Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. október 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/130/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114213985
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3114213985.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcov: 1. Q. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.-L. XX, 2. T.. Z. R.,

nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomM.-L.XX,obajažalobcoviazastúpenízástupcom:Advokátskakancelária
BÁNOS, s.r.o., so sídlom v Galante, ul. Hlavná 979/23, proti žalovanej: T.. J. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom M. - L. XXX, o vydanie vecí, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á vydať žalobcom spoločne a nerozdielne červenú zámkovú dlažbu uvedenú
v zápisnici z dedičského konania sp.zn. 15D/509/2012, Dnot 76/2012 po poručiteľovi M. R., spísanej
notárom JUDr. Dušanom Mikitom, súdnym komisárom, dňa 22.02.2013.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žalovanej súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 60 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 17.06.2014 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcov, ktorou sa v spojení s
podaním zo dňa 08.10.2014 domáhajú rozhodnutia súdu, ktorým by rozhodol o splnení povinnosti
žalovanej vydať žalobcom spoločne a nerozdielne stroj na pílenie dreva (gáter), červenú zámkovú
dlažbu, drevo (fošne, hranoly a dosky) a železnú konštrukciu (oceľové strešné väzníky), ktorú sú
uvedené v zápisnici z dedičského konania sp.zn. 15D/509/2012, Dnot 76/2012 po poručiteľovi M. R.,

spísanej notárom - súdnym komisárom JUDr. Dušanom Mikitom dňa 22.02.2013.

2. Túto žalobu odôvodnili najmä tým, že obaja sú rodičia po nebohom M. R., ktorý bol zároveň
manželom žalovanej. V rámci dedičského konania uzatvorili dňa 22.02.2013 sporové strany ako dedičia
dedičskú dohodu pred notárom - súdnym komisárom JUDr. Dušanom Mikitom. Podľa tejto dohody sa
žalovaná zaviazala vydať uvedené veci (vrátane 14 úľov a včiel, ktoré boli po podaní žaloby žalobcami
prevzaté) akonáhle budú vhodné poveternostné podmienky na vydanie. Z dôvodu potreby absolvovania

lekárskeho vyšetrenia žalobcu v 2. rade a následnom operačnom zákroku výmeny koreňa aorty a
výmeny chlopne v marci, následnom lekárskom zákaze fyzickej námahy a jesennej kúpeľnej liečbe
žalovaného v 2. rade, sa odsunula realizácia odvozu ich vecí na základe dedičského konania. Právny
zástupca Mgr. Karol Vlasák písomne vyzval žalovanú na vydanie vecí v období od 26.05.2014 do
09.06.2014. Dňa 06.06.2014 sa žalovaná dostavila k právnemu zástupcovi a požiadala o predĺženie
lehoty na vydanie vecí do 20.06.2014. Dňa 13.06.2014 navštívili žalovanú s nákladným autom s
hydraulickourukoudojejpredajneapožiadalijuovydanievecí.ŽalovanásjejdruhomMartinomVaškom

odmietla veci vydať a privolala políciu. Na druhý deň druh žalovanej M. Z., jeho brat J. a otec žalovanej
P. K. naložili na vlečku (v žalobe neuviedli čo bolo predmetom nakladania). Po privolaní policajtov
žalobcami, títo žalobcom uviedli po prešetrení na mieste samom, že žalovaná im ich materiál dovezie.
Na druhý deň sa pán Z. pohyboval po pozemku žalovanej, kde už bola naložená modrá vlečka s ichmateriálom. Nasledujúci deň, 16.06.2014 bol pozdĺž ich pozemku, na hranici s pozemkom žalovanej,
umiestnený rôzny odpadový materiál, ktorý nie je ich. V podaní zo dňa 18.07.2014 žalobcovia uviedli, že
niektoré sporné veci sa už na danom pozemku (zrejme pozemku žalovanej) nenachádzajú, napr. gáter,

zámková dlažba, rezivo a boli po nociach odvezené a postupne sa odvážajú nevedno kam. Žalovaná
s vlastníctvom žalobcov k veciam ako i so samotnou dedičskou dohodou súhlasila, uzatvorila ju riadne,
zodpovedne, určito, jasne a slobodne, nie v tiesni, nie v omyle, ani pod tlakom, čoho dôkazom je jej
podpis v prítomnosti súdneho komisára. Časť týchto predmetov, a to úle a včely aj vydala, čo je dôkazom
uvedeného.

3. Na základe podanej žaloby vydal súd dňa 11.02.2015 rozkaz na plnenie, proti ktorému podala
žalovaná odpor. V ňom uviedla najmä to, že s vydaním predmetných vecí pri písaní zápisnice súhlasila
pod psychickým tlakom, nakoľko chcela ukončiť dedičské konanie, aby mohla užívať svoj majetok, ktorý
nadobudla spoločne so svojím nebohým manželom. Bola pod psychickým tlakom aj preto, že žalobca
v 2. rade sa ju pokúsil v minulosti znásilniť, o čom podala trestné oznámenie. Žalobca v 2. rade bol

