Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. máj 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 64Cb/341/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115216272
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6115216272.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci žalobcu EAST

real & consulting, s. r. o., so sídlom Lazaretská 23, 811 09 Bratislava, IČO: 36 487 686, proti žalovanému
1/ W.. G. E., L.. XX. XX. XXXX, J. C. XX, XXX XX J. J., právne zast. ATTORNEYS GROUP, s. r. o.,
so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 863 998, v mene ktorej v konaní koná
konateľ - advokát JUDr. Ing. Miroslav Ďuraj a proti žalovanému 2/ VAV invest, s. r. o., so sídlom Námestie
SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 615 325, o určenie neplatnosti zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému 1/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovanému 2/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05. 08. 2015 domáhal, aby súd určil, že Zmluva o pripojení uzatvorená
v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka dňa 07. 01. 2014 medzi poskytovateľom žalovaným 2/
a prijímateľom žalobcom zastúpeným na základe splnomocnenia žalovaným 1/, je neplatná. Uviedol,
že dňa 07. 01. 2014 uzatvoril žalovaný 1/ v mene žalobcu ako prijímateľa so žalovaným 2/ ako
poskytovateľom Zmluvu o pripojení v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, na základe ktorej

žalovaný 2/ udelil žalobcovi súhlas na pripojenie pozemkov vo vlastníctve žalobcu zapísaných v katastri
nehnuteľností vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, pre okres Banská
Bystrica, obec Banská Bystrica, katastrálne územie Radvaň na LV č. 4809 na komunikácie a inžinierske
siete v údajne výlučnom vlastníctve žalovaného 2/, ako je uvedené v článku I. Zmluvy o pripojení.
Zmluva bola podpísaná v mene žalobcu žalovaným 1/, ako splnomocnencom, odvolávajúc sa na plnú
moc udelenú žalobcom žalovanému 1/ dňa 02. 01. 2013 (odvolanú žalobcom dňa 27. 11. 2014) a
v mene žalovaného 2/ opätovne žalovaným 1/, ako jediným konateľom a súčasne aj spoločníkom

žalovaného 2/. Zmluva bola podpísaná bez akejkoľvek vedomosti žalobcu, jeho konateľa a spoločníka
a rovnako bez akéhokoľvek súhlasu žalobcu zo vznikom predmetného záväzku zo Zmluvy o pripojení,
ktorý by vyplýval aj zo spomínanej plnej moci. Dňa 31. 10. 2014 bola žalovaným 2/ žalobcovi vystavená
faktúra č. 14690001 na sumu 578 832,-- Eur, ktorou sa žalovaný 2/ domáhal od žalobcu zaplatenia
zálohy ako odplaty za pripojenie pozemkov na inžinierskej sieti na základe Zmluvy o pripojení. Faktúra
č. 14690001 bola žalobcovi odovzdaná až po dni 19. 01. 2015, kedy mal žalobca prvýkrát možnosť
dozvedieť sa o uzatvorení predmetnej Zmluvy o pripojení, a to v nadväznosti na odovzdanie všetkej

firemnej dokumentácie od roku 2003 spriaznenou spoločnosťou žalovaného 1/ EUROPA FACILITY
MANAGMENT, a. s., IČO: 36 624 284 a na jeho pokyn žalobcovi, kde žalobca pri následnom vykonávaní
účtovného a právneho auditu zistil, že medzi dokumentáciu sa nachádza aj predmetná Zmluva o
pripojení. Dovtedy o nej nemal vedomosť a ani o vystavených faktúrach, čo vzbudzuje podozrenie ospätne vyhotovovaných dokumentoch a účelovosti, nakoľko spoločnosť žalovaného 2/ je spriaznenou
spoločnosťou žalovaného. Faktúra č. 14690001 nebola žalobcom uznaná. Dňa 21. 12. 2014 bola
žalovaným 2/ žalobcovi vystavená faktúra č. 14600057 na sumu 100 000,-- Eur, ktorou si žalovaný

uplatnil voči žalobcovi zmluvnú pokutu za neuhradenie sumy odplaty v lehote jej splatnosti v zmysle
článku III. ods. 4 Zmluvy o pripojení. Faktúra č. 14600057 bola žalobcovi odovzdaná rovnako až po
dni 19. 01. 2015. Dňa 17. 02. 2015 žalobca opätovne písomne oznámil žalovanému 2/, že neuznáva,
nesúhlasí a neschvaľuje právny úkon, ktorým je predmetná Zmluva o pripojení, a to z dôvodu, že
žalovaný 1/ uzatvorením Zmluvy o pripojení prekročil svoje oprávnenie konať v mene žalobcu, ktorému

vyplývalo z udelenej plnej moci žalobcom v súlade s § 33 Občianskeho zákonníka a žalobca nikdy
neudelil súhlas so vznikom predmetného právneho úkonu. Dňa 30. 06. 2015 Okresný súd Bratislava I.,
na základe návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, žalobcu, začal konkurzné konanie voči
žalobcovi ako dlžníkovi, pričom navrhovateľmi sú spriaznené spoločnosti žalovaného 1/ a žalovaného
2/. Žalovaný 2/ je jedným z veriteľov žalobcu s prihlásenou pohľadávkou vo výške 100 000,-- Eur z
titulu zmluvnej pokuty v zmysle Zmluvy o pripojení. Žalobca má nepochybne na to, že v nadväznosti

