Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17Cpr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815200857
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3815200857.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci žalobcu: Slovenská

republika - Ozbrojené sily Slovenskej republiky, za ktoré koná Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,
Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, IČO: 30 845 572, proti žalovanému: H. Y., narodený X.X.XXXX, bytom
K. ulica XXX/XX, XXX XX S., o zaplatenie 1.180,70 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania 70,50 eur, ktoré mu je povinný zaplatiť
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia 1.180,70 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v
sadzbe 5,05 % ročne od podania žaloby do zaplatenia a náhrady trov konania. Tvrdil, že so žalovaným

uzavrel dohodu, na základe ktorej mu bol poskytnutý výcvik a za to sa žalovaný zaviazal zotrvať v
služobnom pomere; to však nesplnil a za to mal podľa dohody uhradiť náklady za výcvik v žalobe
uvedenej výške. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pričom sa bránil tým, že nie je daná právomoc súdu
rozhodnúť o v žalobe uplatnenom nároku a v služobnom pomere profesionálneho vojaka chcel zotrvať.
2. Súd vykonal dokazovanie všetkými stranami navrhnutými dôkazmi, a to personálny rozkaz (čl. 4 - 5),
dohoda o úhrade nákladov (čl. 6 - 8), personálny rozkaz (čl. 9 - 12), rozhodnutie náčelníka generálneho
štábu (čl. 13 - 23), rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 9.12.2014 č.k. 5S/48/2014-51 (čl. 31 - 35),

rozsudky v konaní na Krajskom súde v Bratislave sp.zn. 5S/45/2014 (čl. 86 - 96), podanie žalobcu
personálnemu úradu (čl. 62), z ktorých mal zistený nasledovný, medzi stranami nesporný, skutkový stav:
3. Dňa 12.4.2012 žalovaný ako občan uzavrel s riaditeľom Personálneho úradu Liptovský Mikuláš
dohodupodľa§18aods.1zákonač.346/2005Z.z.oštátnejslužbeprofesionálnychvojakovozbrojených
síl Slovenskej republiky v znení neskorších vojakov (ďalej len „zákon o službe vojakov“). V tejto dohode
bolo dojednané podľa § 18 ods. 2 zákona o štátnej službe vojakov, že výcvikovým zariadením bude
Prápor výcviku Martin; výcvik bude trvať od 12.4.2012 do 15.6.2012; žalovaný sa zaväzuje uhradiť

služobnému úradu náklady vynaložené na naturálne a finančné zabezpečenie jeho výcviku najviac vo
výške 1.180,70 eur, (i) ak jeho služobný pomer profesionálneho vojaka skončí podľa § 70 ods. 1 písm. d)
až g) zákona o službe o vojakov alebo (ii) aj vtedy ak, nezotrvá po určenú dobu v dočasnej štátnej službe.
Personálnym rozkazom z 7.6.2012 bol žalobca od 16.6.2012 vymenovaný do dočasnej štátnej služby
akovodičvovojenskejhodnostivojakdruhéhostupňastým,žedočasnáštátnaslužbatrvádo15.6.2018.
Personálnym rozkazom z 16.9.2013 bol žalovaný prepustený zo služobného pomeru profesionálneho
vojaka z dôvodu podľa § 70 ods. 2 písm. d) zákona o službe vojakov, keďže 20.6.2013 viedol mimo

službysvojeosobnémotorovévozidlo,pričommubolovdychuzistených0,39mg/lalkoholu.Protitomuto
rozhodnutiu sa žalovaný odvolal, pričom jeho odvolanie bolo rozhodnutím náčelníka Generálneho štábu
ozbrojených síl Slovenskej republiky z 7.1.2014 zamietnuté. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovanýžalobu,ktorábolarozsudkomKrajskéhosúduvBratislavez5.5.2015vspojenísrozsudkomNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 28.6.2017 zamietnutá.
4. Uvedené skutkové zistenia súd právne posúdil nasledovne. Podľa § 18a zákona o službe vojakov

pri prijatí občana do prípravnej štátnej služby občan a vedúci služobného úradu uzatvoria písomnú
dohoduoúhradenákladovvynaloženýchnanaturálneafinančnézabezpečenievýcvikuprofesionálneho
vojaka počas výkonu prípravnej štátnej služby, pričom náležitosťou tejto dohody je záväzok občana
uhradiťslužobnémuúradunákladyvynaloženénanaturálneafinančnézabezpečeniejehovýcviku,aksa
služobný pomer profesionálneho vojaka skončí podľa § 70 ods. 1 písm. d) až g), alebo ak profesionálny

vojak nezotrvá v dočasnej štátnej službe po určenú dobu. Dohoda musí obsahovať najvyššiu sumu
úhrady vynaložených nákladov, pričom určenie sumy úhrady nákladov má ustanoviť všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Výnosom ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorého
vydanie a následná zmena bola oznámená v Zbierke zákonov pod č. 535/2007 Z.z. a č. 482/2008 Z.z.
bolo stanovené, že suma úhrady nákladov vynaložených na naturálne zabezpečenie za jeden mesiac
výcviku je 248,95 eur a suma úhrady nákladov vynaložených na finančné zabezpečenie výcviku za

