Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/30/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119202619
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8119202619.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne Q.. I. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. B. XXX, XXX XX V., právne zastúpenej Advokátska kancelária Peter Rak, s.r.o. so sídlom
Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 50581121, proti žalovanému V.. Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. B. XXX, XXX XX V., právne zastúpený JUDr. Ladislavom Riedlom, Advokátska kancelária so sídlom
Konštantínova 3308/6, 080 01 Prešov, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 32C/6/2019-47 zo dňa 7.2.2019 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia.
Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému, aby dočasne nevstupoval do
rodinného domu, súpisné číslo XXX, postavenom na parcele číslo XXX/XX, evidovanom na LV č. XXXX,
v obci Q. Š., okres V.. Uložil žalobkyni, aby v spore žalobkyne Q.. I. Z.Á., rod. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. Š. XXX, XXX XX V., proti žalovanému V.. Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Š. XXX, XXX
XX V., o vylúčenie žalovaného z užívania domu súpisné číslo XXX, postavenom na parcele číslo XXX/
XX, evidovanom na LV č. XXXX, v obci Q. Š., okres V., v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia podala na Okresnom súde Prešov žalobu vo veci samej.
2. V odôvodnení poukázal na dôvody návrhu, obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval,
citoval ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. e), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, §
334, § 336 ods. 1-3 Civilného sporového poriadku a uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Prešov
č. k. 29P/152/2018-47 zo dňa 17.12.2018 bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené a bola
schválená rodičovská dohoda ohľadom mal. I., nar. XX.XX.XXXX a mal. I. nar. XX.XX.XXXX. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2019. Zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby zo dňa
25.01.2019 vyplýva, že žalovaný privolal rýchlu zdravotnú službu, lebo mu žalobkyňa dávala fúkať. Po
príchode rýchlej zdravotnej služby bola žalobkyňa kľudná, agresívna nebola. Dňa 27.1.2019 žalovaný
žalobkyňu fyzicky napadol, naliehal, aby sa k nemu vrátila. Násilným spôsobom po nej hádzal veci, pri
hádkach jej škrtil ruky a násilným spôsobom ju nútil k sexuálnemu styku. Svedkami útokov boli mal.
deti. Z LV č. XXXX k. ú. Q. Š., obec Q. Š., okres V. vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú vlastníkmi
parc. č. XXX/XX o výmere 554 m2 - orná pôda, parc. č. XXX/XX o výmere 117 m2 - zastavaná plocha
a nádvorie a stavby - rodinného domu súpisné č. XXX postaveného na pozemku parc. č. XXX/XX v
podiele 1/1 na základe kúpnej zmluvy V XXX/XXXX. Ďalej súd poukázal na to, že žalovaný podal
na žalobkyňu dňa 31.07.2018 oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z dôvodu
verbálnych úrokov na jeho osobu zo strany manželky a svokry. Zo záznamu o podaní vysvetlenia
žalobkyňou k priestupku žalobkyňa priznala, že so žalovaným majú napäté vzťahy odvtedy, čo na
dovolenke v D. zistila, že má mimomanželský vzťah. Uviedla, že stále za ňou chodí, vyhráža sa jej,že príde o dom, o deti. Poprela tvrdenia o užívaní alkoholu, ako aj, že nie je voči nemu agresívna,
nenapadá ho verbálne ani fyzicky. Dňa 05.10.2018 podal žalovaný na žalobkyňu ďalšie oznámenie o
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z dôvodu, že žalobkyňa spolu so svojou matkou sa mu
vysmievali a vulgárne nadávali, vyháňali ho z domu. Dňa 15.10.2018 žalovaný podal na žalobkyňu
oznámenie o priestupku z dôvodu, že mu mala vysypať oblečenie z kufra, ktoré mal nachystané a mala
mu spoločne so svokrou vulgárne nadávať pod vplyvom alkoholu. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na
lekársku správu zo dňa 26.01.2019, z ktorej vyplýva, že matka žalobkyne bola privezená do nemocnice
rýchlou zdravotnou službou pre silné bolesti hlavy a závraty, kde uviedla, že je momentálne pod väčším
psychickým tlakom - zať v rozvodovom konaní včera privolal políciu, aj záchranku bez ich vedomia, aby
ich zobrali. Zo správy z diagnostického psychologického vyšetrenia zo dňa 21.11.2018 vyplýva, že mal.
