Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. máj 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/289/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314208263
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4314208263.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v spore žalobcu: C.. C. G., L..XX.X.XXXX,

J. G. Y. X, XXX XX G., zast. JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátom, Dobšinského 14, 969 33 Banská
Štiavnica, proti žalovanému: M. G., W.: XX XXX XXX, L.Á. C. XX, XXX XX G., zast. JUDr. Laurou
Hörömpöliovou, advokátkou, Sv. Michala 4, 934 01 Levice, o zaplatenie 2965,01 eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2965,04
eur spolu úrokom z omeškania 5,75 % ročne od 1.5.2013 do zaplatenia. Nárok si uplatnil z titulu náhrady

za nevyčerpanú dovolenku. Uviedol, že vykonával funkciu zástupcu starostu obce Pukanec v období od
1.1.2011 do 28.3.2013 s tým, že po zániku mandátu starostu obce vykonával funkciu v plnom rozsahu
kompetencií starostu v čase od 26.9.2012 do 28.3.2013. Nakoľko zostal jediným štatutárnym zástupcom
obce, nemohol vyčerpať dovolenku na zotavenie za rok 2011, 2012 v celom rozsahu a pomernú časť
dovolenky za rok 2013. Požiadal preto o zaplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku. Žalovaný
však napriek opakovaným žiadostiam a predžalobnej výzve, na ktorú vôbec nereagoval, predmetnú
náhradu nezaplatil. Pri výpočte výšky nároku žalobca vychádzal z podkladov samotného žalovaného,

ktorý evidoval ku koncu roka 2012 37 dní nevyčerpanej dovolenky ( z toho 7 dní bolo ešte za rok 2011, z
ktoréhozostalo25dníačerpanýchbolovroku2012len18dní)apriemernýzárobokprepracovnoprávne
účely vo výške 9,7758 eur na hodinu (k 1.1.2012 len 7,5979 eur za hodinu). Za kalendárny rok patrilo
žalobcovi 30 dní dovolenky. Za rok 2013 preto patrí žalobcovi pomerná časť v rozsahu 2/12, čomu
zodpovedá 5 dní. Celkom teda ide o náhradu za 42 dní nevyčerpanej dovolenky, kde na jeden deň
pripadá 7,5 hod. Tomu zodpovedá za 7 dní roka 2011 suma 398,89 eur (7dní x 7,5 hod. x 7,5979
eur), za 30 dní roka 2012 a 5 dní roka 2013 suma 2566,15 eur (35 dní x 7,5 hod x 9,7758 eur) a

spolu je to suma 2965,04 eur brutto. Nakoľko ide o peňažné plnenie, uplatňuje žalobca aj nárok na
úroky z omeškania a to s účinnosťou od 1.5.2013, nakoľko najneskôr do 30.4.2013 mala byť náhrada
zaplatená podľa pracovnoprávnych predpisov. Výška úrokov v tom čase v zmysle nariadenia vlády
č.87/1995 Z. z. a rozhodnutia ECB predstavuje 5,75 % ročne. Žalobca poukázal na to, že žalovaný
poskytoval žalobcovi dovolenku s náhradou mzdy. Túto dovolenku evidoval aj na výplatných páskach.
Aj keď nie je osobitná zmienka v žiadnom právnom predpise o tom, že by mal zástupca starostu mať
nárok na dovolenku, je potrebné vychádzať z predpisov medzinárodného práva, Smernice Európskeho

parlamentu a rady a prihliadať na to, že ide o základné sociálne právo, ktorého obsahom je jednak právo
zástupcu starostu na dovolenku a jednak aj právo na preplatenie nevyčerpanej dovolenky. Je pravdou to,
že osobitný zákon, ktorý by upravoval právo zástupcu starostu na dovolenku chýba. Pomocou analógie
však je možné na daný prípad použiť ustanovenia iných zákonov, ustanovenia zákona o obecnomzriadení, o platových pomeroch starostov, prípadne aj Zákonník práce. Poukázal aj na opakovane
vyslovený názor nášho Ústavného súdu, ktorý je už dostatočne v odborných kruhoch známy, že právne
predpisy nemôžu byť vykonané len podľa doslovného znenia, ale podľa svojho účelu, podľa cieľa,

ktorému majú slúžiť, na naplnenie ktorého majú slúžiť a pokiaľ sa dostane v niektorých situáciách
doslovné znenie do rozporu s účelom právnej normy a s cieľom, ktorý mal byť naplnený, tak má byť
pri výklade, pri interpretácii aplikácie práva daná prednosť účelu pred doslovným znením. Tak isto je
všeobecne známy názor odborných justičných autorít, že tam, kde právo mlčí, kde zákonný predpis
alebo právna norma ako taká chýba, súd musí hľadať v právnom poriadku ako celku riešenie a nesmie

odmietnuť spravodlivosť. Toto je sčasti aj tento prípad, nakoľko právne postavenie ani starostu a ešte
výraznejšie zástupcu starostu nie je upravené komplexne vo všetkých súvislostiach. Pokiaľ sa tieto
súvislosti zohľadnia, ako právny celok sa zohľadní, tak možno výkladom práva dospieť k názoru,
že nárok žalobcu je dôvodný. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s tým, že právny poriadok nepriznáva
zástupcovi starostu nárok na dovolenku na zotavenie. V prípade absencie výslovnej právnej úpravy
je možné a potrebné v zmysle čl.46 ods.1 Ústavy SR a právnych princípov použiť analógiu, ktorá

