Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215216381
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2215216381.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Ing. B. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Y.
H., X.. P. XXX, zastúpeného AK: JUDr. Eva Skačániová, so sídlom Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka
789/3, proti žalovaným: 1/ A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. H., E. XXXX/X, 2/ PLAUTER, s.r.o., IČO:
36 565 580, so sídlom Komárno, Nová Stráž, Smrečinová 567/4, obaja zastúpení AK: JUDr. Ladislav
Pollák, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 328, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6C/461/2015-131 zo dňa 28.
novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom priznal
žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 40a, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 140,

§ 140a Občianskeho zákonníka, s poukazom aj na procesné ustanovenie § 137 písm. c), § 255 ods. 1,
§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, žalobca je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie Y. H. , obec Y. H. ako parc.č. 4064/101 - orná
pôda vo výmere 11.483 m2 v podiele 2/6-iny. Okrem neho sú ďalšími podielovými spoluvlastníkmi v 1/6-
ine Y. P., U. F., V. P. a žalovaný 2/. Podielovej spoluvlastníčkou v 1/6-ine bola žalovaná 1/, ktorá svoj

spoluvlastnícky podiel kúpnou zmluvou uzatvorenou 5.10.2012 odpredala žalovanému 2/.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie právne uzavrel, že žalobu ako nedôvodnú zamieta v
dôsledkupremlčanianárokužalobcunadovolaniesaneplatnostiprávnehoúkonu.Žalobcamánaliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Právnym dôvodom dovolania sa takejto neplatnosti je reparácia
porušenia právnej povinnosti (náprava protiprávneho stavu) v podobe možnosti oprávneného subjektu v
zákonných medziach realizovať predkupné právo už ako subjektívne oprávnenie voči povinnému. Treba

prisvedčiť tomu, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva
obstojí z pohľadu naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku
a to i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva (takýto právny názor vyslovil Najvyšší súd
SR v uznesení sp. zn. 7Cdo 46/2013, sp. zn. 7Cdo 47/2013). Z doložených podacích lístkov zodňa 17.9.2012 je nepochybné, že uvedeného dňa žalovaná 1/ podala na pošte vo Y. H. list ostatným
spoluvlastníkom vypracovaný dňa 15.9.2012, označený ako ponuka na odkúpenie pozemku. Tento
list v podstate k žalobe doložil aj žalobca v úradnom preklade, pretože tento list bol vypracovaný v

jazyku maďarskom. Z tohto listu vyplýva, že žalovaná 1/ oznamuje svojim súrodencom (podielovým
spoluvlastníkom), že má v úmysle odpredať 1/6-inu svojho spoluvlastníckeho podielu v pomere
k celku za cenu 7.000,- Eur a týmto listom im ponúka tento podiel na odkúpenie a žiada ich, aby jej
poslali odpoveď do 14 dní, inak bude považovať ponuku za bezpredmetnú z jej strany. Je nepochybné,
že ponuka na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu zo strany žalovanej 1/ bola zrealizovaná a je

nepochybné, že žiadala o zaslanie odpovede do 14 dní. Písomná odpoveď na túto ponuku v stanovenej
lehote resp. vôbec písomná odpoveď zaslaná zo strany ostatných spoluvlastníkov nebola a žalovaná 1/
pristúpila dňa 5.10.2015 k uzatvoreniu kúpnej zmluvy so žalovaným 2/. Okolnosti údajného
ústneho jednania žalobcu a žalovanej 1/ po omši v miestnom kostole vysvetľovala každá zo strán sporu
iným spôsobom.

5. Žalovaná 1/ vzniesla (aj) námietku premlčania práva dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu.
Trojročnávšeobecnápremlčaciadobazačínaplynúťprekaždú zdotknutýchosôbvtomistomčasovom
okamihu, a to v deň, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je deň nasledujúci po dni,
keď bol urobený právny úkon, ktorého relatívna neplatnosť sa namieta. Tento okamih je daný objektívne
a nezávisí od toho, kedy sa dotknutá osoba dozvie o urobení tohto úkonu. K dovolaniu sa neplatnosti

právneho úkonu urobeného v písomnej forme musí dôjsť takisto v písomnej forme, pričom musí byť
adresované všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Podľa okresného súdu žalobca
sa platne nedovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu voči žalovanému 2/ listom zo dňa 30.7.2015
(list adresovaný J. J. čl. 11), pretože kupujúcim nebol J. J. ako fyzická osoba tak, ako je označený
v liste právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 30.7.2015, ale kupujúcim v zmysle kúpnej zmluvy bola

