Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618205183
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6618205183.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, vo veci
starostlivosti o maloleté dieťa: Z. S., nar. X. T. XXXX, bytom O. U. XXXX/XX, W., t.č. S. domov, Česká
Lípa, so sídlom Mariánská 570/54, 470 06 Česká Lípa, Česká republika, dieťa matky Z. G., nar. XX.
I. XXXX, trvale bytom O. U. XXXX/XX, W. a otca D. S., nar. X. I. XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, I.

H., Česká republika, zastúpený JUDr. Danou Ďalakovou, advokátkou, so sídlom Daxnerova 2, 979 01
Rimavská Sobota, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti uzneseniu
Okresného súdu Lučenec č.k. 21P/63/2018-16 zo dňa 30. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým
uznesením zastavil konanie a vyhlásil, že nemá právomoc na konanie vo veci z dôvodu, že rozhodnutie
v tejto veci nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky.

1.1. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že návrhom doručeným okresnému súdu dňa

23.11.2018 sa otec maloletej Z. S. (ďalej len „maloletá“) domáhal zmeny zverenia maloletej a určenia
výživného. Navrhovateľ uviedol, že má v Českej republike rodinu do ktorej maloletá v čase posledného
rozhodovania chcela patriť a mala záujem o život v uvedenej spoločnej domácnosti, avšak krátko
po zverení začali vznikať s maloletou výchovné problémy, ktoré vyústili do umiestnenia maloletej do
výchovného zariadenia v Detskom domove v Českej Lípe, kde sa maloletá nachádza aj v súčasnosti.
Návrh podal z dôvodu právnej istoty na Okresný súd Lučenec, ktorý naposledy rozhodoval o umiestnení

maloletej vo veci sp.zn. 17P/64/2017. Tvrdil, že maloletá má u matky vytvorené vhodné podmienky
na výchovu. Záverom poukázal na svoju snahu platiť na maloletú výživné. Z pripojeného súdneho
spisu sp.zn. 17P/64/2017 okresný súd zistil, že rozsudkom sp.zn. 17P/64/2017-42 zo dňa 30.11.2017
právoplatným dňa 28.12.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 17P/64/2017-51 zo dňa 01.02.2018,
súd zveril maloletú Z. S., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca D. S., bytom N. XXX/XX, I.
H., Česká republika.

1.2. Okresný súd aplikujúc ustanovenia § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom, čl.8, čl. 9 a čl. 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci
a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie“), § 2 ods.1 zákona č. 161/2015
Z.z.Civilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejlen„C.m.p.“),§9a§161ods.1,ods.2zákonač.160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že obvyklý pobyt maloletej je v Českej

republike a konštatovaní, že došlo k oprávnenému presťahovaniu maloletej zo Slovenskej republiky do
Českej republiky uzavrel, že v prejednávanej veci nie je daný zákonný predpoklad, pre ktorý by mal voveci rodičovských práv a povinností k maloletému rozhodovať slovenský súd. K presťahovaniu maloletej
k otcovi do Českej republiky došlo koncom roka 2017, preto nemal pochybnosť, že od presťahovania
uplynula doba dlhšia ako tri mesiace. Z uvedeného dôvodu nedošlo k zachovaniu právomoci pôvodného

obvyklého pobytu dieťaťa v zmysle čl. 9 Nariadenia. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel okresný
súd k záveru, že v časti rozhodnutia, ktorá sa týka výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle
citovaného Nariadenia má právomoc konať v prejednávanej veci príslušný súd v Českej republike,
nakoľko maloleté dieťa vykazuje znaky miesta obvyklého pobytu v Českej republike. Na vyživovaciu
povinnosť sa Nariadenie neuplatní.

2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej podľa § 357 písm. a)
a § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) C.s.p.. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom,
že právomoc na konanie v prejednávanej veci by mala mať Česká republika. Uviedol, že je štátnym
občanom Slovenskej republiky a rovnako maloletá je štátnou občiankou Slovenskej republiky. Všetky
konania týkajúce sa maloletej prebiehali doposiaľ na Okresnom súde Lučenec, v ktorom okrese má

trvalý pobyt aj samotná maloletá. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie s tým, aby tento vec prejednal, nakoľko táto patrí do jeho právomoci.

3. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, preskúmal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 C.s.p., z dôvodov uvedených v odvolaní a v rozsahu

ustanovenia § 65 a § 66 C.m.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p.,
potvrdil ako vecne správne.

