Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25Csr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117205858
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117205858.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobkyne: Y..W. W., C..XX.XX.XXXX, C. T..C. XXXX/X,

I., zastúpená advokátom AK JUDr.Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre
arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
vedený pod sp.zn. SRSAspA 17999/16 zo dňa 8.2.2017.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 9.3.2017 sa domáhala zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom na Vansovej 2 v Bratislave, vydaný v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, vedenom pod sp.zn. SRSAspA 17999/16 zo dňa 8.2.2017. Požadovala aj
náhradu trov konania.

2. Uviedla, že dňa 18.6.2014 ako spotrebiteľ uzavrela so žalovaným Zmluvu o úvere č.901302200, na
základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 250,-€. Predmetnou úverovou zmluvou
sa zaviazala žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach

a to spolu s odplatou za poskytnutie úveru. Nakoľko počas splácania jednotlivých splátok sa dostala
s platením do omeškania, žalovaný sa podaným návrhom na začatie rozhodcovského konania na
Stálom rozhodcovskom súde zriadenom pri Asociácii pre arbitráž domáhal, aby rozhodcovský súd
zaviazal žalobkyňu na zaplatenie sumy rovnajúcej sa jeho údajnému dlhu z predmetnej zmluvy o úvere,
pričom právomoc rozhodcovského súdu mala byť založená rozhodcovskou zmluvou, ktorú žalobkyňa
uzatvorila so žalovaným popri samotnej úverovej zmluve na zabezpečenie úverového vzťahu. Na
základe predmetného návrhu bol následne 8.2.2017 rozhodcovským súdom vydaný rozsudok.

3. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku podľa
zák.č.335/2014Z.z.ospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaníaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,
konkrétne podľa ust. § 45 ods.1, písm.e) z dôvodu, že rozhodcovskú doložku na podklade ktorej mala
byť daná právomoc rozhodcovského súdu je nutné považovať za neplatnú, podľa § 45 ods.1 písm.i), j),
k), z dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, ako aj
z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na

plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, a na ktoré nemá žalovaný nárok, ako aj podľa ust. § 45 ods.1
písm.l), teda z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
keď zmluvu o úvere neposúdil ako bezúročnú a bez poplatkov a v rozpore s dobrými mravmi.4. V súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka - § 53, § 54, § 39 OZ, platných v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy bola žalobkyňa toho názoru, že uzatvorením rozhodcovskej zmluvy k zmluve o úvere,
uzatvorenejmedzistranamisporudošlokjednoznačnémuzhoršeniujejpostaveniavpozíciispotrebiteľa,

resp. k vzniku hrubého nepomeru v právach medzi žalobkyňou a žalovaným so zmluvy o úvere. O
zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom a neprijateľnú zmluvnú podmienku (§53 ods.1,
ods.4, písm.r) OZ) ide najmä z dôvodu, že žalovaný si priamo a autoritatívne, v predformulovanej
rozhodcovskej zmluve určil pre prípad vzniku sporu z predmetnej zmluvy možnosť výberu, či prípadný
spor predloží stálemu rozhodcovskému súdu alebo príslušnému všeobecnému súdu SR. Právo výberu

akémusúdusporpredložíspočívapodľazmluvynatejzmluvnejstrane,ktorápodávažalobnýnávrh,teda
v konečnom dôsledku ide o žalovaného, ktorý má eminentný záujem na tom, aby spory so spotrebiteľmi
boli riešené pred rozhodcovským súdom, pred ktorým bude postavenie oprávneného oveľa výhodnejšie.
V konečnom dôsledku spotrebiteľ na základe takéhoto dojednania rozhodcovskej zmluvy nemá reálnu
možnosť rozhodnúť o tom, či spor s dodávateľom bude prejednaný pred všeobecným súdom SR alebo
nie.Takútomožnosťmáspotrebiteľjedinevprípade,akonsámjeaktívnou,žalujúcoustranou.Vprípade,

ak žalobu podáva dodávateľ, spotrebiteľ nemá akúkoľvek možnosť zmeniť jeho rozhodnutie predložiť
spor na riešenie rozhodcovskému súdu. Takto dojednaná rozhodcovská zmluva nenapĺňa reálne znaky
alternatívne dojednanej rozhodcovskej doložky, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Uvedené vyplýva zo samotného účelu a teleologického výkladu predmetných ustanovení OZ, ktoré je
nutné vykladať vo svetle únijnej právnej úpravy. V tomto smere poukázal na rozhodnutia súdov.