spoločnosť PLAUTER, s.r.o., Komárno. Žalovanej 1/ sa neplatnosti právneho úkonu žalobca nedovolal
vôbec písomne. Dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je potrebné považovať doručenie
žaloby žalovanej 1/, ktorá žaloba bola doručená žalovanej 1/ dňa 8.10.2015 (doručenka o prevzatí opisu
žaloby, čl. 14 spisu ). Žalovaný 2/ opis žaloby prevzal dňa 16.10.2012. V predmetnej veci právny úkon bol
urobený 5.10.2012, až dňom 6.10.2012 začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá márne uplynula

dňom 6.10.2015, pretože opis žaloby a príloh bol doručený žalovanej 1/ dňa 8.10.2015 a žalovanému 2/
dňa 6.10.2015 (pozn. odvolacieho súdu dňa 16.10.2015). Teda žalobca u žalovaných 1/ a 2/ sa dovolal
neplatnosti právneho úkonu po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby. Preto okresný súd žalobu
ako nedôvodnú v dôsledku premlčania nároku žalobcu na dovolanie sa neplatnosti právneho
úkonu zamietol.

6. Žalovaní 1/ a 2/ boli úspešní v celom rozsahu keďže okresný súd žalobu zamietol, preto im priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho advokáta, ktorým navrhol

rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť a vrátiť na nové rozhodnutie
s poukazom na § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že
okresný súd iba okrajovo a stručne hodnotil výsledky konania, jeho vyhodnotenia sú jednostranne v
prospech žalovanej 1/ bez toho, aby zdôvodnil a prihliadol na ďalšie dôležité skutočnosti, ktoré počas
konania vyšli najavo. Žalobcom uplatnené právo nie je premlčané. Zákon preto, aby nastali účinky

tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti.
Možno tak urobiť aj mimosúdnym prejavom adresovaným všetkým účastníkom právneho úkonu, b)
žalobou o neplatnosť právneho úkonu, c) priamo v prebiehajúcom súdnom spore vo forme námietky,
alebo procesnej obrany s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 211/2009. Žalobu o určenie
neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka možno považovať za dovolanie

sa neplatnosti právneho úkonu. Okresný súd v danom prípade nesprávne vykladal pojem" dovolať sa"
relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 40 Občianskeho zákonníka a "uplatniť právo"
podľa § 112 Občianskeho zákonníka v súvislosti s otázkou možnosti vyvolať účinky prerušenia plynutia
premlčacej trojročnej doby, toto dovolanie sa neplatnosti môže nastať len podaním žaloby o určenie
neplatnosti na súde a neplatnosť musí byť určená vo výroku rozsudku (viď rozsudok NS ČR sp. zn.

29 Cdo 102/2003 z 24.9.2003). Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu ako hmotnoprávny
úkon (námietka neplatnosti právneho úkonu) nadobúda právne účinky v momente, keď dôjde druhému
účastníkovi, k čomu dochádza nepochybne doručením žaloby na súd so správne vymedzeným okruhom
strán konania. Je nepochybné, že 3 ročná premlčacia lehota v danom prípade začala plynúť 5.10.2012,uplynula by 5.10.2015. Žalobu podal na okresný súd 10.9.2015. Vtedy uplatnil svoje právo dovolania
sa neplatnosti právneho úkonu a tejto neplatnosti sa dovolal voči obom účastníkom právneho úkonu,
ktorého neplatnosti sa dovoláva. Pokiaľ' ide o výklad pojmov "dovolať sa" relatívnej neplatnosti právneho

úkonu a "uplatniť nárok" podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka a otázky možností, aby nastali účinky
prerušeniapremlčacejdoby,dovolaniesaneplatnostimôženastaťlenpodanímžalobynasúdeourčenie
neplatnosti právneho úkonu. Zabrániť právnym účinkom premlčania nepochybne možno tým, že sa
nárok (právo) musí uplatniť na súde do uplynutia premlčacej doby. Podľa § 112 premlčacia doba od
takéhoto uplatnenia po dobu konania neplynie (spočíva). Účinky prerušenia premlčacej doby sa týkajú

strán prebiehajúceho konania. Rozhodujúci je dátum, keď žalobný návrh došiel súdu. Nečinnosť súdu
nemôže ísť na ťarchu účastníka konania a nemôže mať za následok pokračovania plynutia premlčacej
doby. Je preto irelevantné, kedy súd žalobu stranám konania (žalovaným) doručil. Podaním žaloby
nastaliúčinkydovolaniasaneplatnostiprávnehoúkonuajvočižalovaným.Tvrdí,žerelatívnejneplatnosti
sa dovolal včas a aj dôvodne. Aj keď okresný súd v dôvodoch rozsudku nevyporiadal dôvodnosťou
žaloby (následkom uznania vznesenej námietky premlčania) pokladá žalobu za opodstatnenú.

