Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/63/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811206127
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3811206127.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci žalobcov: 1) G. Z., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Z., G. č. XXX, 2) Bc. E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., G. č. XXX, obaja právne
zastúpení JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom P. č. 3, Prievidza, proti žalovanému: A. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., G. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom so
sídlom Bojnická cesta č. 7, Prievidza, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu

100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na Okresný súd Prievidza dňa 14.04.2011 domáhali od žalovaného
zaplatenia náhrady škody v sume 2067,19 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
2067,19 eura od 01.01.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnili tým, že
žalovaný v máji 2009 pri rekonštrukčných prácach na oplotení oddeľujúce ich susediace domové
nehnuteľnosti poškodil ich vonkajší krb, omietku ich rodinného domu č. XXX v obci Z., ako aj vedľa domu
postavenú drevenú pergolu. Trestné konanie bolo vedené proti žalovanému na OR PZ Prievidza OSV
Nitrianske Rudno pod č. ORP-2208/3-OSV-PD-2009. Vec bola postúpená na priestupkové konanie, a

to v časti úmyselného poškodenia krbu. V priestupkovom konaní bol žalovaný uznaný za vinného za
úmyselné poškodenie krbu a bol zaviazaný aj k náhrade škody vo výške 30,- eur a bola mu uložená
pokuta vo výške 30,- eur. V ostatnej časti bolo rozhodnuté, že nejde o trestný čin poškodzovania cudzej
veci, nakoľko škoda nebola spôsobená úmyselne, ale nedbanlivostným konaním. Výška spôsobenej
škody bola zistená znaleckým posudkom znalca Ing. K. F. č. 51/2010 zo dňa 10.05.2010, a to vo
výške 456,98 eura za poškodenie krbu, v sume 102,78 eura za poškodenie pergoly a 1537,43 eura za
poškodeniesilikátovejomietkynadome.Kpoškodeniuvecídošlospôsobom,ktorýbolvtrestnomkonaní

zistený, zadokumentovaný a výška škody bola ustálená znaleckým posudkom v sume 2067,19 eura.
Opravu oplotenia vykonával žalovaný bez stavebného tak, že porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť
vyplývajúcu z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bol povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škode na majetku.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcov prvý krát vyjadril na pojednávaní dňa 06.10.2011, kde so žalobou
nesúhlasil. Namietal znalecký posudok A.. F., keďže podľa žalovaného predmetný posudok trpí zrejmými

vadami tak po technickej stránke, ako aj po skutkovej stránke. Uviedol, že odpílená časť krbu sa
nachádza na plote i pozemku žalovaného. Upozornil na to, že znalec A.. F. bol na ohliadke na mieste
samom predtým ako písomne vypracoval znalecký posudok a s ohliadkou oboznámil aj Ing. P. a A.. E.,
ktorí sa však na ohliadku nedostavili. Žalovaný uviedol, že na opravu plotu stavebné povolenie nemal.Opravu plotu vykonal z dôvodu, že v predchádzajúcej dobe došlo k vydržaniu pozemkami žalobcami
a múrik, ktorý mal byť provizórny, súd uznal za stály a nemenný. Uviedol, že montáž plechu a zložité
vyrezávanie do neho nebolo možné vzhľadom na pusteného psa žalobcov vykonať inak ako odrezať,

zarovnať čelo krbu, aby sa tam plech vošiel. Namietal, že žalobcovia len preukazujú výšku škody, ale
vôbec sa nesnažia preukázať jeho zodpovednosť, a teda aj naplnenie zákonných predpokladov pre
vznik zodpovednosti za škodu. Žiadal žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. a 2. rade, žalovaného, znalca A.. K.

F., znalca G.. A.. E. B., svedkov J. Y., H. Z., Y. Z., Y. Z., E. F., H. M., E. F., Bc. K. P., A.. J. E.,
ako aj oboznámením s listinnými dôkazmi, a to najmä so: žalobou, znaleckým posudkom A.. K. F.
č. 51/2010, znaleckým posudkom Doc. A.. E. B. č. 1/2014, rozhodnutím MV SR zo dňa 16.11.2009
č. SVS-230-2009/02139/TJM, rozhodnutím Obvodného úradu Prievidza zo dňa 07.09.2009 sp. č.
2009/00381, LV č. XXX kat. úz. G., obec Z., LV č. XXX kat. úz. G., obec Z., LV č. XXXX kat. úz. G.
obec Z., osvedčenie o dedičstve zo dňa 07.12.2010 sp. zn. 14D/835/2010, fotkami a nákresmi, ktoré

