Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. december 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116887671
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116887671.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: E. L., nar. XX.X.XXXX, bytom X., K Q. K. XXXXX/
X, o zaplatenie 430,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 17Csp/1/2016-52 zo dňa 16.10.2017

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch III. a IV.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 406,82 Eur s 5,25 % ročným úrokom z priznanej
istiny od 16.3.2014 do zaplatenia, a to tak, že priznané plnenie bude uhrádzať v splátkach po 30 Eur
mesačne tak, že 1. splátku zaplatí do 15.12.2017 a nasledujúce vždy do 15. dňa v ďalšom mesiaci až
do vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania.
II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
III.Súdvyhlasujezmluvnúpodmienkuvčasti:I.-Občania,úrokovésadzbyproduktovúčinnéod1.6.2016
- Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu 28 % - z a n e p r i j a t e ľ n ú.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 3 a 5, § 53 ods. 4 písm.
i) a k), § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 6, § 4 ods. 3, § 4 ods. 8 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

3. V odôvodnení uviedol, že Zmluva, ktorú uzatvorili účastníci konania 7.4.2010 je spotrebiteľskou

zmluvou a súd je oprávnený vykonať jej súdnu kontrolu. Pri zmluve o povolenom prečerpaní finančných
prostriedkov na bežnom účte nie je údaj o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch, čo je porušením § 3
ods. 6 písm. b/ a spôsobuje, že takýto úver je bez úročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu súd zaviazal
žalovaného uhradiť ako pohľadávku sumu 406,82 Eur, keď vychádzal zo zostatku 422,29 Eur a po
zaplatení sumy 15,47 Eur sa znížila výška dlžnej pohľadávky na sumu 406,82 Eur.

4. Žalobcom žiadaný úrok vo výške 28 % nemá zákonné opodstatnenie, pretože takýto úrok nebol

dojednaný v zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov zo dňa 7.4.2010 medzi
zmluvnými stranami a len odkaz na to, že takáto úroková sadzba je uvedená v sadzobníku poplatkov
ako úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu účinný od 1.6.2016 nezakladá nárok žalobcu na priznanie
takéhoto úroku.5. Zmluvnú podmienku, ktorú žalobca si uplatňuje úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu 28 % súd
považuje za neprijateľnú a v zmysle § 53 ods. 5 OZ za neplatnú. Žalobca jednostranným spôsobom

navyšuje úrok pri nepovolenom prečerpaní v neprimeranej výške, a to bez zmluvného dojednania so
spotrebiteľom. V zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z . z., v znení ku dňu 7.4.2010, ak je na
účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto trvá dlhšie ako 3 mesiace, spotrebiteľ musí
byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch. Tieto náležitosti
zmluva zo 7.4.2010 neobsahuje a samotný odkaz na sadzobník a úpravu výšky úroku pri nepovolenom

prečerpaní účtu 28 % bez potrebných informácií, odkedy sa uplatňuje takýto úrok, pričom spotrebiteľ
nedostal ani informáciu o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a takýchto dôsledkoch, súd považuje
takéto konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 2 a 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Žalobca nemôže ako veriteľ požadovať úrok, ktorý nie je uvedený v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, pričom takýmto jednostranným navýšením úroku na 28 % sa navyšujú celkové
náklady spotrebiteľa spojené s týmto úverom, mení sa teda celková odplata, mení sa celková výška

nákladov, teda menia sa celkové zmluvné podmienky. Žalobca tento úrok nekonkretizuje ako sankciu, a
to ani vo všeobecných obchodných podmienkach, ale upravuje to ako navýšený úrok. Takáto zmluvná
podmienka je v zmysle § 53 ods. 4 písm. i/ OZ neprijateľná, lebo dodávateľ jednostranne mení zmluvné
podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Žalobca nepreukázal, že by došlo k individuálnemu
dojednaniu o takejto zmluvnej podmienke, a preto sa táto zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 3

nepovažuje za individuálne dojednanú.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

7. Proti rozsudku, a to proti výroku III. o vyhlásení zmluvnej podmienky za neprijateľnú podal v zákonom

stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na ust. §
31 ods. 2, 4, 5 písm. d) zákona o platobných službách. Všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou
zmluvy o vkladovom účte. Zákon č. 258/2001 Z.z. nestanovoval, že všetky náležitosti zmluvy musia byť
uvedené v jednom dokumente. Oprávnenie banky jednostranne meniť úrokovú sadzbu nie je v rozpore
s ust, § 53 ods. 14 Občianskeho zákonníka vzhľadom na znenie bodu 24.4 VOP. V ďalšom poukázal na

ust.bodu3.7,3.4,3.8,3.12 VOP.Nepovolenéprečerpaniejeprekročenímvzmyslezákonač.129/2010
Z.z. a dojednanie bodu 3.12 VOP iba reflektuje ustanovenia relevantných právnych predpisov. Úroková
sadzba ako aj možnosť jednostrannej zmeny úrokovej sadzby je súčasťou VOP. Z uvedených dôvodov
navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výroku III. zrušil, konanie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky
zastavil a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

8. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až §

381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej
stránke.