na uvedené existuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, ktorým je Zmluva
o pripojení. Zmluva o pripojení bola zjavne účelovo a spätne uzatvorená v prospech žalovaného 2/,
spoločnosti, v ktorej je jediným konateľom a súčasne spoločníkom žalovaný 1/. Možno konštatovať,
že žalovaný 1/ si „sám so sebou“, resp. „sám pre seba“ uzatvoril Zmluvu o pripojení s podmienkami
nepochybne nepriaznivými pre žalobcu. Žalobca má nepochybne za to, že žalovaný 1/ nebol žiadnym

spôsobomoprávnenýrokovaťadojednávaťpodmienkypripojeniapozemkovžalobcunainžinierskesiete
s akýmkoľvek subjektom a súčasne zmluvne prevziať v mene žalobcu akékoľvek záväzky vyplývajúce z
pripojenia pozemkov žalobcu na inžinierske siete a k takémuto úkonu nebol zo strany žalobcu nijakým
spôsobom poverený. Podmienky Zmluvy o pripojení žalobca nikdy so žalovaným 2/ a ani žalovaným
1/ neprejednával a súčasne žalobca ako vlastník pozemkov nikdy neudelil žalovanému 1/ a ani inej

osobe súhlas, a to ani konkludentne, s umiestnením inžinierskych sietí alebo so zriadením vecného
bremena na pozemkoch patriacich žalobcovi, na základe čoho je sporné aj celé vlastníctvo inžinierskych
sietí žalovaného 2/. Žalobca rovnako neprejavil vôľu uzatvoriť akúkoľvek zmluvu so žalovaným 2/ s
predmetom úpravy podmienok, práv a povinností v nadväznosti na pripojenie pozemkov na inžinierske
siete, vrátane spôsobu ich používania. Žalobca si rovnako nemohol byť vedomý následkov, ktoré mu

zo Zmluvy o pripojení vyplývajú. Na strane žalobcu teda absentuje prvok vôle predmetnú Zmluvu o
pripojení uzatvoriť, čo nasvedčuje tomu, že právny úkon je neplatný. Žalobca poukázal na stanovisko
obsiahnuté v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6Co 534/2012. Žalobca bez zbytočného
odkladupotom,čosadozvedeloprávnomúkone,t.j.oZmluveopripojení,výslovneoznámilžalovanému
2/, a teda aj žalovanému 1/, ako konateľovi a spoločníkovi žalovaného 2/, že predmetné faktúry č.

14600057 a č. 14690001 neuznáva, nesúhlasí a neschvaľuje právny úkon - Zmluvu o pripojení, a
to z dôvodu nedostatku oprávnenia žalovaného 1/ predmetný právny úkon v mene žalobcu uzavrieť.
Žalobca má za to, že neschválením právneho úkonu žalobcom, nie je týmto právnym úkonom viazaný.
Naliehavý právny záujem žalobcu na určenie neplatnosti Zmluvy o pripojení je daný skutočnosťou, že
prekročením oprávnenia žalovaného 1/ konať v mene žalobcu, vznikli žalobcovi neprimerané záväzky

vyplývajúce z právneho úkonu bez toho, aby mal o predmetnom právnom úkone vedomosť a s
vykonaním predmetného úkonu vyjadril svoj súhlas. Zmluva o pripojení obsahuje nepochybne viaceré
rozporuplné skutočnosti, možno predpokladať, že jej uzatvorením žalovaný 1/, ako jediný konateľ a
súčasne spoločník žalovaného 2/, sledoval vlastné ciele, konal účelovo a bez potrebných oprávnení
s cieľom deklarovať stav, ktorý v skutočnosti neexistuje, a to s prihliadnutím na sporný vlastnícky titul

žalovaného 2/ k predmetným inžinierskym sieťam. V nadväznosti na nemožnosť žalobcu odvrátiť vznik
predmetného právneho úkonu a s prihliadnutím na neprimerane vysokú odplatu a zmluvnú pokutu
stanovenú v Zmluve o pripojení, môže mať ponechanie Zmluvy o pripojení v platnosti nepriaznivé
dôsledky smerom do vnútra spoločnosti žalobcu, a to aj s prihliadnutím na podaný návrh na vyhlásenie
konkurzu na majetok žalobcu. Napriek skutočnosti, že žalobca predmetný právny úkon žalovaného

1/ neschválil, a teda mu z neho nevznikli žiadne právne následky, žalovaný 2/ predmetné oznámenie
žalobcu nerešpektuje. Žalobca je postupom žalovaného 1/ na svojich právach ukrátený a je zrejmé,
že odstránenie stavu právnej neistoty a ohrozenia práv a oprávnených záujmov žalobcu je možné
zabezpečiť len rozhodnutím súdu.

2. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ v spoločnom vyjadrení k žalobe žiadali žalobu zamietnuť. Uviedli, že dňa
02. 01. 2013 žalobca udelil žalovanému 1/ generálnu plnú moc konať v mene spoločnosti žalobcu.
Rovnako žalovaný 1/ disponoval už od založenia spoločnosti (rok 2003) viacerými splnomocneniami,
ktoré ho oprávňovali konať v mene žalobcu v plnom rozsahu. Generálne plnomocenstvo zo dňa 02.01. 2013 bolo žalobcom udelené s účinnosťou od 01. 01. 2013, minimálne však do 31. 12. 2014 a
mohlo zaniknúť len jeho písomným odvolaním, resp. vypovedaním. Pojem „generálne plnomocenstvo“
znamená, že žalovaný 1/ bol oprávnený konať v mene žalobcu bez akéhokoľvek obmedzenia, vo

všetkých veciach, voči tretím osobám, štátnym orgánom a iným inštitúciám, a to bez toho, aby predtým
žiadal o odsúhlasenie úkonu samotnú spoločnosť. Toto splnomocnenie bolo v mene žalobcu podpísané
konateľom spoločnosti, W.. C. J., pričom podpis konateľa bol aj úradne overený. Z uvedeného dôvodu
sú preto účelové námietky žalobcu týkajúce sa zneužitia generálneho plnomocenstva. Vzhľadom na
skutočnosť, že plnomocenstvo, ktoré bolo žalovanému udelené dňa 02. 01. 2013, bolo generálne,

logicky nemohlo dôjsť k jeho prekročeniu. W.. C. J. vzhľadom na skutočnosť, že v mene spoločnosti
žalobcu podpísal generálne plnomocenstvo, si musel plne uvedomovať, že žalovaný 1/ je oprávnený
v mene žalobcu uzatvárať akékoľvek právne úkony a zaväzovať spoločnosť žalobcu, a to bez toho,
aby potreboval od žalobcu akékoľvek ďalšie poverenie, resp. súhlas. Predmetná Zmluva o pripojení
spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, nakoľko bola riadne podpísaná osobami, ktoré boli
oprávnené konať v mene zmluvných strán. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že žalovaný 1/ uzatvoril

zmluvu sám so sebou, nakoľko zmluva bola uzatvorená medzi obchodnými spoločnosťami. Skutočnosť,
že v mene oboch spoločností konala jedna a tá istá osoba, nemôže v žiadnom prípade zakladať
neplatnosť uzavretej zmluvy. Konateľ žalobcu W.. C.Ú. J. nikdy v minulosti nespochybňoval a nenamietal
právne úkony v mene žalobcu uzavreté žalovaným 1/. Konateľovi žalobcu W.. C. J. nič nebránilo v tom,
aby sa zaujímal o fungovanie a hospodárenie spoločnosti žalobcu. Povinnosť odbornej starostlivosti mu

rovnako vyplýva aj z § 135a Obchodného zákonníka. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ majú za to, že žalobca
podal žalobný návrh len v súvislosti s v tom čas prebiehajúcim konkurzným konaním na majetok žalobcu,
a to z dôvodu, aby sa na pohľadávku žalovaného 2/ z titulu zmluvnej pokuty vo výške 100 000,-- Eur
neprihliadalo.

3. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2R 8/2015 zo dňa 29. 12. 2015, zverejneným v
Obchodnom vestníku 2/2016, deň vydania 05. 01. 2016, bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného
2/. Je potom pravda, že účinkom vyhlásenia konkurzu je aj prerušenie všetkých súdnych a iných konaní,
ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi (§ 47 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii). Zákon č. 7/2005 z. z. samostatnú definíciu pojmu „majetok“ neupravuje,

keď definuje len majetok, ktorý konkurzu podlieha (§ 67 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z.). Vychádzajúc
však zo základného účelu konkurzného konania, ktorým je riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku
dlžníka (§ 1 Zákona č. 7/2005 Z. z.), je potrebné prijať záver, a to aj v kontexte s § 63 ods. 1 Zákona
č. 7/2005 Z. z. a podporne s § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka, že majetkom podliehajúcim konkurzu
sú veci, pohľadávky a iné práva a peniazmi oceniteľné iné hodnoty patriace úpadcovi. Toto súdne

konanie sa však netýka ani veci patriacej úpadcovi, ani pohľadávky patriacej úpadcovi, ani iného práva a
peniazmi oceniteľnej inej hodnoty patriacej úpadcovi, keď predmetom tohto súdneho konania je určenie
neplatnosti právneho úkonu, ktorým právnym úkonom je Zmluva o pripojení zo dňa 07. 01. 2014 a
zmluvu ako právny úkon nie je možné vyhodnotiť ako „majetok patriaci úpadcovi“. Ako majetok patriaci
úpadcovi, a teda podliehajúci konkurzu, síce bola zapísaná pohľadávka z faktúry č. 14600056 zo dňa

31. 12. 2014 a pohľadávka z faktúry č. 14600057 zo dňa 31. 12. 2014 (Obchodný vestník 43/2016 deň
vydania 03. 03. 2016), ktoré vznikli zo Zmluvy o pripojení zo dňa 07. 01. 2014, a teda toto súdne konanie,
resp. meritórne rozhodnutie, sa síce nepriamo môže týkať majetku patriaceho úpadcovi, podľa § 47
ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. sa však prerušujú len konania, ktoré sa týkajú, teda priamo sa týkajú,
majetku podliehajúceho konkurzu. Súd mal preto právny názor, že vyhlásením konkurzu na majetok