8. Žalovaní 1/ a 2/ odvolanie nepodali k odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili a uviedli, že napadnutý
rozsudok navrhujú ako vecne správny potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Samotné podanie žaloby nemohlo vyvolať zamýšľané právne následky, ale až doručenie opisu žaloby
žalovanej 1/, pričom súd prvej inštancie správne konštatoval, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti

nebolo perfektne vykonané ani voči žalovanému 2/, lebo malo byt' uplatnené voči obchodnej spoločnosti,
namiesto toho bolo uplatnené voči fyzickej osobe, pričom žalovanej 2/ bol opis žaloby doručený takisto
po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby. Žalobca sa mylne domnieval, že dovolanie relatívnej
neplatnosti je perfektné už tým, že pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby (koniec ktorej v podanom
odvolaní správne označil na deň 5.10.2015) podá na súd žalobu o určenie neplatnosti právneho

úkonu. Procesným úkonom (žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu) teda môže byť oznámený
aj hmotnoprávny úkon (dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu) ale procesným úkonom
"transportovaný" hmotnoprávny úkon bude účinný až vtedy, ak bude opis žaloby doručený žalovaným.
Žalobca sa dovoláva rozsudku NS ČR sp. zn. 29Co 102/2003, keď z kontextu rozhodnutia vytrhol
iba to, čo mu vyhovuje. Na pojednávaní dňa 1.12.2016 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že nie je

podmienkou toho, aby sa žalobca mohol domáhať neplatnosti právneho úkonu na súde, aby sa predtým
dovolával neplatnosti u bývalej podielovej spoluvlastníčky. Hmotnoprávny úkon vyvolá následky aj v
prípade, ak dotknutý účastník sa nedovolá relatívnej neplatnosti mimosúdne, ale iba podaním žaloby;
žaloba v takomto prípade musí byť doručená účastníkom zmluvy, aby sa dovolanie neplatnosti stalo
perfektným.Akdotknutýúčastníksadovolárelatívnejneplatnostisúdnoucestoukrátkopreduplynutím3-

ročnejpremlčacejdoby,vystavujesanebezpečenstvu,žeopisžalobynebudevčasdoručenýžalovaným,
teda dôjde k premlčaniu práva domáhať sa relatívnej neplatnosti. Je preto nenáležité vytýkať
okresnému súdu, že práve súd svojou "nečinnosťou" spôsobil ujmu žalobcovi. S poukazom na rozsudok
NS ČR sp. zn. 22Cdo/1669/2000 dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je potrebné voči
všetkým účastníkom právneho úkonu. V prípade vznesenia námietky premlčania v súdnom konaní platí,

že námietka premlčania vznesená ktorýmkoľvek zo žalovaných má účinky aj pre ostatných žalovaných.
Poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 948/2006, sp. zn. 33 Cdo 3371/2008, 32 Odo 568/2002,
rozsudku NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2727/2004, Uznesenia ÚS SR Č. I ÚS 53/06-19 z 22.2.2006,
rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo/37/2007 z 30.1.2008, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 9Co/222/2012. Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť žalobcov vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 Co/222/2012 z
18.10.2012 a rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 7C/81/2011-86 zo 17.4.2012 a rozhodol
o odmietnutí sťažnosti. Začiatok plynutia 3-ročnej premlčacej doby je teda aj v judikatúre našich súdov

jednoznačne a ustálený obdobne ako v českej judikatúre. Obdobne ako to bolo v ust. § 41 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku aj Civilný sporový poriadok § 124 ods. 3 uvádza, že hmotno-právny
úkon strany je voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o
ňom v konaní dozvedeli. Dovolanie sa neplatnosti rozhodne takýmto hmotnoprávnym úkonom je, preto
tým, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy sa neudialo voči žalovanej 1/ mimosúdne, iba