je pre oblasť pracovného práva prípustná, pričom poukázal na rozsudok NS SR 2Cdo/154/2005.
Preto prichádza do úvahy aplikácia ustanovení zákonov č.369/1990 Zb. a 253/1994 Z. z. týkajúca sa
postavenia starostu. Pokiaľ to nepostačuje, nemožno súdnu ochranu odmietnuť, ale je nutné vychádzať
zo všeobecných princípov, ktoré platia pre celý systém platného práva, prihliadnuť na zmysel a ducha
zákona. Súčasťou nášho právneho poriadku sú aj normy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a v

tomto prípade je to Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj
Európska charta miestnej samosprávy. Neposkytnutie dovolenky a v prípade nemožnosti jej vyčerpania
nepreplatenie finančnej náhrady by bolo diskrimináciou. Pokiaľ ide o podmienku rozhodnutia obecného
zastupiteľstva o náhrade za nevyčerpanú dovolenku, poukázal na eurokonformný výklad právnej normy,
podľa ktorého je tento nárok daný aj bez rozhodnutia zastupiteľstva. Žalovaný žalobcovi v predmetnom

období za činnosť zástupcu starostu poskytol plat aj dovolenku, a to v rozsahu 30 dní za kalendárny
rok. Žalobca poukázal na podrobnú argumentáciu v rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.
4C/87/2009 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/277/2010. Žalobca poukázal
na to, že žalobca čerpal dovolenku na zotavenie: v septembri 2011 5 dní, v marci 2012 3 dni, v apríli
2012 2 dni, v júli 2012 3 dni, v auguste 2012 1 deň, v septembri 2012 5 dní, v decembri 2012 4

dni. Žalobca nemohol vyčerpať celú dovolenku s ohľadom na tieto skutočnosti: nemohol vedieť, že
zostane jediným štatutárnym zástupcom, nemohol predpokladať zánik mandátu starostu a vyčerpať
väčší rozsah pred 26.9.2012, nemohol potom nasledujúcich 183 dní trvania jeho funkcie čerpať 46 dní
dovolenky (vyčerpal 4 dni a nevyčerpal 42 dní), lebo je to 1 z celkového počtu kalendárnych dní a
dokonca 1/3 z celkového počtu pracovných dní, ktorých bolo 126, počas celej doby výkonu funkcie

bol pracovne vyťažený, čo vyplývalo z pomerne širokého rozsahu poverenia a reálnych potrieb obce.
Žalobca sa venoval okrem iných nasledujúcej agende: po nástupe do funkcie sa musel zoznámiť s
problematikou, rozrobenými projektmi aj bežnou agendou a absolvovať niektoré nevyhnutné školenia,
podieľal sa popritom na vypracovaní nového programu činnosti na celé funkčné obdobie štyroch rokov.
Poukázal z rozsahu poverenia na riadenie obecného úradu, vedenie stavebnej agendy, ako aj ostatné

bodypoverenia,kdečasovonajnáročnejšieavecneifinančnedôležitejšiepreobecbolizískanieúčelovej
komunikácie Šafranica a jej sprevádzkovanie , odpadové hospodárstvo, projekt terénnej sociálnej práce,
projekt adaptácie obecného domu na hrnčiarsku výrobu, sprevádzkovanie novej webovej stránky obce.
Pravidelne o všetkom informoval poslancov na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, kde pripravoval
podklady, pravidelne informoval aj občanov obce, kde písal články do miestnych novín a dbal o

pravidelné zverejňovanie materiálov na webovej stránke. Na konci funkčného obdobia musel pripraviť
agendu na odovzdanie novému starostovi. Najväčším projektom obce bol projekt revitalizácie verejných
priestranstiev. Išlo o veľký objem finančných prostriedkov , ktoré obec mohla získať z fondov EÚ a aj
vďaka žalobcovi sa to podarilo. Išlo o zložitý a dlhý proces, vyžadovali sa rokovania, na všetko boli
určené lehoty, niektoré prekluzívne. Bolo treba vždy reagovať včas a vecne i formálne správne. Žalobca

poukázal na výročné správy obce, kde je uvedený bežný rozpočet obce, resp. príjmy a výdavky a
poukázal na porovnanie s finančnými prostriedkami z jednotlivých projektov získaných aj vďaka práci
žalobcu. Hlavne poukázal na ciele a priority v jednotlivých rokoch, ktoré sú prakticky totožné s tým,
na čom intenzívne pracoval žalobca, či už v rámci realizácie skôr začatých projektov (bytovka, verejné
osvetlenie, kanalizácia, revitalizácia) alebo od začiatku (zberný dvor, kompostovisko). Poukázal tiež na

to, že na obecnom úrade nebola sekretárka alebo administratívna pracovníčka, ktorá by bola k dispozícii
žalobcovi alebo starostovi na administratívne práce. Žalobca si písomné podania robil sám.2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že zástupcu starostu podľa zákona č.369/1990 Zb. o
obecnom zriadení v platnom znení určuje (ustanovuje, resp. menuje) samotný starosta obce spomedzi
členov obecného zastupiteľstva (poslancov) a iba v prípade, ak tak starosta obce neučiní, zostáva voľba

starostu na obecnom zastupiteľstve. Starostovi tiež podľa citovaného zákona prináleží menovaného
zástupcu starostu kedykoľvek odvolať, rovnaké právo prislúcha obecnému zastupiteľstvu. Z uvedeného
vyplýva, že medzi starostom obce a jeho zástupcom nie je rovný vzťah a zástupcovi starostu nevzniká
pracovný pomer k obci (žalovanému). V skutočnosti totiž zástupca starostu zostáva aj po ustanovení
alebo zvolení do funkcie „zástupcu starostu“ poslancom obecného zastupiteľstva, ibaže disponuje