žalovaného 2/ sa toto súdne konanie zo zákona neprerušilo, teda ani nebol potrebný návrh správcu
podstatyžalovaného2/napokračovanievkonaníaanisasprávcapodstatyžalovaného2/nestalstranou
sporu namiesto žalovaného 2/ (§ 47 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z. z.). Rovnako súd má za to, že ak by
sa vyhlásením konkurzu mali prerušiť všetky súdne konania, v ktorých by stranou sporu bol úpadca, a
to či už v postavení žalobcu alebo žalovaného, resp. konania, ktorých výsledok sa môže aj nepriamo

týkať majetku podliehajúceho konkurzu, vyjadril by zákonodarca túto skutočnosť priamo v ustanovení §
47 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. a neobmedzil by prerušenie len na konania, ktoré sa týkajú majetku
podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Podporne súd poukazuje aj na právnu úpravu účinnú do
30.06.2005,kedysavyhlásenímkonkurzuprerušovalinielenkonania,ktorésatýkalimajetkupatriaceho
do podstaty, ale aj konania, ktoré sa týkali nárokov, ktoré mali byť z podstaty uspokojené (§ 14 ods. 1

písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní).

4. Súd vec rozhodol na pojednávaní konanom dňa 05. 05. 2017 bez prítomnosti žalobcu a žalovaného
2/. Keďže žalobca mal zástupcu so splnomocnením na celé konanie, ktorým bol advokát I.. I. J., súdpredvolanie na termín pojednávania určený na deň 05. 05. 2017 doručoval tomuto zástupcovi (§ 110
ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)), ktorý zásielku prevzal dňa
06. 03. 2017, čo potvrdil podpisom na doručenke (§ 111 ods. 1 CSP), na základe čoho žalobca mal

zachovanú zákonnú lehotu na prípravu na pojednávanie (§ 178 ods. 2 CSP). Podaním doručeným súdu
dňa 04. 05. 2017, teda deň pred určeným termínom pojednávania, advokát I.. I. J. oznámil, že dňa 03.
05. 2017 vypovedal žalobcovi plnomocenstvo. Výpoveď splnomocnenia advokátom I.. I. J. žalobcovi
bola voči súdu účinná dňom 04. 05. 2017, teda dňom, keď zástupca I.. I. J. súdu túto skutočnosť oznámil
(§ 92 ods. 3 CSP). Keďže advokát I.. I. J. v čase doručenia predvolania na termín pojednávania určený

na deň 05. 05. 2017 bol zástupcom žalobcu, nastali účinky doručenia predvolania žalobcovi a nebolo
povinnosťou súdu po oznámení výpovede splnomocnenia opätovne doručovať predvolanie aj žalobcovi,
keď súd poukazuje na to, že I.. I. J. ako advokát bol povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať
práva a záujmy klienta, postupovať s odbornou starostlivosťou, dbať na účelnosť a hospodárnosť
poskytovaných právnych služieb (§ 18 ods. 1, 2 Zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii) a oznámenie
termínu pojednávania klientovi je potrebné považovať za odbornú starostlivosť advokáta, pričom pri

odstúpení od zmluvy o poskytovaní právnych služieb, teda pri vypovedaní plnomocenstva, je advokát
povinný do 15 dní od doručenia oznámenia klientovi o odstúpení od zmluvy o poskytovaní právnych
služieb v zastupovanej veci vykonať aj všetky neodkladné úkony, ak klient neurobí iné opatrenia (§
22 ods. 5 Zákona č. 586/2003 Z. z.). Súčasne s oznámením o vypovedaní plnej moci advokát I..
I. J. ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá začala

dňa 21. 03. 2017 a stále trvá. Keďže však ku dňu 04. 05. 2017 vo vzťahu k súdu nastali účinky
výpovede splnomocnenia žalobcovi, bolo už ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní advokátom I.. I. J.
nadbytočné, pričom súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že advokát I.. I. J. len ospravedlnil
neúčasť na pojednávaní a nepodal súčasne aj návrh na odročenie pojednávania, pričom dôvod na
odročenie pojednávania sa má súdu oznámiť bezodkladne potom, čo sa o ňom strana dozvedela alebo

mohla dozvedieť a pracovná neschopnosť advokáta JUDr. I. J. začala už dňa 21. 03. 2017 (§ 183 ods.
3 CSP). Za žalovaného 2/ predvolanie na termín pojednávania vzal na vedomie advokát JUDr. Ing.
Miroslav Ďuraj, ktorý advokáciu vykonáva ako konateľ spoločnosti ATTORNEYS GROUP, s. r. o. Banská
Bystrica, a to na termíne pojednávania určenom na deň 24. 02. 2017, keď ku tomuto dňu bol právnym
zástupcom žalovaného 2/, teda aj pri žalovanom 2/ nastali účinky doručenia predvolania žalovanému