sú obsahom súdneho spisu, vyšetrovacím spisom OR PZ Prievidza ČVS: ORP-2208/3-OSV-PD-2009,
vyjadrením doc. Ing. Zory Petrákovej, PhD. zo dňa 04.01.2017, priestupkovým spisom OO PZ Nitrianske
Rudno ORP-151/NR-2009 zo spisu ČVS: ORP-2208/3-OSV-PD-2009 a ostatným obsahom spisu, na
základe čoho zistil tento skutkový stav:

4. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielový spoluvlastníci každý v podiele 1/2 k celku nehnuteľností
evidovaných na LV č. XXX pre kat. úz. G. obec Z., a to parc. M. č. XXX/X o výmere XXX mX
záhrady a parc. M. č. XXX/X o výmere XXX mX zastavané plochy a nádvoria a na LV č. XXXX pre
kat. úz. G. obec Z., a to parc. M. č. XXX/XX o výmere XXX mX orná pôda, parc. CKN č. XXX/X
o výmere XXX mX záhrady a rodinný dom súp. č. XXX na parc. M. č. XXX/X. Dňa 30.05.2009 boli

nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX pre kat. úz. G. obec Z. vo výlučnom vlastníctve nebohého E.
Z., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 03.08.2010 a nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre kat. úz. G. obec
Z. v bezpodielovom spoluvlastníctve nebohého E. Z. a žalobkyne v 1. rade. Na základe Osvedčenia
o dedičstva po poručiteľovi E. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 03.08.2010 zo dňa 07.12.2010 sp. zn.
14D/835/2010, Dnot 186/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2010 nadobudli predmetné

nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva žalobcovia v 1. a 2. rade titulom vyporiadania BSM a
dedenia.

5. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre kat. úz. G. obec Z., a
to parc. M. č. XXX/XX o výmere XXX orná pôda, parc. M. č. XXX/X o výmere č. XXX zastavané plochy

a nádvoria a rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X.

6. Dňa 30.05.2009 žalovaný realizoval rekonštrukciu stávajúceho oplotenia na hranici pozemkov parc.
M. č. XXX/X v tom čase vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcov (nebohého E. Z.) a parc. M. č
XXX/X vo vlastníctve žalovaného v kat. úz. G. obec Z.. Hranica predmetných pozemkov bola predmetom

sporu medzi právnym predchodcom žalobcov a žalovaným vedeným na OS Prievidza pod sp. zn.
4C/1/2007. V rámci realizácie predmetného oplotenia mal žalovaný spôsobiť poškodenie exteriérového
krbu, pergoly a silikátovej omietky na rodinnom dome súp. čL. v kat. úz. G., obec Z. v tom čase v BSM
žalobkyne v 1. rade a nebohého JK.a Z.. Pôvodne na hranici susedných pozemkov uznaných súdom
bolo oplotenie z kovových trubiek v betónovom pozdĺžnom základe s výplňou hliníkového plechu na

kovových zvlakoch z oceľových trubiek. Žalovaný však v rámci rekonštrukcie plotu zmenil výplň plotu
tak, že odmontoval pôvodné trubkové zvlaky a pre montáž novej výplne plotu namontoval nové kovové
zvlaky z valcovaného profilu L 35/35 mm, ktoré navaril na stávajúce kovové stĺpiky z ich vonkajšej
strany, t. j. smerom do dvora žalobcov a na tieto zvlaky namontoval skrutkovaním pozinkovaný trapézový
plech. Touto úpravou oplotenia nebola dodržaná súdom stanovená hranica pozemkov, pretože tento

spôsob oplotenia bol posunutý do pozemku žalobcov a hlavne ku krbovému telesu. Žalovaný, aby mohol
dokončiť rekonštrukciu plotu namontovaním trapézového plechu, odpílil ľavú časť zadného krbového
múrika. V lomovom bode za krbovým telesom žalovaný nenamontoval nové zvlaky, nakoľko to nebolo
možné. Žalobcovia a ich právny predchodca tvrdili, že hranica plotu uznaná súdom bola až za celým
krbovým telesom a teda, keby bol žalovaný dodržal pôvodnú hranicu plotu, nebol by sa dotkol zadnej

