Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. február 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/66/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010105
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817010105.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému A. H., nar. XX.X.XXXX v R., trvale
bytom D., V. cesta XXXX/X, adresa na doručovanie D., J. G. X/X, pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods.2 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn.
3T/23/2017 zo dňa 2. marca 2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného A. H. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/23/2017 zo dňa 2. marca 2018,
bol obžalovaný A. H. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Tr.zák.
na tom skutkovom základe, že

hoci mu z rozsudku Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 13P/90/2006 zo dňa 4.4.2006 a dňa
právoplatnosti 19.4.2006 vyplýva povinnosť prispievať na výživu svojho syna U. H., nar. XX.X.XXXX,
mesačne sumou 49,79 eur, vždy vopred, najneskôr do piateho dňa v mesiaci k rukám oprávnenej
C. R., tejto svojej vyživovacej povinnosti sa v Prievidzi úmyselne vyhýbal za obdobie od 1.2.2016
do 2.3.2018 s výnimkou sumy 40 eur uhradenej vo februári 2016 a sumy 50 eur uhradenej v apríli
2017, tým, že hoci mal príjem z pracovného pomeru v spoločnosti Technické služby mesta Prievidza,

s.r.o., kde mohol naďalej pracovať, pracovný pomer s ním zamestnávateľ ukončil z dôvodu, že bol
dňa 3.12.2015 vzatý do väzby pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3
písmeno b), písmeno c) Trestného zákona, čím sa svojim konaním pripravil o zamestnanie, a keď aj bol
následne z väzby prepustený dňa 25.1.2016, na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi sa
zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie až 22.3.2016, a keď sa dňa 2.5.2016 zamestnal na dohodu o
pracovnej činnosti v spoločnosti Kitchen Trade, s.r.o., svoju vyživovaciu povinnosť si neuhradil ani sčasti

a zamestnávateľ s ním rozviazal dohodu o pracovnej činnosti z dôvodu absencií v zamestnaní, hoci
spoločnosť Kitchen Trade, s.r.o., potrebovala vážneho záujemcu na danú pracovnú pozíciu a v prípade
dobrej disciplíny mohla obvineného ďalej zamestnávať, a tak, isto keď bol zamestnaný na dohodu o
vykonaní práce v spoločnosti S-Bau SK, s.r.o., v období od 1.7.2016 do 6.7.2016 vyživovaciu povinnosť
si nesplnil ani sčasti, a hoci mu bola ponúknutá ďalšia spolupráca so spoločnosťou, tak túto odmietol,
čím sa opakovane svojim konaním pripravil o jednotlivé zamestnania a ostal na výživnom oprávnenej

za obdobie od 1.2.2016 do 2.3.2018 dlžný sumu vo výške 1.204,54 Eur.

Za to bol odsúdený podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona,
§ 38 odsek 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne,
na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.2 písm.a) Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.Proti citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný v podstate s odôvodnením,
že s rozsudkom nesúhlasí. Uviedol, že dôvod, pre ktorý neplatil výživné a neuhradil dlžnú sumu, ako to
prisľúbil, je ten, že mu za prácu v Autoumyvárni AB Centrum nebola vyplatená mzda. Ihneď si našiel

novú prácu, čiže je schopný výživné riadne platiť a svoj dlh na syna U. uhradiť. Vedie normálny život,
pracuje, má rodinu a nechce si časom vo väzení pokaziť život. Na pojednávaní preukáže riadne platenie
výživného, ako aj úhradu svojho záväzku voči synovi.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, určil vo veci termíny verejných zasadnutí, o ktorých bol

obžalovaný upovedomovaný a to na dni 17.01.2019, 29.01.2019 a 19.02.2019, pričom obžalovaný sa
z rôznych dôvodov prostredníctvom mailu ospravedlňoval z neúčasti na verejnom zasadnutí, pričom
neustále sľuboval, že dlžné výživné zaplatí a žiadal súd o poskytnutie ďalšej lehoty na uhradenie
výživného. V poslednom prípade dňa 19.02.2019 odvolací súd neakceptoval ďalšie ospravedlnenie
obžalovaného (v ktorom opätovne sľuboval zaplatiť zameškané výživné) a verejné zasadnutie vykonal
za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, zástupkyňa krajskej prokurátorky v konečnom návrhu
uviedla, že navrhuje odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý výrok o treste rozsudku súdu prvého
stupňa a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr.por.,
pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim

podstatu súdeného prečinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa
Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie
skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a
vyvodil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne
podľa § 2 ods. 12 Tr.

por.,tedahodnotilichnazákladevnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivomuváženívšetkých
okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, ktoré
v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku
odôvodnil. Správne pritom dospel k záveru, že s poukazom na samotnú výpoveď obžalovaného,
výpoveď poškodenej, ako i svedkyne K. H. a listinné dôkazy, bolo spáchanie skutku tak, ako je uvedený

vo výrokovej časti rozsudku preukázané, čím obžalovaný nepochybne naplnil všetky zákonné znaky
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Tr.zák., pretože najmenej tri mesiace v období
dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného. Ani odvolací súd
nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení a právnych záverov okresného súdu tak, ako to
vyjadril okresný súd vo svojom rozsudku, preto s podrobnejším odôvodnením v tomto smere odvolací

súd plne odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

Napokon preskúmajúc výrok o treste, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd správne prihliadol na
všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovaného zistil, že bol v posledných
10 rokoch pred spáchaním skutku jedenkrát súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 2T/234/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/123/2012, ktorý
nadobudol právoplatnosť 20.6.2013, pre majetkovú trestnú činnosť a tiež prečin podľa § 207 odsek 2

Trestného zákona, teda rovnaký trestný čin ako v aktuálne prejednávanom prípade a ktorým mu bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu v trvaní 4 roky, do 20.6.2017. Obžalovaný pred spáchaním danej trestnej činnosti bol opakovane
postihnutý priestupkovým orgánom za rôzne priestupky.S prihliadnutím na vyššie uvedené a pri súčasnom priznaní jednej poľahčujúcej okolnosti obžalovanému

podľa § 36 písm. l) Tr.zák., teda že sa k trestnému činu priznal a tento oľutoval, neexistencii priťažujúcej
okolnosti (na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m/ Trestného zákona neprihliadol z dôvodu,
že obžalovaný spáchal danú trestnú činnosť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci sp.
zn. 2T/234/2008 a súd teda zohľadnil ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona), uložil okresný súd
obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých
pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa a tiež
vzhľadom na postoj obžalovaného, ktorý neustále v priebehu konania uvádzal, že dlžné výživné uhradí,
no neurobil tak ani čiastočne, dospel aj odvolací súd k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 10
mesiacov nepodmienečne je trestom zákonným a spravodlivým a bude ním splnený jeho účel v zmysle
§ 34 ods.1 Tr. zák., pričom odvolací súd nezistil dôvod na jeho zmenu. Rovnako správne bol obžalovaný

na výkon uloženého trestu podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia, keďže tento nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Krajský súd nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce
zrušenie alebo zmenu napadnutého výroku o treste a aj v tomto smere s podrobným odôvodnením
uloženého trestu odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa.

Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného A. H. odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa
§ 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.