cestou podania žaloby na okresný súd, účinky hmotnoprávneho úkonu nastali iba dňom doručenia opisu
žaloby žalovanej 1/. Kúpna zmluva medzi predávajúcou a kupujúcou spoločnosťou bola uzatvorená
dňa 5.10.2012. Žalobca sa mohol dovolať relatívnej neplatnosti už dňom 5.10.2012. Tento deň bol
dňom, na ktorý pripadla udalosť ktorá bola rozhodujúca pre začiatok plynutia premlčacej doby. Prvýmdňom plynutia 3-ročnej premlčacej doby bol 6.10.2012, avšak koniec doby pripadol na 5.10.2015 (§ 122
ods. 2 Občianskeho zákonníka) a nie na 6.10.2015. Žalobca zmluvou o prevode vlastníctva pozemkov
previedol jeho spoluvlastnícky podiel na syna V. P., nar. X.X.XXXX. Právne účinky prevodu nastali podľa

výpisu z LV č.XXXX k.ú. Y. H. dňa 13.3.2017, preto týmto dňom jeho spoluvlastnícky podiel k pozemku,
ktorý bol predmetom prevodu zanikol. Vklad vlastníctva v prospech syna bol povolený pod č. Y. Žalobca
teda skutočne nemohol mat' naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, čo bolo ďalším dôvodom
k zamietnutiu žaloby. Žalobca v čase vyhlásenia rozsudku už nemal žiadny spoluvlastnícky vzťah k
predmetukúpyanepreukázal,žeajvtomtoprípadepoprevodespoluvlastníckehopodielumalnaliehavý

právny záujem na určovacej žalobe, keďže na jeho právnom postavení ani úspech ani neúspech žaloby
neznamenal žiadnu zmenu. Dôkazné bremeno o preukázaní naliehavého právneho záujmu v čase
vyhlásenia rozsudku žalobca neuniesol. Pričom žalobca na rozdiel od žalovaných o prevode svojho
spoluvlastníctva musel vedieť, teda mal preukázať, že aj v tomto prípade má naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe, čo však neučinil. Žalovaní sa dozvedeli o vyššie uvedenej skutočnosti
ex post, a len náhodou po vynesení rozsudku; tým aj ich námietka o absencii naliehavého právneho

záujmu žalobcu vo svetle tejto skutočnosti sa jednoznačne preukázala. Tým, že žalobca previedol svoj
spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, v spore zanikla aj jeho aktívna vecne legitimácia a to dňom
prevodu spoluvlastníckeho podielu. Prevodom spoluvlastníctva aktívna vecná legitimácia prešla na jeho
právneho nástupcu, t.j. na V. P., ktorý však nie je stranou sporu (poukaz na rozhodnutie NS SR sp. zn.
3 Cdo 239/2012). Ako dôkaz priložili výpis z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Y. H. pred prevodom a LV

po prevode spoluvlastníckeho podielu.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie

je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie § 387 CSP.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol, z toho dôvodu, že nárok

žalobcu je premlčaný a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo dostatočnom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo

vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, keď citoval právny predpis, ktorý aj správne aplikoval a pretože v
celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci o premlčaní uplatneného nároku žalobcu, keď vec aj
v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.

Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť
a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

12. Podľa § 140 Občianskeho zákonník, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone

predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

13. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,

je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.

14. Ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka zakladá domnienku, že ak ide o niektorý z dôvodov
neplatnosti právneho úkonu, ktoré sú taxatívne uvedené v odseku 1 tohto ustanovenia, považuje sa

právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, nedovolá neplatnosti právneho
úkonu. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti je právnym úkonom, ktorý musí vyjadrovať ako skutočnosť,
že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti, tak aj vadu právneho úkonu, ktorá v danej konkrétnej veci
jeho relatívnu neplatnosť spôsobila. Zákon tu ponecháva uplatnenie relatívnej neplatnosti na vôli osoby
dotknutej vadným právnym úkonom. Nepostačuje však, pokiaľ na tuto neplatnosť v súdnom konaní
len upozorní; to ešte neznamená, že sa relatívnej neplatnosti dovoláva. To však neznamená, že by

sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu bolo potrebné dovolávať v samostatnom
konaní. V začatom súdnom konaní otázka relatívnej neplatnosti právneho úkonu je potom riešená ako
otázka predbežná, avšak za situácie, keď sa jej dotknutý účastník účinným spôsobom dovolal. Právne
účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú doručením prejavu vôle všetkým
subjektom (účastníkom) neplatného právneho úkonu. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho

úkonu podlieha premlčaniu, toto právo sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína bežať
odo dňa, keď právo mohlo byť vykonané po prvý krát (§ 101 Občiansky zákonník), pozri rozsudok NS
SR sp. zn. 3Cdo/187/2006.

