Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/36/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112201659
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112201659.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov

senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci žalobcu: X. republika - T.
úrad O., H. 2, XXX XX O., proti žalovanému: C. O., a.s., S. 6, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX, práv.
zast.: JUDr. Jaroslav Čollák, advokát, Floriánska 19, 040 01 Košice, v konaní o určení právneho dôvodu,
výšky a vymáhateľnosti pohľadávky, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 15.1.2015, č.k. 31Cbi/3/2012-438 v znení opravného uznesenia zo dňa 14.7.2015, č.k.
31Cbi/3/2012-509 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku,

ktorým súd konanie o určení, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti dlžníkovi C. O., a.s., S. 6, XXX
XX, IČO: XXXXXXXX v reštrukturalizačnom konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod sp.zn.
26R/5/2011uplatnenejprihláškouzodňa4.11.2011atovovýške1652951,17eur,ztoho istina9.158,83
eur a úroky vo výške 1.643.792,34 eur zastavil.

Z r u š u j e výrok rozsudku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec v r a
c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie o určenie, že žalobca je

veriteľompohľadávkyprotidlžníkoviC.O.,a.s.,S.6,XXXXX O.,IČO:XXXXXXXXvreštrukturalizačnom
konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 26R/5/2011 uplatnenej prihláškou zo dňa
4.11.2011 a to vo výške 1.652. 951,17 eur, z toho istina 9.158,83 eur a úroky vo výške 1.643.792,34
eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 567,01
eur , ktorú sumu je žalobca povinný nahradiť žalovanému na účet právneho zástupcu žalovaného, do
15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia
vo výške 567,01eur.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa návrhom domáhal, aby súd určil, že žalobca je
veriteľom pohľadávky proti dlžníkovi C. O., a.s., S. 6, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX v reštrukturalizácii,
ktorá je vedená na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 265/5/2011, uplatnenej prihláškou zo dňa
4.11.2011 vo výške 21.053.333,46 eur, z toho istina vo výške 13.825.797,98 eur a úroky vo výške
7.227.535,48 eur z titulu rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev zo dňa 7.6.2006 o štátnej
pomoci č. C/25/2005 (EX NN 21/2005) a Kapitoly V. Nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21.4.2004,

ktorým sa vykonáva Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 a táto pohľadávka v celej prihlásenej výške nie
je vylúčenú z uspokojenia, t.j. čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky je oprávnená a zistená.Návrh žalobca odôvodnil tým, že Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 18.10.2011, č. k.
2CoKR/15/2011-394 povolil reštrukturalizáciu dlžníka ( ďalej len žalovaného ) a za správcu ustanovil
Ing. Imricha O. (ďalej len reštrukturalizačný správca). Žalobca si v reštrukturalizačnom konaní vedenom

na tunajšom súde pod sp. zn. 26R/5/2011 riadne a včas prihláškou prihlásil svoju pohľadávku v celkovej
výške 21.053.333,46 eur, z toho istinu vo výške 13.825.797,98,- eur a úroky vo výške 7.227.535,48
eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky žalobca uviedol neoprávnene poskytnutú štátnu pomoc v
zmysle Rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev zo dňa 7.6.2006 o štátnej pomoci č. C 25/2005
(EX NN 21/2005) a Kapitoly V. Nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21.4.2004, ktorým sa vykonáva

nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, a to odo dňa poskytnutia štátnej pomoci, t.j. 23.7.2004 do dňa začatia
reštrukturalizačného konania.

Prihláseniu tejto pohľadávky žalobcom predchádzali nasledujúce skutočnosti. Dňa 14.7.2004 Krajský
súd v Košiciach vydal uznesenie č.k. 3V 1/04-31, ktorým potvrdil vyrovnanie dlžníka - žalovaného a
žalovaný bol povinný zaplatiť Daňovému riaditeľstvu SR zastúpenému Daňovým úradom Košice IV v

lehote jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia 35% z jeho pohľadávky
640.793.831,-Sk, t.j. sumu 224.277.841,-Sk. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.7.2004.

