Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. august 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/211/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115220922
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6115220922.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov
senátu JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a. s.,
so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalým
pobytom C. ulica XX, XXX XX C., o zaplatenie 463,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/348/2015-66 zo dňa 27. marca 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa
27. marca 2018 (v poradí druhým) zamietol žalobu (prvý výrok) a rozhodol, že žalobca má nárok na
náhradu 60,42 % trov konania od žalovanej (druhý výrok).

1.1 Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania bolo zaplatenie istiny 463,03 eur s úrokom
28 % ročne od 04. júna 2013 do zaplatenia titulom nepovoleného debetu na bežnom účte. Rozsudok
okresného súdu č. k. 10C/348/2015-40 zo dňa 22. novembra 2016 (prvý v poradí) sa stal právoplatným
vo výroku, ktorým okresný súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 371,38 eur (prvý
výrok) a v časti štvrtého výroku, ktorým pod stratou výhody splátok povolil priznanú istinu uhradiť v
20,- eur mesačných splátkach, splatných do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po

mesiaci, v ktorom sa rozsudok stane právoplatným. V časti, v ktorej bola žaloba vo zvyšku zamietnutá
(druhý výrok), v súvisiacom výroku o trovách konania (tretí výrok) a v časti štvrtého výroku o povolení
splácania trov konania v splátkach bol rozsudok zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 12Co/69/2017-54 zo dňa 18. júla 2017. Okresný súd konštatoval, že predmetom konania zostal
úrok v kapitalizovanej sume spolu 46,65 eur a v sadzbe 28 % ročne zo sumy 463,03 eur od 04.06.2013
do zaplatenia a poplatky za upomienky v sume 45,- eur.

1.2 Súd prvej inštancie mal preukázané, že strany sporu dňa 16.03.2012 uzatvorili zmluvu o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej aj „zmluva“), ktorou sa žalobca zaviazal zriadiť
pre žalovanú účet č. 1325185001/5600. Ku dňu 03.06.2013 bol na tomto účte záporný zostatok
463,03 eur, zložený z úrokov v sume spolu 46,65 eur (2,36 eur za december 2012, 5,86 eur
za január 2013, 9,48 eur za február 2013, 9,37 eur za marec 2013, 8,79 eur za apríl 2013,
10,08 eur za máj 2013 a 0,71 eur za jún 2013), poplatkov za upomienky v sumách 30,- eur a

15,- eur, poplatkov za vedenie účtu 3,90 eur mesačne (6 x za mesiace december 2012 - máj
2013) a sumy skutočne čerpaných finančných prostriedkov (označené ako výber z bankomatu alebo
platba kartou). Z dôvodu záporného zostatku na účte žalobca od zmluvy o bežnom účte listom
zo dňa 17.05.2013 odstúpil. Podľa článku IV. 5. zmluvy sa práva a povinnosti strán, ktoré nie sú
výslovne upravené v zmluve, riadili Obchodnými podmienkami pre príslušný produkt/službu, a ak
niektoré otázky nebolo možné takto riešiť, riadili sa Všeobecnými obchodnými podmienkami. Žalobca

poukazoval na bod 23, časť III Všeobecných obchodných podmienok, ktorý sa ale v ním predložených
Všeobecných obchodných podmienkach nenachádza. Nepovolené prečerpanie bolo upravené v bode3.12 predložených Obchodných podmienkach tak, že pri nepovolenom prečerpaní bol klient povinný
platiť úrok. S nepovoleným prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho vyrovnanie bola spojená
povinnosť zaplatiť poplatok. Sadzbu úroku pri nepovolenom prečerpaní určil žalobca v listine Úrokové

sadzby produktov platnej od 01.10.2015 na 28 %.
1.3 Zmluvu o spolupráci po poskytovaní bankových produktov a služieb súd prvej inštancie právne
posúdil ako zmluvu o bežnom účte uzatvorenú podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je
zároveň spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi dodávateľom a spotrebiteľom v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Citoval aj § 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