širšími právomocami ako poslanec „ radový“. Funkcia poslanca a teda aj zástupcu starostu je verejnou
funkciou a teda v súlade s § 2 ods.2 zák.č.311/2001 Z. z. - Zákonník práce, sa na právne vzťahy
vyplývajúce z výkonu jeho funkcie Zákonník práce vzťahuje iba ak to výslovne ustanovuje alebo ak
to ustanovuje osobitný predpis. Výkon funkcie starostu je aj z pohľadu Zákonníka práce, s poukazom
na § 137 ods.2 Zákonníka práce výkonom verejnej funkcie. Poslanec obecného zastupiteľstva ostáva
poslancom aj po jeho zvolení (alebo ustanovení) za zástupcu starostu a teda je odmeňovaný podľa

§ 25 ods.4 alebo 7 zákona SNR č.369/1990 Zb., ktorý upravuje jeho právny status. Podľa § 25
ods.4 citovaného zákona funkcia poslanca sa zásadne vykonáva bez prerušenia pracovného alebo
obdobného pomeru. Za jej výkon môže obec poskytnúť odmenu. Podľa odseku citovaného ustanovenia
poslancovi, ktorý je na výkon funkcie dlhodobo plne uvoľnený zo zamestnania, patrí namiesto mzdy
alebo inej odmeny v zamestnaní primeraný plat od obce. Jeho pracovný vzťah v doterajšom zamestnaní

zostáva zachovaný podľa osobitných predpisov. Ak je v obci zriadená obecná rada, zástupca starostu
je jej členom (§13b ods.2).Obecná rada je zložená z poslancov obecného zastupiteľstva, ktorých
volí obecné zastupiteľstvo na celé funkčné obdobie. (§14 ods.). Ustanovenie § 14 zákona a ani iný
právny predpis neobsahuje žiadnu osobitnú zmienku o zástupcovi starostu, pretože tento je naďalej
poslancom obecného zastupiteľstva, čo je jeho jediná verejná funkcia. Zákony zástupcovi starostu

nepriznávajú postavenie zamestnanca. Zástupca starostu, resp. dlhodobo uvoľnený poslanec obecného
zastupiteľstvanemáanilenporovnateľnépostavenieakozamestnanecobcealebostarostaobce,jeteda
nemysliteľné a právne neakceptovateľné, aby mu boli priznané, resp. garantované rovnaké práva ako
zamestnancom obce, prípadne starostovi. Zástupca starostu nemá z titulu výkonu svojej funkcie nárok
na dovolenku na zotavenie, na rozdiel od zamestnancov obce, ktorých právny status upravuje Zákonník

práce a tiež na rozdiel od starostu obce, ktorému priznáva nárok na dovolenku zákon č.253/1994 Z. z. v
ustanovení§2ods.2,pričomhmotnoprávnoupodmienkoupreplatenianevyčerpanejdovolenkyjesúhlas
obecného zastupiteľstva. Ak zákony nepriznávajú starostovi obce nárok na dovolenku na zotavenie,
je nesporné, že nemá nárok ani na jej preplatenie. V danom prípade neprichádza do úvahy analógia
predpisov upravujúcich právny status starostu. Nemožno tu hovoriť o sociálnych právach zástupcu

starostu. U zástupcu starostu možno hovoriť len o tých právach, ktoré vyplývajú pre neho zo zákona o
obecnom zriadení. Zo zákona o obecnom zriadení právo na dovolenku zástupcovi starostu neprichádza.
Žalovaný uviedol, že obecné zastupiteľstvo mohlo posúdiť, či mohol alebo nemohol čerpať dovolenku
zástupca starostu a obecnému zastupiteľstvu nemožno odoberať právomoc, ktorú mu dáva zákon,
hlasovať o tom, či schváli alebo neschváli náhradu za nevyčerpanú dovolenku. Pokiaľ by súd pristúpil

k tomu, že je možné použitie analógie, tak by prichádzalo len za obdobie od 26.9.2012 do 28.3.2013,
keď žalobca vykonával funkciu starostu v plnom rozsahu, pričom aj za toto obdobie je diskutabilné, či
si dovolenku vyčerpať nemohol. Zákon o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí sa
vzťahuje na zástupcu starostu v prípade, ak zástupca plní úlohu starostu v plnom rozsahu, teda ak
zanikne mandát starostu pred uplynutím funkčného obdobia. Podľa citovaného zákona náhradu platu