stíhaný aj za nedovolené ozbrojovanie, bolo mu zaistených viacero zbraní, má vedomosť, že v minulosti
bol aj odsúdený, je agresívny, pije alkohol, chodí k psychiatričke a neberie lieky. Bála sa, že ak nebude
súhlasiť, že ju znásilní alebo zastrelí. Mal niekoľko mesiacov po dedičskom konaní kľúče od hlavnej
brány a od strany jeho nehnuteľnosti nebol plot. V tomto čase si žalobca v 2. rade zo stavby odniesol
množstvo nových dosák, železa, rúr, trubiek, roxorov, karisietí, ktoré boli jej výlučným vlastníctvom

a veci, ktoré žiadal, si nevzal. Telefonicky, ale aj ústne ho žiadala, aby si veci zobral. V sobotu, po
dátume 26.06.2013 ho osobne navštívila a požiadala o vypratanie týchto vecí zo záhrady do 31.07.2013.
Napriek prísľubu, si veci neodniesol. Železná konštrukcia, ktorú v tomto konaní požaduje, zostala celá
vrátane výťahovej časti u neho na dvore, preto mu ju nemôže druhýkrát vydať, nachádza sa u neho
vo dvore. Na jej naliehanie si vzal úle a vzhľadom k tomu sa nazdávala, že ostatné veci už žalobca v

2. rade nechce, že sa ich vzdal i napriek tomu, že všetky nie sú jeho vlastníctvom. Asi rok bol pokoj.
Neskôr sa žalobcovia spoločne neoprávnene dostali cez plot na jej pozemok a odcudzili z jej pozemku
roxorové tyče, lopaty, hliníkový rebrík, ktoré boli jej vlastníctvom a Ing. M. Z.. Medzitým jej prišiel list
od Mgr. Vlasáka s výzvou na vydanie vecí. Jej snahou bolo vydať hnilé a práchnivé dosky aj gáter,
no nie okamžite ako sa tlačili žalobcovia do dvora. S vydaním veci súhlasila iba v jej prítomnosti a s

tým, že jeden až dva dni vopred jej dajú žalobcovia vedieť a môžu si dosky a gáter zobrať. S M.. Z. o
tom spísala záznam. Potom sa žalobcovia viackrát pokúšali dostať na pozemok a brať veci. Raz bola
privolaná aj polícia. Neskôr zabezpečila naloženie 3 vlečiek doskami a fošňami, ktoré patrili žalobcovi v
2. rade. Za to na nich žalobcovia podali trestné oznámenie, že kradnú veci. Polícii uviedli, že tieto veci
iba chcú vydať. Žalobcovia na to povedali, že to nie sú ich veci, pritom polícii povedali, že kradnú ich

veci. Žalobcovia si následne drevo vysypali pred pozemok a podali na žalovanú oznámenie na životné
prostredie. Teda dosky a fošne boli žalobcom vydané. V ďalšom období žalovaná zistila, že gáter bol
s inými vecami z jej pozemku odcudzený. Má podozrenie, že si ho zobral samotný žalobca v 2. rade.
Z uvedeného dôvodu nie je možné vydať žalobcom gáter. Ohľadne červenej zámkovej dlažby uviedla,
že ju bola kupovať so svojim nebohým manželom pre žalobkyňu v 1. rade. Kúpnu cenu za dlažbu

zaplatila žalovaná, pretože žalobkyňa v 1. rade nemala peniaze. Keď ich bude mať, mala ich vrátiť
žalovanej, ktorá je vydá dlažbu. Preto je ochotná dlažbu vydať, ak žalobcovia za dlažbu zaplatia kúpnu
cenu, cenu jej dopravy z Českej republiky do M., vykládku dlažby, uskladnenie, opätovnú nakládku a
prevoz k žalobcom. Dlažba nie je ich vlastníctvom, z toho dôvodu im nebola vydaná. K tomuto odporu
žalovanápriložilaajfotodokumentáciu,ktorápozostávazo40fofografiínač.l.65až76spisuazachytáva

predmetné hnuteľné veci s komentárom k fotografiám. Takisto priložila aj listinné dôkazy.

4. Podaním zo dňa 30.03.2015 žalobcovia zmenili žalobný návrh tak, že požiadali aj vydanie lešenia
zn. Haki. Túto časť žaloby odôvodnili tým, že počas ich dovolenky im zmizlo z ich pozemku v roku
2012 i uvedené lešenie v množstve cca 10 klietok. Túto skutočnosť oznámili aj na Okresnej prokuratúre.

Žalovaná sama uznala v úradnom zázname OO PZ Trenčín zo dňa 01.10.2012 ČVS:ORP-1347/TN-
TN-2012, že toto lešenie vzala, pričom neustále tvrdí, že patrilo jej matke Jane Barinej, ktorá jej ho
zapožičala. Toto lešenie však zakúpili žalobcovia v roku 2009 od B. M., čo dokladujú jeho čestným
vyhlásením. K odporu žalovanej sa písomne vyjadrili žalobcovia v podaní zo dňa 15.06.2015. V tomto
vyjadrení uviedli, že tvrdenia žalovanej sú vyfabulované. K veci uviedli najmä to, že žiadne dosky

žalobcom vydané neboli. Rezivo, ktoré bolo vysypané v priekope pred ich pozemkom je zhnité a nie je
identické s tým, ktoré je zachytené na fotografiách č. 2 a 9 predložených žalovanou.5. Uznesením zo dňa 07.10.2015 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle uvedeného návrhu žalobcov zo
dňa 30.03.2015.

