Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 3Er/981/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314202937
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Gálová
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2017:6314202937.4

Uznesenie

Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom AK Pajštúnska
5, Bratislava proti povinnej C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, K., právne zast. JUDr. Richardom
Piliarom, advokátom, so sídlom Škoslká 4, Brezno o vymoženie povinnosti zaplatiť 790,37 Eur s
príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorský

úrad Bratislava, Záhradnícka 60, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súd p o v o ľ u j e odklad exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr.

Rudolfom Krutým, PhD. pod spis. zn. EX 11658/14 a ž d o právoplatného rozhodnutia o zastavení
exekúcie sp.zn. 3Er/981/2014.

IV. Povinná m á voči oprávnenému nárok na náhrada trov konania v plnom rozsahu.

V. Súdny exekútor m á voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením Okresného súdu Brezno č. 5603 056997 zo dňa 08.04.2014 bol súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý, PhD poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného vo výške
790,37 Eur s príslušenstvom.

2. Povinná dňa 09.08.2016 podala návrh na zastavenie a odklad exekúcie s

odôvodnením, že predmetný rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, pretože bol
vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá trpí absolútnou neplatnosťou. Rozhodcovskú doložku
možno posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, čo
vyvoláva značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, t.j. povinnej.
Rozhodcovská zmluva totižto nebola s povinnou individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia
do predtlače vopred pripravenej dohody medzi oprávneným a povinnou. Spotrebiteľ, povinná, nemala

reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej dohody ovplyvniť. Takto vnútená podmienka zvyšuje
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom a preto je rozhodcovská doložka absolútne neplatný
právny úkon. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemôžu byť na podklade takejto
zmluvy vydaný rozhodcovský rozsudok, a preto je tu dôvod vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a exekúciu
zastaviť. Vzhľadom na to, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie navrhla povinná aj povoliť odklad
exekúcie až do právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie.3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
"Exekučný poriadok"), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre

prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené
podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

4. Na základe uvedeného súd postupoval v zmysle Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.

5. Okresný súd Brezno uznesením č.k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zamietol návrh povinnej
na odklad aj na zastavenie exekúcie.

6. O. podala v zákonnej lehote odvolanie voči vyššie uvedenému uzneseniu. Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením sp.zn. XCoE/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uznesenie Okresného súdu zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie

rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú a s poukazom na § 54 Občianskeho zákonníka
tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom
zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to výrazne
v neprospech spotrebiteľa. Povinnému bolo absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či
bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo

slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu.

7. Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, pretože je tu iný dôvod, pre
ktorý exekúciu nemožno vykonať.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Dôvodmi podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie na
zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nepatria ani do jedného z
ustanovení podľa § 57 ods. 1 písm. a) až h) a súd má za to, že absolútna neplatnosť rozhodcovskej

doložkyatýmajnespôsobilosťexekučnéhotitulujetakýmtodôvodom.Okresnýsúdopätovnepreskúmal
rozhodcovskú doložku a posúdil ju ako neprijateľnú, s poukazom na § 54 Občianskeho zákonníka
tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom
zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to výrazne
v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je

skutočnosť, že táto podmienka nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva z jej zaradenia
do predtlače vopred pripravenej dohody. Celkom zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah
predloženej formulárovej dohody ovplyvniť, resp. niektoré z dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka
bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka zapracovaná do Dohody. Spotrebiteľ teda ak
chcel od dodávateľa získať možnosť svoj dlh splácať v splátkach, kvôli čomu dohodu uzatváral, nemal

inú možnosť, než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Naviac povinný nebol žiadnym spôsobom
informovaný o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, keďže znenie rozhodcovskej
doložky neinformuje ani o aspoň základných charakteristikách rozhodcovského konania, a taktiež nemal
možnosť od rozhodcovskej doložky následne odstúpiť. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného

vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači čl.
4 Dohody v rozhodcovskej doložke sú vopred určené dva konkrétne rozhodcovské súdy, ktoré sú
oprávnené v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť.

10. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo povinnému absolútne odňaté právo slobodnej

voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským
konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by
spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Množstvo exekučných vecí s
obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú
dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskými spoločnosťami a jednou zo zmluvných

strán, čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv
spotrebiteľa zo strany rozhodcov.11. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve
rozhodcovskouzmluvou(doložkou).Aksúdvexekučnomkonanískúmaplatnosťrozhodcovskejdoložky,
zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade

iných exekučných titulov uvedených v § 41 Exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke.
K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť
exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným.
Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie

je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje
a hľadí sa na neho akoby neexistoval (3 MCdo 20/2008 z 22. 04. 2009).

12. Nakoľko súd dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej
veci je založená na neexistujúcom a absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd konštatuje, že
exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom.

13. Nakoľko súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že sú splnené podmienky na
zastavenie exekúcie v zmysle citovaného predpisu, rozhodol tak, že exekúciu zastavil s poukazom na
znenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

14. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

15. Vo výroku III. súd vyhovel návrhu povinnej na odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti
uznesenia o zastavení exekúcie, nakoľko je toho názoru, že možno očakávať, že exekúcia bude

zastavená.

16. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") (účinný
od 01.07.2016) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. V predmetnej veci súd s ohľadom na konečný výsledok konania, a to zastavenie exekúcie v plnom
rozsahu, rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že povinnej

ako úspešnej strane priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd
v prejednávanej veci nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešnej strane nárok na
náhradu trov konania nemal priznať.

19. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti výroku I. tohto uznesenia j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1

CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Brezno, 30. júna 2017

JUDr. Alica Gálová
s u d k y ň a