za nevyčerpanú dovolenku možno starostovi poskytnúť len vtedy, ak dovolenku nemohol vyčerpať ani
do konca budúceho kalendárneho roka a ak o tom rozhodlo obecné zastupiteľstvo. Zo svedeckých
výpovedí je zrejmé, že žalobca si dovolenku na zotavenie mohol čerpať. Na funkciu poslanca, ani
zástupcu starostu obce sa Zákonník práce nevzťahuje, ani poslancom, ani zástupcovi starostu obce
právne predpisy postavenie zamestnanca nepriznávajú. Článok 36 Ústavy hovorí, že zamestnanci

majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, ktoré okrem iného zahŕňajú aj právo
na primeraný odpočinok po práci. Súčasne v článku 51 Ústavy je uvedené, že domáhať sa práv
uvedených v článkoch 35 až 37 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia
vykonávajú. Verejná správa je samostatným druhom činnosti štátu a je viazaná právom, konkrétne
odvetvím správneho práva. V odvetví správneho práva je analógia práva vylúčená. Uvedenú skutočnosť

konštatoval aj NS SR sp. zn. 3 Sž 41/2008, keď konštatoval, že v oblasti verejného práva použitie
analógie legis nie je prípustné a právne dovolené. Ak žalobca tvrdí, že postoj žalovaného v danom
prípade je voči nemu diskriminačný, poukázal žalovaný na judikatúru súdu európskeho práva, podľa
ktorého o diskriminácii je možné hovoriť len v prípade, ak štát zaobchádza rozdielne s osobami vobdobnej situácii bez zabezpečenia objektívneho a rozumného zdôvodnenia. Pokiaľ žalobca poukazuje
na to, že žalovaný ignoruje právo a medzinárodné zmluvy, žalovaný poukazuje na to, že prednosť
komunitárneho práva pred právom vnútroštátnym nie je jednoznačne prijímaná v členských štátoch a

hlavne v súvislosti s ústavnoprávnymi normami. V prípade rozporu medzi komunitárnou a vnútroštátnou
normou nedochádza k zrušeniu vnútroštátnej normy a orgánom, ktorý je oprávnený rozhodnúť, či tu
kolízia je alebo nie je, aplikujúci vnútorné právo, je všeobecný súd. Ak sa žalobca domáha návrhom
nevyčerpanej dovolenky z titulu funkcie a nie pracovného pomeru, už to je dôvod na zamietnutie
žaloby. Za obdobie od 1.1.2011 do 25.9.2012 nemá žalobca nárok na poskytnutie náhrady platu za

nevyčerpanú dovolenku bez akýchkoľvek pochybnosti. Za obdobie od 26.9.2012 do 28.3.2013, kedy
vykonával funkciu starostu obce, nemá taktiež nárok na poskytnutie náhrady platu za nevyčerpanú
dovolenku, a to jednak z toho dôvodu, že si dovolenku mohol vyčerpať a jednak z dôvodu, že nebol
udelený súhlas obecného zastupiteľstva.

3. Žalobca predložil žiadosť žalobcu adresovanú Obci Pukanec, obecnému zastupiteľstvu zo 14.5.2013

výzvu , výzvu žalobcu adresovanú Obci Pukanec z 5.3.2014, potvrdenie zamestnávateľa na účely
nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti zo 4.9.2013, výplatné lístky za roky 2011 až 2013,
výročné správy Obce Pukanec za roky 2011,2012, 2013, časť korešpondencie zverejnenej na webovej
stránke, časť komunikácie žalobcu s dotknutými subjektmi v projekte revitalizácie, Pukanské noviny
4/11,5/11,1/2,2/12,4/12,5/12,1/13,odvolaniezfunkcieazápisoodovzdaníagendyz3.4.2013,poverenie

z 13.1.2011, výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva č.7/2012, kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa
pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č.553/2003 Z. z, o odmeňovaní
niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme na rok 2013,2012,2011, rozsah
poverenia zastupovaním starostu. Navrhol, aby žalovaný predložil kompletnú dokumentáciu projektov,
na ktorých pracoval žalobca v rokoch 2011 až 2012. Žalobca navrhol výsluch svedka C.. I. T.. Žalovaný

na svoju procesnú obranu navrhol výsluch svedkov W.. E. D., C. N.M., N. C., R. Q..

4. Medzi stranami sporu nie je sporné, že žalobca vykonával funkciu zástupcu starostu Obce Pukanec
v období od 1.1.2011 do 28.3.2013, pričom v období od 26.9.2012 do 28.3.2013 vykonával funkciu v
plnom rozsahu kompetencií starostu, keďže starostovi Obce Pukanec zanikol dňom 26.9.2012 mandát

starostu. Funkciu zástupcu starostu obce žalobca vykonával na základe poverenia starostu obce C..
I. T., zo dňa 31.12.2010, v ktorom bol poverený od 1.1.2011 na celé funkčné obdobie zastupovaním
starostu Obce Pukanec ako plne uvoľneného zo zamestnania na výkon funkcie zástupcu starostu obce.
Starosta obce dňa 13.1.2011 určil žalobcovi písomne rozsah poverenia zastupovaním starostu v súlade
s § 13b ods. 3 zák. č. 369/1990 Zb. Z výpisu z uznesenia číslo 7/2012 MOZ v Pukanci konaného dňa

22.10.2012 vyplýva, že mandát starostu W.. I. T. zanikol dňom 26.9.2012 a poverený zástupca starostu,
žalobca, na základe § 13b ods. 4 Zákona o obecnom zriadení a v dôsledku zániku mandátu starostu
pred uplynutím funkčného obdobia podľa § 13 a ods. 1 písm. d Zákona o obecnom zriadení plní úlohy
starostu v plnom rozsahu. Žalobcu odvolal dňa 28.3.2013 z funkcie zástupca starostu Obce Pukanec
W.. I. O., starosta Obce Pukanec, čo vyplýva z predloženej listiny.