Komisia Európskych spoločenstiev v Bruseli (ďalej len Európska komisia) vydala dňa 7.6.2006
Rozhodnutie o štátnej pomoci č, C 25/2005 (ex NN 21/2005) poskytnutej Slovenskou republikou v

prospech žalovaného (ďalej len Rozhodnutie č. 1). V tomto rozhodnutí je okrem iného uvedené,
že Slovenská republika protiprávne poskytla štátnu pomoc odpísaním daňového dlhu v prospech
žalovaného a porušila článok 88 ods. 3 Zmluvy o ES. Komisia prijala rozhodnutie, že táto štátna pomoc
vo výške 416.515.990,-Sk nie je zlučiteľná so spoločným trhom. Slovenská republika je na základe tohto
rozhodnutia preto povinná prijať všetky opatrenia potrebné na vymáhanie nezákonne poskytnutej štátnej

pomoci od príjemcu. Vymáhanie sa má uskutočniť bez odkladu a v súlade s postupmi uvedenými vo
vnútroštátnych predpisoch, pokiaľ umožňujú okamžité a účinné vykonanie tohto rozhodnutia. Vymáhaná
suma musí zahŕňať úroky za celé obdobie od dátumu, ku ktorému bola suma daná k dispozícii
žalovanému do jej skutočného vrátenia.

V zmysle predmetného Rozhodnutia č. 1 je poskytovateľom štátnej pomoci Daňový úrad Košice IV,
nakoľko štátna pomoc bola poskytnutá formou odpísania daňového dlhu žalovanému Daňovým úradom
Košice IV v rámci vyrovnania veriteľmi podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.

Dňa 27.12.2011 reštrukturalizačný správca žalovaného predložil konečný zoznam pohľadávok z ktorého

vyplýva, že reštrukturalizačný správca poprel pohľadávku veriteľa - žalobcu v celom rozsahu, t.j. čo do
právneho dôvodu, čo do vymáhateľnosti a čo do výšky a konštatoval, že zistená suma pohľadávky je
0,00 eur, Ako dôvody popretia uviedol:

1.naprihláškenebolovyznačenéže„veriteľvyhlasuje,žepohľadávkuevidujevúčtovníctve“,pričomvšak

veriteľ je osobou, ktorá je povinná viesť účtovníctvo. Taktiež poukázal na skutočnosť, že dňa 1.6.2011
podal žalovaný na Súdny dvor Európskej únie odvolanie proti zamietnutiu žaloby vo veci sp. zn. C -
73/11 P, konanie nie je právoplatne skončené. Dlžník v konaní žiada o zrušenie Rozhodnutia č. 1, čo
má za následok spornosť pohľadávky v celom rozsahu.

2.veriteľ v prihláške nesprávne uviedol právny dôvod svojej pohľadávky, nakoľko ak sa malo
jednať o vymáhanie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci, mal postupovať v súlade s platnou
právnou úpravou uvedenou v zák. č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení platnom v čase začatia
reštrukturalizácie a v čase vyplňovania prihlášky. Veriteľ v prílohách k prihláške nepripojil podnet
Ministerstva financií SR s označením poskytovateľa podľa zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci,

ktorý má podať návrh na vykonanie exekúcie a má nadobudnúť postavenie oprávneného v exekučnom
konaní. Preto nie je z doručenej prihlášky vrátane jej príloh zrejmé, že tento prihlásený veriteľ má
dostatočne preukázané oprávnenie na prihlásenie pohľadávky.

3.samotný dlžník - žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 7.12.2011 namietol oprávnenosť spornej

pohľadávky veriteľa, pričom uviedol, že ju nemá ani vedenú v účtovníctve.

4.k spornosti pohľadávky žalobcu čo do právneho dôvodu dospel reštrukturalizačný správca aj s
prihliadnutím na uznesenie Ústavného súdu SR č. PL ÚS 115/2011 zo dňa 7.12.2011, ktorým bolapozastavená účinnosť niektorých ustanovení zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci. Taktiež z
vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že žalobca sa na Okresnom súde Košice II domáhal žalobou
podanou 21.7.2005, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 416.515.990,-Sk s