I. má rizikovú zdravotnú anamnézu a narušenú komunikačnú schopnosť. Zároveň súd prvej inštancie
poukázal na čestné vyhlásenie matky žalobkyne zo dňa 24.09.2018, z ktorého okrem iného vyplýva,
že po predaji svojho rodinného domu prispela dcére na kúpu domu sumou 15.000 eur a každý mesiac
im prispieva sumou 300 eur na splátku hypotéky rodinného domu. S dcérou sa dohodli, že v tomto
dome dožije a postarajú sa o ňu. Dcére manžel po tom, čo sa dozvedel o návrhu na rozvod manželstva
vyhlásil, že v tomto dome neostane kameň na kameni a jej dcéra z neho nič nedostane. Dcére, ako aj
jej sa vyhráža a ona sa oprávnene bojí o svoje bývanie a dožitie, ako aj o budúcnosť dcéry.
3. Súd prvej inštancie následne uviedol, že podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme
predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie nie je
konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov. Pred nariadením neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku preto postačuje, ak je
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí
ako nanajvýš pravdepodobná. Súd prvej inštancie zdôraznil, že aplikácia neodkladného opatrenia v
zmysle § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku je aktuálnym a účinným prostriedkom
preventívneho riešenia problematiky násilia, účelom ktorého je eliminovať kontakt páchateľa domáceho
násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Poukázal na Deklaráciu o
odstránení násilia páchaného na ženách, ktorá bola schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993,
podľa ktorej je násilím akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo
psychickej ujme alebo zraneniu vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania, alebo svojvoľného
obmedzovania slobody, a to vo verejnom, či súkromnom živote (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn.5MCdo/10/2012). Súd prvej inštancie považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
za opodstatnený, lebo žalobkyňa dostatočne opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že vzťah medzi žalobkyňou a
žalovaným je vyhrotený, napätý a dochádza medzi nimi ku konfliktom, čo negatívne vplýva na maloleté
deti, neprispieva k ich zdravému pokojnému vývinu a narúša osobnú integritu žalobkyne. Správanie
sa žalovaného podľa tvrdenia žalobkyne môže naznačovať, že sa jedná o formu psychického nátlaku
a fyzického napádania s pocitom hroziaceho nebezpečenstva žalobkyne a maloletých detí. Aj keď
na strane žalobkyne ide len o tvrdenia, vydanie neodkladného opatrenia predpokladá iba osvedčenie
nároku, a to z dôvodu, aby nedošlo k vážnejším škodám a ohrozeniam na zdraví, a preto súd prvej
inštancie nariadil neodkladné opatrenie. Zároveň uložil žalobkyni povinnosť podať v lehote 30 dní od
právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej s tým, že ak žaloba nebude podaná, súd v zmysle § 336
ods. 3 Civilného sporového poriadku aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.
4. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalovaný. Namietal vyhovujúci výrok
o nariadení neodkladného opatrenia z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu a nesprávneho
právneho posúdenia. Uviedol, že nikdy fyzicky nenapadol žalobkyňu, nikdy jeho správanie nebolo
predmetom policajného vyšetrenia, ani priestupkového konania. Podanú žalobu považoval za fabuláciu,
ktorú vníma ako neuveriteľnú krivdu voči jeho osobe s tým , že na základe klamstiev bol vykázaný
z vlastného obydlia. Poukázal na to, že pre uloženie povinnosti dočasne nevstupovať do bytu zákon
vyžaduje preukázanie dôvodného podozrenia z násilia. Z jeho strany k žiadnemu násiliu nedošlo.
Uviedol, že žalobkyňa pracuje ako vedúca sestra, zároveň ide o ťažkú alkoholičku, čo má negatívny
dopad na jej osobnosť. Potvrdil, že on, aj maloleté deti správaním žalobkyne trpia, čo podnecuje aj
jej matka neustálym verbálnym atakovaním jeho osoby spôsobom nevhodným. Poukázal na nahrávkuvyjadrovania sa matky žalobkyne pred päťročným synom, aby si súd urobil obraz, v akých psychicky
ťažkých podmienkach žije s deťmi z dôvodu správania sa žalobkyne a jej matky. Ďalej uviedol, že dňa
8.2.2019 si našiel svoje osobné veci pred rodinným domom večer o pol 9 zbalené v kufri a vreciach,
čím došlo k spáchaniu trestného činu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku. Za tým účelom
bola privolaná aj policajná hliadka. Dňa 18.2.2019 si chcel vziať ďalšie osobné veci, avšak nebolo mu
sprístupnenéísťdorodinnéhodomu.Napadnutérozhodnutiepovažovalzaarbitrárnestým,žezdôraznil,
že proti žalobkyni je päť priestupkových konaní a on sa ani raz neuchýlil k vyhodeniu žalobkyne z domu,
ani jej neprivodil trestnoprávne sankcie. Nariadenie neodkladného opatrenia považoval založené na lsti
a klamstve s tým, že mu je ako otcovi rodiny zamedzený prístup do jeho domácnosti, k deťom, ktoré
sú vystavené excesnému správaniu sa psychicky labilnej žalobkyne. Zároveň poukázal na incident zo
dňa 25.1.2019, kde žalobkyňa bola opitá, fyzicky napadla ich syna I. a následne i jeho. Žiadal, aby bol
dodržaný postup podľa § 334 Civilného sporového poriadku, lebo dôvody na jeho nariadenia odpadli a
ani nikdy nevznikli. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie.