2/ a súčasne mal aj žalovaný 2/ zachovanú lehotu na prípravu na pojednávanie (§ 178 ods. 2 CSP).
Následne podaním doručeným súdu dňa 08. 03. 2017 právny zástupca žalovaného 2/ oznámil, že
plnomocenstvo vypovedal, a teda tak ako už bolo uvádzané aj pri žalobcovi, výpoveď splnomocnenia
bola voči súdu účinná dňom 08. 03. 2017 (§ 92 ods. 3 CSP) a súd nebol povinný doručovať predvolanie
aj priamo žalovanému 2/, a to aj s ohľadom na zákonné povinnosti advokáta. Žalobca a žalovaný 2/ sa

na pojednávanie dňa 05. 05. 2017 nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili, súd preto rozhodol, že
bude pojednávať aj v neprítomnosti žalobcu a žalovaného 2/ (§ 180 CSP)

5. Z dôkazov strán sporu súd považoval za zistené, že dňa 07. 01. 2014 žalovaný 2/ ako poskytovateľ a
žalobca ako prijímateľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o pripojení v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného

zákonníka. Žalovaný 2/ bol pri uzatváraní zmluvy zastúpený žalovaným 1/ ako konateľom, ktorá
skutočnosť je uvádzaná v úvode zmluvy pri špecifikácii poskytovateľa ako aj v závere zmluvy pri podpise
zmluvných strán. Žalobca bol pri uzatváraní zmluvy zastúpený žalovaným 1/ na základe splnomocnenia,
ktorá skutočnosť bola uvedená tak pri označení zmluvných strán v úvode zmluvy, ako aj pri podpise
zmluvy v jej závere.

6. Dňa 02. 01. 2013 spoločnosť žalobcu konajúca prostredníctvom konateľa spoločnosti C. J. ako
splnomocniteľ splnomocnila Ing. Petra Valacha, t. j. žalovaného 1/, ako splnomocnenca, aby bez
obmedzenia zastupoval splnomocniteľa, t. j. žalobcu, vo všetkých právnych úkonoch, aby vykonával
všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzavieral zmiery, uznával

uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával odvolania, sťažnosti a iné opravné prostriedky a
vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnenie nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval, menoval rozhodcu a
uzavieral rozhodcovské zmluvy, to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné
splnomocnenie. Podľa predmetného splnomocnenia je splnomocniteľ oprávnený zastupovať spoločnosť
vo všetkých rokovaniach s akoukoľvek treťou osobou vrátane všetkých orgánov verejnej moci, štátnej

správy a samosprávy. Splnomocnenie zahŕňa rovnako oprávnenie splnomocnenca podpisovať všetky
listiny splnomocniteľa vrátane uzatvárania akýchkoľvek zmlúv a ich dodatkov, ako aj prevodov a
zaťažovania nehnuteľností, poskytovania a preberania peňažných prostriedkov, otvárania, zmien
a rušenia účtov splnomocniteľa v bankách a disponovania s nimi. Na základe plnomocenstva jesplnomocnenec oprávnený aj na všetky procesné úkony v súdnych, daňových, správnych, exekučných a
rozhodcovských konaniach, v konaniach pred Správou katastra a pred ostatnými orgánmi verejnej moci,
vrátane preberania rozhodnutí a vzdávania sa opravných prostriedkov, a to v rozsahu zastupovania v

konaní podľa O.s.p., 233/1995 Z. z., 563/2009 Z. z., 182/1993 Z. z., 162/1995 Z. z.. Splnomocnenec
je oprávnený splnomocniteľa zastupovať aj v daňovom konaní v zmysle § 9 Zákona č. 563/2009 Z.
z.. Ak by takéto zastupovanie nepripúšťal príslušný právny predpis, je splnomocnenec oprávnený v
potrebnom rozsahu poveriť vykonaním príslušných úkonov, resp. zastupovaním tretiu osobu, spĺňajúcu
podmienky príslušného právneho predpisu. Splnomocnenie zastupovať splnomocniteľa vo všetkých

veciach nadobúda účinnosť dňom 01. 01. 2013, je udelené minimálne do 30. 12. 2014, zaniká písomným
odvolaním alebo vypovedaním. Splnomocniteľ súhlasí, aby si splnomocnenec ustanovil za seba
zástupcu a ak ich poverí viacerých, súhlasí, aby každý z nich konal samostatne. V prípade pochybností
o vecnom rozsahu plnomocenstva platí, že splnomocnenec je oprávnený konať za splnomocniteľa v
rovnakom rozsahu ako štatutárny orgán splnomocniteľa. Pravosť podpisu W.. C. J. ako konateľa žalobcu
bola na Splnomocnení osvedčená notárom JUDr. Zuzana Kolembusová, Žilina, dňa 21. 02. 2013. Na

Splnomocnení je aj podpis žalovaného 1/ o tom, že splnomocnenie prijíma.

7. Žalobca ako dôkaz predložil aj informatívny výpis z listu vlastníctva č. 4809 pre okres Banská Bystrica,
obec Banská Bystrica, katastrálne územie Radvaň; daňový doklad - preddavkovú faktúru č. 14690001;
daňový doklad - faktúru č. 14600057; list právneho zástupcu žalobcu 1/ zo dňa 22. 01. 2015 označený

ako Vrátenie faktúr a výzva adresovaný žalovanému 2/ do rúk konateľa, vrátane poštovej doručenky
o doručení; list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 17. 02. 2015 označený ako Odpoveď na váš list
zo dňa 05. 02. 2015 - námietky k uvedeným pohľadávkam, Neschválenie právneho úkonu - nájomnej
zmluvy zo dňa 07. 11. 2014 a zmluvy o pripojení zo dňa 07. 11. 2014 spolu s poštovým podacím lístkom
a spolu s poštovou zásielkou, ktorá bola právnemu zástupcovi vrátená späť s poznámkou poštového

doručovateľa - zásielka neprevzatá v odbernej lehote.

