Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. máj 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/293/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114222896
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7114222896.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Orange Slovensko a.s.,
Bratislava, Metodova 8, IČO: XX XXX XXX, zast. Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária,
Bratislava, Dr.Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému Z. S., nar. XX.X.XXXX, E., N. X, o
zaplatenie 129,45 eur istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 37C/102/2016-60 z 10.4.2017
Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
129,45eursúrokomzomeškaniavovýške8,75%ročnezosumy129,45eurod20.3.2013dozaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania .

2. Keďže skutkové tvrdenia strán neboli sporné, šlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia
a hodnota sporu bez prísl. neprevyšovala sumu 1.000 eur, súd rozhodol v súlade s § 297 písm.
b) Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p. ). Vykonaným dokazovaním v zistil , že

1.7.2012 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb
č. A6380014, na základe ktorej žalobca vypožičal žalovanému mikroprocesorovú kartu - SIM
kartu č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX, ktorá umožnila žalovanému využívať telekomunikačné služby
poskytované žalobcom. K uvedenej SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX.
Medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý účastnícky program „WOW“ (Zmluva o poskytovaní verejných
služieb č. B. na č. l. 5). Súčasťou zmluvných dojednaní účastníkov boli aj „Všeobecné podmienky
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete

spoločnosti Orange Slovensko, a.s.“. Podľa čl. 11, čl. 5 a čl. 17 všeobecných zmluvných podmienok
žalobca vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutých služieb a poplatkov za zúčtovacie obdobie od
17.10.2012 do 16.11.2012 faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 5.11.2012 v sume 19,14 eura
(faktúra na č. l. 9), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 6.12.2012 v sume 1,33 eura (faktúra na
č. l. 11), za zúčtovacie obdobie od 17.11.2012 do 16.12.2012 faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou
dňa 6.12.2012 v sume 88,10 eura (faktúra na č. l. 12) a za zúčtovacie obdobie od 17.12.2012 do
16.1.2013 faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 7.1.2013 v sume 20.88 eura (faktúra na č. l. 14).

Z dôvodu, že žalovaný neuhradil riadne a včas cenu služieb a poplatky, žalobca ho vyzval na úhradu
pohľadávky predstavujúcej cenu za poskytnuté služby a poplatky vo výške 129,45 eura a v prípade
mimosúdneho vymáhania aj poplatku za mimosúdne vymáhanie v sume 10,37 eura, a to v lehote
najneskôr do 19.3.2013 (listina označená ako „Pokus o pokonávku“ zo dňa 5.3.2013 na č. l. 8). Ku dňuvyhlásenia rozhodnutia žalovaný neuhradil žalobcovi dlžnú sumu (nesporná skutočnosť). Vychádzajúc
z § 43 ods. 12 písm. a), b) a c), § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách ,
§ 52 ods. 1,3 a 4, § 563, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obč. zák., § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.

87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 ( ich znenie citoval), považoval nárok žalobcu na cenu
služieb, vyúčtovanú v súlade so zmluvnými dohodami a platnou tarifou a poplatky, vyúčtované žalobcom
podľa platného cenníka služieb a to v celkovej výške 129,45 eura za dôvodne uplatnený. Urobil záver,
že v zmysle zmluvných dojednaní účastníkov bol žalovaný povinný hradiť cenu služieb vyúčtovaných
žalobcom faktúrami za dohodnuté zúčtovacie obdobia, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti

vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb tým, že riadne a včas nezaplatil žalobcovi
cenu poskytnutých služieb a poplatkov vyfakturovaných za obdobie od októbra 2012 do decembra
2012 vo výške 129,45 eura. Žalovaný v konaní nenamietal, že by so žalobcom neuzavrel zmluvu o
poskytovaní verejných služieb a že by za žalované obdobie mu neboli poskytované telekomunikačné
služby a ani netvrdil, že by cenu za poskytnuté telekomunikačné služby žalobcovi aj zaplatil. Žalovaný
teda nespochybnil ani právny základ žaloby, ani výšku uplatneného nároku a tiež nespochybnil ani

správnosť žalobcom predložených dôkazov, preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu. Spolu s istinou pohľadávky v celkovej výške 129,45 eura
súd priznal žalobcovi tiež úroky z omeškania v percentuálnej výške o 8 percentuálnych bodov viac ako
predstavovala základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky prvého dňa omeškania s plnením
peňažného dlhu žalovanou (0,75%) a to počnúc dňom 20.3.2013, od ktorého si úroky z omeškania

žalobou uplatnil žalobca, vychádzajúc pritom z poslednej výzvy žalobcu, v ktorej určil lehotu na plnenie,
čo bol deň 19.3.2013, hoci žalovaný sa dostal do omeškania v prípade zaplatenia ceny za služby počnúc
dňom nasledujúcim po splatnosti tej ktorej faktúry, ktorou došlo k vyúčtovaniu ceny služieb za to ktoré
zúčtovacie obdobie. O trovách konania rozhodol § 262 ods. 1,2, § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci plný úspech, s tým, že o výške náhrady trov konania

rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

3. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný.