15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa toto právo mohlo vykonať prvý raz.

16. Inštitút premlčania má viesť oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje
právovzákonomstanovenýchlehotách.Zmyslomtohtoinštitútujezvýšenieistotyvprávnychvzťahocha
o aj za cenu strany vynútiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku

ktorého súdnu vymáhateľnosť nároku možno vyvrátiť vznesením námietky premlčania. Premlčanie je
teda kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že
by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva
námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v
dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo samo o sebe

nezaniká, len sa oslabuje.

17. Vo všeobecnosti možno uviesť, že spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva
(§ 140 Občianskeho zákonníka), má pri porušení jeho predkupného práva na výber, či sa bude na súde
domáhať určenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu (§ 40a Občianskeho zákonníka); či sa

bude domáhať voči nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za
rovnakých podmienok; alebo sa uspokojí s tým, že mu zostáva zachované predkupné právo, avšak už
voči nadobúdateľovi. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vyplývajúce z ust. § 40a
Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti podľa § 140 Občianskeho zákonníka, sa premlčuje
vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Treba

zdôrazniť, že všeobecná trojročná premlčacia doba podľa tohto ustanovenia plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz, a začína plynúť objektívne.

18. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné

osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje povinnosti. Zásada hospodárnosti konania
vedie konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom
na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej,
bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (pozri R 29/1983 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1
Cdo 82/2009, 1 Cdo 43/2009, 2 Cdo 194/2011, 3 Cdo 231/2009, 3 Cdo 187/2013, 7 Cdo 305/2014),

preto sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že v dôvodoch rozsudku sa okresný súd
nevysporiadal s dôvodnosťou žaloby, keďže podľa odvolacieho súdu okresný súd postupoval správne,
keď sa prednostne zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej 1/, ktorú správne
považoval za dôvodnú.19. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu je jednostranný hmotno-právny právny úkon adresovaný
účastníkom právneho úkonu a možno ho urobiť oznámením alebo námietkou, a to aj ústne. Tento prejav

vôlemusívyjadrovaťjednakskutočnosť,žeide ouplatnenierelatívnejneplatnostiatiežajkonkrétnu
vadu právneho úkonu, ktorá má v danej veci relatívnu neplatnosť za následok. Relatívnu neplatnosť
možno uplatniť aj priamo v civilnom sporovom konaní žalobou (prípadne vzájomnou žalobou),
ktorá bola riadne doručená strane sporu (ako účastníkovi právneho úkonu), proti ktorej dovolanie
sa neplatnosti právneho úkonu smeruje. Pokiaľ ide o dvojstranné a viacstranné právne úkony, musí

sa dotknutý účastník úkonu dovolávať neplatnosti voči všetkým ostatným účastníkom. Právne účinky
dovolania sa neplatnosti právneho úkonu (nastupujúce vždy ex tunc) nastávajú okamihom, keď dôjde
účastníkom právneho úkonu dovolanie vo forme oznámenia neplatného právneho úkonu adresovaného
buď druhému účastníkovi, resp. ostatným účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu, alebo ak
sa dovoláva neplatnosti tretia osoba, všetkým účastníkom právneho úkonu.

20. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním správne ustálil, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo dňa
5.10.2012. Odvolateľ nespochybnil záver okresného súdu, že voči žalovanej 1/ sa žalobca nedovolal
neplatnosti právneho úkonu písomne vôbec, že voči žalovanému 2/ sa nedovolal platne neplatnosti
právneho úkonu listom zo dňa 30.7.2015 (v oboch prípadoch pred podaním žaloby), a že žaloba
bola žalovanej 1/ doručená dňa 8.10.2015 a žalovanému 2/ dňa 16.10.2015 (keď iba chybou v písaní

okresný súd uviedol dátum 6.10.2015), pričom žalobca doručil žalobu okresnému súdu dňa 10.9.2015.
Všeobecná trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu tak začala
plynúťdňomnasledujúcimpouzavretíkúpnejzmluvy,t.j.dňa6.10.2012auplynula6.10.2015.Správnyje
tiež právny záver súdu prvej inštancie, že právo žalobcu dovolať sa relatívnej neplatnosti tohto právneho
úkonu sa premlčalo, pretože tak ak je už uvedené vyššie žaloba bola žalovanej 1/ doručená okresným