8. Žalovaný 1/ ako dôkaz predložil aj Splnomocnenie zo dňa 24. 09. 2003; Splnomocnenie zo dňa 01.
11. 2003; Splnomocnenie zo dňa 04. 12. 2003; Splnomocnenie zo dňa 29. 09. 2008; Splnomocnenie
zo dňa 11. 01. 2011.

9. Z údajov zapísaných v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I oddiel Sro, vložka č. 108514/
S súd považoval za zistené, že konateľom spoločnosti žalobcu je C. J., ktorému funkcia konateľa vznikla
dňa 11. 09. 2003.

10. Z údajov zapísaných ku dňu 07. 01. 2014 v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica
oddiel Sro, vložka číslo 2210/S súd považoval za zistené, že konateľom spoločnosti žalovaného 2/ bol
žalovaný 1/, ktorému funkcia konateľa vznikla dňa 28. 09. 1994.

11. Okresný súd Bratislava I. uznesením č. k. 6K 23/2015 zo dňa 23. 06. 2015, zverejneným v

Obchodnom vestníku 122/2015, deň vydania 29. 06. 2015, začal konkurzné konanie voči dlžníkovi,
ktorým bol žalobca a uznesením č. k. 6K 23/2015 zo dňa 22. 09. 2015, zverejneným v Obchodnom
vestníku 185/2015, deň vydania 28. 09. 2015, Okresný súd Bratislava I. zastavil konanie o návrhu na
vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi, ktorým bol žalobca.

Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho

koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

Podľa § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka, ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných
spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho
iného, platí, že koná vo vlastnom mene.

Podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v

medziachoprávneniazastupovať,vzniknútýmprávaapovinnostipriamosplnomocniteľovi.Pokynydané
splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže
by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

Podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce
z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ

neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa
o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie
konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný

sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak
splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s
ktorousakonalo,odsplnomocnencapožadovaťbuďsplneniezáväzku,alebonáhraduškodyspôsobenej
jeho konaním.

12. Žalobou možno uplatniť aj, aby bolo rozhodnuté o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c) CSP). Určujúcou žalobou sa teda žalobca domáha vydania
autoritatívneho výroku súdu, že určité právo tu je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie).
Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, teda
ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne

postaveniestaloneistým.Zákonpretopreprocesnúprípustnosťurčujúcejžalobypredpokladáexistenciu
stavu neistoty žalobcu v tom, či to ktoré právo tu je alebo nie je a zároveň tiež predpokladá preukázanie,
že danú neistotu možno odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku.

13. Podľa právnej úpravy účinnej od 01. 07. 2016 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) CSP), teda zákonodarca, na rozdiel od predchádzajúcej
právnej úpravy, výslovne neudáva, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo aj o určení, či tu je
alebo nie je právny vzťah (§ 80 O. s. p. v znení účinnom do 30. 06. 2016). Keďže však zákonodarca
použil termín - žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo „najmä“, súd má za to, že nejde o taxatívny
výpočet nárokov uplatniteľných žalobou, a teda aj s poukazom na základné princípy civilného sporového

konania (článok 3 a článok 4 CSP), súd dospel k záveru, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
aj o určení, či tu je alebo nie je právny vzťah, ak je na tom naliehavý právny záujem.

14. V konaní nebolo sporné, že dňa 07. 01. 2014 žalobca ako prijímateľ a žalovaný 2/ ako poskytovateľ
uzatvorili v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka Zmluvu o pripojení. Sporná nebola v konaní ani

skutočnosť, že za žalovaného 2/ pri uzatváraní zmluvy konal ako konateľ žalovaný 1/ a žalovaný 1/ pri
uzatváraní zmluvy konal aj za žalobcu na základe splnomocnenia.

15. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o pripojení zo dňa 07. 01. 2014 z
dôvodu, že žalovaný 1/ prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce mu z udelenej plnej moci žalobcom.

16. Základnou otázkou, ktorú bolo nevyhnutné v konaní riešiť pred samotným posúdením platnosti
Zmluvy o pripojení zo dňa 07. 01. 2014 bolo, či žalobca má na podanej určujúcej žalobe naliehavý právny
záujem, a teda bolo povinnosťou tvrdenia a následne aj dôkaznou povinnosťou žalobcu v tomto civilnom
sporovom konaní preukázať v čom konkrétne je jeho právne postavenie neisté a ako konkrétne by sa

prípadným určením neplatnosti jeho právne postavenie zmenilo.