4. Poukázal na to, že vymáhaný dlh nespôsobil on, ale S. D., ktorý SIM kartu ukradol o čom nevedel,

z čoho bol aj v priestupkovom konaní usvedčený Okresným úradom Košice, Komenského 52, odbor
všeobecnej vnútornej správy, 041 26 Košice, sp.č. OÚ-KE-OVVS2-2014/05029,č. priestupku: 2014/196,
ktoré viedla Ing. Nečedová, t.č. XXXXXXXXXX, XXXXXXX. Poukázal na to, že o priestupkovom konaní
žalobca vedel, keďže uvedenú skutočnosť oznámil a zároveň si od nich vyžiadal podrobný rozpis
hovorov, ktorý mu aj vydali. Žiadam súd, aby uvedené skutočnosti overil priamo na Okresnom úrade

Košice. Žiadam žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a možnosť doplniť prípadné ďalšie dôkazy v termíne
do 15 dní.

5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne
ho právne posúdil odôvodneným rozsudkom a podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa
s ním v celom rozsahu stotožňuje, na dôvody ktorého aj v celom rozsahu poukazuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalovaným.

6. Aj keď žalovaný v odvolaní neuviedol výslovne odvolacie dôvody, skutočnosti v ňom uvedené sa
dajú podľa ich obsahu podradiť pod odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p., t.j. že
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) C.s.p., že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

8. Odvolací dôvod týkajúci sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci, spočívajúci v tom, že skutkové
zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o

skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho
posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových
zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zistenýmskutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak

nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá

tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

9. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod

právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu ).

11. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného.

12. Žalovaný sa až v odvolacom konaní bráni , že vymáhaný dlh nespôsobil on, ale S. D., ktorý mu
ukradol SIM kartu, o čo nevedel a že bol aj v priestupkovom konaní úspešný pred Okresným úradom
Košice - odbor všeobecnej vnútornej správy a že o uvedenej skutočnosti vedel žalobca, ktorú skutočnosť
mu oznámil.

13. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, b) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením 37C/102/2016 - 55 z 3.10.2016, ktoré
žalovaný prevzal 7.12.2016 (doručenka pri čl. 54) bol poučený a bola mu uložená povinnosť, aby sa

v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k žalobe, že v prípade ak uplatnený
nárok v celom rozsahu neuznáva, aby uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu,
pripojil listiny na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 167 ods. 1,2
C.s.p.). Zároveň bol poučený aj podľa § 153 C.s.p. v spojení s § 149 C.s.p., že je povinný uplatniť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas (najmä skutkové tvrdenia, popretie

skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na
vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky), že na prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré nepredložil včas, nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Zároveň bol upozornený podľa § 154
C.s.p., že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do

vyhláseniauznesenia,ktorýmsadokazovaniekončí.Žalovanýbolpoučenýajpodľa§297písm.b)C.s.p.
o tom, že pojednávanie nie je potrebné nariadiť , ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia
veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnotu sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-eur.15. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 297 písm. b/) C.s.p., keďže skutkové tvrdenia strán
neboli sporné a išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, pričom hodnota sporu bez prísl.
neprevyšovala sumu 1.000,-eur.

16. K obrane žalovaného je potrebné uviesť, že sú to nové skutočnosti a tvrdenia ním uvádzané až
v odvolacom konaní, ktoré sú prostriedkom jeho procesnej obrany a ktoré sú v podstate novotou v
odvolacom konaní, ktoré skutočnosti žalovaný neuviedol v konaní pred súdom prvej inštancie a na ktoré
už nemožno v odvolacom konaní prihliadať a použiť ich.

17. Žalovaný mohol prostriedky procesnej obrany uplatniť už potom, čo mu bola doručená žaloba súdom
prvej inštancie do vlastných rúk, čo však neurobil včas.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 253 ods. 1 C.s.p.

19. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

20. Podľa § 253 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21.Žalobcamalajvodvolacomkonaníúspech,avšaktrovyodvolaciehokonaniamunevznikliažalovaný
v odvolacom konaní nemal úspech, preto stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

22. Výsledok hlasovania - pomer hlasov 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posl. veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).