Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. december 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4Csp/210/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206141
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8217206141.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom v spore žalobkyne: J. B., N.. XX.XX.XXXX,

A. W. X, zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie
neprijateľných zmluvných podmienok a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX z 01.03.2013 uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovaným, uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 10, v znení:
„Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči
veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v splátkach/e

tak, ako je to uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Časť poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšná
časť zahŕňa náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou
s tým spojenou.“ je n e p r i j a t e ľ n á .

II. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 990,- Eur s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 990,- Eur od 21.02.2018 do zaplatenia, to všetko v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyni voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.10.2017 domáhala určenia neprijateľnosti
zmluvnej podmienky obsiahnutej v bode 10. Všeobecných obchodných podmienok k Zmluve o úvere
č. XXXXXXXXX, ktorú so žalovaným uzavrela dňa 01.03.2013. Zároveň sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 990 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5

% ročne zo sumy 990 Eur odo dňa doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Podanú žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 01.03.2013 jej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 500 Eur za poplatok vo výške 420 Eur
s tým, že žalovanému ako veriteľovi bude na splatenie úveru zaplatená suma vo výške 920 Eur
v desiatich splátkach po 92 Eur. Žalobkyňa uhradila žalovanému na vrátenie úveru celkovo sumu
1 490 Eur. Za neprijateľnú podmienku považuje žalobkyňa ustanovenie Všeobecných obchodných

podmienok o poplatku vo výške 420 Eur, ktorý predstavuje dohodnutý úrok a náklady na vypracovanie
a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaný neposkytol
žalobkyni za tento poplatok žiadne reálne plnenie, čo podľa jej názoru spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka ako spotrebiteľa. Poskytnutý úveržalobkyňa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože Zmluva o úvere neobsahuje náležitosti
podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a), c), f), j), k) a y) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Podľa názoru žalobkyne je v Zmluve nesprávne uvedená RPMN vo výške 107,87 %, pričom táto v

skutočnosti predstavuje 331,65 %. Výška ročnej úrokovej sadzby podľa Zmluvy predstavuje 39,15 %,
pričom priemerná úroková sadzba obdobných úverov v rovnakom období predstavovala 10,68 % ročne.
Nakoľkožalovanýposkytolžalovanejúvervovýške500Euražalobkyňavprospechžalovanéhouhradila
sumu 1 490 Eur, domáha sa žalobkyňa zároveň vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 990
Eur. Prílohou žaloby bola Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 01.03.2013 spolu so všeobecnými

obchodnými podmienkami, výpis o úhradách úveru, doklad o vklade v hotovosti zo dňa 07.11.2014,
oznámenie o splatení úveru zo dňa 11.11.2014, výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver a tabuľka
priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny.

3. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 20.02.2018. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa
07.03.2018 žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, lebo nárok žalobkyne je premlčaný a ďalej

poukazoval na to, že žalobkyňa na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemá naliehavý právny
záujem s poukazom na ust. § 137 písm. c/ CSP. Ďalej poukazoval na to, že zo zmluvy o úvere nenastala
ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe
platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za
neplatnú a rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol, lebo nedošlo

k odstúpeniu od zmluvy ani jej zrušeniu a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.
Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podlieha zákonnej premlčacej lehote, a to subjektívnej 2-
ročnej lehote, ktorá začala plynúť, keď sa o bezdôvodnom obohatení žalobkyňa dozvedela, najneskôr do
troch rokov od vzniku bezdôvodného obohatenia, pričom táto lehota už márne uplynula dňa 07.11.2016.
Subjektívna premlčacia lehota začala žalobkyni plynúť dňa 19.11.2013, vzhľadom k skutočnosti, že od

tohtodňa(uhradenímistiny)malažalobkyňavedomosťobezdôvodnomobohatení,nakoľkožalovanému
uhrádzala sumy nad rámec istiny, ktorým sa hradili úroky a poplatky. Rozhodujúcim je zákon č.
129/2010 Z.z., ktorý priamo ustanovuje kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Bolo
by neprimeranou ochranou práva spotrebiteľa a porušením rovnosti strán sporu pokiaľ by bol začiatok
plynutiasubjektívnejpremlčacejdobyposunutýnadeň,kedysaspotrebiteľodsvojhoprávnehozástupcu

dozvedel, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. K administratívnemu poplatku poukázal
na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú
výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je
u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované
pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s

osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v
porovnaní s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie,
ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je
logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými
veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je

nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv
o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo
95/2005 publikované v Švestka, J., Spáčil, J.,Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. §
1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha : C. H.Beck, 2009, s. 67-68; pričom treba zdôrazniť, že ide o
najuznávanejší komentár v ČR, ktorého autormi sú sudcovia NS ČR). Neprijateľnosť administratívneho

poplatku zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne neuvádza, a preto je takýto poplatok prípustný.