6. Ďalším písomným podaním zo dňa 26.10.2015 žalovaná zotrvala na dovtedajších vyjadreniach, ktoré
vosvojejpodstatezopakovala.Nadrámecdovtedajšíchvyjadreníuviedla,žeosobnevidela,akožalobca
v 2. rade sám zdemontoval a dňa 16.10.2015 odviezol so žalobkyňou v 1. rade na osobnom motorovom
vozidle EČ: E. a na prívesnom vozíku s EČ: E. do obce A., kde ho skryl u svojej dcéry. O tom predložila
fotografiu, ktorá zachytáva uvedený vozík počas jazdy, naložený lešením.

7. Písomným podaním zo dňa 19.01.2016 na č.l. 110 sa žalobcovia opätovne písomne vyjadrili, pričom
v podstatnej časti zopakovali svoje dovtedajšie tvrdenia a reagovali na obranu žalovanej. Rovnako tak
sa písomne vyjadrili aj po vykonaných pojednávaniach v podaní zo dňa 28.05.2017 na č.l. 146 a nasl.
spisu. Súd sa touto argumentáciou oboznámil.

8. Za účelom rozhodnutia o žalobe žalobcov súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho
zástupcu žalobcov a žalovanú. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcov, žalobca v 1. rade
a žalovaná. Celkovo boli vykonané tri pojednávania, na ktorých súd vykonal dokazovanie výsluchom
žalovanej,výsluchomsvedkaIng.M.Z.aoboznámenímsaslistinnýmidôkazmi,ato:č.l.7-10fotografie,
č. l. 11-21 lekárske správy, resp. prepúšťacie správy, č. l. 22 zápisnica zo dňa 22.02.2013 spísaná JUDr.

Dušanom Mikitom, č. l. 23 list Mgr. Karola Vlasáka, č. l. 25 potvrdenie o podaní oznámenia, č. l. 60
trestné oznámenie, č. l. 65-76 fotografie, 77 výzva na prevzatie vecí, č. l. 78 výzva na vydanie veci, č. l.
82 výpis internetbankingu, č. l. 90 zápisnica o podaní trestného oznámenia, č. l. 92 úradný záznam, č.
l. 93 čestné prehlásenie, č. l. 108 fotografia, č. l. 116 záznam z vyjadrenia zo dňa 05.06.2014, č.l. 140
protokol o vytýčení hranice pozemku, č.l. 142 až 144 fotografie, č. l. 173 - 177 faktúry, doklad o pôvode

dreva, č. l. 178 príjmový pokladničný doklad, č. l. 179 doklad o pôvode dreva, č. l. 180, 181 dve fotografie.

9. Právny zástupca žalobcov na prvom pojednávaní uviedol, že žalobcovia sa domáhajú vydania
hnuteľných vecí uvedených v žalobe. Nie je možné uzavrieť, či tieto veci má u seba žalovaná, či neboli
spotrebované, prípadne odcudzené. Ak by výsledky dokazovania viedli k tomu, že žalovaná z týchto

dôvodov vydať veci nemôže, budú žalobcovia navrhovať vykonať dokazovanie ohľadne výšky škody na
ich veciach, ktoré im neboli vydané a následne budú navrhovať aj zmenu žaloby spočívajúcej v náhrade
škody, ak nebude možné veci vydať. Po vykonaní dokazovania uviedol, že žalobcovia majú za to, že
v konaní listinnými dôkazmi a to záznamom vyjadrenia a zápisnicou z dedičského konania preukázali,
že žalovaná má vydať veci. Predmetné zápisnice žalovaná aj podpísala. Žalovaná nepreukázala, že

tieto veci žalobcom vydala. Nedoložila do spisu žiadnu zápisnicu, ani iný relevantný dôkaz o prevzatí
týchto vecí žalobcami. Žalovaná preukazovala vydanie týchto vecí fotografiami, z ktorých nie je zrejmé
kto, kedy, za akých okolností ich vyhotovoval. Fotografie ako dôkaz, ktorý preukazuje vydanie vecí
neobstojí.Jepravdou,ževlistinnýchdokumentochsúvecidefinovanéibavšeobecne,avšakvykonaným
dokazovaním, a to výpoveďou žalovanej sa identifikovali. Čo sa týka gátra, žalovaná ho na pojednávaní

dňa 04.04.2017 identifikovala na obrázku č. 34 a 35 a takisto na týchto fotografiách identifikovala aj
drevo. Žalovaná na pojednávaní dňa 01.06.2017 identifikovala zámkovú dlažbu, keď uviedla, že v jej
dispozíciisanachádzajútripalety.Vlastníctvožalobcovktejtozámkovejdlažbespochybňuje,atoúdajne
na základe nezaplatenia kúpnej ceny. Táto argumentácia je účelová, keďže v listinných dokumentoch
vlastníctvo k tejto zámkovej dlažbe žalobcov dosvedčila svojim podpisom. Okrem toho, aj keby kúpna

