Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. december 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616202392
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1616202392.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: V. A., nar. XX.X.XXXX,
bytom M. R. XXX, o zaplatenie sumy 2 596,95 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Malacky č. k. 6C/55/2016-58 zo dňa 19. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2

811,34 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2 796,95 € od 15.1.2014 do
27.5.2014, zo sumy 2 696,95 € od 28.5.2014 do 4.7.2014, zo sumy 2 596,95 € od 5.7.2014 do zaplatenia
a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 210,29 € od 15.1.2014 do zaplatenia V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods.1 a 2 a § 504 Obchodného zákonníka,

§ 1 ods. 1, § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli
úverovú zmluvu č. XXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky formou
splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v zmluve, a to vo výške 3 000,- €, s fixnou
úrokovou sadzbou 17,9 % ročne do splatnosti úveru, poplatkom za poskytnutie úveru 60,- €, poplatkom
za správu úverového účtu vo výške 3,99 €, výškou anuitnej mesačnej splátky 63,10 €, termínom
splatnosti prvej splátky 16.11.2012, počtom splátok 84, konečnou splatnosťou úveru k 16.10.2019,

výškou RPMN 23,36 %, priemernou RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 19,08 % a celkovou
čiastkou, ktorú musí klient zaplatiť 5 695,56 €. Zmluva v bode 4. upravuje následky porušenia zmluvných
povinností, a to ak klient nezaplatí anuitnú splátku včas, banka má právo na úrok za omeškanie vo
výške 8 % p.a. z nesplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia. Ďalej ak klient poruší, alebo nesplní
akýkoľvek záväzok vyplývajúci zo zmluvy je banka oprávnená žiadať predčasné splatenie zostatku
úveru s príslušenstvom za podmienok uvedených v úverovej zmluve a VOP. Ak neuhradí klient úver
v lehote splatnosti je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných

prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne do zaplatenia. Žalovaná nesplácala dohodnuté
splátky riadne a včas, preto žalobca výzvou zo dňa 17.12.2013 vyzval žalovanú na predčasné splatenie
úveru. Predčasné zosplatnenie úveru nastalo dňa 14.1.2014. Po zosplatnení úveru žalovaná dňa
27.5.2014 uhradila 100,- € a dňa 4.7.2014 tiež 100,- €. Z predloženej špecifikácie dlžnej sumy súdzistil, že žalovaná do dňa predčasného zosplatnenia uhradila 13 splátok v celkovej sume 631,- €. Z
toho žalobca započítal na istinu sumu 203,05 € a na riadny úrok sumu 427,95 €. Výška istiny bola ku
dňu zosplatnenia (14.1.2014) v sume 2 796,95 € (suma poskytnutého úveru 3.000,- € mínus splátky

započítané na istinu 203,05 €). Suma 210,29 € predstavuje vyčíslený úrok z pôžičky vo výške 17,9 %
ročne z nezaplatených splátok do dátumu zosplatnenia. Suma 4,10 € predstavuje úrok z omeškania 8
% ročne vypočítaný z jednotlivých omeškaných dlžných splátok, odo dňa splatnosti jednotlivých splátok
až do dňa zosplatnenia úveru.

1.2. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval
súdprvejinštanciežalobužalobcuzačiastočnedôvodnú.Vkonaníboložalobcomtvrdenéapreukázané,
že žalovaný po poskytnutí úveru v sume 3 000,- € úver v dohodnutých splátkach riadne a včas nesplácal.
Súd preskúmal obsahové náležitosti úverovej zmluvy zo dňa 24.10.2012 a zistil, že zmluva obsahuje
všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Povinnosťou žalovanej bolo splácať úver v splátkach mesačne

dohodnutých vo výške 63,10 € so splatnosťou vždy k 16. dňu v mesiaci. Žalovaná mala povinnosť
prvú splátku uhradiť 16.11.2012 a termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý ku dňu 16.10.2019.
Žalovaná nesplácala splátky riadne a včas, uhradila splátky v celkovej sume 631,- € a následne už ďalšie
splátky neuhradila. Splátky boli započítané v prospech istiny a v prospech dohodnutého zmluvného
úroku. Následne žalobca v súlade s čl. 4. úverovej zmluvy po tom, čo žalovaná bola v omeškaní so

splátkami za september 2013 až december 2014, pristúpil listom zo dňa 17.12.2013 k zosplatneniu
celého úveru a vyzval žalovanú k zaplateniu celého dlhu. Žalovaná z titulu zosplatneného úveru uhradila
sumu 100 € dňa 27.5.2014 a 100,- € dňa 4.7.2014. Vzhľadom na uvedené je žalovaná povinná zaplatiť
žalobcovi zosplatnenú a neuhradenú časť úverovej istiny v sume 2 596,95 €, sumu riadnych úrokov
vyčíslených do zosplatnenia vo výške 210,29 €, a sumu úrokov z omeškania vo výške 4,10 € ako

vyčíslený úrok z omeškania vo výške 8 % ročne za omeškané splátky do zosplatnenia úveru.