jeden mesiac výcviku je suma zodpovedajúca 50 % hodnostného platu vojaka druhého stupňa v prvom
platovom stupni. V roku 2012 predstavoval hodnostný plat vojaka 2. stupňa v prvom platovom stupni
592 eur.
5. Z uvedeného je zrejmé, že § 18a zákona o štátnej službe vojakov a tomu zodpovedajúca dohoda
rozlišuje dva druhy skutkových podstát, ktorých naplnenie má za následok vznik povinnosti občana

uhradiť náklady vynaložené na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka.
Na strane jednej sú to skutkové podstaty, ktorých naplnenie je podmienkou obligatórneho ukončenia
služobného pomeru profesionálneho vojaka, v prípade ktorých je žalobca povinný bez ďalšieho ukončiť
služobný pomer. Ide o prípady podľa § 70 ods. 1 písm. d) až g), pri ktorých je celkom vylúčené, aby
občan pokračoval vo výkone služby profesionálneho vojaka: (i) závažným spôsobom porušil základnú

povinnosť alebo porušil zákaz ustanovený zákonom o službe vojakov; (ii) podľa platného služobného
hodnotenia je hodnotený ako nespôsobilý vykonávať štátnu službu; (iii) bol právoplatne odsúdený za
prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, alebo za zločin, aj keď sa na neho hľadí akoby nebol
odsúdený, bez ohľadu na to, či bolo toto odsúdenie zahladené a (iv) prestal spĺňať niektorú z podmienok
podľa zákona o službe vojakov a nie je pre neho v štátnej službe iná funkcia, do ktorej by mohol

byť ustanovený. Na strane druhej je skutková podstata vyjadrená ako nezotrvanie v dočasnej štátnej
službe po určenú dobu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že služobný pomer žalovaného skončil
podľa § 70 ods. 2 písm. d) zákona o službe vojakov, podľa ktorého služobný pomer profesionálneho
vojaka možno skončiť prepustením, ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, čoho sa žalovaný
dopustil. Následkom tohto jeho konania bola možnosť, nie povinnosť skončiť so žalovaným služobný

pomer. K tomu aj došlo, a to napriek tomu, že žalovaný mal a prejavoval svoj záujem zotrvať v služobnom
pomere. Tento stav nemožno stotožniť s tým, že žalovaný nezotrval v služobnom pomere. Nezotrvaním
v služobnom pomere treba rozumieť taký stav, v ktorom príčinou skončenia služobného pomeru je
konanie profesionálneho vojaka, ktorý aktívne prejaví svoju vôľu ďalej nebyť v služobnom pomere či už
faktickou absenciou pri výkone služby alebo tak, ako to predpokladá § 70 ods. 2 písm. a) zákona o službe

vojakov, podľa ktorého služobný pomer profesionálneho vojaka možno skončiť prepustením, ak požiadal
o skončenie služobného pomeru pred uplynutím dohodnutej doby. K tomu treba uviesť, že ak by zákon
a tomu zodpovedajúca dohoda mienila postihovať vojakov povinnosťou náhrady nákladov za výcvik aj
zo všetkých ostatných dôvodov podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona o službe vojakov, boli by tieto skutkové
podstaty (spojené z menej závažným porušením povinností vojakov a stratou určitých schopností)

osobitne vyjadrené § 18a zákona o službe vojakov a tomu zodpovedajúcej dohode.. Žalovaný svojím
konaním nenaplnil žiadnu z podstát podľa § 70 ods. 1 písm. d) až g) zákona o službe vojakov a nenaplnil
ani skutkovú podstatu nezotrvania v dočasnej štátnej službe, keďže rozhodnutie ukončiť s ním pomer
dočasnej štátnej služby bolo rozhodnutím žalobcu napriek zrejmej vôli žalovaného zotrvať v služobnom
pomere. Preto súd žalobu zamietol.

6. Voči uplatnenému nároku nebola dôvodná procesná obrana žalovaného spočívajúca v tom, že súd
nemá právomoc rozhodovať o uplatnenom nároku. Súd sa pri posúdení tejto otázky stotožnil s názorom
vyjadreným v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave z 9.12.2014, č.k.5S/48/2014-51, podľa ktorého
riaditeľovi Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky nevyplýva zo žiadneho ustanovenia
zákonaoslužbevojakovprávomocrozhodnúťopovinnostináhradynákladovvynaloženýchnanaturálne

a finančné zabezpečenie občana, ktorý sa má stať profesionálnym vojakom. Preto bola v tejto veci daná
právomoc súdu rozhodnúť o žalobe, keďže ide o súkromnoprávny spor podľa § 3 Civilného sporového
poriadku.7. Vzhľadom na zamietnutie žaloby súd o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
tak, že náhradu trov konania priznal žalovanému, ktorému vznikli trovy konania zaplatením súdneho
poplatku za podaný odpor 70,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho
sa odvolateľ domáhal.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.