príslušenstvom. Rozsudkom Okresného súdu Košice II , č. k. 34Cb/338/2006-85 zo dňa 11.6.2007 bola
žaloba zamietnutá. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Cob/155/2007 -186 zo dňa 21.4.2008
bol rozsudok prvostupňového súdu špecifikovaný vyššie potvrdený.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.12.2014 žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu
žaloby tak, že sa určuje, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti žalovanému v reštrukturalizácii, ktorá
je vedená na Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. 26R/5/2011, uplatnenej prihláškou zo dňa 4.11.2011
vo výške 19.400.382,2 eur, z toho istina vo výške 13.816.639,15 eur a úroky vo výške 5.583.743,14 eur
z titulu Rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev zo dňa 7.6.2006 o štátnej pomoci č. C(2013)
6261 final zo dňa 16.10.2013 vo veci štátnej pomoci č. SA. 18211 (C 25/2005) (EX NN 21/2005 ) a

Kapitoly V. Nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21.4.2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES)
č. 659/1999 a táto pohľadávka v celej prihlásenej výške nie je vylúčená z uspokojenia, t.j. čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti a výšky je oprávnená a zistená.

V prevyšujúcej časti týkajúcej sa výšky prihlásenej pohľadávky berie žalobca žalobu späť.

Na pojednávaní konanom dňa 18.12.2014, za účasti účastníkov konania, súd návrh žalobcu na
pripustenie zmeny petitu žaloby, zamietol.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že uznesením zo dňa 18.10.2011 č. k. 2CoKR/15/2011-394 Krajský

súd v Košiciach , povolil reštrukturalizáciu dlžníka ( ďalej len žalovaného ) a za správcu ustanovil
Ing. Imricha O.. Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 205/2011 dňa 25.10.2011.
Reštrukturalizácia bola povolená dňa 26.10.2011.

Žalobca si prihláškou pohľadávky zo dňa 4.11.2011 doručenou súdu 7.11.2011 prihlásil svoju

pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 21.053.333,46 eur. Táto suma pozostáva z istiny vo
výške 13.825.797,98 eur a úrokov vo výške 7.227.535,48 eur. Žalobca ako právny dôvod vzniku
pohľadávky uviedol: neoprávnene poskytnutá štátna pomoc v zmysle Rozhodnutia Komisie Európskych
spoločenstiev zo dňa 7.6.2006 o štátnej pomoci č. C25/2005 ( EX NN 21/2005) . Úroky vypočítané ako
zložený úrok v zmysle Kapitoly V. Nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21.4.2004, ktorým sa vykonáva

nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, a to odo dňa poskytnutia štátnej pomoci, t.j. 23.7.2004 do dňa začatia
reštrukturalizačného konania t.j. 19.7.2011.

Z Rozhodnutia Komisie zo dňa 7.6.2006 o štátnej pomoci č. C25/2005 ( EX NN 21/2005) poskytnutej
Slovenskou republikou v prospech spoločnosti C. O. a.s., uverejneného v Úradnom vestníku Európskej

únie dňa 30.4.2007 okrem iného vyplýva, že Slovenská republika protiprávne poskytla štátnu pomoc
odpísaním daňového dlhu v prospech žalovaného a porušila článok 88 ods. 3 Zmluvy o ES. Komisia
prijalarozhodnutie,žetátoštátnapomocvovýške416.515.990,-Skniejezlučiteľnásospoločnýmtrhom.
Slovenská republika je na základe tohto rozhodnutia preto povinná prijať všetky opatrenia potrebné
na vymáhanie nezákonne poskytnutej štátnej pomoci od príjemcu. Vymáhanie sa má uskutočniť bez

odkladu a v súlade s postupmi uvedenými vo vnútroštátnych predpisoch, pokiaľ umožňujú okamžité a
účinné vykonanie tohto rozhodnutia. Vymáhaná suma musí zahŕňať úroky za celé obdobie od dátumu,
ku ktorému bola suma daná k dispozícii žalovanému do jej skutočného vrátenia. V zmysle predmetného
Rozhodnutia č. 1 je poskytovateľom štátnej pomoci Daňový úrad Košice IV, nakoľko štátna pomoc
bola poskytnutá formou odpísania daňového dlhu žalovanému Daňovým úradom Košice IV v rámci

vyrovnania veriteľmi podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.

Z potvrdenia reštrukturalizačného správcu zo dňa 9.11.2011 okrem iného vyplýva, že žalobca doručil do
sídla kancelárie správcu predmetnú prihlášku pohľadávok dňa 7.11.2011.