roviny krbu a nebol by ho poškodil. Žalovaný tento spôsob montáže zdôvodnil tým, že bol nútený
riešiť oplotenie takouto formou, a to ukladaním celých dielov jednotlivých polí, lebo právny predchodca
žalobcov ho nepustil do dvora. Žalovaný tvrdil, že pri montáži výplne plotu nemohlo dôjsť k poškodeniu
krbu ani fasády, ale priznal, že dal pokyn synovi, aby ľavú časť steny krbu odpílil, a to v tvare trojuholníkaz dôvodu montáže trapézového plechu do roviny, pretože táto časť krbovej steny mu zavadzala. Vo
dvore žalobcov medzi rodinným domom a oplotením v mieste krbu je vybudovaná drevená pergola ako
drevený skelet na drevených stĺpikoch, na ktorých sú kotvené klieštiny z dosák a kolmo na klieštinách

sú drevené dvojradové slnolamy. Stĺpiky pergoly sú iba položené na zámkovej dlažbe bez kotvenia.
Podľa žalobcov žalovaný pri montovaní oplotenia natlačil čelnú dvojradovú klieštinu do fasády rodinného
domu a táto klieštiny sa zaborila do zateplenej vrstvy fasády a túto poškodila v rozsahu 12 x 14 cm. Za
účelom odstránenia ďalších škôd právny predchodca žalobcov dal opraviť túto poškodenú časť fasády
v rozsahu 25 x 25 cm, čo je viditeľné voľným okom. Žalobcovia ďalej tvrdia, že žalovaný cca 2 týždne

po montáži výplne plotu dorábal výplň plotu tak, že nadstavil pôvodnú výšku plotu ďalším trapézovým
plechom, do ktorého vypílil otvor v úrovni klieštiny, čím malo byť preukázané, že on nespôsobil škodu
na fasáde posunutím pergoly v čase montáže dolnej časti výplne plotu. Právny predchodca žalobcov
vykonal opravu pergoly a upravil jej dĺžku tak, aby vyhovovala svojou šírkou vo vymedzenom priestore
medzi stenou RD a novým oplotením.

7. Rozhodnutím Obvodného úradu Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko Nováky
zo dňa 16.12.2010 sp. č. 2010/00472, ktoré nadobudol právoplatnosť dňa 07.01.2011 bol žalovaný, A.
Z., uznaný vinným z priestupku proti majetku, ktorého sa dopustil tým, že dňa 30.05.2009 v presne
nezistenom čase v dopoludňajších hodinách v obci Z. pri výmene oplotenia dal pokyn odpíliť zo zadnej
časti krbu umiestnenej na hranici pozemkov rodinných domov č. XXX a č. XXX, čím spôsobil škodu na

základe znaleckého posudku č. 51/2010 G. Z. v sume 30,- eur, teda úmyselne spôsobil škodu na cudzom
majetku poškodením veci z takéhoto majetku. Vo veci ostatných skutkov, t. j. poškodenie krbu ako celku,
drevenej pergoly a fasády tunajší správny orgán rozhodol o odložení v zmysle zákona o priestupkoch,
lebo počas policajného šetrenia a na základe znaleckého posudku sa nepodarilo preukázať objektívnu
a subjektívnu stránku priestupku proti majetku (úmysel konkrétnej osobe spôsobiť škodu) a poškodená

s prípadným nárokom náhrady spôsobenej škody bola odkázaná na príslušný súd.

8. Zo znaleckého posudku č. 51/2010 znalca A.. K. F. vyplýva, že znalec na mieste samom zistil,
že pri realizácii rekonštrukcie plotu bolo poškodené krbové teleso. Pôvodná konštrukcia plotu bola za
celým krbovým telesom, čo bolo v súlade so súdom uznanou hranicou pozemkov. Samotné krbové

teleso a jeho zadná ozdobná stena boli prosto vymurované z betónových dielcov zámkovej dlažby,
bez vystuženia armovaním a vzhľadom na štíhlostný pomer neboli dodržané statické podmienky tejto
stavby, a preto táto stavba bola citlivá na rôzne napätia. Znalec zistil, že ľavá časť zadnej časti múru
v rozsahu trojuholníka 60/90 cm bola odpílená vertikálnym rezom. Ďalej pravý lomový bod steny je
prasknutý a teda nesúdržný vo vertikálnej rovine, Vrchná časť múriku nad ohniskom je prasknutá v