cena nebola zaplatená, nespôsobuje to zánik vlastníctva žalobcov. Čo sa týka gátra, žalovaná uviedla,
že jej bol odcudzený. Z pohľadu všeobecnej zodpovednosti za škodu odcudzenie tejto veci musí ísť na
zodpovednosť žalovanej. Keďže v čase, keď mala predmetnú vec k dispozícii, nezabezpečila ochranu
veci cudzieho vlastníka. Žalovaná v konaní účelovo tvrdila, že vyzývala žalobcov k prevzatiu vecí. Toto
však žalobcovia namietali. Žalovaná nepreukázala hodnoverným spôsobom, že žalobcov akýmkoľvek

spôsobom k prevzatiu vecí vyzývala. Boli to práve žalobcovia, ktorí si zabezpečili hydraulickú ruku, aby
predmetné veci premiestnili z pozemku žalovanej. Toto žalovaná nespochybnila. Spochybnila však, že
termín tohto prevzatia nebol vopred dohodnutý. Toto žalobcovia považujú za účelové, keďže žalovaná
nevyzvala žalobcov a ani žalobcovia písomne nepotvrdili iný termín prevzatia vecí. Namietajú výpoveď
svedka, ktorý tvrdil, že určité veci žalovaná už vydala, a to z dôvodu zaujatosti, keďže ako svedok sám

vypovedal, že so žalovanou žil v tom čase v spoločnej domácnosti. Je potrebné poukázať na listinu s
názvom "vyčíslenie trov", ktorú do spisu založila žalovaná. V pravom hornom rohu je číslo 11 (č. l. 83
spisu), zrejme je to číslo listu, kde sama vyčísluje sumu za skladovanie vecí žalobcov. V tejto listine
sama poukázala, že skladovala drevo /fošne, dosky/ o rozsahu 300 m2, pričom za to skladovanie žiadala300 eur, a nakoľko 1 euro malo byť za 1 m2. Taktiež poukázala na skladovanie stroja na pílenie dreva,
čiže gáter, pričom poukazuje na rozsah 10 m2, zrejme rozlohu toho stroja. Na základe uvedených
skutočností, a to, že žalovaná nepreukázala žiadnym hodnoverným spôsobom vydanie vecí, navrhujú,

aby súd zaviazal vydať veci v zmysle predmetného záznamu vyjadrenia a zápisnice, s poukazom na
identifikáciu týchto vecí vykonanú počas dokazovania.

10. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že zotrváva na podanom odpore proti rozkazu na plnenie a na
svojich písomných vyjadreniach. Nesúhlasí v celom rozsahu s podanou žalobou. V prvom rade uvádza,

že sa zaviazala vydať predmetné hnuteľné veci v čase, kedy budú vhodné poveternostné podmienky,
nakoľko v čase dohody to poveternostné podmienky nedovoľovali. Preto bolo potrebné počkať na
vhodné počasie. Na odnesenie vecí po ustálení počasia vyzývala pána R., nakoniec z týchto vecí si
odniesol iba včely a úle, pričom mu poskytla aj súčinnosť. Ostatné veci si žalobcovia mohli odniesť,
nakoľko na jej pozemok, na ktorom boli veci umiestnené, bol voľný vstup z ich pozemku. Nie je pravdou,
že pán R. mal taký zlý zdravotný stav, ktorý by mu neumožňoval veci si zobrať. V apríli v roku 2013

bol prítomný aj pri vytýčení hranice medzi ich pozemkami, o čom je spísaný aj protokol, ktorý sám
vlastnoručne podpísal. V rámci dedičského konania im ako ustupujúcim dedičom vyplatila spolu sumu
20.000 eur, preto mali peniaze aj na to, aby zrealizovali nejakú brigádu, v rámci ktorej by boli veci z jej
pozemku odnesené. Lešenie Haki, ktoré v žalobe od nej požadujú u seba nemá. Nevie o aké lešenie sa
jedná, nakoľko pri stavebných prácach používali lešenie žalobcovia vlastné a spolu so svojim zosnulým

manželom používala jednak lešenie požičané od svojich rodičov, ktoré im vrátila, a takisto lešenie, ktoré
zosnulý manžel požičal od známych, ktoré im tiež bolo vrátené ešte pred smrťou zosnulého manžela.
Ak mal zosnulý manžel požičané lešenie od svojich rodičov, teda žalobcov, ešte pred odchodom do
Nemecka ho vrátil. Je zrejmé, že ak obsahom dohody o vydaní hnuteľných vecí nebolo aj lešenie, tak
lešenie sa v tom čase na jej pozemku nenachádzalo. Všetky hnuteľné veci sa na jej pozemok dostali

tak, že ich tam zložil žalobca v 2. rade bez ich súhlasu, pretože potreboval si ich tam odložiť.

11. Žalovaná po vykonaní dokazovania uviedla, že so žalobou nesúhlasí v celom rozsahu. Pokus o zmier
v tejto veci zostal neúspešný, avšak zo strany žalobcov jej bola doručená písomná výzva o zmier, už v
inej veci, a to v auguste tohto roku. Jedná sa o novú vec, ktorú otvorili žalobcovia a súvisí s pozemkom

v jej vlastníctve. V tomto spore žalobcovia nepreukázali jej zodpovednosť za to, že si neprevzali dané
hnuteľné veci. Mali čas približne 5 mesiacov po skončení dedičského konania na ich prevzatie. Mali
neobmedzený prístup na pozemok, kde sa veci nachádzali, mali finančné možnosti na odvoz vecí a boli
aj zdravotne spôsobilí na ich prevzatie. Uvedené sa týka obdobia od marca do júla roku 2013. Žalobcovia
si začali nárokovať odovzdanie vecí až v roku 2014. Preto má za to, že celý spor je vykonštruovaný.