definujúceho prekročenie, na ktoré sa vzťahujú aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch
uvedené v jeho § 1 ods. 5. Náležitosti zmluvy (§ 9 ods. 1 a 2, § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch) však ust. § 1 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z. z. jeho výkladom a contrario neupravuje. Okresný súd
uviedol, že podľa článku 18 ods. 1 Smernice č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj
„smernica“) v prípade možnosti prekročenia musí zmluva o bežnom účte obsahovať náležitosti článku 6
ods.1písm.e/smernice,tedaúrokovúsadzbuúveru,podmienkyjejuplatňovania,akýkoľvekindexalebo

referenčnú sadzbu, uplatniteľné poplatky, prípadne podmienky, za ktorých sa môžu meniť. Smernica
pri úprave prekročenia bola transponovaná neúplne, vnútroštátny súd ju nemôže priamo aplikovať
na horizontálne vzťahy medzi súkromnoprávnymi subjektami, ale je povinný vykladať vnútroštátne
právo eurokonformne, teda čo najširšie v súlade so zmyslom a účelom európskeho práva (rozhodnutie
Európskeho súdneho dvora vo veci Marleasing C-106/89). Vychádzajúc z definície spotrebiteľského

úveru uvedenej v § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. okresný súd konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere nie je osobitným zmluvným typom, ale ide vždy o zmluvu o úvere, pôžičke, alebo iný zmluvný typ
upravený v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku, alebo inom zákone, prípadne o inominátnu
alebo zmiešanú zmluvu s prvkami niektorého z týchto zmluvných typov, pričom tieto zákony obsahujú aj
podstatné náležitosti uvedených zmlúv, bez ktorých nemôže dôjsť k ich platnému uzatvoreniu. Absencia

niektorejználežitostíupravenýchv§9ods.2a§10ods.1zák.č.129/2010Z.z.nespôsobujeneplatnosť
zmluvy, ale osobitnú sankciu (bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru).
1.4 Okresný súd uviedol, že prekročenie predstavuje poskytnutie peňažných prostriedkov nad rámec
zostatkunabežnomúčte,čomunajviaczodpovedáprávnaúprava§710Obchodnéhozákonníka,pričom
práva a povinnosti zmluvných strán sa s odkazom na § 497 a nasl. Obchodného zákonníka spravujú

zmluvou o úvere. Súd prvej inštancie potom na základe analógie dospel k záveru, že prekročenie je
potrebné posudzovať ako zmluvu o úvere poskytnutom prostredníctvom bežného účtu. Pre jej platné
uzatvorenie je potrebné dohodnúť sumu, do akej sa majiteľovi bežného účtu prekročenie poskytuje a
jeho záväzok vrátiť peňažné prostriedky s úrokom, čím je dosiahnutý eurokonformný výklad zákona, so
zachovaním zmyslu a účelu prekročenia, stanoveného smernicou. Nie je prípustné, aby mal veriteľ nárok

nazaplatenieúrokuzprekročenialennazákladejehofaktickéhoumožneniaaurčeniasiúrokovejsadzby
a postačí, aby spotrebiteľa o jej výške informoval v zmysle § 18 zák. č. 129/2010 Z. z., ako to žalobca
urobil. Takýto postup by bol v príkrom rozpore so zásadou zmluvnej voľnosti a zásadou rovnakého
postavenia strán, keďže jedna strana by takto nanútila druhej strane zmluvný obsah. Poukázal na to, že
úrokové sadzby produktov nie sú súčasťou zmluvy, neboli do nej inkorporované, ide o jednostranný úkon