horizontálnej rovine a je nesúdržná. Tieto praskliny a poruchy na krbe boli spôsobené nejakým napätím,
dynamickým otrasom, prípadné iným tlakom. Berúc do úvahy nestabilnú a nevystuženú konštrukciu
došlo k degradácii konštrukcií krbu. V rámci rekonštrukcie plotu za účelom osadenia trapézového plechu
došlo k ohnutiu pôvodných kovových stĺpikov práve v lomových bodoch za stenou krbu a v jednom
prípade došlo k odrezaniu kovovej pracne pôvodného plotu, ktorá bola zamurovaná do zadnej steny

krbu.Vlomovejčastizadnejstenykrbužalovanýneukotvilkovovézvlaky,atozdôvodu,žemuzavadzala
krbová stena, ale túto časť oplotenia vykonal iba voľne položenými trapézovými plechmi, ktoré vzájomne
kotvil skrutkovaním. To znamená, že voľne ložené plechy bez zvlakov a vzhľadom na ich výšku a ohyb
v lomových bodoch prenášali napätie na zadnú stenu krbu, a to chvením, dynamickými otrasmi pri
montáži a pod. T. j. pri realizácii rekonštrukcie plotu došlo k napätiu na nevystužené krbové konštrukcie,

ktoré toto napätie neuniesli a vznikla ich degradácia prasknutím, stali sa nestabilné a nefunkčné. Na
základe tohto zistenia výška škody spôsobená degradáciou krbového telesa sa rovná nevyhnutným
nákladom na montáž a dodávku stavebných prác za účelom uvedenia veci do pôvodného stavu, t.
j. vo výške 456,98 eura. Znalec na miestnom šetrení zistil, že vo dvore žalobcov medzi oplotením a
rodinným domom žalobcov je vybudovaná pergola ako drevený skelet na drevených stĺpikoch, ktoré

sú voľne položené na zámkovej dlažbe bez kotvenia. Na drevených stĺpikoch sú kotvené klieštiny z
dosákakolmonaklieštinysúkotvenédvojradovédrevenéslnolamy.Prirealizáciirekonštrukcieoplotenia
došlo k čiastočnému odtlačeniu tejto voľne stojacej pergoly smerom k rodinnému domu tak, že predná
klieština sa zaborila do fasády rodinného domu poškodeného v rozsahu 12x14 cm. Fasáda je zateplená
polystyrénom a upravená silikátovou štruktúrovanou stierkou. Právny predchodca žalobcov opravil túto

poškodenú časť fasády v rozsahu 25x25 cm z dôvodu ochrany fasády. Pri posune pergoly došlo aj k
poškodeniu ľavého predného stĺpiku a ľavá časť prednej klieštiny zasahuje nadstavenej výplne plotu z
trapézového plechu tak, že prienik je vytvorený vypílením otvoru do plechu. To znamená, že došlo k
posunu pergoly z dôvodu rekonštrukcie oplotenia a tým, že konštrukcia pergoly je nestabilná, lebo nieje ukotvená, došlo k jej borteniu a skríženiu nejakým napätím, a to bočným tlakom od oplotenia, čím
sa predná časť klieštiny zaborila do mäkkých vrstiev zateplenej fasády. Škoda spôsobená na drevenej
pergolezodpovedánevyhnutnýmnákladomnaúpravupergolyajejuvedeniedopôvodnéhostavu,t.j.vo

výške 102,78 eura. Čo sa týka fasády, fasáda je zatepleá polystyrénom, na ktorom je armovacia mriežka,
kleber a silikátová omietka o zrne 2 mm. Právny predchodca žalobcov upravil poškodenú časť fasády v
rozsahu 25x25 cm z dôvodu ochrany fasády titulom nepriaznivých poveternostných podmienok tak, že
v tomto rozsahu obnovil všetky pôvodné vrstvy fasády, ale s tým, že silikátová omietka má iný odtieň a
naviac nie je v rovine pôvodnej omietky. Vystupuje nad rovinu cca 2 mm. Škoda na fasáde zodpovedá

stavebným prácam na uvedenie veci do pôvodného stavu. V tomto prípade je však nevyhnutné aplikovať
novú silikátovú stierku v plnom rozsahu plochy severnej strany fasády tak, aby spĺňala projektovaný
estetický vzhľad, čo do zjednotenia odtieňa a zrnitosti fasády ako celku, t. j. vo výške 1537,43 eura. Pri
prácach na plote, pri odpilovaní časti krbu a k posunutiu pergoly došlo k vývinu tlaku na skelet drevenej
pergoly, ktorá sa zaboria do mäkkých častí zateplenia severnej fasády rodinného domu č. B.v Z..