5. Právny zástupca žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalovaného
nepovažuje za dôvodné, a preto navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Poukázal na okolnosti týkajúce
saprevzatiasiosobnýchvecížalovanýmzrodinnéhodomudňa13.2.2019,ďalejnaokolnostitýkajúcesa
ich spoločného spolužitia v rodinnom dome, na obťažovanie žalobkyne, dcéry I. žalovaným telefonicky
dennodenne, čo je na nevydržanie, ďalej poukázal na extrémne vyhrotené vzťahy matky žalobkyne so
žalovaným s tým, že tvrdenia uvádzané v bode 17 odvolania považoval za klamstvá a manipulácie.
Zdôraznil, že žalovaný žalobkyňu ohovára na úradoch, u kolegov, známych a všetci už toho majú dosť,
aj samotní policajti. Skonštatoval, že u žalovaného sa jedná o jasné domáce násilie, psychické týranie,
šikanu a prenasledovanie, a preto je tu dôvodná obava, že keby žalovaný bol s nimi v dome, pokračoval
by v psychickom terore s úmyslom pomstiť sa žalobkyni. Poukázal na vyjadrenie dcéry I. a matky, ktoré
podania sú súčasťou podaného vyjadrenia, ako aj na snahu žalobkyne o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Podotkol, že existencia neodkladného opatrenia pomôže vyriešiť konečné
usporiadanie vzťahov a umožniť žalovanému sa odpútať od žalobkyne a začať nový život. Navrhol
potvrdiť napadnuté uznesenie. Súčasťou podaného odvolania sú čestné vyhlásenie V. S., I. Z., ako aj
návrh o mimosúdny zmier v rámci uzatvorenia dohody o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov,odpoveďžalovanéhonanávrhnavyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctva astanovisko
Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej
len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie právneho zástupcu žalovaného nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.
Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj posúdením
procesných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.
7. Uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia
veci odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie,
že zákonné procesné podmienky, a to nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov bola žalobkyňou
preukázaná dostatočne v rámci dôvodov podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z
ktorých nepochybne vyplýva, že vzťahy v rodine sú vážne rozvrátené. Napokon aj z tvrdení uvedených
žalovaným v odvolaní vyplýva, že k nezhodám medzi stranami sporu dochádza, lebo on sám podáva
trestné oznámenia na žalobkyňu z dôvodu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Súčasťou
podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú aj listinné dôkazy, z ktorých záznamovnepochybne vyplýva, že ku konfliktom medzi stranami dochádza. Situácia je vážna aj s prihliadnutím
k tomu, že v spoločnej domácnosti so stranami sporu bývajú ich maloleté deti, čo negatívne vplýva na
ich zdravý, psychický a fyzický vývin. Na tieto skutočnosti súd prvej inštancie správne poukázal a ich
zohľadnil, pričom vychádzal z incidentov ku ktorým došlo v dňoch 25.1.2019 a 27.1.2019, i napriek
predchádzajúcim konfliktom a nezhodám dlhšie trvajúcim. Je nesporné, že žalobkyňa subjektívne
pociťuje hrozbu z psychického nátlaku a ohrozovania zo strany žalovaného, a s prihliadnutím na
skutkové okolnosti danej veci, preto odvolací súd považoval za osvedčenú nevyhnutnosť dočasnej
úpravy pomerov vzťahov medzi strany sporu.
8. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím procesným prostriedkom, ktorého účelom je dočasná
úprava pomerov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, aj keď len dočasnej
úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Z uvedeného charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti rozhodné pre
vydanie konečného rozhodnutia, ale je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako
aj osvedčiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je
to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia nanajvýš
pravdepodobné (napr. uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010).
Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného proti výroku o nariadení
neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie vo výroku o jeho nariadení potvrdil ako vecne správne v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd
rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobkyne
v odvolacom konaní vyplývajúcou z § 255 ods. 1 CSP. Z dôvodu, že žalobkyňa si trovy odvolacieho
konania neuplatnila, z obsahu spisu jej nevyplývajú, odvolací súd v záujme spravodlivého usporiadania
procesných nárokov strán sporu v súlade s princípom procesnej ekonómie (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl.
17 základných princípov CSP) žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.