žalobcu. Predložené Úrokové sadzby produktov sú účinné od 01.10.2015, nemohli byť súčasťou zmluvy
o bežnom účte, uzatvorenej 16.03.2012. Okresný súd potom pre absenciu dohody strán o úroku dospel
k záveru, že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou prekročenia. Ak
žalobca umožnil čerpanie prostriedkov nad rámec zostatku na bežnom účte žalovanej, ide o bezdôvodné
obohatenie plnením bez právneho dôvodu a žalobcovi požadovaný úrok ako zmluvné plnenie nepatrí,

čo je dôvod zamietnutia žaloby.
1.5 Poplatky za výzvy si podľa okresného súdu zmluvné strany nedohodli ani v zmluve o bežnom
účte, ani vo Všeobecných obchodných podmienkach a Úrokových sadzbách produktov. V bode 3.12
Všeobecných obchodných podmienok je zakotvená povinnosť platiť poplatok v súvislosti s nepovoleným
prečerpaním, jeho výška (15,- eur a 30,- eur požadovaných žalobcom) však upravená nie je. Pokiaľ

žalobca (v prvom odvolaní) uvádzal, že ide o skutočne vynaložené náklady (mzdové náklady, náklady na
informačné systémy, dátové, telekomunikačné, poštovné, na budovy a prevádzkové priestory a iné), ich
vynaloženie a výšku nepreukázal. Z týchto dôvodov bola žaloba zamietnutá aj v časti poplatkov 45,- eur.
1.6 Pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.
s. p.“) okresný súd vychádzal z úspechu žalobcu v konaní v časti 80,21 % (371,38 eur priznaných

pôvodným rozsudkom z celkovo žalovaných 463,03 eur) a z úspechu žalovanej 19,79 %. Čistý procesný
úspech žalobcu ako rozdiel jeho úspechu a úspechu žalovanej predstavuje 60,42 %, preto mu okresný
súd priznal nárok na náhradu tejto pomernej časti trov konania od žalovanej O výške trov rozhodne súd
po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.).2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca (ďalej tiež „odvolateľ“); ako jeho
dôvod označil § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. tvrdiac, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil a
nesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobcovi,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnéprávo

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania.
2.1 Súdu prvej inštancie vytkol, že pokiaľ považoval žalobu za neúplnú, mal žalobcu vyzvať na jej
doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 C. s. p., resp. § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v čase jeho

účinnosti. Keďže zákon súdu nedáva fakultatívnu možnosť takto postupovať, žalobcovi odňal možnosť
uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv (súd prvej inštancie rozhodol o
neurčitom návrhu na začatie konania), čo sú vady konania vymedzené v § 365 ods. 1 písm. b/ C .s. p..
Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/262/2017 zo dňa 18. januára 2018.
2.2 Odvolateľ ďalej argumentoval, že právny vzťah strán sporu sa spravuje ustanoveniami zmluvy o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb v spojení so Všeobecnými obchodnými

podmienkami banky, Sadzobníkom poplatkov a výveskou úrokových sadzieb, na ktoré zmluva o bežnom
účte odkazuje a s ktorými sa žalovaný podľa svojho vyhlásenia v zmluve o bežnom účte v celom rozsahu
oboznámil, ďalej zmluvou o poskytovaní služby povolené prečerpanie (zmluva o PP), ktorej podstatné
náležitosti sú priamo v texte zmluvy, a tiež ustanoveniami o prekročení zák. č. 129/2010 Z. z..
2.3 Poplatky účtované na bežnom účte žalovanej sa podľa odvolateľa týkali výlučne prevádzky bežného