17. Naliehavý právny záujem žalobca odôvodnil tým, že prekročením oprávnenia žalovaného 1/ konať
v mene žalobcu, vznikli žalobcovi neprimerané záväzky vyplývajúce z právneho úkonu bez toho, abymal o predmetnom právnom úkone vedomosť a s vykonaním predmetného právneho úkonu vyjadril svoj
súhlas a ponechanie Zmluvy o pripojení v platnosti môže mať nepriaznivé dôsledky smerom do vnútra
spoločnosti žalobcu, a to aj s prihliadnutím na podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu

ako dlžníka.

18. Skutočnosť, že napádaným právnym úkonom vznikli žalobcovi záväzky, nemôže byť preukázaním
naliehavého právneho záujmu. Preukázaním naliehavého právneho záujmu nie je ani všeobecné
konštatovanie, že ponechanie napádanej zmluvy v platnosti môže mať nepriaznivé dôsledky smerom

do vnútra spoločnosti žalobcu a pokiaľ bol na žalobcu podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, konkurzné
konanie bolo zastavené. Určujúca žaloba sa všeobecne považuje za prostriedok ochrany právneho
postavenia žalobcu skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, a teda cieľom je zásadne poskytnutie
preventívnej ochrany a autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v
právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby sa ukladalo splnenie nejakej konkrétnej povinnosti.
V danom prípade však pohľadávky proti žalobcovi, vzniknuté zo Zmluvy o pripojení zo dňa 07. 01. 2014,

boli zapísané do podstaty žalovaného 2/ ako úpadcu v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom
Banská Bystrica pod sp. zn. 2R 8/2015. Postavenie žalobcu teda už porušené bolo, súd preto dospel
k záveru, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal ako by sa autoritatívnym rozhodnutím súdu
v tejto prejednávanej veci jeho právne postavenie zmenilo, a teda súd dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal naliehavý právny záujem na podanej žalobe.

19. Súd však poukazuje na to, že aj v prípade, žeby žalobca naliehavý právny záujem na podanej žalobe
preukázal, súd konanie žalovaného 1/ nevyhodnotil ako prekročenie oprávnenia splnomocnenca.

20. Žalobca je právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou vo forme spoločnosti s ručením

obmedzeným. Za obchodnú spoločnosť koná štatutárny orgán alebo za ňu koná zástupca (§ 13 ods. 1
Obchodného zákonníka), keď štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzením je jeden alebo
viac konateľov (§ 133 ods. 1 Obchodného zákonníka). Z údajov zapísaných v obchodnom registri súd
považoval za zistené, že konateľom obchodnej spoločnosti žalobcu je W.. C. J., ktorému funkcia vznikla
spolu so vznikom obchodnej spoločnosti žalobcu dňa 11. 09. 2003 a trvala aj v čase vyhlásenia tohto

rozhodnutia, na základe čoho súd považoval za preukázané, že jediným konateľom spoločnosti žalobcu
od jej vzniku bol W.. C. J.Č.. Konanie W.. C. J. teda od vzniku obchodnej spoločnosti žalobcu bolo
konaním obchodnej spoločnosti žalobcu (§ 13 ods. 2 Obchodného zákonníka).

21. Za obchodnú spoločnosť ako právnickú osobu môže konať aj zástupca, teda fyzická alebo právnická

osoba, ktorej obchodná spoločnosť udelí plnomocenstvo. Z hľadiska rozsahu oprávnenia daného
zástupcovi v plnomocenstve, plnomocenstvo môže byť neobmedzené, tzv. generálne, ktoré ponecháva
voľnosť konania zástupcovi alebo obmedzené, ktoré presne určuje hranice a spôsob konania zástupcu,
pričom pri udeľovaní tzv. generálneho splnomocnenia, si splnomocniteľ musí byť vedomý toho, že
splnomocnenec je oprávnený na všetky právne úkony v rozsahu konania, ktoré patrí splnomocnencovi.

22. Súd považoval za preukázané, že žalobca udelil dňa 02. 01. 2013 žalovanému 1/ plnomocenstvo,
keď spoločnosť žalobcu, konajúca prostredníctvom konateľa W.. C. J., splnomocnila žalovaného 1/, aby
bez obmedzenia zastupoval žalobcu vo všetkých právnych veciach s tým, že v prípade pochybností
o vecnom rozsahu plnomocenstva platí, že žalovaný 1/ ako splnomocnenec je oprávnený konať za

žalobcu ako splnomocniteľa v rovnakom rozsahu ako štatutárny orgán žalobcu. Súd preto považoval
za preukázané, že žalobca udelil žalovanému 1/ plnomocenstvo, na základe ktorého žalovaný 1/ bol
oprávnený konať za žalobcu v celom rozsahu oprávnenia konať za spoločnosť žalobcu, teda žalobca
udelil žalovanému 1/ tzv. generálne plnomocenstvo.