9. Žalobkyňa v 1. rade listom zo dňa 16.12.2010 vyzvala žalovaného na zaplatenie náhrady škody vo
výške 2097,19 eura do 31.12.2010. Žalovaný škodu neuhradil.

10. Zo znaleckého posudku č. 1/2014 znalca G.. A.. E. B. vyplýva, že jednoznačne možno konštatovať,
že došlo k odpíleniu trojuholníkovej časti ľavej stienky krbovej konštrukcie rozmerov cca 60/90 cm.

Odpílenie bolo realizované profesionálnou technikou s vysokými otáčkami kotúča. Pri práci takýmto
zariadením nevzniká výrazné chvenie, resp. dynamické zaťaženie konštrukcie, ktoré by malo za
následok zásadné popraskanie homogénnej konštrukcie. Ďalej možno konštatovať, že došlo k deštrukcii
bočných perforovaných stienok ohniska a k premiestneniu kovovej časti krbového ohniska. Taktiež
možno konštatovať, že ani na ľavej a ani na pravej strane sa nenachádza očakávaný počet kociek,

ktoré mali dopadnúť z vyššie pôvodne umiestnených stienok. Tiež sa nedá prirodzene vysvetliť, prečo
sa kovová časť krbového telesa nachádza mimo svojho pôvodného miesta. Z porovnania detailov
fotodokumentácie možno konštatovať, že došlo dva krát k zmene polohy najdôležitejších elementov,
ktoré mohli prispieť k vysvetleniu spôsobu a príčin deštrukcie analyzovanej konštrukcie. K tomu, aby
sa kocky dostali z pôvodnej polohy do vzdialenosti 1-1,2 m potrebovali veľkú kinetickú energiu, ktorá

im mohla byť udelená iba cez zadnú stenu krbovej konštrukcie v oblasti ohniska. Horizontálna sila,
ktorá by bola schopná dodať uvedenú energiu k predpokladanému pohybu kociek, by musela zanechať
stopy na samotnej konštrukcii zadnej stienky ohniska. Z fotodokumentácie však možno konštatovať,
že uvedená časť zadnej steny v oblasti ohniska zostala neporušená. Pri neopatrnej práci mohlo dôjsť
k vzniku horizontálnych trhlín vo vyšších radoch muriva. Uvedené trhliny však nie sú nikde objektívne

dokumentované. Z viacerých fotografií umiestnených v súdnom spise napr. foto č. 30 a 31 možno
konštatovať, že krokvy nepresahovali cez rovinu vertikálneho stĺpika pri obvodovom múre domu. Z
toho dôvodu možno konštatovať, že sila ktorá mohla pôsobiť osovo cez uvedené klieštiny, by sa
preniesla na veľkú plochu cca 15x15 cm a mohla spôsobiť iba relatívne malé poškodenie. Možno tiež
konštatovať, že malý horizontálny posun pružnej konštrukcie pergoly o cca 5-7 cm nemohol spôsobiť

také poškodenie, aby nuselo byť uvažované s výmenou stĺpika, resp. iných častí konštrukcie. Priestory
vymedzené pergolou a krbovým telesom boli stiesnené (foto č. 31) a z toho dôvodu mohlo dôjsť
k ich vzájomnej kolízii s autami, ktoré sa tam nachádzali, čoho dôkazom môže byť aj poškodenie
hliníkovej dymovej komory. Znalec konštatoval, že vyjadrenie žalobcov, ako aj žalovaného sú zásadne
vzájomne rozporné. Uviedol, že znalcovi, ktorý má riešiť zadaný problém, ktorý nie je v súčasnosti