12. Žalovaná vo svojej výpovedi vypovedala tak, že na jej pozemku sa nachádza zámková dlažba o
rozsahu 3 paliet. Nevie presný počet kusov dlažby. Lešenie, ktoré je zachytené na fotografiách, ktoré boli
predložené na pojednávaní dňa 01.06.2017, nebolo nikdy uložené na jej pozemku. Na jej pozemku bolo
zložené lešenie, ktoré použili pri výstavbe rodinného domu patriaceho do BSM s jej nebohým manželom.

Toto bolo sčasti požičané manželom od tretej osoby, ktorá si ho následne vzala ešte pred smrťou a časť
patrila jej mame, ktorej ho vrátila po smrti manžela.

13. Svedok Ing. Martin Vaško vypovedal, že k žalobcom má neutrálny vzťah. So žalovanou má
partnerský vzťah, avšak v súčasnosti je v kríze. Sú spoločníci v obchodnej spoločnosti. Predmet sporu

pozná, je v ňom osobne zainteresovaný, nakoľko žil v spoločnej domácnosti so žalovanou a táto
spoločná domácnosť je v susedstve žalobcov. Má vedomosť o železnej konštrukcii, ktorá mala byť
predmetom vydania. Išlo o zhrdzavenú konštrukciu červenej farby, ktorú spolu s inými osobami aj
demontoval v roku keď bol žalobca v 2. rade operovaný na srdce, a následne bola táto konštrukcia
zložená na jeho pozemku. Čo sa týka dreva s odstupom času išlo o znehodnotené drevo vplyvom

poveternostných podmienok, nakoľko nebolo chránené od vplyvu počasia. Keďže bolo znehodnotené
tvoril sa tam neporiadok, boli tam potkany a líšky. Jedného dňa on a iné osoby naložili toto drevo na
niekoľko vlečiek, a vlečky odstavili na verejnom parkovisku pred pozemkom žalovanej. Vyzval žalobcu v
2. rade, aby si drevo zobral. On mu odpovedal, že si ho brať nebude. Po istom čase niekto drevo zhodil
na verejné priestranstvo. Išlo o odpad, kvalitnejšie drevo zužitkovali samotní žalobcovia. Na fotografii na

č. l. 142 sa jedná o altánok, ktorý on osobne postavil z dvoch druhov dreva. Časť použitého dreva patrila
jemu, a časť dreva darovali rodičia žalovanej, ktoré bolo vyťažené v K. lesoch a narezané bolo na píle u
pána C. v K.. Z rovnakého materiálu bol zhotovený aj prístrešok na fotografii na č. l. 143. Určite nebolo
použité žiadne drevo žalobcu. Čo sa týka zámkovej dlažby, táto existuje je u žalovanej a bol pri tom akožalovaná žiadala p. R., aby si prevzal dlažbu. Pôvodne mala byť táto dlažba pre p. R.. Platila ju žalovaná.
Bola zakúpená v Brne. Túto dlažbu priviezol a zložil na pozemok žalovanej jej otec, ktorý ju priviezol
na nákladnom vozidle, avšak doteraz nebola zaplatená cena za túto dlažbu a za dopravu zo strany

žalobcov. Nemá vedomosť o tom, aký je počet kusov zámkovej dlažby, ktorá je zložená u žalovanej. Čo
sa týka gátra, resp. píly, patrila pánovi R. a bola umiestnená na pozemku žalovanej, pričom v súčasnosti
sa tam už nenachádza. Predpokladá, že ju niekto odcudzil, nevie kto, avšak má podozrenie, že ju zobrali
samotní žalobcovia. Mala hmotnosť približne 150 kg, avšak dala sa ľahko rozobrať. Pozemok nebol
chránený oplotením, bol voľne prístupný. V konečnom dôsledku boli radi, že tam gáter nie je. Čo sa týka

lešenia išlo o viacero druhov lešení, ktoré boli na pozemku žalovanej. Časť z tohto lešenia si kupoval
počas svojho života syn žalobcov, časť lešenia na pozemku zložil pán Chupáč. V súčasnosti je na
pozemku lešenie, ktoré patrí jemu, a ktoré získal darom od svojho otca. Fotografiu na ktorej je zachytené
vozidlo s prívesným vozíkom na č.l. 108, v ktorom je naložené lešenie, vyhotovil on, a to náhodne
keď bol v Trenčíne a pred ním išli žalobcovia s týmto vozíkom. Nie dávno predtým, bolo toto lešenie aj
predmetom vyšetrovania na polícií, ktoré mali údajne odcudziť. Ďalšie lešenie, ktoré bolo na pozemku,

bolo lešenie matky žalovanej. Na fotografii z č. l. 144 v pravej časti sú zachytené trubky, ktoré zakúpil v
kovošrote pre seba a použil ich na vybudovanie dočasného oplotenia.