1.3. Pokiaľ išlo o kontinuálny zmluvný úrok 17,9 % ročne, ktorý uplatnil žalobca z nezaplatenej istiny
od zosplatnenia do zaplatenia, súd žalobu v tejto časti zamietol. Je preukázané, že strany sporu si
dojednali zmluvný úrok 17,9 % ako fixný do doby splatnosti úveru. Žalobca však v zmysle zmluvných

dojednanípristúpilkzosplatneniuceléhoúveru.Vychádzajúcztoho,žeideoplneniezospotrebiteľského
úveru podľa názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom
vychádzal z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého
Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvoinštančného súdu, podľa ktorého veriteľovi patria
úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky

z omeškania (R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do
vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba
právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu
vo vzťahoch medzi účastníkmi.

1.4. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania tak, ako si ich uplatnil, vo výške 8 % ročne
zo sumy 5 171,44 €, ktorá predstavuje nezaplatenú istinu v sume 4 912,96€ a sumu 258,48 € ako riadne
úroky a to odo dňa 13.6.2014 do zaplatenia. Výška žalobcom uplatnených úrokov z omeškania určená
podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 13.6.2014 (prvý deň omeškania

žalovanéhosdlžnousumou,t.j.deňnasledujúcipozosplatnenídlžnejsumy)bola8,15%,pričomžalobca
si uplatnil úrok z omeškania 8 % ročne. Úrok z omeškania v sume 8,62 € si žalobca vyčíslil z jednotlivých
omeškaných dlžných splátok do zosplatnenia, pričom takto vyčíslený úrok z omeškania súd žalobcovi
aj priznal.

1.5. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v konaní
úspešný vo vzťahu k celej uplatnenej istine, riadnym úrokom a úrokom z omeškania, neúspešný bol iba
v časti kontinuálne uplatnených riadnych úrokov, preto mu súd priznal náhradu trov vo výške 100%. O
výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.
Prvoinštančnému súdu vytkol, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca poukázal na § 497 a § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka a komentár kObchodnému zákonníku, podľa ktorého povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru trvá až do jeho vrátenia.
Strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v
zmluve dojednať odchylne. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už

neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch.
Obchodný zákonník neustanovuje moment zániku nároku veriteľa na úroky. Obsahom záväzku dlžníka
je nielen vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, ale aj zaplatiť i úroky, ktoré nemožno stotožňovať s
úrokmi z omeškania. Aj z § 506 Obchodného zákonníka vyplýva, že i po odstúpení od zmluvy trvá právo
veriteľa na úroky. Odstúpenie od zmluvy je právny inštitút určený na ochranu veriteľa a jeho využitím

sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy.
Žalobca poukázal aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 212/2014, podľa ktorého zákonné
úroky z omeškania nenahradzujú od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany dojednali.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v stanovenej lehote nevyjadrila.

4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu

podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie náležíte zistil skutkový stav
v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým
spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.),

pričom námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné.

7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 1.12.2011 do 31.12.2012
(ďalejako„zákonospotrebiteľskýchúveroch“)spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8. Podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

9. Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,

ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

13. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti zmluvného úroku vo výške 17,9 % ročne z nezaplatenej
istiny 2 796,95 € od 15.1.2014 do 27.5.2014, ďalej z nezaplatenej istiny 2 696,95 € od 28.5.2014 do4.7.2014 a z nezaplatenej istiny 2 596,95 € od 5.7.2014 do zaplatenia, ktorého sa žalobca domáhal za
obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.

14. V posudzovanej veci nebolo sporné, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu má charakter
spotrebiteľskej zmluvy a nakoľko jej predmetom je poskytnutie úveru, ide v zmysle § 2 písm. d/ zákona
o spotrebiteľských úveroch o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

15. Riadny (zmluvný) úrok predstavuje cenu peňazí, ktoré veriteľ poskytol dlžníkovi na základe zmluvy

o úvere. Z ekonomického pohľadu ide o v zásade o kompenzáciu veriteľovi za obetovanú príležitosť,
kedy nemohol s istinou úveru nakladať, pretože nebola v jeho dispozícií. Na strane dlžníka ide cenu za
to, že do jeho dispozície mu boli vydané finančné prostriedky, ktoré mohol používať, pričom povinnosť
ich vrátiť bola odložená do budúcnosti a prípadne i rozložená na splátky. Riadny úrok veriteľovi patrí
až do splatnosti úveru.