5. Uzatvorením rozhodcovskej zmluvy v dohodnutom znení spotrebiteľ si jednoznačne zhoršil svoje
zmluvné postavenie (§54 ods.1 OZ). Bez nej by sa konanie uskutočnilo v mieste jeho bydliska na
Okresnom súde Košice I a to podľa príslušných ustanovení procesných predpisov upravujúcich civilný
proces a s garanciou ústavných práv, ktorých znenie je pre spotrebiteľa priaznivejšie, než vnútorný štatút

rozhodcovského súdu, podľa ktorého prebiehalo rozhodcovské konanie - známe okrem iného kratšími
lehotami na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, vyššími trovami konania. Žalobkyňa
navyše poukázala na to, že rozhodcovské konanie prebiehalo výlučne písomnou formou konania, čo
podľa jej názoru môže znamenať zhoršenie postavenia spotrebiteľa, nakoľko nemala možnosť priamo
komunikovať s rozhodcovským súdom, namietať tvrdenia protistrany, alebo inak účinne sa v konaní

brániť. Takáto rigidná písomná forma konania ako výlučná forma konania, tak podľa názoru žalobkyne
hraničila až s porušením práva na spravodlivý súdny proces. Na rozdiel od žalovaného nemala
reálnu možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, ani výber osoby rozhodcu, čím rovnako došlo
k znevýhodneniu spotrebiteľa. Takáto zmluva predstavuje ukážkový príklad zmluvnej nevyváženosti
a podstatne výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej strane - spotrebiteľovi.

Z uvedených dôvodov žalobkyňa mala za to, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

6. Okrem vyššie uvedeného mala za to, že rozhodcovská zmluva nebola platne individuálne dojednaná
tak, ako to predpokladá Občiansky zákonník v ust. § 53 ods.2, z ktorého ustanovenia vyplýva, že

pre skúmanie individuálnosti dojednania je nutné posúdiť taktiež objektívnu možnosť ovplyvniť znenie
tej ktorej podmienky zo strany spotrebiteľa a nielen to, či k dojednaniu podmienky došlo formálne
na osobitnom liste papiera, alebo nie. Zmluvu o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ako
ani rozhodcovskú zmluvu žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť, nijako zmeniť, upraviť znenie
jej textu, vylúčiť jej dojednanie, nakoľko boli vopred predformulované a v takomto znení predložené

spotrebiteľovi. Dodávateľ sám predložil rozhodcovskú zmluvu na podpis spotrebiteľovi bez toho, aby
ho upozornil na právne dôsledky, ktoré preňho plynú z uzatvorenia takejto zmluvy. Na uvedených
skutočnostiach nemení nič predformulovaný text zmlúv, ktoré malým, ťažko čitateľným písmom môžu
obsahovať údajné prehlásenie spotrebiteľa o tom, že uzatvára rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne.
Spotrebiteľ o podobných vyjadreniach v zmluve nemal ani vedomosť v čase ich podpisu. Navyše

žalobkyňa poukázala na tú skutočnosť, že z konania žalovaného ako dodávateľa pri uzatváraní
predmetnej zmluvy o úvere, ako i samotnej rozhodcovskej zmluvy vyplývalo, že rozhodcovská zmluva
je neoddeliteľnou súčasťou samotnej zmluvy o úvere, bez uzavretia ktorej nie je možné uzavrieť ani
samotnú úverovú zmluvu, z ktorého dôvodu mala za to, že v prípade takéhoto konania žalovaného v
žiadnom prípade nie je možné hovoriť o individuálnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy. Dodávateľ