súdom dňa 8.10.2015 (doručenka na čl. 14 spisu) a žalovanému 2/ dňa 16.10.2015 (doručenka na
č.l. 14 spisu; v rozsudku je nesprávne uvedený dátum 6.10.2015, čo však nemalo vplyv na správnosť
rozhodnutia okresného súdu), teda po uplynutí premlčacej doby. Pre posúdenie veci je podstatné,
že dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je hmotnoprávny úkon adresovaný účastníkom
právneho úkonu, a nie voči súdu. Preto právne následky (účinky) relatívnej neplatnosti právneho

úkonu nenastali doručením žaloby zo strany žalobcu na okresný súd, ale účinky dovolania sa relatívnej
neplatnosti nastávajú a stávajú sa perfektnými až dôjdením tohto prejavu vôle - dovolania sa všetkým
účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. V prejednávanej veci tak tomu bolo až doručením
žaloby žalovaným 1/ a 2/, po uplynutí premlčacej doby. Z dôvodu vznesenej námietky premlčania
preto súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.

21. Odvolací súd poukazuje na to, že právo dovolať sa neplatnosti podlieha premlčaniu, pretože v
súvislosti s § 40a Občianskeho zákonníka nie je uvedené inak, premlčacia doba je trojročná (§ 101
Občianskeho zákonníka). Okresný súd správne vychádzal z § podľa ktorého všeobecná trojročná
premlčacia doba plynie odo dňa, kedy mohlo právo byť vykonané po prvý raz a táto začína plynúť

objektívne. Týmto dňom je zásadne deň, kedy bolo možné právo vykonať (podaním žaloby na súde),
teda kedy je žalovateľné. Je to časový okamih, kedy sa subjektívne právo transformuje do nároku
oprávneného dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. V danom prípade to znamená, že nárok
uplatniť relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy bolo možné nasledujúci deň po uzavretí predmetnej kúpnej
zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 5.10.2012, t.j. 6.10.2012, kedy došlo k porušeniu práva žalobcu (§ 140

Občianskeho zákonníka). Márne uplynutie trojročnej premlčacej doby má za následok, že sa nemožno
s úspechom dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ak bola vznesená námietka premlčania.
Právny úkon naďalej trpí vadou, aj keď treba naň pozerať ako na platný právny úkon so všetkými
následkami. A ohľadom na uvedené odvolací súd nesúhlasí s námietkou, že 3-ročneá premlčacia doba
uplynula dňa 5.10.2015, a že začala plynúť dňa 5.10.2012.

22. V súvislosti s námietkou žalobcu, že dňa 10.9.2015, kedy podal žalobu na okresný súd uplatnil svoje
právo dovolania sa neplatnosti právneho úkonu a tejto neplatnosti sa dovolal voči obom účastníkom
právneho úkonu sa odvolací súd aj s poukazom na záver v odseku 21 nestotožňuje. Dovolanie sa
relatívnej neplatnosti úkonu sa musí uplatniť voči všetkým účastníkom právneho úkonu, pričom právne

účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú až okamihom, keď tento prejav
vôle dôjde všetkým účastníkom právneho úkonu relatívnej neplatnosti, ktorého sa žalobca dovoláva. V
tomto smere okresný súd správne postupoval s poukazom na § 124 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 podľa §
41 ods. 3 OSP), keď síce uskutočniť hmotnoprávny úkon možno aj žalobou, avšak jeho účinky nastanúaž okamihom doručenia takejto žaloby stranám sporu, ktorí boli účastníkmi právneho úkonu, v danej
veci žalovanej 1/ a žalovanému 2/. Pričom aj samotný žalobca sa v odvolaní stotožnil so záverom, že
dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu ako hmotnoprávny úkon nadobúda právne účinky v momente,

keď dôjde účastníkovi, avšak už nesprávne uviedol, že k tomu dôjde nepochybne doručením žaloby na
súd so správne vymedzeným okruhom strán konania.