4. Listom zo dňa 06.11.2018 žalobkyňa doručila súdu prehlásenie Združenia na ochranu občana
spotrebiteľaHOOSzodňa10.08.2017,podľaktoréhojejZdruženiedňa10.08.2017oznámilo,žeZmluva
o úvere je bezúročnou a bez poplatkov a obsahuje neprijateľné podmienky a odporučilo jej v tejto veci

obrátiť sa na advokáta.

5. Na ústne pojednávanie nariadené na 18.12.2018 sa žalovaný nedostavil (písomne sa ospravedlnil)
z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Súd v zmysle §
180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) otvoril pojednávanie a konal

v neprítomnosti žalovaného.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvy o úvere, všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, výpisom o úhradách úveru, dokladom o vklade v hotovosti zo dňa07.11.2014, oznámením o splatení úveru zo dňa 11.11.2014, výpočtom RPMN pre spotrebiteľský
úver, tabuľkou priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny a
prehlásením Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS z 10.08.2017 a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobkyňa a žalovaný dňa 01.03.2013 uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanej
poskytnutý úver vo výške 500 Eur, ktorý mala vrátiť o sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 420
Eur a celkovo zaplatiť 920 Eur v 10-mesačných splátkach po 92 Eur. Podľa oznámenia žalovaného zo
dňa 11.11.2014 úver žalovaná uhradila dňa 07.11.2014.

8. Podľa čl. 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku
v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je
uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v splátkach/e tak, ako je uvedené na prvej strane tejto
zmluvy. Časť poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšná časť zahŕňa náklady na vypracovanie a
uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobkyňa žiadala určiť

túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú z dôvodu, že žalovaný si nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie
sú spotrebiteľovi vopred známe nielen svojim obsahom, ale výška poplatku prevyšuje sumu, ktorú má
spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a nie je ničím odôvodnené, prečo poplatok závisí od výšky poskytnutého
úveru a prečo žalovaný žiada vyšší poplatok od spotrebiteľa, ktorému požičiava vyššiu sumu ako
od spotrebiteľa, ktorému požičiava menej. Ďalej poukazovala, že predmetná zmluvná podmienka už

bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/219/2013 a napriek tomu ju žalovaný naďalej používa,
čo vyplýva aj z konaní vedených na Krajského súdu v Prešove (sp. zn. 1Co/2/2015, sp. zn. 4Co/52/2015,
sp. zn. 17Co/50/2015).

9. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. a), c), f), j), k) a y) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: druh spotrebiteľského úveru, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť

reklamáciu alebo sťažnosť, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského
úveru na účely jeho splatenia, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov napríslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za

predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

13. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9
ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

14. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

16. Podľa § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby

sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

17. Podľa § 4 ods. 10 zákona č. 250/2007 Z. z., ak predávajúci porušuje povinnosť uloženú súdom alebo
osobitným predpisom zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky, považuje sa také konanie

za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho.

18.Podľa§4ods.2písm.a),b),c)zákonač.250/2007Z.z.,predávajúcinesmiea)ukladaťspotrebiteľovi
povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, c) používať nekalé obchodné
praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil (subjektívna lehota). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo. (objektívna lehota).

21. Podľa § 298 ods. 2 C.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez

návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.22. Podľa § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

23. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX z 01.03.2013 je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalovaný
vystupoval v postavení dodávateľa pri jej uzatváraní a konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľkou, keďže nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je teda nesporné, že na uvedený spotrebiteľský

úver sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch.

24. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje údaje o druhu poskytnutého
spotrebiteľského úveru; adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť; dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere; predpoklady použité na výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov; počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere

uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

25. Zmluva obsahuje údaj o RPMN, a to 107,87 %. Tento údaj o výške RPMN, je zjavne neprimerane

vysoký a nepravdivý. Z titulu úveru 500 Eur mala žalobkyňa vrátiť do 10 mesiacov o 420 Eur viac než jej
bolo vyplatené, celkové náklady žalobkyne sú 84 % z vyplatenej sumy. Podľa názoru súdu údaj o RPMN
nie je pravdivý. Žalobkyňa mala podľa zmluvy v desiatich mesačných splátkach uhradiť žalovanému
celkom sumu 920 Eur. RPMN v tomto prípade predstavuje 331,65 %.

26. Úver sa preto v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

27. Pozornosti súdu neunikla ani skutočnosť, že predložené vyhotovenie Zmluvy o úvere nie je
podpísané za žalovaného a rovnako tak ani za žalobcu, uvádza sa v nej len meno mandatára

žalovaného. Zákon o spotrebiteľských úveroch zakotvuje výlučne písomnú formu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Bez podpisu obidvoch zmluvných strán nie je stanovená forma dodržaná. Z
uvedeného dôvodu súd považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov aj v zmysle ust. §
11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch.

28. Naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľky pri určení neprijateľnej podmienky
spotrebiteľskej zmluvy vyplýva priam z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka i § 3 zákona č.
250/2007 Z. z. a napĺňa tým aj cieľ Smernice Rady č. 93/13/EHS zo 6.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, preto naliehavý právny záujem je daný aj z dôvodu právnej istoty v otázke
skutočnej výšky dlhu, a preto ho spotrebiteľ nemusí preukazovať. Taktiež to vyplýva z ust. § 298

C.s.p. Žalobkyňa potrebuje poznať výšku dlhu očisteného od nezákonnosti a neprijateľných zmluvných
podmienok, preto súd na námietku žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky neprihliadol.

29. Požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže

dodávateľ požaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré po materiálnej
stránke nie je dodané a nie je v jeho záujme. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je
nevyhnutné, aby sa nimi plnilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Pokiaľ ide o námietku
žalovaného vo vzťahu k odplate za poskytnutie úveru tým, že nesie vyššie podnikateľské riziko a
žalobkyňa nepreukázala, aká bola obvyklá odplata za úvery poskytované inými subjektmi poskytujúcimi

financovanie z vlastných zdrojov, súd konštatuje, aj keď sa žalovaný snaží odplatu za poskytnutý úver
obhájiť podmienkami, resp. okolnosťami, za ktorých poskytuje úvery spotrebiteľom, súd konštatuje, že
ani za situácie, že žalovaný poskytuje úvery a znáša podnikateľské riziká, ide o riziko vyplývajúce priamo
zozákladnýchznakovpodnikaniaanemôžeočakávaťochranusvojichnárokov,ktorésúzjavnevrozporeso zákonom a ktoré sa musí uplatňovať a rešpektovať v rámci súkromnoprávnych vzťahov. Konanie
žalovaného v rozpore so zákonom a na ťarchu žalobkyne nemôže mať iný výsledok než ten, že súd
takéto právo neprizná.

30. Zmluvná podmienka, dojednanie administratívneho poplatku, spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, lebo
oprávnenie dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie a v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v
§ 53ods. 1 Občianskeho zákonníka, súvisí s porušením princípu dobrých mravov, ide o neprijateľnú

zmluvnú podmienku, čo určil súd výrokom I. tohto rozsudku.

31. Uzatvorená zmluva nemá všetky náležitosti vyžadované zákonom. V zmluve absentujú náležitosti
podľa odseku 24 tohto rozsudku, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný nemal nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani odplaty, ale len na vrátenie
poskytnutého úveru. V konaní nebolo sporné, že žalobkyni bola vyplatená suma 500 Eur a zaplatila

1 490 Eur (vyplýva zo žalobkyňou predložených výpisov a tiež z výpisu predloženého k vyjadreniu
žalovaného), teda zaplatila o 990 Eur viac ako bola povinná. O uvedenú sumu sa potom žalovaný
bezdôvodne obohatil, nakoľko mu žalobkyňa plnila bez právneho dôvodu, keďže pre bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru nemal žalovaný nárok na plnenie úroku a odplaty, a teda žalobkyňa nebola
povinná plniť žalovanému viac ako sumu vyčerpaného úveru. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel v

celom rozsahu vrátane úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy bezdôvodného obohatenia od
doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia.

32. Ohľadom namietaného premlčania súd poukazuje na to, že premlčanie je jeden z tradičných
a významných inštitútov súkromného práva. Hlavným zmyslom existencie premlčania je stimulovať

veriteľa k rýchlemu a včasnému uplatneniu jeho práva a zároveň snaha predchádzať v konkrétnych
prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť aj k právnej istote účastníkov
občianskoprávnych vzťahov. Ak by totiž veriteľ po tom, čo mu vznikla možnosť uplatniť svoje práva príliš
dlho s uplatnením svojho práva otáľal, sťažila by sa tým možnosť dopátrať sa skutkového stavu a sťažilo
by to aj dôkazné konanie a zároveň by vznikol na dlhú dobu trvajúci nevyriešený právny vzťah a tento by

neprispieval k právnej istote. Z tohto dôvodu je teda zrejmé, že žalobkyňa hneď po tom, čo sa dozvedela
o dôvodoch, pre ktoré by sa mohla domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného aj svoj
nárok uplatnila v subjektívnej dvojročnej aj objektívnej trojročnej premlčacej lehote.

33. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia

doba, a to kratšia subjektívna (dvojročná) a dlhšia objektívna (trojročná alebo desaťročná). Tieto dve
premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký,
že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte
plynie druhá premlčacia doba. Počiatok subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je stanovený na okamih získania subjektívnej vedomosti oprávneného o tom

že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. Oba tieto predpoklady musia
byť splnené súčasne a až týmto časovým okamihom dochádza k zrodu žalobného práva oprávneného.
Objektívna premlčacia lehota začína plynúť odo dňa kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. V
prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu je plnenie poskytované na jeho základe bezdôvodným
obohatením a od toho momentu plynie aj objektívna premlčacia lehota. Z vykonaného dokazovania

mal súd preukázané, že žalobkyňa vedomosť o tom že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto zaň
zodpovedá získala až po porade so Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 10.08.2017,
a teda k uplynutiu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby ku dňu podania žaloby, t.j. k 30.10.2017,
vo vzťahu k žalobou uplatneným nárokom nedošlo. Voči tejto skutkovej okolnosti žalovaný napriek
doručeniu písomného stanoviska žalobkyne neprodukoval žiadne relevantné námietky. Pokiaľ ide o

uplynutie trojročnej objektívnej premlčacej lehoty, k jej uplynutiu pri bezdôvodnom obohatení získanom
žalovaným na základe predmetnej zmluvy o úvere vo vzťahu k plneniu žalobkyne zo dňa 07.11.2014 ku
dňu doručenia žaloby súdu nedošlo.

34. Žalovaný nijakým spôsobom vo svojom vyjadrení nepreukázal, že od momentu, keď sa žalobkyňa

dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jej úkor obohatil, do momentu
podania jej žaloby v predmetnej veci márne uplynula dvojročná subjektívna premlčacia lehota. Žalovaný
vznesenú námietku premlčania riadne neodôvodnil a nepodložil relevantnými dôkazmi, pričom dôkazné
bremeno v tomto prípade spočíva práve na jeho strane. V prípade ak žalovaný vznesie námietkupremlčania je jeho povinnosťou preukázať skutočnosti na určenie začiatku plynutia premlčacej doby
a tým aj uplynutie premlčacej doby (rozhodnutie NS SR sp. zn.7Cdo/353/2014 a ďalšie). Súd má za
preukázané, že žalobkyňa si svoje právo voči žalovanému uplatnila v dvojročnej subjektívnej premlčacej

lehote. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná (preukázaná), a nie len
predpokladaná vedomosť. Skutočná vedomosť je taká, kedy sa navrhovateľ dozvedel také skutočnosti
(skutkové okolnosti), ktoré mu umožnia uplatniť právo žalobou na súde (uznesenie NS ČR zo dňa
27.03.2007, sp. zn.: 33Odo/306/2005, rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/2581/98, zo dňa 31.8.2000
a ďalšie). Z hľadiska posúdenia začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty podľa

ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je teda rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený v
konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia
a kto ho získal. Inak povedané, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), a nie len predpokladaná
vedomosť oprávneného.

35. Zverejnením zákona č. 129/2010 Z.z. v Zbierke zákonov SR sa uplatňuje len zásada, že neznalosť
zákona neospravedlňuje, z toho však nemožno automaticky vyvodiť, že žalobkyňa si bola vedomá aj
toho, že na základe tohto zákona aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu sa úver zo zmluvy
uzavretej medzi ňou a žalovaným považuje za bezúročný a bez poplatkov, najmä za situácie, ak je medzi
stranami sporu táto skutočnosť sporná, Predpokladaná znalosť zákona jeho zverejnením v Zbierke

zákonov SR, je okolnosťou objektívnou, pretože sa predpokladá u každého účastníka zmluvného
vzťahu, na ktorý zákon dopadá, bez ohľadu na konkrétny subjekt. Vedomosť vyžadovaná § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka, je však vedomosťou subjektívnou, viažucou sa na konkrétny subjekt, nie
len vedomosťou založenou na domnienke, predpokladu, preto sa skutočnosť, kedy sa strana o tom, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil v konaní dokazuje, na rozdiel od znalosti

právneho predpisu, ktorá nie je predmetom dokazovania. Na začatie plynutia subjektívnej premlčacej
doby nestačí predpokladaná, ale skutočná vedomosť oprávneného. Preto ani možnosť dozvedieť sa
o neprijateľných podmienkach používaných v spotrebiteľských zmluvách v masovokomunikačných
prostriedkoch nie je pre posúdenie subjektívnej vedomosti žalobkyne rozhodujúca, nakoľko v zmysle
vyššie uvedenej judikatúry pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby nestačí, že sa oprávnený

mohol dozvedieť o bezdôvodnom obohatení, ale že sa o ňom aj skutočne v konkrétnom prípade
dozvedel. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 9/2012 zo dňa
16.01.2013, podľa ktorého princíp „neznalosť zákona neospravedlňuje“ musí ustúpiť dôležitejšiemu
princípu - princípu ochrany spotrebiteľa. Na základe uvedených skutočností súd námietku premlčania
vznesenú žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť

výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak

sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým

protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva

voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.