5. Zo mzdového listu žalobcu za obdobie 1.1.2011 do 28.3.2013 okrem iného vyplýva, že žalobcovi
bol vyplácaný pravidelne mesačný príjem a bolo mu vykazované čerpanie dovolenky, náhrada za
dovolenku. Z výplatných lístkov vyplýva okrem iného vykazovaný zostatok dovolenky. Žalobca čerpal 5
dní dovolenky v roku 2011, 18 dní dovolenky v roku 2012 a od 1.1.2013 do 28.3.2013 žalobca nečerpal

dovolenku.

6. Žalobca si nárok vyčíslil ako náhradu za 42 dní nevyčerpanej dovolenky, kde na jeden deň pripadá 7,5
hod. Za 7 dní roka 2011 ide o sumu 398,89 eur (7dní x 7,5 hod. x 7,5979 eur) za 30 dní roka 2012 a 5 dní
roka 2013 ide o sumu 2566,15 eur (35 dní x 7,5 hod. x 9,7758 eur). Spolu ide o sumu 2965,04 eur brutto.

7. Medzi stranami sporu nie je sporné, že žalobca požiadal o zaplatenie náhrady platu za nevyčerpanú
dovolenku a že žalovaný tejto žiadosti žalobcu nevyhovel.

8. Žalobca adresoval Obci Pukanec, Obecnému zastupiteľstvu, súhlas s preplatením náhrady platu

podľa § 2 ods. 2 zák. č. 253/1994 Zb. za nevyčerpanú dovolenku za obdobie rokov 2012 a 2013 v
rozsahu 37,5 dňa.9. Z uznesenia číslo 19/2013 - OZ z 19. Zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Pukanci, konaného dňa
21.6.2013 vyplýva, že Obecné zastupiteľstvo neschvaľuje žiadosť C.. C. G. o preplatenie dovolenky za
obdobie rokov 2012 a 2013.

10. Z uznesenia číslo 20/2013 - OZ z 20. Zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Pukanci, konaného dňa
6.9.2013 vyplýva, že žiadosť o preplatenie nevyčerpanej dovolenky C.. C. G. nebola schválená.

11. Žalobca uviedol, že si nevyčerpal celú dovolenku, keďže v roku 2011 pracoval na projekte zberného

dvora, ktorý projekt bol ukončený v novembri 2011, čomu sa plne venoval a v roku 2012 sa tiež plne
musel venovať projektu revitalizácií verejných priestranstiev, čo bolo časovo limitované. Žalobca uviedol,
že po celú dobu od 1.1.2011 do marca 2013 bol aj poslancom a po celú dobu nebol nikde v pracovnom
pomere.

12. Z výpovede svedka C.. I. T. vyplýva, že po zložení sľubu si rozdelili robotu so žalobcom tak, aby boli

zastupovania sa schopní navzájom. Uviedol, že ťažiskom vybavovania boli tie veci, ktoré robil predtým
žalobca na úrade. Išlo o výstavbu, bolo treba zabezpečiť chod úradu, končilo obdobie eurofondov,
bolo treba zabezpečiť revitalizáciu námestia. Zachraňovali v roku 2011 revitalizáciu námestia, projekty
kanalizácie, riešili sa environmentálne fondy. Nebolo kedy myslieť na dovolenky. Prvý rok o tom ani
nehovorili. Druhý rok sa im uvoľnili ruky a obaja boli už na dovolenke. Svedok na námietku žalovaného,

že projekt kanalizácie bol vybavený ešte v roku 2009, uviedol, že je to pravdou, avšak samotná
kanalizácia mala prebiehať v niekoľkých etapách. Vybavovala sa kanalizácia.

13. Svedok E. C. uviedol, že žalobca na zasadnutiach zastupiteľstva pravidelne informoval poslancov
o činnosti obecného úradu, čo sa vykonávalo, aký je stav postupu projektov. Začalo sa v tom období s

revitalizáciou námestia obce, a revitalizácia sa skončila, keď nastúpil nový starosta. Dobudovávala sa
kanalizácia, robila sa oprava, výmena kanalizácie určitej časti obce. Nevedel posúdiť, či žalobca mohol
alebo nemohol čerpať dovolenku ako zástupca starostu obce. Je však toho názoru, že ak bol žalobca
na úrade, a považoval za potrebné tam byť, urobil to preto, aby sa urobilo čo najviac na projektoch,
aby to nevyšlo navnivoč. Pri hlasovaní o preplatení nevyčerpanej dovolenky sa zdržal hlasovania. Na

zasadnutí bol vyslovený taký názor, že žalobca nemá nárok na preplatenie dovolenky a práve vzhľadom
na túto informáciu hlasovania sa zdržal, i keď predtým bol rozhodnutý hlasovať za, pretože uvedená
informácia ho zneistila. Nevedel sa potom rozhodnúť.