14. K námietke žalobcov ohľadne zaujatosti svedka súd uvádza, že výpoveď tohto svedka bral do úvahy,
pričom je potrebné uviesť, že jeho výpoveď nie je pre rozhodnutie súdu o žalobe žalobcov obzvlášť

zásadná (vzhľadom na nižšie uvedené odôvodnenie rozsudku). V prípade tohto svedka ide o priateľa
žalovanej a súčasného spoločníka v obchodnej spoločnosti GARFÍK s.r.o.. To, že svedok pozná od
začiatku celý predmet sporu, je priateľom žalovanej, bol oboznámený aj s obsahom spisu, skutočnosť,
že bol prítomný na pojednávaní je podľa názoru súdu irelevalentná a vopred nediskvalifikuje svedka na
podanie svedeckej výpovede.

15. Súd nevykonal dokazovanie prehratím videonahrávky, ktorú predložila žalovaná a ktorá sa v spise
nachádza na č.l. 62, pretože nemá žiadny relevantný význam pre rozhodnutie o podanej žalobe.
Nahrávka má zachytávať Vianoce u žalobcov niekedy v období rokov 2000 až 2006, pričom sa ňou
má demonštrovať, aké boli vzťahy v rodine žalobcov. Na videu nie je zachytená žalovaná a netýka sa

hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom žaloby.

16. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov B. Z. a B. C., ktorých navrhli vypočuť žalobcovia
k okolnosti kúpy dreva - guľatiny o objeme cca 30 m3 a jeho zloženia v roku 2010 na pozemku
syna žalobcov, ktoré malo byť neskôr rozpílené na dosky a foršne. Zakúpenie guľatiny v roku 2010

preukazovali žalobcovia listinným dôkazom, pričom nie je spor o tom, že tieto dosky a foršne mali byť
vydané, že existovali, a že boli vo vlastníctve žalobcov. Obrana žalovanej spočíva v tom, že drevo bolo
vplyvom počasia a jeho nechránenia pred ním znehodnotené a takto znehodnotené bolo vydané. Teda
výsluch týchto svedkov nemá význam pre rozhodnutie súdu.

17. Súd nevykonal dokazovanie ani výsluchom svedkov B. J. a O. O., ktorých navrhli vypočuť žalobcovia
k okolnosti, že trubky zachytené na fotografii na č. l. 144 predstavujú železnú konštrukciu, ktorá mala byť
predmetom vydania v zmysle dedičskej dohody. Títo svedkovia neboli prítomní pri uzavieraní dedičskej
dohody (B.R. na trikrát priviezol túto železnú konštrukciu žalobcovi v 2. rade a O. O. ich videl na mieste
samom), a teda nemôžu svedčiť o tom, aká železná konštrukcia bola predmetom záväzku žalovanej

vydať železnú konštrukciu.

18. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový
stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenie Občianskeho zákonníka a Civilného sporového poriadku.

19.1 Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

19.2 Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.20. Podanou žalobou sa žalobcovia proti žalovanej domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva,
spočívajúcej v tom, aby im žalovaná vydala hnuteľné veci, ktoré im patria, a to 1. gáter (stroj na pílenie

dreva), 2. červenú zámkovú dlažbu, 3. drevo (fošne, hranoly, dosky), 4. železnú konštrukciu (oceľové
strešné väzníky) a 5. lešenie zn. Haki. Jedná sa teda o tzv. reivindikačnú žalobu, ktorá vo všeobecnosti
predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi
a súčasne mu ju odmieta vydať. Pasívna legitimácia (existencia hmotnoprávnej povinnosti) v spore
prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak bez riadneho právneho dôvodu. Ak táto osoba už

nemá vec u seba, vzniká mu zodpovednostná povinnosť na náhradu škody.

21. Základnou podmienkou úspechu podanej žaloby je aj preukázanie vlastníckeho práva žalobcov. Bez
preukázaniaichvlastníckehoprávaniesútotižžalobcoviaaktívnelegitimovanídomáhaťsapožadovanej
ochrany. Vec, ktorá má byť vydaná, musí byť už v žalobe a potom aj v rozsudku jasne a určite označená
tak, aby nemohlo dôjsť k jej zámene za inú vec. Predmetom vindikačnej žaloby môžu byť len také

veci, ktoré možno odlíšiť od iných vecí toho istého druhu, teda aj veci zastupiteľné, ak je ich možné
individualizovať. Súd skúmal, či sú uvedené predpoklady u každej z uvádzaných piatich vecí splnené.

22.1 Ohľadne vlastníckeho práva žalobcov ku gátru, zámkovej dlažbe, dreve a železnej konštrukcii
platí, že súd má jeho existenciu preukázanú z vykonaného dokazovania, a to z písomnej dohody zo

dňa 22.02.2013, ktorá je zachytená v zápisnici spísanej notárom JUDr. Dušanom Mikitom v súvislosti
s dedičským konaním po poručiteľovi Marekovi Chupáčovi. Z jej obsahu je zrejmé, že žalovaná sa
zaviazala vydať žalobcom 1. gáter, 2. červenú zámkovú dlažbu, 3. drevo (fošne a dosky), 4. železnú
konštrukciu a 14 úľov so včelami, a to potom, keď nastanú vhodné poveternostné podmienky na
realizáciu vydania. Z tejto dohody vyplýva, že dňa 22.02.2013 žalovaná mala u seba uvedené hnuteľné