účtuažiadenznichpriamonesúviselsposkytovanímúverovéhorámcaformoupovolenéhoprečerpania.
Úroková sadzba povoleného prečerpania bola upravená priamo v zmluve o povolenom prečerpaní.
Spotrebiteľská zmluva nemusí byť vyhotovená ako jediný dokument, čo vyplýva aj z rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre N.. Všeobecné obchodné
podmienky, Obchodné podmienky, Sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú, aj keď

ich nepodpísal. Poplatky za vedenie účtu a súvisiace služby predstavujú dojednanie o cene plnenia v
zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v rozhodnom znení, nejde o neprijateľné podmienky.
2.4 Zmluvné strany po uzatvorení zmluvy o bežnom účte uzatvorili zmluvu o povolenom prečerpaní
dňa 18.07.2012. Na jej základe žalobca pre žalovanú zriadil limit povoleného prečerpania, ktorý sa
mohol na základe žiadosti žalovanej meniť; výška aktuálneho limitu je uvedená v jednotlivých výpisoch

z účtu. Na základe zmluvy o povolenom prečerpaní je podľa Všeobecných obchodných podmienok
potrebné rozlišovať povolený debet (služba „povolené prečerpanie“) a nepovolený debet. Žalovaná
mala poskytnutú službu povolené prečerpanie na účte s úrokom 16,9 % ročne. Splácanie povoleného
prečerpania sa uskutočňuje automaticky priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta,
na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené. Za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa

považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu 0,- eur. Žalovaná prekračovala
povolený limit povoleného prečerpania, čím porušovala zmluvu a na základe čoho žalobca pristúpil
k zníženiu limitu povoleného prečerpania na 0,- eur dňa 17. mája 2013 (v zmysle článku T. bod 8.
Všeobecných obchodných podmienok).
2.5 Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa žalovaná dostala do

nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení limitu na 0,- eur sa jej dlh
navyšoval z právneho titulu prekročenia, upraveného zák. č. 129/2010 Z. z. a bodom 3.12 Všeobecných
obchodných podmienok účinných ku dňu zníženia limitu na 0,- eur. Podľa odvolateľa vychádzajúc z §
2 písm. f/ a § 18 ods. 1 tejto právnej úpravy by sa aj bez osobitných ustanovení o zmluve o bežnom
účte prekročenie spravovalo ustanoveniami zákona o prekročení, pričom zmluva ako obligatórnu

náležitosť nemusí obsahovať údaj o výške úroku. Postačujúce je, aby veriteľ informoval spotrebiteľa
na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe, čo žalobca robil zverejňovaním Všeobecných obchodných
podmienok, Sadzobníkov poplatkov a výšky úrokových sadzieb, ako aj vo výpisoch z účtu žalovanej.
Podľa odvolateľa je nárok na úrok z prekročenia viazaný na vrátenie finančných prostriedkov tvoriacich
prekročenie v zmysle § 18 zákona o spotrebiteľských úveroch a jeho výška nemôže byť obmedzená

zákonnou výškou úrokov z omeškania, pretože by nedávala zmysel ani logiku osobitná úprava v odseku
2 písm. c/ citovaného zákona, umožňujúca dohodnúť výšku tohto úroku ako úroku zmluvného. Poukázal
na bod 3.4, 3.8, 3.12 Všeobecných obchodných podmienok ku dňu zániku limitu povoleného prečerpania
(t. j. vzniku prekročenia).
3. Žalovaná nevyužila možnosť vyjadriť sa k odvolaniu (§ 373 ods. 3 C. s. p.).

4. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) spor prejednal v medziach odvolania
žalobcu (§ 380 ods. 1 C. s. p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c/ C. s . p. a dospel kzáveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C.
s . p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje

rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku
okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd
dopĺňa ďalšie dôvody.
5. Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b/ C. s. p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane sporu
realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte
celého konania.
6. Podstatné obsahové náležitosti podania vyplývajú z § 127 ods. 1 C. s. p. a náležitosti žaloby z § 132
ods. 1 C. s. p.. Musí z nej byť zrejmé, ktorému súdu je určená, kto ju robí, čo sleduje, musí byť podpísaná
adatovaná.Žalobamusíobsahovaťajpravdivéaúplnéopísanierozhodujúcichskutočností(tzv.žalobná