14. Svedkyňa E. D. uviedla, že pracovala v roku 2011 až 2013 a pracuje ako referentka finančného

oddelenia a stavu majetku. K rozsahu prác žalobcu sa nevedela vyjadriť. Tých podkladov, ktoré boli
dávané svedkyni nebolo tak veľa, že žalobca nemohol čerpať dovolenku. Predkladala žalobcovi faktúry,
predkladala mu štvrťročné výkazy na podpis. Z hľadiska čerpania eurofondov v období 2011 až 2013
riešil sa zberný dvor, revitalizácia námestia, kanalizácia, vypracoval sa projekt na obnovu základnej
školy. Niečo z toho riešil starosta a niečo žalobca. Zriadenie web stránky riešil starosta aj žalobca.

Stavebnú agendu v rokoch 2011 až 2013 po nástupe pána Kováčika ako starostu, riešil stavebnú
agendu žalobca. Zberný dvor, základná škola a kanalizácie zostali nedoriešené. Zo strany žalobcu bola
podaná žiadosť, aby dali do správy a do majetku cestu Šafranica. Pozemky zostali nevysporiadané a vo
vlastníctve obce je len cesta, asfalt. Revitalizácia sa doriešila za starostovania G. O.. Svedkyňa uviedla,
že pokiaľ vie, žalobca nemal sekretárku alebo administratívnu silu, ktorá by s ním dlhšie pracovala.

15. Svedkyňa C. N. uviedla, že si nemyslí, že by si nemohol vyčerpať žalobca dovolenku. Robí na úrade
18 rokov a nestretla sa s tým, že by si niekto nevyčerpal dovolenku. Pokiaľ ide o prípravu volieb, bola s
tým kopa práce a keďže to mala v náplni práce, tak ju starosta poveril so zabezpečovaním týchto prác.
Trvalo to približne tri mesiace od vyhlásenia volieb. Ona bola zodpovedná za všetky administratívne

práce, zhromažďovala počas komunálnych volieb všetku dokumentáciu ohľadom volieb. Zabezpečovala
všetky administratívne úkony, ako aj osobný kontakt a kontakt cez počítač s okresným úradom, odborom
vnútornej správy. Čo sa týka zástupcu starostu, tak okrem toho, ak niečo podpísal, nevykonával iné
práce. Žalobca do práce chodil denne.

16. Svedkyňa N. C. uviedla, že pracovala v rokoch 2011 až 2013 ako referentka mzdovej a personálnej
agendy a v tejto funkcii pracuje aj teraz. V prípade predchádzajúcich starostov vždy mali vyčerpanú
dovolenku. Rozsah prác z titulu funkcie žalobcu ako zástupcu starostu nevedela posúdiť. U žalobcuvychádzala, pokiaľ ide o počet dní dovolenky, na ktoré má nárok na dovolenku tak, ako u starostu a
zamestnancov. Starostovi T. zostali nevyčerpané dva alebo tri dni, pár dní.

17. Svedkyňa R. Q. uviedla, že pracuje ako referentka daní a poplatkov na Obecnom úrade Pukanec a
pracovala v tejto funkcii aj v období 2011 až 2013. Čo sa týka čerpania alebo nevyčerpania dovolenky
žalobcu, myslí si, že každý pracovník má možnosť vyčerpať si dovolenku.

18. Podľa § 2 ods.2 Zákonníka práce, na právne vzťahy vyplývajúce z výkonu verejnej funkcie sa

vzťahuje tento zákon, ak to výslovne ustanovuje alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.

19. Podľa § 137 ods. 1 Zákonníka práce, verejná funkcia, občianska povinnosť a iný úkon vo
všeobecnom záujme je na účely tohto zákona činnosť, o ktorej to ustanovuje tento zákon alebo osobitný
predpis.

20. Podľa § 137 ods.2 Zákonníka práce, výkon verejnej funkcie na účely tohto zákona je plnenie
povinností vyplývajúcich z funkcie, ktorá je vymedzená funkčným obdobím alebo časovým obdobím a
obsadzovaná na základe priamej voľby alebo nepriamej voľby alebo vymenovaním podľa osobitných
predpisov.

21. Podľa § 103 ods.2 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom v roku 2011, dovolenka vo výmere
najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov
pracovného pomeru po 18. roku veku.

22. Podľa § 103 ods.2 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom od 1.1.2012, dovolenka

zamestnanca,ktorýdokoncapríslušnéhokalendárnehorokadovŕšinajmenej33rokovveku,jenajmenej
päť týždňov.

23. Podľa § 13b ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb., starostu zastupuje zástupca starostu, ktorého spravidla na
celé funkčné obdobie poverí zastupovaním starosta do 60 dní od zloženia sľubu starostu; ak tak neurobí,

zástupcu starostu zvolí obecné zastupiteľstvo. Zástupca starostu môže byť len poslanec. Ak obec má
viac ako 20 000 obyvateľov, starosta môže poveriť zastupovaním dvoch zástupcov starostu, pričom určí
ich poradie. Starosta môže zástupcu starostu kedykoľvek odvolať. Ak starosta odvolá zástupcu starostu,
poverí zastupovaním ďalšieho poslanca do 60 dní od odvolania zástupcu starostu.