16. V prípade, že dlžník poruší zmluvu a sú splnené zákonom a prípadne i zmluvou predpokladané
podmienky, má veriteľ právo vyhlásiť predčasnú (alebo tiež mimoriadnu) splatnosť úveru, teda
požadovať okamžité vrátenie úveru dlžníkom. Právnym následkom vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru je, že dlžník prichádza o výhodu odloženej splatnosti úveru, resp. o výhodu splátok a veriteľ
získava možnosť využiť všetky dostupné právne prostriedky na to, aby sa domohol dlžnej pohľadávky.

Veriteľ tiež získava právo požadovať od dlžníka zákonnú sankciu v podobe úrokov z omeškania z
celej dlžnej sumy, nielen z čiastky, s ktorou bol dlžník aktuálne v omeškaní; prípadne i iné sankcie
vyplývajúce zo zmluvy. Odvolací súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6Co 148/2016 zo dňa 30.6.2017 v tom, že vyhlásením predčasnej splatnosti úveru dochádza k
zmene obsahu záväzku. Hoci vyhlásením predčasnej splatnosti úveru veriteľ automaticky nedostáva do

svojej dispozície dlžnú peňažnú sumu a dlžník ju nestráca, dlžník príde o právny dôvod, pre ktorý môže
mať dlžné peňažné prostriedky vo svojej dispozícií. S tým je nevyhnutne spojený aj zánik nároku veriteľa
na riadny úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že
by veriteľovi aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru patril riadny úrok z úveru. Pokiaľ by veriteľ
mal naďalej až do zaplatenia dlžnej pohľadávky nárok na riadny úrok a popri tom i úrok z omeškania

a prípadne iné sankcie, vznikla by hrubá nerovnováha v právnom postavení dodávateľa (veriteľa) a
spotrebiteľa (dlžníka). Veriteľ by mal naďalej všetky oprávnenia zo zmluvy a navyše i právo a možnosť
domôcť sa relatívne okamžite splnenia celého záväzku, pričom dlžník by stratil akékoľvek výhody,
ktoré mu zmluva o úvere garantovala. Takýto následok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru by bol
nielen neprijateľný pre založenie nerovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, ale aj v

rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS
476/2012-14, ktorý potvrdil ústavnú udržateľnosť tohto záveru. Hoci judikatúra najmä nižších súdov v
tomto smere nie je úplne jednotná, odvolací súd sa prikláňa k názoru prezentovanému vyššie.

17. Žalobca vo svojom odvolaní svoj nárok na riadny úrok po vyhlásení splatnosti úveru až do momentu

zaplatenia dlžnej istiny odôvodňoval poukazom na § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Podľa tohto
ustanovenia dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve.
Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Na základe
druhej vety tohto ustanovenia nemožno potvrdiť ani vyvrátiť záver, že dlžník má povinnosť platiť riadne
úroky z dlžnej istiny i po zosplatnení úveru. Toto ustanovenie sa vzťahuje iba na situáciu, kedy dlžník

splatil poskytnutý úver predo dňom jeho konečnej splatnosti, čo zjavne nie je prípad posudzovanej
veci, kedy dlžník do dnešného dňa dlžný úver nesplatil. Argumentácia žalobcu poukazujúca na § 506
Obchodného zákonníka upravujúceho oprávnenie veriteľa odstúpiť od zmluvy pre omeškanie dlžníka
nemá súvis s posudzovanou vecou, nakoľko žalobca od zmluvy neodstúpil, vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru, čo je odlišný inštitút s inými právnym následkami (napr. zmluva v takomto prípade nezaniká).

Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 212/2014 zo dňa 21.8.2014 citovanom žalobcom
síce konštatoval, že úroky z omeškania nenahrádzajú od splatnosti pohľadávky stranami dojednané
úroky, avšak ani tento názor nie je spôsobilý vyvrátiť správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací
súd nepopiera samozrejmú skutočnosť, že úroky z omeškania a zmluvné úroky sú dva rozdielne inštitúty,
ktoré majú svoje vlastné, vzájomne nezastupiteľné funkcie. Uvedené však nijako nespochybňuje zánik

nároku veriteľa na zmluvné úroky po zosplatnení úveru, nakoľko stále platí, že sankcionovanie dlžníka
úrokmi z omeškania (a prípadne aj inými poplatkami) spolu s pretrvávaním jeho povinnosti platiť
zmluvné úroky by spôsobilo hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Pokiaľ žalobca poukazoval na komentár k Obchodnému zákonníku, názory tam uvedené boli aktuálnourozhodovacou činnosťou súdov už prekonané v smere uvedenom vyššie. Možno teda zhrnúť, že
odvolacia argumentácia žalobca nebola spôsobilá spochybniť správnosť napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie.

18. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).