23. Súd preto považoval za preukázané, že žalovaný 1/ ku dňu 07. 01. 2014, kedy bola uzavretá a
podpísaná Zmluva o pripojení, mohol ako zástupca konať za žalobcu. Súd poukazuje na skutočnosť,
že žalovaným 1/ boli predložené aj ďalšie plnomocenstvá, ktorými žalobca splnomocnil žalovaného 1/,
konkrétne Splnomocnenie zo dňa 24. 09. 2003, Splnomocnenie zo dňa 01. 11. 2003, Splnomocnenie zo
dňa 04. 12. 2003, Splnomocnenie zo dňa 29. 09. 2008 a Splnomocnenie zo dňa 11. 01. 2011, ktoré tiež

mali charakter tzv. generálnych plnomocenstiev a o ktorých v tomto súdnom konaní nebolo tvrdené, a
teda ani preukázané, že boli odvolané, pričom na všetkých splnomocneniach, vrátane Splnomocnenia
zo dňa 02. 01. 2013, bola pravosť podpisu konateľa žalobcu notársky osvedčená.24. Podstatou zastúpenia na základe plnomocenstva je, že právne úkony splnomocnenca sú jeho
vlastné prejavy vôle, ale právne následky (práva a povinnosti) vznikajú priamo splnomocniteľovi, pokiaľ
splnomocnenec koná v medziach oprávnenia zastupovať. Udelením generálneho plnomocenstava

žalobca splnomocnil žalovaného 1/ na konanie za žalobcu v celom rozsahu, a teda ku konaniu
žalovaného 1/ za žalobcu už neboli pre platnosť právnych úkonov potrebné žiadne ďalšie úkony žalobcu
Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že Zmluva o pripojení zo dňa 07. 11. 2014 bola podpísaná bez
akejkoľvek vedomosti žalobcu, jeho konateľa a spoločníka a rovnako bez akéhokoľvek súhlasu žalobcu
so vznikom záväzku zo Zmluvy o pripojení a že žalobca neprejavil vôľu zatvoriť akúkoľvek zmluvu so

žalovaným 2/. Rovnako aj prípadné oznámenie žalobcu žalovanému 1 alebo žalovanému 2/ o nesúhlase
so zmluvou, nezakladá účinky neschválenia právneho úkonu

25. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co 534/2012, v
konaní sp. zn. 6Co 534/2012 bolo sporné plnomocenstvo udelené tak, že splnomocniteľ splnomocnil
splnomocnenca na všetky právne úkony spojené s predajom pozemkov, zároveň však v plnomocenstve

bolo vymedzených konkrétne 10 úkonov, ktoré splnomocnenec mohol vykonávať, teda v udelenom
plnomocenstve došlo k stretu všeobecného plnomocenstva na všetky právne úkony spojené s predajom
nehnuteľností a špeciálneho plnomocenstva na 10 konkrétne uvedených právnych úkonov. V danej
právnej veci sp. zn. 64Cb 341/2015 však nenastala situácia, že všeobecné plnomocenstvo je v rozpore
so špeciálnym, keďže v plnomocenstve zo dňa 02. 01. 2013 bolo uvedené, že v prípade pochybností

o vecnom rozsahu plnomocenstva platí, že splnomocnenec, teda žalovaný 1/, je oprávnený konať
za splnomocniteľa, teda za žalobcu, v rovnakom rozsahu ako štatutárny orgán žalobcu. V udelenom
plnomocenstve pre žalovaného 1/ teda bola určite a zrozumiteľne vyjadrená vôľa žalobcu, aby žalovaný
1/ za žalobcu konal v celom rozsahu oprávnení konateľa a pre prípad pochybnosti platilo, že má
oprávnenie konať v celom rozsahu. Súd má preto za to, že v danom prípade bol rozsah splnomocnenia

žalovaného 1/ daný dostatočne určite a zrozumiteľne tak, že žalovaný 1/ na základe udeleného
plnomocenstva koná za žalobcu v celom rozsahu oprávnenia žalobcu.

26. Ak žalobca udelil žalovanému 1/ generálne plnomocenstvo, žalovaný 1/ bol oprávnený konať za
žalobcu v celom rozsahu konania žalobcu ako právnickej osoby, a teda nemohla nastať situácia, že

žalovaný ako splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, keďže žalovaný
1/ pri uzatváraní Zmluvy o pripojení zo dňa 07. 01. 2014 konal za žalobcu ako jeho zástupca, ktorá
skutočnosť z tohto právneho úkonu - Zmluvy o pripojení zo dňa 07. 01. 2014 jednoznačne vyplývala, keď
tak pri označení zmluvných strán v úvode zmluvy, ako aj pri podpise zmluvných strán v závere zmluvy,
je uvedené, že za žalobcu na základe splnomocnenia koná žalovaný 1/.

27. Žalobca teda nepreukázal, že konanie žalovaného 1/ za žalobcu bolo konaním bez udelenia
plnomocenstva alebo že bolo prekročením plnomocenstva, na základe čoho Zmluva o pripojení zo dňa
07. 01. 2014 nebola neplatným právnym úkonom.

28. Neplatnosť zmluvy sama o sebe nezakladá ani skutočnosť, že za obidve strany sporu, ktoré sú
právnickými osobami, koná tá istá osoba, resp. skutočnosť, že stranou zmluvy je fyzická osoba, ktorá
súčasne ako štatutárny orgán koná za ďalšiu zmluvnú stranu.

29. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd žalobu žalobcu zamietol.

30. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému 1/ a žalovanému 2/, ktorí
mali v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V zmysle § 262 ods. 1 CSP súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku
na náhradu trov konania a v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po

právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia
na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť

aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia

sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.