vidieť, by zásadne pomohli objektívne získané podklady dokumentujúce skutkový stav v čase jeho
vzniku. Konštatoval, že takýmito dôkazmi je fotodokumentácia spracovaná privolanými policajtmi.
Policajti sa sústredili na časť krbu, pričom oblasť pergoly a poškodenia fasády nebola písomne ani
fotodokumentáciou doložená. Pri viacnásobných fázach dokumentovania miesta stôp po deštrukcii
hornej časti krbu možno konštatovať, že došlo k vážnej manipulácii so stopami, ktoré by mohli objasniť

spôsobapríčinuvznikuanalyzovanýchproblémov.Ktomu,abydošlokrozmiestneniubetónovýchkociek
v hociktorej fáze, ktorá je dokumentovaná, bolo potrebná veľká horizontálna sila, ktorá by pôsobila na
zadnú stienku krbu, pričom predpokladám, že by muselo prísť k jej totálnej deštrukcii, resp. výraznému
viditeľnému poškodeniu minimálne v oblasti ohniska. Taktiež poškodenie horizontálnej časti ohniska
vplyvom pôsobenia na zadnú stienku je prakticky nevysvetliteľné. Pri montáži dielcov plechového

oplotenia malo dôjsť k poškodeniu pergoly a jej posunutiu čelného rámu smerom k múru, čo podľa
žalobcov malo viesť k oprave pergoly a k výmene jedného stĺpika. Podľa kompletnej analýzy zo súdnej
dokumentácie, ako aj osobnej obhliadky nepredpokladá, že mohlo prísť k takému poškodeniu, aby
bolo potrebné vymeniť jeden stĺp avšak nedá sa vylúčiť, že bolo potrebné spevniť styky existujúcichstužujúcich pásikov so stĺpikmi a horizontálnymi konštrukciami. Možný posun krajného poľa pergoly
o cca 5-7 cm mohol mať za následok miestne poškodenie omietky vo forme preliačenia tenkovrstvej
omietky kontaktného zateplovacieho systému. Uvedený problém možno odstrániť miestne s následným

zjednotením a nanesením farby po celej ploche analyzovanej steny. Zo záverov znaleckého posudku
vyplýva, že vyjadrenia strán sporu sú zásadne vzájomne rozporné. Rovnako konštatoval, že dostupná
fotodokumentácia, ktorá je k dispozícii má nízku, resp. žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k potrebe
zistenia mechanizmu poškodenia krbu, pergoly a silikátovej omietky. Uviedol, že z fotodokumentácie,
ani z jednotlivých výpovedí nie je možné stanoviť jednoznačný spôsob a príčiny degradácie ohniska krbu

a následne aj jeho horizontálnej časti. Z uvedeného dôvodu nie je možné sa zodpovedne vyjadriť k tomu
či sa skutok stal tak, ako ho popisujú žalobcovia a ani k mechanizmu ako sa mal stať. Podľa komplexnej
analýzy súdnej dokumentácie, ako aj osobnej obhliadky znalec nepredpokladá, že mohlo prísť k
takému poškodeniu, aby bolo potrebné vymeniť jeden stĺp, avšak nedá sa vylúčiť, že bolo potrebné
spevniť styky existujúcich stužujúcich pásikov so stĺpikmi a horizontálnymi konštrukciami (klieštinami a
prvkami slnolamu). Možný posun krajného poľa pergoly o cca 5-7 cm mohol mať za následok miestne

poškodenie omietky vo forme preliačenia tenkovrstvej omietky kontaktného zateplovacieho systému.
Uvedený problém možno odstrániť miestne s následným zjednotením a nanesením farby po celej
ploche analyzovanej steny. Na základe dostupných podkladov zo súdneho spisu sp. zn. 12C/63/2011,
z rovnopisu ČVS: ORP-2208/3-OSV-2009, z fotodokumentácie od žalovaného a výsledkov osobnej
ohliadky znalcov nie je možné sa stotožniť s verziou žalobcov. Škodu na krbe spôsobená odpílením časti

muriva predstavuje 110,46 eur s DPH. Škoda spôsobená na drevenej pergole zodpovedá nevyhnutným
nákladom na úpravu pergoly a jej uvedenie do pôvodného stavu. Celkové náklady vyčíslil v časti opravy
pergoly v sume 24,01 eura. Výšku škody na fasáde vyčíslil znalec s konzultantkou vo výške 816,57 eura.
Na pojednávaní znalec Doc. Ing. B. uviedol, že neexistuje dostatočné zadokumentovanie škodového
deja, podľa ktorého by bolo možné jednoznačne ustáliť záver, že ku škode žalobcov došlo tak, ako