23.Ustanovenie§101Občianskehozákonníkaupravujevšeobecnúdĺžkupremlčacejdoby,ktoráplatívo
všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu

dobu. Všeobecná premlčacia doba je stanovená v dĺžke troch rokov a plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné uplatniť podaním žaloby
na súde. Vo väčšine prípadov nastáva zročnosťou dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník začať s plnením dlhu.
Akonáhle začala plynúť premlčacia doba, uplynie do konca, pokiaľ nenastane taká skutočnosť, ktorá
by nepretržitosť jej behu mohla ovplyvniť. V dôsledku tejto skutočnosti môže nastať zastavenie alebo
prerušenie plynutia premlčacej doby. Vzhľadom na to, že ide o významný zásah, vyvolávajúci vážne

právne následky, k zastaveniu alebo prerušeniu plynutia môže dôjsť len vtedy, ak to ustanovuje zákon.

24. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde

alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

25. Ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka upravuje spočívanie premlčania iba v tom prípade,
ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom
konaní riadne pokračuje. Za uplatnenie práva, ktorého cieľom je zachovanie premlčacej doby, je treba

považovať len taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby bolo rozhodnuté o existencii daného
práva. V začatom konaní riadne pokračuje ten účastník, ktorý nebráni svojimi procesnými úkonmi jeho
náležitému priebehu tak, aby toto konanie mohlo skončiť meritórnym rozhodnutím. Ak bolo občianske
súdne konanie o uplatnenom práve v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania zastavené,
nastáva stav, ako keby ku konaniu vôbec nedošlo. Pri posudzovaní veci z hľadiska ustanovenia § 112

Občianskeho zákonníka je potom treba dospieť k záveru, že v konaní nebolo riadne pokračované. Z
toho vyplýva, že k spočívaniu premlčania nedošlo. Účastník (veriteľ) môže uplatniť to isté právo na
súde znova, premlčacia doba však plynie od svojho začiatku, teda aj so započítaním doby, počas ktorej
prebiehalo skoršie zastavené súdne konanie.

26. Ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka upravuje spočívanie premlčania iba v tom prípade,
ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom
konaní riadne pokračuje. Za uplatnenie práva, ktorého cieľom je zachovanie premlčacej doby, treba
považovať úkon oprávneného smerujúci k tomu, aby bolo rozhodnuté o existencii daného práva. Právo
na náhradu škody sa v občianskoprávnom konaní uplatňuje žalobou (v trestnom konaní uplatnením

nároku poškodeného v tzv. adhéznom konaní).

27. V súvislosti s námietkou žalobcu, ktorá vyplýva z jeho odvolania, že k premlčaniu jeho práva dovolať
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemohli dôjsť, pretože podaním žaloby na okresný súd sa
prerušilo plynutie premlčacej doby, odvolací súd konštatuje, že s touto sa nestotožňuje.

28. Občiansky zákonník v ustanovení § 112 upravuje zastavenie plynutia premlčacej doby v prípade, ak
veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní
riadne pokračuje. Premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Uplatnením práva sa
rozumie uplatnenie na súde v civilnom konaní, ale aj v trestnom, v priestupkovom alebo v obdobnom

konaní. Za uplatnenie práva podľa § 112 Občianskeho zákonníka sa považuje taký úkon oprávneného,
ktorý smeruje k tomu, aby bolo rozhodnuté o jeho práve; najmä žalobou na plnenie (§ 137 písm. a/
CSP), vzájomnou žalobou (§ 147 CSP), návrhom na započítanie (§ 147 ods. 2 CSP).

29. Citované zákonné ustanovenie v odseku 24 sa týka (žalôb) na plnenie podľa § 137 písm. a)

CSP, a nie určovacích žalôb podľa § 137 písm. c) CSP (resp. písm. d/), akou je aj prejednávaná
žaloba. Podanie určovacej žaloby na súd tak nemá žiadny vplyv na začiatok a plynutie premlčacej
doby, t.j. podaním žaloby žalobcu o určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy nedošlo k zastaveniu
(prerušeniu) premlčacej doby.30. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu poukaz na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Cdo/102/2003
odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa ním osobitne

vysporiadavať, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu považoval za vecne
správne, keď má za to, že odvolateľ mal zrejme na mysli rozhodnutie sp. zn. 29Odo/102/2003. I podľa už
konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každújednupoznámku,čipripomienkuúčastníkakonania,ktorýjunastolil.Jevšaknevyhnutné,abybolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia
ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už
nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

31. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol,
rozhodol vecne správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa,
s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok, včítane správneho závislého výroku o náhrade
trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutého) potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).