takýmto konaním zneužil slabšie postavenie spotrebiteľa v procese uzatvárania formulovaných zmlúv.7. S poukazom na ust. § 53 ods.3 OZ dôkazné bremeno v otázke individuálnosti dojednania spočíva na
strane žalovaného. Rozhodcovská zmluva so spotrebiteľom nebola individuálne uzatvorená, čo vyplýva
z nemožnosti ovplyvniť jej formulárový obsah. Aj v tomto smere poukázala na rozhodnutia súdov.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva spôsobuje značný až hrubý nepomer v právach
medzi spotrebiteľom a dodávateľom, predstavuje v zmysle platnej právnej úpravy, najmä s ohľadom na
smernicu Rady 93/2013 EHS neprijateľnú zmluvú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola
individuálne dojednaná, z ktorého dôvodu je neplatná. Na základe neplatného právneho aktu nemohla

byť daná právomoc na rozhodnutie sporu rozhodcovský súd, ktorý predmetný rozsudok vydal.

9. Žalobkyňa zrušenia rozhodcovského rozsudku sa domáhala aj s poukazom na ust. § 9 ods.2 zák.č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy. Keďže uzavretá zmluva neobsahuje údaje o dobe trvania zmluvy a údaj o
výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch

v ust. 9 ods.2 požaduje ako obligátorne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom ich absenciu
ust. § 11 ods.1 písm.b) sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru, žalobkyňa
bola toho názoru, že žalovaný má nárok len na vrátenie ním poskytnutých finančných prostriedkov vo
výške 250,-€ bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Rozhodcovský súd však rozhodcovským rozsudkom
žalovanému priznal nárok na plnenie aj v rozsahu úrokov a poplatkov.

10. Z obsahu uzavretej zmluvy je nepochybné, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko žalobkyňa pri
uzatváraní a plnení nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Na základe úverovej zmluvy sa zaviazala žalovanému v pravidelných mesačných splátkach
vrátiť istinu s odplatou za poskytnutie úveru, t.j. súhrnne sa zaviazala zaplatiť žalovanému sumu

492,-€, pričom ročný úrok tak dosahoval hodnotu 96,79% (viď výpočet skutočnej hodnoty úrokovej
sadzby a skutočnej RPMN k zmluve). Preto mala za to, že výšku dohodnutej odplaty za poskytnutie
úveru je potrebné považovať za neplatný právny úkon pre jeho rozpor so zákonom ako aj dobrými
mravmi. Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov dohodu o výške ročnej odplaty v miere takmer 96,79%
z poskytnutých finančných prostriedkov je nutné považovať za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými

mravmi, a ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. V tomto smere uviedla, že priemerná úroková sadzba za poskytnutie úveru
dosahovala v čase uzavretia úverovej zmluvy hodnotu 6,82%, o čom predložila prehľad priemerných
úrokových sadzieb za poskytnutie úveru, vydávaný NBS, čo je viac ako 14-násobne menej ako je
to v prejednávanom prípade. Poukázala aj na dohodnutú RPMN, ktorá predstavuje 45,02%, ktoré

ustanovenie je potrebné považovať za nekalú praktiku žalovaného, nakoľko v skutočnosti výška
RPMN dosahuje hodnotu horibilných 304,10% (viď výpočet skutočnej úrokovej sadzby a skutočnej
RPMN k zmluve). Žalobkyňa preto mala za to, že žalovaný úmyselne v zmluvách, ktoré predkladal
neinformovaným spotrebiteľom, uvádzal nižšie hodnoty RPMN, nakoľko neinformovaný spotrebiteľ bez
príslušného vzdelania ich výšku nevie posúdiť a výhodnosť poskytovaných úverov posudzuje práve

podľa takýchto údajov. Ak by žalovaný v zmluve uviedol skutočnú výšku RPMN (v prejednávanom
prípade vo výške 304,10%) mnoho spotrebiteľov by zmluvu neuzavrelo. Hodnota RPMN v predmetnej
zmluve dosahuje úroveň 45,2%, v skutočnosti však jej hodnota dosahuje úroveň 304,10%, čo
znamená, že údaj o RPMN v zmluve o revolvingovom úvere je uvedený nesprávne a v neprospech
spotrebiteľa, čo ust. § 11 ods.1 písm.d) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje bezúročnosťou

a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru.