narácia) a označenie dôkazov na ich preukázanie. Stanovením týchto náležitostí má byť zabezpečené
splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Súdna prax rozhodujúcimi skutočnosťami rozumie
údaje, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby bolo jasné o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť
(nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 456/2000 z 13.02.). Žalobca musí v žalobe uviesť skutočnosti,
ktorými opíše skutok (skutkový dej), na ktorého základe uplatňuje (v žalobnom petite) svoj nárok, a to

v takom rozsahu a v takej kvalite, ktoré umožňujú jeho jednoznačnú individualizáciu (nezameniteľnosť
s iným skutkom). Neznamená to povinnosť žalobcu v žalobe uviesť správnu právnu kvalifikáciu
žalovaného nároku. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok vynesenie rozhodnutia nepriaznivého
prestranusporu,ktorásvojuprocesnúpovinnosťnesplnila.Odvolacísúdpoukazujenapr.narozhodnutie
Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/369/2012-83 zo dňa 13.02.2013, alebo sp. zn. 9Co/513/2013 zo dňa

28.11.2013, ktorý uvádza, že súd musí mať nárok pri jeho priznávaní dostatočne, bezpečne preukázaný,
vyčísliteľný z jednotlivých položiek tak, aby mohol v rámci rozhodovacej činnosti zároveň prekontrolovať
celkovú výšku žalobcom uplatneného nároku. Úlohou súdu nie je dedukovať jednotlivé nároky žalobcu,
resp. pátrať z čoho pozostávajú, ale prekontrolovať správnosť, odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených
nárokov.

7. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že súd prvej inštancie rozhodol o neurčitej
žalobe. Žaloba je síce stručná, ale opis rozhodujúcich skutkových okolností je dostatočný. Konkrétne
žalobca uviedol, že so žalovanou dňa 16.03.2012 uzatvorili zmluvu č. 1325185001, na základe ktorej
žalobca pre žalovanú ako majiteľku účtu zriadil a viedol bežný účet s rovnakým číslom. Ďalej uviedol,
že vzhľadom na porušenie zmluvy žalovanou tým, že sa na účte dostala do nepovoleného debetu vo

výške žalovanej istiny a nevyrovnala ho ani na výzvu, žalobca v súlade so zmluvou a VOP od zmluvy
odstúpil, príslušný účet žalovanej zatvoril a vyzval ju na zaplatenie dlhu. Pred zatvorením účtu vykonal
dňa 03.06.2013 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj
vnútorný pohľadávkový účet. Ďalej uviedol, že v súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb
je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % p. a.. Súd prvej

inštancie preto správne zameral dokazovanie na preukázanie týchto skutkových tvrdení, vychádzajúc zo
žalobcom predložených listinných dôkazov. V súlade s právnou úpravou účinnou v čase začatia konania
(14.10.2015)do30.06.2016okresnýsúdžalobcuuznesenímzodňa09.11.2015,ktorémubolodoručené
16.11.2015, poučil o jeho procesných právach a povinnostiach, vrátane poučenia o dokazovaní v zmysle
§ 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Na pojednávaní, ktoré bolo následne určené na deň

22.11.2016,sažalobcanezúčastnil,hocibolnaňriadneavčaspredvolaný,svojuneúčasťneospravedlnil
vážnymi dôvodmi. Rovnako postupoval aj po zrušení rozsudku zo dňa 22.11.2016 odvolacím súdom,
nezúčastnil sa pojednávania konaného 27.03.2018. Skutkové a právne závery, ku ktorým okresný súd
dospel na základe žalobných tvrdení a predložených listinných dôkazov nepredstavujú zásah do práva
žalobcu na spravodlivý proces tak, ako k jeho porušeniu nedošlo ani procesným postupom súdu prvej

