaného (č.l.
28), ktorým potvrdzuje skutočnosť, že má voči žalobcovi viacero záväzkov.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.“25. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalobca bol úspešný v plnom rozsahu rozhodnuté podľa § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na nahradenie
trov konania v plnom rozsahu.

26. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny
úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

27. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho
žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav
veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže

sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania
podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.