11. Žalovaný vo veci podal vyjadrenie podaním zo dňa 28.4.2017. Aj keď ide o vyjadrenie k sp. zn.
25Csr/1/2017, týmto podaním žalovaný navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 391 ods.1 CSP rozsudok
Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. 22C/233/2016 zo dňa 18.1.204 zrušil a vec vrátil súdu na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. S poukazom na ust. § 45 zák.č. 335/2014 ods.1 mal za to, že tvrdenia žalobkyne nenachádzajú
potrebnú právnu oporu, ktorou by dostatočne odôvodnila svoje tvrdenia. S poukazom na § 73 ods.8
zák.č.335/2014 bol toho názoru, že žalobkyňa bola vyzvaná na oznámenie výberu rozhodcovského

súdu, čo však neoznámila, z ktorého dôvodu žalovaný si dovolil vybrať rozhodcovský súd v zmysle §
73 ods.8. Oznámenie o výbere bolo žalobkyni doručené 27.6.2016. Podľa čl.II rozhodcovskej zmluvy
strany sporu sa dohodli riešiť všetky sporu vzniknuté z predmetných zmlúv o úvere buď pred Stálym
rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., alebo pred príslušným všeobecnýmsúdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. V tomto smere poukázal na mylné
tvrdenie žalobkyne, ktorá uvádzala, že nebola možnosť podrobiť sa všeobecnému súdu, avšak podľa
jeho názoru, rozhodcovská zmluva uvádza v ďalšej časti aj to, že zmluvné strany sa majú možnosť

obrátiť aj podľa písm.b) na všeobecný súd. Z uvedeného jasne vyplýva, že nebola daná výlučnosť
rozhodcovského súdu a žalovaný v prípade nespokojnosti mal možnosť obrátiť sa aj na všeobecný
súd. Námietku voči právomoci súdu bolo možné podať aj v čase, keď žalovanému bola doručená
výzva na žalobnú odpoveď, čo v danom prípade takáto odpoveď doručená nebola. Žalobkyňa mala
možnosť v lehote 10 dní odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby bola dotknutá platnosť zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, čo opäť naznačuje skutočnosti, že ich vzájomná podmienenosť je vylúčená. Na
odstúpenie a to aj bez uvedenia dôvodu v lehote 10 dní odkazuje čl.II ods.3 rozhodcovskej zmluvy. Ak
by žalobkyňa nestihla túto lehotu, mala možnosť sa dovolávať neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, alebo
výberu rozhodcu priamo v rozhodcovskom konaní, o čom bola poučená vo výzve na žalobnú odpoveď.
Napriek svojej nespokojnosti ostala v konaní nečinnou. Na podporu uvedených tvrdení poukázal na
súdne rozhodnutia.

13. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala neprijateľnosťou rozhodcovskej zmluvy, podľa názoru žalovaného
sa aj v tomto smere mýli. Podľa ust. § 53 ods.4 písm.r) OZ neprijateľnou podmienkou je dojednanie,
ktorévyžadujevrámcidojednanejrozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Vdanom prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá

medzi stranami sporu je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej
strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho
konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní - žalovaný poukázal na právny názor vyslovený v uznesení
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.5.2011, sp.zn. 14NcC/10/2011. Navyše považoval za logické,

že pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, bude to práve dodávateľ,
ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán a to buď na základe
voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd, alebo priamo na rozhodcovský
orgán. Následky tohto procesného kroku upravuje príslušné procesné právo, nie rozhodcovská zmluva.
Navyše podľa ust. § 19 ZoRK, podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako

keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a
rozhodovať na súde, alebo pred iným rozhodcovským súdom, čo znamená prekážky litispendencie pre
akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení. Prijatie argumentácie
žalobkyne by znamenalo pre žalovaného len jediné a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského
konania pre žalovaného.

14. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských
úverov. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva
z ust. § 4 ods.2 písm.r) pôvodného zákona o spotrebiteľských úveroch, zák.č. 258/2001 Z.z. v znení
neskoršíchpredpisov,akoajaktuálneúčinnéhoust.§9ods.2písm.v)zákonaospotrebiteľskýchúveroch

č. 129/2010 Z.z., ktoré jednoznačne umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere. Platné a účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej
úprave spotrebiteľských zmlúv v občianskom zákonníku nielen lex specialis, ale aj lex posterior, teda
jednoznačne majú prednosť pri aplikácii.

15. Medzi žalobkyňou a žalovaným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva a
to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Zároveň žalovaný poukázal,
že žalobkyňa svojim podpisom zo dňa 18.6.2014 vyhlásila, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy
súhlasí a prehlasuje, že pred uzatvorením zmluvy bola osobitne poučená o dôsledkoch uzatvorenia
rozhodcovskej zmluvy. Svojim podpisom ako vážnym, zrozumiteľným a určitým prejavom vôle súhlasila

s uzavretím rozhodcovskej zmluvy, a preto jej tvrdenia, že nemala vedomosť o rozhodcovskej zmluve sú
mylné a nedôvodné. Žalovaný mal za to, že splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, zákonom o spotrebiteľských úveroch a nakoniec aj OZ, pretože
predmetná rozhodcovská zmluva bola uzatvorená písomne, individuálne na samostatnom liste papiera,
oddelená od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobkyni bola daná možnosť využitia riešenia sporov

buď formou rozhodcovských súdov, alebo všeobecných súdov, okrem toho bola vyzvaná dňa 27.6.2016
o výbere rozhodcovského súdu, alebo možnosti odmietnutia rozhodcovského konania, avšak svojim
nekonaním dala podľa zákona možnosť výberu rozhodcovského súdu žalovanému. Ďalšie vyjadrenie
sa týkalo rozhodnutia Okresného súdu v Žiari nad Hronom.16. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:

17. Dňa 18.6.2014 strany sporu uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.901302200, na základe
ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 250,-€, ktorý sa žalobkyňa zaviazala
žalovanémuvrátiťazaplatiťajcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúveromvovýške
242,-€, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 492,-€. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom boli tvorené súčtom úroku vo výške 23,22% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavovalo

sumu vo výške 58,08 € a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu vo
výške 183,95 €. Žalobkyňa sa zaviazala celkovú sumu 492,-€ zaplatiť do 25.6.2015. Súčasne zobrala
na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočítala v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch a bola vo výške 96,80%.

18. Podľa bodu 3 uzatvorenej zmluvy, žalobkyňa ako spotrebiteľ zobrala na vedomie, že výška RPMN

na poskytnutý úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je 45,02%. Súčasťou
zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru.

19. V totožný deň, t.j. 18.6.2014 bola podpísaná na osobitnej listine Rozhodcovská zmluva podľa ust. §
3a nasl. zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

20. Podľa článku II uzavretej rozhodcovskej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere
č.9013022000, uzatvorenej dňa 18.6.2014, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, ako aj
spory, ktoré vzniknú zo zmlúv súvisiacich s uvedenou úverovou zmluvou, alebo zo zmluvných vzťahov
zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu, ako sú napr. ručiteľské vyhlásenie, dohoda o zrážkach zo

mzdy a z iných príjmov, dohoda o zmluvnej pokute, záložná zmluva na hnuteľné, nehnuteľné veci,
dohoda o vyplnení zmeniek, zmenka, dohoda o uznaní dlhu, zmluva o zabezpečovacom postúpení
pohľadávky a spory, ktoré vzniknú z uplatnenia práv z týchto vzťahov budú riešené: a) pred Stálym
rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu a

to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku;
rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

súde podľa príslušného právneho predpisu - OSP. Podľa bodu 2. sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych
vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie
zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na

všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa dohodli aj na tom, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má
právo odstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu a to v lehote 10 dní od uzavretia zmluvy. Odstúpenie
od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane.

21. Zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž Bratislava súd zistil, že
žalovaný,spoločnosťPOHOTOVOSŤs.r.o.dňa10.10.2016podalnatomtosúdeprotižalobkyninávrhna
začatie rozhodcovského konania, ktorým sa domáhal zaplatenia istiny úveru vo výške 106,-€, úroku vo
výške 23,22% zo sumy 250,-€ od 19.6.2014 do 30.7.2014 vo výške 6,68 €, zo sumy 209,-€ od 31.7.2014

do 21.8.2014 vo výške 2,93 €, zo sumy 168,-€ od 22.8.2014 do 28.9.2014 vo výške 4,06€, zo sumy 127,-
€ od 29.9.2014 do 3.11.2014 vo výške 2,91 € a zo sumy 106,-€ od 4.11.2014 do zaplatenia, zaplatenia
nesplateného poplatku vo výške 183,95 €, ako aj úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 106,-
€ od 26.6.2015 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 33,-€, ako aj poplatku za upomienky vo výške
10,-€, rovnako trov rozhodcovského konania.

22. Súčasťou návrh na začatie rozhodcovského konania okrem zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, všeobecných podmienok, rozhodcovskej zmluvy sú aj štandardné európske informácie o
spotrebiteľskom úvere, informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov, prehľad práv, povinnostía záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, pokus o zmier zo dňa 11.4.2016, výzva žalovaného
k označeniu rozhodcovského súdu zo dňa 2.5.2016, oznámenie o výbere stáleho rozhodcovského
súdu, bez uvedenia dátumu, z obsahu ktorého je zrejmé, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa

nevyužila možnosť výberu stáleho rozhodcovského súdu, resp. neodmietla riešenie sporov v rámci
rozhodcovského konania v zmysle výzvy, žalovaný oznámil žalobkyni, že spory, ktoré vznikli zo
Zmluvy o úvere, uzatvorenej dňa 18.6.2014 vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie budú
riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej
2, Bratislava. Súčasťou rozhodcovského spisu je ustanovenie rozhodcu na rozhodnutie vo veci samej

zo dňa 10.10.2016, uznesenie, výzva na žalobnú odpoveď Stáleho rozhodcovského súdu, rozhodcu
Mgr.Richarda Mošaťa, ktorým uznesením rozhodol, že Stály rozhodcovský súd nariaďuje písomné
konanievoveci,zasielažalovanejžalobuasúčasnejuvyzval,abyvlehote30dníoddoručeniapredložila
rozhodcovskému súdu písomnú žalobnú odpoveď, aj doručenka o doručení predmetného uznesenia
žalobkyni zo dňa 30.12.2016.

23. Dňa 8.2.2017 bol vydaný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený pri
Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp.zn. SRSAspA 17999/16, ktorým bola
žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému, t.j. spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 106,-€, úrok v
sume 16,58 €, poplatok v sume 183,95 €, úrok vo výške 23,22% ročne zo sumy 106,-€ od 4.11.2014 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 106,-€ od 26.6.2015 do zaplatenia. Súčasne

bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu 33,-€ a poplatok za upomienku
10,-€,akoajtrovyrozhodcovskéhokonaniavovýške105,31€.Podľabodu4výrokurozsudku,žalobkyňa
bola povinná žalovanému zaplatiť uvedené nároky v bode 1 až 3 spoločne v mesačných splátkach
po 70,-€, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalovaného s tým, že prvá splátka sa
stala splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia, až do úplného

zaplatenia dlhu a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia
čo i len jednej splátky riadne a včas.

24. Podľa priloženej fotokópie doručenky žalobkyňa rozhodcovský rozsudok prevzala 17.2.2017, z
ktorého dôvodu rozsudok nadobudol právoplatnosť 29.5.2017 a dátum vykonateľnosti nastal 3.7.2017.

Uvedené skutočnosti súd zistil z doložky právoplatnosti a vykonateľnosti.

25. Podľa ust. § 73 ods.1 zák.č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ak nie je ďalej
ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na
rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne

účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú
zachované.

26. Podľa ust. § 46 ods.1 cit. zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať
v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského

rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od
doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

27. Podľa ust. § 73 ods.3 cit. zákona rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje

predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

28. Podľa ust. § 3 ods.1 zák.č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

29. Podľa ust. § 4 ods.1 cit. zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

30. Podľa ust. § 4 ods.2 zák.č.244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je

neplatná.31. Podľa ust. § 45 ods.1 zák.č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účastník
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanouprotidruhémuúčastníkovinasúde
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak

a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,

e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s

návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,

i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,

l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

32. Podľa ust. § 45 ods.3 citovaného zákona súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku
vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a
i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší

rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti
výroku rozhodcovského rozsudku.