24. Podľa § 13b ods. 2 zák. č. 369/1990 Zb., ak je v obci zriadená obecná rada, zástupca starostu je
jej členom.

25. Podľa § 13b ods. 3 zák. č. 369/1990 Zb., zástupca starostu zastupuje starostu v rozsahu určenom
starostom v písomnom poverení.

26. Podľa § 13b ods. 4 zák. č., 369/1990 Zb., ak zanikne mandát starostu pred uplynutím funkčného
obdobia [§ 13a ods. 1 písm. c) až i)], plní úlohy starostu v plnom rozsahu zástupca starostu; ak sú
poverení zastupovaním dvaja zástupcovia starostu, plnia tieto úlohy v poradí, v ktorom boli poverení za
zástupcov starostu. Zastupovanie sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu.

27. Podľa § 13b ods. 5 zák. č. 369/1990 Zb., zástupcovi starostu, ktorý plní úlohy starostu podľa odseku
4, patrí plat podľa osobitného zákona.

28. Podľa § 25 ods. 8 zák. č. 369/1990 Zb., poslancovi, ktorý je na výkon funkcie zástupcu starostu

dlhodobo plne uvoľnený zo zamestnania, patrí namiesto mzdy alebo inej odmeny v zamestnaní
primeraný plat od obce. Jeho pracovný vzťah v doterajšom zamestnaní zostáva zachovaný za
podmienok podľa osobitných predpisov.

29. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 253/1994 Zb. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí

a primátorov miest, v znení platnom a účinnom od 1.1.2011 do 31.12.2015, funkcia starostu je verejná
funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. Výkon tejto funkcie je nezlučiteľný s funkciami podľa
osobitného predpisu a s výkonom práce zamestnanca obce.30. Podľa § 2 ods. 2 zák. č.253/1994 Zb. v znení platnom a účinnom od 1.1.2011 do 31.12.2015,
starostovi počas výkonu funkcie patrí dovolenka na zotavenie; na jej účely sa primerane použije osobitný
predpis. Náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku možno starostovi poskytnúť, len ak nemohol vyčerpať

dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roku a ak o tom rozhodlo obecné zastupiteľstvo.

31.Podľa§2ods.3zák.č.253/1994Zb.,vzneníplatnomaúčinnomod1.1.2011do31.12,2015, starosta
sa počas výkonu funkcie na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového
zabezpečenia, podpory v nezamestnanosti a platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti

posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere.

32. Podľa § 2 ods. 4 zák. č. 253/1994 Zb., v znení platnom a účinnom od 1.1.2011 do 31.12.2015, obec
vo vzťahu k starostovi na účely uvedené v odseku 3 vystupuje ako zamestnávateľ.

33. Výkon funkcie poslanca, zástupcu starostu obce, ako aj výkon funkcie starostu obce je výkonom

verejnej funkcie, ktorá nie je vykonávaná v pracovnom pomere.

34. Zákon č. 253/1994 Zb. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov
miest, v znení platnom a účinnom od 1.1.2011 do 31.12.2015 výslovne ustanovuje, v § 2 ods.2, že
starostovi počas výkonu funkcie patrí dovolenka na zotavenie; na jej účely sa primerane použije osobitný

predpis. Náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku možno starostovi poskytnúť, len ak nemohol vyčerpať
dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roku a ak o tom rozhodlo obecné zastupiteľstvo.
Na účely dovolenky na zotavenie primerane sa použije v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
Zákonník práce. V období od 1.1.2011 do 31.12.2015, pokiaľ ide o rozsah dovolenky sa nároky starostov
spravovali dovtedy platnou právnou úpravou § 2 ods. 2 zák. č. 253/1994 Zb., t.j. aplikoval sa Zákonník

práce podľa § 103 ods.1, 2 pokiaľ ide o základnú výmeru dovolenky. Až s účinnosťou od 1.1.2016 sa na
starostov obcí vzťahuje právna úprava, v zmysle ktorej starostovi počas výkonu funkcie patrí dovolenka
v rozsahu podľa osobitného predpisu alebo v rozsahu podľa kolektívnej zmluvy, ktorá je záväzná pre
obec ako zamestnávateľa; na jej účely sa primerane použije osobitný predpis. Pokiaľ ide o náhradu platu
za nevyčerpanú dovolenku, podmienky priznania tejto náhrady u starostu obce upravoval § 2 ods. 2

zák. č. 253/1994 Zb. v znení platnom a účinnom od 1.1.2011 do 31.12.2015, tak, že náhradu platu za
nevyčerpanú dovolenku možno starostovi poskytnúť, len ak nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca
budúceho kalendárneho roku a ak o tom rozhodlo obecné zastupiteľstvo. Ustanovenia § 116 ods. 2,
3 Zákonníka práce o náhrade mzdy za nevyčerpanú dovolenku alebo jej časť nemožno pri uplatnenej
náhrade platu za nevyčerpanú dovolenku starostu aplikovať, vzhľadom na špeciálnu úpravu náhrady

platuzanevyčerpanúdovolenkuv§2ods.2zák.č.253/1994Zb.,vzneníplatnomaúčinnomod1.1.2011
do 1.12.2015, ktorá má prednosť pred úpravou obsiahnutou v Zákonníku práce. V tomto citovanom
zákonnom ustanovení vyžaduje sa pre vznik nároku na preplatenie nevyčerpanej dovolenky starostovi,
súčasnésplnenienasledovnýchpodmienok:vzniknárokunadovolenku,nemožnosťvyčerpaťdovolenku
ani do konca budúceho kalendárneho roka a ak o náhrade za nevyčerpanú dovolenku rozhodlo obecné

zastupiteľstvo. Pre nesplnenie čo i len jednej z týchto kumulatívne stanovených podmienok nárok na
preplatenie nevyčerpanej dovolenky nevznikne.