10. Podľa čl. 4 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7,
nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola
zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a
na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

11. Pri vyhodnocovaní zmluvných podmienok z hľadiska ich ne/prijateľnosti je potrebné okrem znenia a
koncepcie samotnej zmluvnej podmienky prihliadať tiež na všetky okolnosti prípadu, vrátane spôsobu
kontrahovania. Zmluvná podmienka má byť posudzovaná v kontexte celej zmluvy.

12. V zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 07.04.2010 (ako

základnom dokumente) nie je upravený inštitút nepovoleného prečerpania, zo zmluvy nie je možné zistiť,
za akých podmienok nepovolené prečerpanie vzniká a aké práva a povinnosti účastníkov zmluvného
vzťahu sú s týmto inštitútom spojené. Ako vyplýva zo samotného odvolania, nepovolené prečerpanie je
upravené vo Všeobecných podmienkach, bod 3.12. Výška sadzby úroku pri nepovolenom prečerpaníje uvedená v dokumente „úrokové sadzby produktov“. Odvolací súd nepopiera, že zmluva nemusí byť
nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, v spotrebiteľských vzťahoch je však nutné vyžadovať,
aby táto spĺňala podmienku transparentnosti.

13. Za tohto stavu nemožno spochybniť, že uvedeným spôsobom sa spotrebiteľovi sťažuje orientácia v
jeho zmluvných povinnostiach, ak niektoré z nich sú uvedené priamo v zmluve, no ďalšie mu vyplývajú z
iného zmluvného dokumentu, pričom vzhľadom na jeho rozsiahlosť je orientácia v ňom problematická a
dohľadanie povinností, sankcií a ich výšky vzťahujúcich sa na porušenie určitej povinnosti je pracné a tá

ktorá sankcia resp. iná povinnosť môže ľahko uniknúť pozornosti a byť prehliadnutá. Pri takejto zmluvnej
koncepcii podmienok nie je ničím neobvyklým, že spotrebiteľ sa dozvie o existencii sankcie a jej výške
za porušenie povinnosti až v čase, kedy si dodávateľ túto voči nemu uplatní. Odvolací súd nevylučuje
možnosť určenia konkrétnej výšky sankcie v dokumentoch tvoriacich prílohu zmluvy, je však nutné, aby
zmluvné dojednania zakotvujúce povinnosti zmluvných strán boli zrozumiteľne a určito vymedzené už v
základnom zmluvnom dokumente, k čomu však v predmetnom prípade nedošlo.

14. Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný ako spotrebiteľ však túto možnosť nemal,
keďže výška úroku, a v tomto prípade dokonca samotná povinnosť uhrádzať úrok, nebola uvedená v
spotrebiteľskej zmluve (porovn. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo

245/2010).

15. Všeobecné obchodné podmienky, Úrokové sadzby produktov neboli individuálne dojednané. VOP,
Úrokové sadzby obsahujú podmienky, ktoré vypracoval a presadzuje žalobca. Keďže ide o tzv. firemné
podmienky, v prípade uzatvárania zmlúv so spotrebiteľom, tieto musia byť ním individuálne dojednané,

čo predpokladá aj ustanovenie § 53 ods. 2 OZ. Teda ide o také podmienky, s ktorými sa mal možnosť
spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy a mohol ovplyvniť ich obsah. V zmysle § 53 ods. 3 OZ,
ak dodávateľ (v danom prípade žalobca) nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. VOP, na ktoré zmluva odkazuje,
či Úrokové sadzby nemožno považovať za individuálne dojednané. Individuálnosť ich dojednania nie je

daná ani tým, že na VOP, prípadne na Úrokové sadzby zmluva odkazuje. Nakoniec, neindividuálnosť
dojednania VOP vyplýva aj z toho, že neboli nikým podpísané ani odátumované.

16. VOP, Úrokové sadzby predstavujú dokumenty k zmluve formulárového charakteru, ktoré ak
aj obsahujú dojednanie o poplatkoch, sankciách, odplate, tieto splývajú so všetkými nespočetnými

informáciami do jedného celku tak, že priemerný spotrebiteľ v kontraktačnej fáze zmluvy je viac
dezorientovaný než seriózne dodávateľom informovaný o význame tejto podmienky. VOP predstavujú
rozsiahly súbor najrozmanitejších ustanovení s množstvom právnických, či ekonomických/„bankových“
termínov, v ktorých je problematické zorientovať sa osobe znalej práva, nieto ešte priemernému
spotrebiteľovi. Uvedené v spojení s neindividuálnosťou dojednania spôsobuje ich neprijateľnosť.

17. Odvolací súd rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého
článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m)
tejto smernice, sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená

ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia
byť vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči, poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti
musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovo-právnom vzťahu. V tomto smere odvolací
súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba
zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv

mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického
a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě
formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele
nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí
doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním

vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“

18. S poukazom na netransparentnosť zakotvenia predmetnej podmienky v zmluve je táto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou (§ 53 ods. 1 OZ).19. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o vyhlásení zmluvnej
podmienky za neprijateľnú a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387

ods. 1 CSP).

20. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu

sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).