inštancie. Dôkaznú aktivitu strany sporu nemôže nahrádzať súd, pretože by porušil zásadu rovnosti
strán sporu. Ak žalobca tvrdil, že súčasťou zmluvy o bežnom účte uzatvorenej 16.03.2012 sú Úrokové
sadzby produktov, pričom na preukázanie tohto tvrdenia predložil listinný dôkaz účinný od 01.10.2015,
neuniesol dôkazné bremeno.
8. Odvolací súd po preskúmaní všetkých podstatných odvolacích námietok žalobcu, ako aj

predchádzajúceho konania spolu s odvolaním napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie odvolateľom
namietaný nesprávny procesný postup znamenajúci porušenie žalobcovho práva na spravodlivé súdne
konanie nezistil. Súd prvej inštancie postupoval procesne správne, keď neaplikoval ustanovenie §129 ods. 1 C. s. p. a žalobcu nevyzýval na doplnenie žaloby obsahujúcej stručný opis rozhodujúcich
skutočností. Žaloba bola zamietnutá pre neunesenie žalobcovho dôkazného bremena.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1
Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne

spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).
10. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci musí odvolací súd v prvom rade zdôrazniť,
že žalobca až v poradí druhom odvolaní uviedol, že jeho právny vzťah medzi so žalovanou sa
nespravuje len ustanoveniami zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo

dňa 16.03.2012 v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami banky, ako tvrdil v žalobe, ale
aj Sadzobníkom poplatkov a výveskou úrokových sadzieb a zmluvou o poskytnutí služby povolené
prečerpanie zo dňa dňa 18.07.2012 ako spotrebiteľského úveru, ktoré podstatné náležitosti sú priamo
v texte samotnej zmluvy. Odvolací súd, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
keďže nejde o prípad, kedy by dokazovanie bolo potrebné doplniť alebo zopakovať (§ 383 C. s. p.) tieto

tvrdenia považoval za novoty v odvolacom konaní, ktoré žalobca mal a mohol uplatniť už v konaní pred
súdom prvej inštancie. Až v druhom odvolaní odvolateľ tvrdil, že sa žalovaná dostala do nepovoleného
debetu vo výške debetného zostatku na účte zrušením povoleného prečerpania bankou a neuhradením
dlhu.Vžalobeibatvrdil,žežalovanázmluvuporušilatým,žesanaúčtedostaladonepovolenéhodebetu.
Z hľadiska odvolacieho konania sú preto irelevantné ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok

účinných ku dňu zániku limitu povoleného prečerpania, kedy, podľa odvolacích tvrdení žalobcu, vzniká
prekročenie. Aj zmluvu o povolenom prečerpaní z 18.07.2012 žalobca pripojil až k v poradí druhému
odvolaniu. Právne závery súdu prvej inštancie uvedené v odvolaním napadnutom rozsudku odvolateľ
inak ako uvedením novôt v odvolacom konaní nespochybnil.
11. Záverokresnéhosúdu,že bod3.12Všeobecnýchobchodnýchpodmienokzakotvujepovinnosťplatiť

poplatok v súvislosti s nepovoleným prečerpaním bez uvedenia jeho výšky odvolateľ nespochybnil tak,
ako nespochybnil záver okresného súdu, že odvolateľ v prvom odvolaní síce uvádzal, že ide o skutočne
vynaložené náklady (mzdové náklady, náklady na informačné systémy, dátové, telekomunikačné,
poštovné, na budovy a prevádzkové priestory a iné), ich vynaloženie a výšku ale nepreukázal.
12. Odvolateľ podal odvolanie formálne voči celému rozsudku, výrok o trovách konania uvedením

konkrétnych odvolacích dôvodov nespochybnil. Od rozhodnutia o odvolaním napadnutom výroku však
závisí aj odvolaním nedotknutý výrok o trovách konania (§ 379 písm. a) C. s. p.), preto ho odvolací súd
po zistení jeho vecnej správnosti potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §

255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vzniklo jej proti žalobcovi
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej nevznikli nijaké trovy
odvolacieho konania, odvolací súd jej ich nepriznal.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).