35. Pokiaľ sa jedná o podmienky nároku na dovolenku, podmienky náhrady na preplatenie nevyčerpanej
dovolenky zástupcu starostu obce, nie sú v Zákone o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. ani v inom

osobitnom predpise upravené. Zástupca starostu obce aj po jeho poverení do tejto funkcie zostáva
naďalej poslancom obecného zastupiteľstva. Na vzťahy vyplývajúce z verejnej funkcie sa Zákonník
práce aplikuje len ak to Zákonník práce výslovne ustanovuje alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.
Výkon funkcie zástupcu starostu obce je výkonom verejnej funkcie a nevykonáva sa v pracovnom
pomere. S poukazom na uvedené, nejestvuje právna norma, ktorú by bolo možno priamo aplikovať na

uplatnený nárok žalobcu o zaplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku.

36. Nakoľko nie je možno vec prejednať na základe právnej normy, ktorú by bolo možno priamo aplikovať
na uplatnený nárok, ktorý je predmetom žaloby, súd uplatnený nárok posúdil na základe analógie
zákona podľa § 2 ods. 2 zák. č. 253/1994 Zb., v znení platnom a účinnom od 1.1.2011 do 31.12.2015,

keď uvedené zákonné ustanovenie predstavuje právnu normu obdobnú, ktorá upravuje právnu vec čo
do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (Čl.4 CSP). Uvedené zákonné ustanovenie
upravuje podmienky nároku na dovolenku a nároku na preplatenie nevyčerpanej dovolenky starostovi,
ktorý podobne ako zástupca starostu vykonáva verejnú funkciu, pričom podobne ako zástupca starostudlhodobo uvoľnený zo zamestnania, výkon funkcie nevykonáva v pracovnom pomere. Súd považuje tiež
za spravodlivé, ak podmienky pre priznanie dovolenky a náhrady za nevyčerpanú dovolenku sa budú
posudzovať podľa rovnakých zákonných podmienok, vzhľadom na vzájomné zastupovanie starostu a

zástupcu starostu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca bol poverený zastupovaním starostu
v značnom rozsahu, čo vyplýva z písomného rozsahu poverenia z 13.1.2011, pričom od 26.9.2012 do
28.3.2013 z dôvodu zániku mandátu starostu vykonával funkciu v plnom rozsahu kompetencií starostu.
Z výpovede svedka C.. I. T., svedka E. C. S. E. D. vyplýva, aké činnosti sa zabezpečovali počas výkonu
funkcie zástupcu starostu. Podrobne žalobca poukázal na rozsiahle a časovo náročné, lehotované

činnosti, ktoré bolo treba zabezpečovať, čím zdôvodnil prečo si nevyčerpal celú dovolenku. Od 1.1.2011
do konca roku 2012 si vyčerpal celkove 23 dní dovolenky. Ďalšiu dovolenku si už do 28.3.2013
nevyčerpal, keď mu výkon funkcie zástupcu starostu skončil. Po skončení výkonu funkcie zástupcu
starostu požiadal žalobca žalovaného o preplatenie nevyčerpanej dovolenky. Obecné zastupiteľstvo
uznesenímčíslo19/2013na19.ZasadnutíObecnéhozastupiteľstvavPukanci,konanéhodňa21.6.2013
neschválilo žiadosť žalobcu o preplatenie dovolenky za obdobie rokov 2012 a 2013. Uznesením číslo

20/2013 na 20. Zasadnutí Obecného zastupiteľstva v Pukanci, konaného dňa 6.9.2013 žiadosť o
preplatenie nevyčerpanej dovolenky žalobcovi tiež nebola schválená.
37. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 253/1994 Zb., v znení platnom a účinnom od 1.1.2011 do 1.12.2015
pre vznik nároku na náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku sa vyžadovalo súčasné splnenie
nasledovných podmienok: vznik nároku na dovolenku, nemožnosť vyčerpať dovolenku ani do konca

budúcehokalendárnehorokaaakonáhradezanevyčerpanúdovolenkurozhodloobecnézastupiteľstvo.
Nakoľko Obecné zastupiteľstvo neschválilo žiadosť žalobcu o náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku,
neboli splnené všetky tri podmienky súčasne, žalobcovi preto nárok na náhradu platu za nevyčerpanú
dovolenku nevznikol.

38. Súd z vyššieuvedených dôvodov žalobu zamietol.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40.Žalovanýmalvkonaníúplnýprocesnýúspech,pretosúdrozhodol,žežalovanýmáprávonanáhradu
trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa
doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných
vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.