4. V zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že otec maloletej sa návrhom domáhal zmeny zverenia maloletej
a určenia výživného. Uviedol, že má v Českej republike rodinu, do ktorej maloletá v čase posledného

rozhodovania chcela patriť a mala záujem o život v uvedenej spoločnej domácnosti. Krátko po
zverení však začali vznikať s maloletou výchovné problémy, ktoré vyústili do umiestnenia maloletej do
výchovného zariadenia v Detskom domove v Českej Lípe, kde sa maloletá nachádza aj v súčasnosti.
Návrh podal z dôvodu právnej istoty na Okresný súd Lučenec, ktorý naposledy rozhodoval o umiestnení
maloletej vo veci sp.zn. 17P/64/2017. Tvrdil, že maloletá má u matky vytvorené vhodné podmienky na

výchovu. Záverom poukázal na svoju snahu platiť na maloletú výživné.

5.1. Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 17P/64/2017 mal odvolací súd preukázané,
že okresný súd rozsudkom sp.zn. 17P/64/2017-42 zo dňa 30.11.2017 právoplatným dňa 28.12.2017 v

spojení s opravným uznesením č.k. 17P/64/2017-51 zo dňa 01.02.2018 zmenil uznesenie Okresného
súdu sp.zn. 3PPom/1/2017 zo dňa 22.02.2017, právoplatné dňa 16.03.2017 tak, že maloletúG. S., nar.
XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca D. S..

6. Súd prvej inštancie v zmysle Nariadenia správne skúmal rozhodujúce kritériá pre určenie právomoci

súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a
povinností, ktorými sú jednak obvyklý pobyt dieťaťa a skutočnosť, či premiestnenie maloletého dieťaťa
z jedného členského štátu do iného členského štátu bolo oprávnené. Je potrebné zdôrazniť, že kritériá
zakotvené v Nariadení sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, a to najmä kritériu
blízkosti.

6.1. V súvislosti aplikáciou Nariadenia na prejednávanú vec odvolací súd dodáva, že vyživovacia
povinnosť je vyňatá z rozsahu pôsobnosti Nariadenia v nadväznosti na prijatie nariadenia Rady (ES)
č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o
spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti.

7. V zmysle čl. 8 Nariadenia majú súdy členského štátu právomoc vo veciach rodičovských práv a
povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Keďže
pojem „obvyklý pobyt“ nie je v Nariadení priamo definovaný, rozhodujúcim pre posúdenie obvykléhopobytu, tak ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie je miesto, kde sa dieťa fakticky prevažne
zdržiava a uvedené miesto nemá dočasný alebo príležitostný charakter s tým, že pobyt dieťaťa
odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia, a zároveň, kde je ťažisko jeho

každodenného života. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa dieťa väčšinu roka
zdržuje, prípade kde študuje.

8. K presťahovaniu maloletej zo Slovenskej republiky do Českej republiky došlo oprávnene v dôsledku
zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca a to v zmysle rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.zn.

17P/64/2017-42 zo dňa 30.11.2017. Zverenie maloletej a jej presťahovanie do Českej republiky inicioval
jej otec z dôvodu, že maloletá nemala záujem o rodinné prostredie matky a sama chcela patriť do novej
rodiny otca v Českej republike.

9. Skutočnosť, že otec maloletej (navrhovateľ), ako aj samotná maloletá majú trvalý pobyt nahlásený na
území Slovenskej republiky, nemá vplyv na posúdenie obvyklého pobytu maloletej v zmysle Nariadenia.

10. Argumentácia odvolateľa o tom, že všetky konania týkajúce sa maloletej prebiehali na Okresnom
súde Lučenec, v ktorom okrese má maloletá ako aj jej zákonná zástupkyňa trvalý pobyt, neobstojí,
pretože došlo k oprávnenému premiestneniu maloletej do Českej republiky, následkom čoho právomoc
vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletej v zmysle čl. 8 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003

z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, prislúcha členskému
štátu, v ktorom má maloletá obvyklý pobyt v čase začatia konania.

11. Nakoľko obvyklý pobyt maloletej bol čase začatia konania preukázateľne v Českej republike (kde

sa nachádza aj v súčasnosti), súd prvej inštancie správne vyhlásil, že v časti rozhodnutia, ktorá sa týka
výkonu rodičovských práv a povinností nemá právomoc na konanie vo veci a správne rozhodol, keď z
uvedeného dôvodu konanie zastavil, odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa §387 ods.
1, 2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 58 C.m.p. tak,
že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo

ochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými
právnymiprostriedkami(§78ods.1C.m.p.).Dovolaniegenerálnehoprokurátorajeprípustné,akpotreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti
a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).