33. Podľa ust. § 52 ods.1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

34. Podľa ust. § 53 ods.1, 2, 3 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

35. Podľa ust. § 53 ods.4 písm.r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom

konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

36. Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.37. Podľa ust. § 46 ods.2 OZ pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu
a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov

na tej istej listine.

38. Podľa ust. § 1 ods.2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase
uzavretia uvedených zmlúv o úvere spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

39. Podľa ust. § 9 ods.1 citovaného zákona, v znení účinnom v čase uzavretia uvedených zmlúv o úvere
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

40. Podľa ust. § 9 ods.2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase
uzavretia uvedených zmlúv o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

41. Podľa ust. § 11 ods.1 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia
uvedených zmlúv o úvere poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

42. Za nespornú skutočnosť v tomto konaní súd považoval to, že medzi stranami sporu bola dňa
18.6.2014 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.901302200, na základe ktorej bol žalobkyni
poskytnutý úver vo výške 250,-€. Nespornou skutočnosťou bolo aj to, že v totožný deň bola uzatvorená

aj Rozhodcovská zmluva i to, že Stálym rozhodcovskom súdom, zriadeným pri Asociácii pre arbitráž
bol dňa 8.2.2017 vydaný rozhodcovský rozsudok sp.zn. SRSAspA 17999/16. Vzhľadom na skutočnosť,
že predmetnú zmluvu žalobkyňa uzatvárala ako fyzická osoba, spotrebiteľ, uzavretú zmluvu je nutné
považovať za zmluvu spotrebiteľskú.

43. Súd skúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy. V tomto smere sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne, že
uzatvorením rozhodcovskej zmluvy k zmluve o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 18.6.2014
došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia žalobkyne v postavení spotrebiteľa, resp. k vzniku
hrubého nepomeru v právach medzi žalobkyňou a žalovaným zo zmluvy o úvere. O zjavnú nerovnováhu
medzi podnikateľom a spotrebiteľom a neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods.1, ods. 4 písm.r)

OZ) ide najmä z dôvodu, že žalovaný priamo a autoritatívne, v predformulovanej rozhodcovskej zmluve
určil pre prípad vzniku sporu z predmetnej úverovej zmluvy možnosť výberu, či prípadný spor predloží
Stálemu rozhodcovskému súdu, alebo príslušnému všeobecnému súdu SR. Právo výberu akému súdu
sporpredložíspočívapodľazmluvynatejzmluvnejstrane,ktorápodávažalobnýnávrh,tedavkonečnom
dôsledku ide o žalovaného, ktorý mal eminentný záujem na tom, aby boli spory so spotrebiteľmi riešené

pred rozhodcovským súdom. V konečnom dôsledku tak žalobkyňa ako spotrebiteľ na základe tohto
dojednania rozhodcovskej zmluvy nemala reálnu možnosť rozhodnúť o tom, či spor s dodávateľom bude
prejednaný pred všeobecným súdom, alebo nie. Túto možnosť by mala v prípade, ak by bola žalujúcou
stranou. Takto dojednaná rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
nebola individuálne dojednaná, keďže nebola výsledkom prejavenej slobodnej vôle oboch zmluvných

strán. Individuálne dojednanie je také, kde má spotrebiteľ možnosť ho neprijať, odmietnuť, hoci ho
pripravil dodávateľ. Dôkazné bremeno na preukázaní individuálneho dojednania je v tomto prípade
na žalovanom, dodávateľovi. Súd sa neuspokojil so skutočnosťou, že rozhodcovská zmluva bola na
samostatnom papieri, a že v zmluve bolo uvedené, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo od
zmluvy odstúpiť a to aj bez uvedenia dôvodu v lehote 10 dní od uzavretia zmluvy. Rozhodcovská