tvrdia oni, a to konaním žalovaného pri výmene plota na hranici ich pozemkov. Uviedol, že ani z
fotodokumentácie zhotovenej políciou, nie je možné uzavrieť ako došlo hlavne k poškodeniu pergoly a
fasády rodinného domu žalobcov. Aký odtlačok zanechala pergola vo fasáde rodinného domu, a to so
zameraním na veľkosť, smerovanie, hĺbku otlačku pergoly vo fasáde, z čoho by bolo možné uzavrieť aká
silaazktoréhosmerupôsobilanapergolu,žezanechalauvedenýotlačok.Lentakétozadokumentovanie

vzniknutej škody na fasáde by mohlo jednoznačne ustáliť záver o mechanizme vzniku škody, a
teda či vznikla konaním žalovaného. Znalec ďalej poukázal na zlý technický a konštrukčný stav tak
krbového telesa, ako aj pergoly. Krbové teleso pozostávalo z troch stienok hrúbky 8 cm (vymurované
z častí prvkov betónovej dlažby na cementovú hrubozrnnú maltu), ktoré navzájom vytvárajú lomenú
konštrukciu, pričom stienky nie sú navzájom spojené pevným spojením. Samotná stienka z ľavej a

pravej strany bola tvorená v podstate trojuholníkovými stupňovitými tvarmi. Stredná stienka mala hlavnú
funkciu , a to vytvárať zadnú časť krbu, ako aj nosnú časť pre dymovú komoru krbu. Zadná stienka
pozostávala z troch častí, ktoré neboli vzájomne viditeľne prepojené murárskou väzbou. Z uvedeného
dôvodu sa na uvedených miestach museli zákonite objaviť vertikálne trhliny. Znalec ďalej uviedol, že
k poškodeniu pergoly a hlavne k poškodeniu kontaktného zatepľovacieho systému nebola k dispozícii

žiadna fotodokumentácia, podľa ktorej mohol znalec posúdiť stav a spôsob poškodenia.

11. V sporovom civilnom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou

tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany
sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno
viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom

je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorý nesplnil
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 150 CSP a v § 215 ods. 1 CSP
alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

12. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer stránsporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

13. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,

pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

14. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

15. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

16. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

17. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj
zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade,

keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa
§ 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia
zavinenia). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto
za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať
náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Predpokladom

vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide
o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo
zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú
ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti

s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3
predpokladá. zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu
sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou
treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi

porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je
založený na dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme
vnímanie,t.j.odrazpredmetovajavovvzmyslovýchorgánoch,akoajpredstavupredmetovajavov,ktoré
subjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou
zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená

tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka.
Ak sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno
postihuje poškodeného), zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia
škodcu poškodený nemusí dokazovať. Prezumpcia zavinenia je teda výhodou pre poškodeného. Podľa
odseku 3 sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda

vyvrátiteľnou domnienkou. Dôkazné bremeno však v tomto prípade postihuje škodcu.

18. Na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo a všetkých
dôkazov vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov je nedôvodná,
keďže žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, t. j. nepreukázali vznik všetkých predpokladov pre

zodpovednosť žalovaného ako škodcu za škodu vzniknutú žalobcom v 1. a 2. rade na veciach (krbe,
pergole a fasáde rodinného domu súp. č. K. v obci Z.) tak, ako si ju žalobou uplatnili v tomto konaní.
Žalobcovia tvrdili, že žalovaný v máji 2009 pri rekonštrukčných prácach na oplotení oddeľujúce ich
susediace domové nehnuteľnosti poškodil ich vonkajší krb, omietku ich rodinného domu č. XXX v obciZ., ako aj vedľa domu postavenú drevenú pergolu. Trestné konanie bolo vedené proti žalovanému
na OR PZ Prievidza OSV Nitrianske Rudno pod č. ORP-2208/3-OSV-PD-2009. Vec bola postúpená
na priestupkové konanie, a to v časti úmyselného poškodenia krbu. V priestupkovom konaní bol