veci a implicitne uznávala vlastnícke právo žalobcov k týmto veciam, nakoľko sa zaviazala na ich
vydanie. Toto vlastnícke právo žalobcov vyplýva aj zo záznamu z vyjadrenia na č.l.116 spisu, ktorý
podpísala žalovaná a vyplýva z neho, že za vlastníctvo žalobcov považuje gáter, červenú zámkovú
dlažbu, drevo a železnú konštrukciu. Obrana žalovanej v priebehu konania spočívala aj v tom, že
na niektorých miestach neuznávala vlastnícke právo žalobcov k zámkovej dlažbe. K tejto obrane súd

uvádza, že žalovaná uznala vlastnícke právo žalobcov k zámkovej dlažbe písomne dňa 05.06.2014
(č.l. 116), takisto v liste zo dňa 25.06.2013 (č.l.77) sama uvádza, že si ju má prísť žalobca v 2. rade
prevziať, či nepriamo aj v odpore proti rozkazu na plnenie. Vlastnícke právo ku gátru, dreve a železnej
konštrukcii nebolo medzi sporovými stranami sporné, preto argumentácia žalobcov, resp. návrhy na
vykonanie dokazovania v tomto smere boli irelevantné.

22.2 Naopak súd nemá za hodnoverne preukázané vlastnícke právo žalobcov k lešeniu zn. Haki.
Táto vec (hromadná) nebola predmetom dohody zo dňa 22.02.2013 spísanej notárom JUDr. Dušanom
Mikitom, preto existuje pochybnosť o vlastníctve žalobcov. Nie je teda splnený základný predpoklad pre
úspešné domáhanie sa práva na vydanie tejto veci. Nejednoznačnosť žaloby v tejto časti zvýrazňuje

aj dôkaz predložený žalovanou, a to fotografia na č.l. 108, ktorá zachytáva vozidlo a vozík žalobcov,
ktoré je naložené lešením. Samotný žalobca v 2. rade potvrdil, že toto lešenie viezol k svojej dcére. V
konaní nebolo ničím preukázané, že by žalovaná mala vo svojej držbe lešenie žalobcov, že by uznala
ich vlastnícke právo k tomuto lešeniu, či to, že by sa zaviazala na jeho vydanie žalobcom. Ak žalobcovia
poukazovali na úradný záznam z 01.10.2012 na č.l. 92 spisu (spísaný poverenou príslušníčkou OOPZ

Trenčín ppor. Mgr. Katarínou Patkovou), z ktorého má vyplývať, že žalovaná toto lešenie vzala, po
posúdení jeho obsahu súd konštatuje, že žalovaná poverenej príslušníčke telefonicky uviedla, že vzala
lešenie,ktorénepatriložalobcoviv2.rade,alejejmame.Uvedenýargumentžalobcov,resp.tentolistinný
dôkaz, nepreukazuje vlastnícke právo žalobcov k lešeniu, ktoré by mala mať v držbe žalovaná. Preto
súd bez ďalšieho konštatuje, že v tejto časti nie je žaloba žalobcov dôvodná.

23.1 Ohľadne riadnej špecifikácie hnuteľných vecí, ktorých vydania sa žalobcovia domáhajú, súd
uvádza, že na základe podanej žaloby nemožno u každej z vecí s určitosťou určiť, ktoré veci sú
predmetom záväzku žalovanej tak, aby nemohlo dôjsť k zámene označenej veci za inú vec. Táto
skutočnosť sa v konaní prejavila u dreva a železnej konštrukcie. U dreva tým, že žalovaná tvrdí, že

drevo (fošne, hranoly, dosky) bolo riadne vydané žalobcom (v stave, ktorý zodpovedá spôsobu uloženia
tohto dreva a období jeho skladovania v týchto podmienkach). Žalobcovia naproti tomu tvrdia, že drevo
vydané žalobcom nebolo to, ktoré malo byť vydané (že bolo vydané iné drevo). U železnej konštrukcie
tým, že žalovaná tvrdí, že táto železná konštrukcia zostala celá vrátane výťahovej časti u žalobcov nadvore, preto im ju nemôže druhýkrát vydať. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok Ing. Martin Z., ktorý
vypovedal, že išlo o zhrdzavenú konštrukciu červenej farby, ktorú spolu s inými osobami aj demontoval
v roku, v ktorom bol žalobca v 2. rade operovaný na srdce, a následne bola táto konštrukcia zložená

na jeho pozemku. Žalobcovia naproti tomu tvrdia, že im železná konštrukcia vrátená nebola, pričom
svoju argumentáciu zamerali na preukázanie ich vlastníckeho práva k nej (čo v konaní nebolo sporné,
aj vzhľadom na dohodu o vydaní tejto konštrukcie a záznam z vyjadrenia na č.l.116 spisu). Okolnosť,
ktorá konkrétna železná konštrukcia bola predmetom záväzku žalovanej vydať ju žalobcom, nebola v
konaní hodnoverne preukázaná.