zmluva bola uzatvorená súčasne so zmluvou o úvere, má charakter formulárovej zmluvy, táto bola
vopred žalovaným ako dodávateľom pripravená a žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť jej znenie, ani
konkrétny obsah. Mohla len túto rozhodcovskú zmluvu (ako aj úverovú zmluvu) odmietnuť ako celok,
alebo ich prijať a podrobiť sa všetkým stanoveným podmienkam. Žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniťzmluvu v časti, ktorý orgán bude rozhodovať v prípade sporu a rovnako nemala možnosť ovplyvniť výber
rozhodcovského súdu, príp. samotného rozhodcu. Tak ako konštatovala žalobkyňa v samotnej žalobe,
z praxe je známe, že návrhy na začatie konania podávajú výlučne dodávatelia, čím sú spotrebitelia

zbavení možnosti obrátiť sa na všeobecný súd. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za
to, že existuje dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle u st. § 43 ods.1 písm.e) zák.č.
335/2014 Z.z..

44. Ďalším dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku sú dôvody uvádzané v ust. §45 ods.1

písm.i, j, k, l) a to z dôvodu porušenia všeobecných záväzných právnych predpisov na ochranu
práv spotrebiteľa, keď rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského
konania, na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, a na ktoré nemá žalovaný nárok i z dôvodu,
že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď zmluvu o úvere
neposúdil ako bezúročnú a bez poplatku a v rozpore s dobrými mravmi.

45. Podľa zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ust. § 9 ods.2 zmluva o spotrebiteľskom
úvereokremvšeobecnýchnáležitostípodľaOZmusíobsahovaťajnáležitostipodľapísm.f)-dobutrvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, podľa písm.k),
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru

na účely jeho splatenia.

46. Aj v tomto smere je nutné dať za pravdu žalobkyni, že uzavretá zmluva zo dňa 18.6.2014 neobsahuje
údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré zákon o spotrebiteľských
úveroch v ust. § 9 ods.2 požaduje ako obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom ich

absenciu ust. § 11 ods.1 písm.b) sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru.
Žalovaný mal tak nárok na vrátenie len ním poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 250,-€ bez
úrokov a poplatkov. Súd však rozhodcovským rozsudkom priznal žalovanému aj nárok na plnenie aj v
rozsahu úrokov a poplatkov.

47. Podľa vyššie citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je nutné
konštatovať aj zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods.1 písm.l), keď v danom prípade strany
sporu dohodli fixnú úrokovú sadzbu 23,23% a výšku ročnej percentuálnej miery nákladov 96,80%, čo
vyplýva aj zo samotného výpočtu úrokovej sadzby a RPMN k zmluve. V danom prípade súd dospel k
záveru, že dohodnutý úrok nie je v zákonom dohodnutej výške. Aj úroky za poskytovanie peňažných

prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 OZ). Doterajšia
judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú
v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Neprimeranou
a odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným

bankami pri poskytovaní úverov, alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou
finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky,
rozhodne nie však viac ako 100% oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky
prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100% je neprijateľná a odporuje
dobrým mravom. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke NBS - ktorý

prehľad priemerných úrokových sadzieb za poskytnutie úverov vydávaných NBS predložila aj žalobkyňa
a sú súčasťou žaloby, boli priemerné úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch za obdobie do
jedného roka v júni 2014, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 6,82%. Úroková sadzba
predmetného úveru je teda viac ako trojnásobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom
období. Tomu zodpovedá aj dohodnutá RPMN vo výške 45,02%. Dohoda o výške úrokov musí byť v

súlade s ust. § 39 OZ, teda sa nesmie priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou
je absolútne neplatný.

48. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná, v súlade s ust.
§ 45 ods.1 písm.e). Preukázané boli aj ďalšie dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa §

45 ods.1 písm. i, j, k, l) zák.č. 335/2014 Z.z., z ktorého dôvodu súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž v Bratislave dňa 8.2.2017, sp.zn.
SRSAspA 17999/16.49. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

51. Súd pri rozhodovaní o trovách vychádzal z ust. § 255 ods.1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok
na náhradu trov konania v plnej výške.

52. Podľa ust. § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.