žalovaný uznaný za vinného za úmyselné poškodenie krbu a bol zaviazaný aj k náhrade škody
vo výške 30,- eur a bola mu uložená pokuta vo výške 30,- eur. V ostatnej časti bolo rozhodnuté,
že nejde o trestný čin poškodzovania cudzej veci, nakoľko škoda nebola spôsobená úmyselne, ale
nedbanlivostným konaním. Výška spôsobenej škody bola zistená znaleckým posudkom znalca Ing.
K. F. č. 51/2010 zo dňa 10.05.2010, a to vo výške 456,98 eura za poškodenie krbu, 102,78 eura za

poškodenie pergoly a 1537,43 eura za poškodenie silikátovej omietky na dome. K poškodeniu vecí
došlo spôsobom, ktorý bol v trestnom konaní zistený, zadokumentovaný a výška škody bola ustálená
znaleckým posudkom v sume 2067,19 eura. Opravu oplotenia vykonával žalovaný bez stavebného tak,
že porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého bol povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škode na majetku. Súd vzhľadom
na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, keď v konaní

nepreukázali naplnenie všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú
konaním žalovaného, resp. osôb, ktoré poveril vykonávaním prác, keď najmä nepreukázali príčinnú
súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal najmä z
vykonaného znaleckého dokazovania znalcom Doc. A.. E. B., ktorý sa mal v znaleckom posudku vyjadriť
najmäkmechanizmuvznikužalobcamiuplatnenejškody,t.j.čiškoda,ktorávzniklanamajetkuprávneho

predchodcu žalobcov, bola spôsobená v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného pri výmene oplotenia
vzájomne susediacich pozemkov. T. j. či škoda, ktorá žalobcom preukázateľne vznikla tak na krbe, ako
aj pergole a fasáde rodinného domu bola spôsobená osobami poverenými žalobcom pri výmene plota.
Z predmetného znaleckého dokazovania, ktoré sa podrobne zaoberalo aj predchádzajúcimi znaleckými
posudkami vypracovanými vo veci, vyplynulo, že z doteraz vykonaného dokazovania, či už v rámci

trestného konania vedeného vo veci, ako aj počas tohto konania, nevie na základe vedeckých a
odborných znalostí nad všetku pochybnosť ustáliť záver, že škoda, ktorá vznikla právnemu predchodcovi
žalobcov bola spôsobená konaním žalovaného. Vo veci ustanovený znalec konštatoval, že strany sporu
a nimi navrhovaní a vypočutí svedkovia majú vzájomne rozporuplné tvrdenia. Konštatoval tiež, že
dostupná fotodokumentácia predkladaná tak žalobcami, ako aj žalovaným, či zabezpečená políciou

v rámci trestného konania má nízku, resp. žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťah k potrebe zistenia
mechanizmu poškodenia krbu, pergoly a silikátovej omietky. Znalec na tomto závere zotrval aj pri svojom
výsluchu na pojednávaní, keď tvrdil, že sa nemôže zodpovedne vyjadriť, či stanoviť spôsob a príčiny
degradácie ohniska krbu a následne aj jeho horizontálnej časti, či poškodenia pergoly a miestneho
poškodenia omietky rodinného domu žalobcov. Znalec síce pripustil, že mohlo dôjsť k poškodeniu krbu,

pergoly a omietky rodinného domu žalobcov ako tvrdia žalobcovia, no zo žiadnych doteraz vykonaných
dôkazov takýto jednoznačný záver nevyplýva.

19.Súdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žežalobcovianeunieslidôkaznébremeno
na preukázanie vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného za škodu, ktorá im, resp. ich

právnemu predchodcovi vznikla na krbe, pergole a fasáde rodinného domu nachádzajúcom sa v Z., G.
č. XXX. Žalobcovia nepreukázali príčinu súvislosť medzi škodou, ktorá im objektívne vznikla na krbe,
pergole a fasáde rodinného domu a správaním žalovaného pri výmene plota na hranici ich susediacich
pozemkov, ako základného predpokladu pre úspech v tomto konaní. Vykonané dokazovanie nad všetku
pochybnosť nepreukázalo, že žalovaný porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti upravenej v § 415

Občianskeho zákonníka svojim zavineným protiprávnym konaním spôsobil škodu, ktorej náhrady sa
žalobcovia v tomto konaní domáhajú.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že
v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči
žalobcom v 1. a 2. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch

vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok). Ak ide o rozhodnutie vo veciach

maloletých detí (rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým
dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu), môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.