23.2 Zodpovednosť za to, že vec je v spore o vydanie veci riadne identifikovateľná, resp. identifikovaná,
nesie žalobca. Preto nesplnenie tejto podmienky bez ďalšieho vedie k nedôvodnosti žaloby v tejto
časti (drevo a železná konštrukcia). Ak by súd takejto žalobe vyhovel, rozsudok by nemusel byť
riadne vykonateľný a mohol by vyvolať ďalší spor v rámci prípadného exekučného konania (medzi
oprávnenými a povinnou). V tejto súvislosti súd akcentuje všeobecnú zásadu platnú aj pre súkromné

právo platné v Slovenskej republike vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým, resp. zákony sú
písané pre bdelých), podľa ktorej si každý má strážiť a chrániť svoje práva. Lepšiu dôkaznú situáciu
si mohli žalobcovia zabezpečiť napríklad spísaním notárskej zápisnice s jednoznačnou konkretizáciou
hnuteľných vecí, napríklad aj vo forme fotodokumentácie (teda vyhotovením fotografií, ktoré by
zachytávali konkrétne hnuteľné veci, ktoré boli predmetom záväzku žalovanej vydať ich).

24. Ohľadne podmienky pre vyhovenie žalobe, spočívajúcej v tom, že žalovaná má vec reálne u seba,
súd uvádza, že táto nie je splnená u gátra, pretože bolo preukázané, že táto vec u žalovanej nie je.
Gáter mal byť odcudzený, a preto ho nie je možné vydať. Aj z písomného vyjadrenia žalobcov na č.l.
118 vyplýva, že podľa ich informácií už zo sporných vecí nie je u žalovanej nič. V tejto súvislosti súd

poukazujenavyššieuvedené(odsek20)zktoréhovyplýva,žeakneoprávnenezadržiavanúvec povinný
už nemá, je možné domáhať sa voči nemu náhrady škody (vo forme aj eventuálneho petitu) spôsobenej
nevrátením tejto veci. Túto náhradu škody však žalobcovia nepožadujú. Preto je žaloba v tejto časti
(ohľadne gátra) takisto nedôvodná.

25. A nakoniec súd konštatuje, že žaloba v časti o vydanie červenej zámkovej dlažby je dôvodná. Sú totiž
splnené všetky vyššie uvádzané podmienky pre úspešné domáhanie sa práva vlastníka na vydanie veci
(preukázané vlastníctvo k veci, neoprávnené zadržiavanie veci žalovanou a špecifikácia veci). Samotná
žalovaná na pojednávaní konanom dňa 01.06.2017 uviedla, že v jej dispozícii sa nachádzajú tri palety
zámkovej dlažby, čím aj identifikovala a špecifikovala túto zámkovú dlažbu. Svedok Ing. M. Z. takisto

vypovedal, že zámková dlažba existuje a je u žalovanej. K obrane žalovanej v tejto časti žaloby súd
uvádza, že žalovaná uznala vlastnícke právo žalobcov k zámkovej dlažbe písomne aj dňa 05.06.2014
(č.l. 116) a takisto v liste zo dňa 25.06.2013 (č.l.77). Taktiež uviedla, že si ju má prísť žalobca v 2. rade
prevziať. Ak má žalovaná nejakú pohľadávku týkajúcu sa zaplatenia kúpnej ceny za túto dlažbu voči
žalobcom (napr. z bezdôvodného obohatenia), môže si ju uplatniť, ale nemôže viazať splnenie si jej

povinnosti na vydanie veci vlastníkovi, ak nepreukázala žiadny záväzkový vzťah s vlastníkom, ktorý sa
týka tejto veci, napr. vzťah týkajúci sa kúpy veci v mene a na účet vlastníka veci (obstaranie veci). Takúto
skutočnosť žalovaná žiadnym relevantným spôsobom netvrdila. Záverom súd uvádza, že neprevzatie si
vecivlastníkomvlehoteurčenejtým,ktoveczadržiavaniejedôvodomprezánikjehovlastníckehopráva.
Právny poriadok pamätá aj na to, že vlastník veci si ju v určenej lehote od nevlastníka neprevezme.

Takúto situáciu môže vyriešiť ten, u koho sa vec nachádza, v súlade s právom, a to zložením veci do
úradnej úschovy. Toto právo však žalovaná nevyužila. Žalovaná preto v liste zo dňa 25.06.2013 (v spise
na č.l. 77) nesprávne uviedla, že vlastnícke právo žalobcov k zámkovej dlažbe po 31.07.2013 zaniká.

26.1 Podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

26.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.26.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku, pretože
obe sporové strany boli v konaní čiastočne úspešné. Úspešnejšia v konaní bola žalovaná. Pomer
vzájomného úspechu sporových strán súd určil tak, že zobral do úvahy to, čo žalobcovia požadovali

na vydanie a čoho sa úspešne domohli. Požadovali vydanie v podstate 5 vecí (aj hromadných), pričom
súd rozhodol o povinnosti žalovanej vydať jednu hromadnú vec (zámkovú dlažbu). Z hodnoty vecí sa
nedalo vychádzať, pretože táto nebola v konaní zistená a nedá sa ani objektívne odhadnúť. Žalobcovia
tak boli úspešní v rozsahu 1/5, t.j. 20 % z celku a žalovaná v rozsahu 4/5, t.j. 80 %. Pomer vzájomného
úspechu tak predstavuje 20/80 v prospech žalovanej. Celkový úspech žalovanej v konaní tak potom

predstavuje 3/5, t.j. 60 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v

Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.