Reštrukturalizačným správcom bola predmetná prihláška pohľadávok dňa 23.12.2011 popretá v celom
rozsahu , čo vyplýva z konečného zoznamu pohľadávok. Ako dôvody popretia sú uvedené najmä:
1. na prihláške nebolo vyznačené že „veriteľ vyhlasuje, že pohľadávku eviduje v účtovníctve“, pričom
však veriteľ je osobou, ktorá je povinná viesť účtovníctvo. Taktiež poukázal na skutočnosť, že dňa1.6.2011 podal žalovaný na Súdny dvor Európskej únie odvolanie proti zamietnutiu žaloby vo veci sp.
zn. C - 73/11 P, konanie nie je právoplatne skončené. Dlžník v konaní žiada o zrušenie Rozhodnutia č.
1, čo má za následok spornosť pohľadávky v celom rozsahu.

2. veriteľ v prihláške nesprávne uviedol právny dôvod svojej pohľadávky , nakoľko ak sa malo
jednať o vymáhanie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci, mal postupovať v súlade s platnou
právnou úpravou uvedenou v zák. č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení platnom v čase začatia
reštrukturalizácie a v čase vyplňovania prihlášky. Veriteľ v prílohách k prihláške nepripojil podnet
Ministerstva financií SR s označením poskytovateľa podľa zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci,

ktorý má podať návrh na vykonanie exekúcie a má nadobudnúť postavenie oprávneného v exekučnom
konaní. Preto nie je z doručenej prihlášky vrátane jej príloh zrejmé, že tento prihlásený veriteľ má
dostatočne preukázané oprávnenie na prihlásenie pohľadávky.
3. samotný dlžník - žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 7.12.2011 namietol oprávnenosť spornej
pohľadávky veriteľa, pričom uviedol, že ju nemá ani vedenú v účtovníctve
4. k spornosti pohľadávky žalobcu čo do právneho dôvodu dospel reštrukturalizačný správca aj s

prihliadnutím na uznesenie Ústavného súdu SR č. PL ÚS 115/2011 zo dňa 7.12.2011, ktorým bola
pozastavená účinnosť niektorých ustanovení zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci. Taktiež z
vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že žalobca sa na Okresnom súde Košice II domáhal žalobou
podanou 21.7.2005, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 416.515.990,-Sk s
príslušenstvom. Rozsudkom Okresného súdu Košice II , č. k. 34Cb/338/2006-85 zo dňa 11.6.2007 bola

žaloba zamietnutá. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Cob/155/2007 -186 zo dňa 21.4.2008
bol rozsudok prvostupňového súdu špecifikovaný vyššie potvrdený.

Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 4.5.2012, č. k. 26R/5/2011-2072 tunajší súd potvrdil
reštrukturalizačný plán dlžníka- žalovaného , schválený na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 19.4.2012

a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka - žalovaného.

Z Rozhodnutia Komisie z 16.10.2013 o štátnej pomoci č. SA.18211 (C25/2005) ( ex NN 21/2005)
poskytnutej Slovenskou republikou v prospech spoločnosti C. O. a.s., v texte rozsudku označenom ako

Rozhodnutie č. 2 okrem iného vyplýva, že rozhodnutie Komisie 2007/254/ES zo 7.6.2006 vo veci C
25/2005(ex NN 21/2005 ) sa zrušuje. Ďalej z neho vyplýva, že Európska komisia opätovne rozhodla,
že štátna pomoc, ktorú poskytla Slovenská republika v prospech žalovaného vo výške 416.515.990,-
Sk, nie je zlučiteľná so spoločným trhom a uložila Slovenskej republike povinnosť prijať všetky potrebné
opatrenia na vymáhanie tejto štátnej pomoci spolu s úrokmi za celé obdobie od dátumu, ku ktorému

bola suma daná k dispozícii žalovanému do jej skutočného vrátenia, pričom zohľadní skutočnosť, že
nedoplatky cestnej dane vo výške 424.490,-Sk boli 2.8.2006 zaplatené na účet miestneho daňového
úradu.

Z Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 17.1.2014 JUDr. Ľubomíra F. - súdneho exekútora,

Exekútorský úrad Šaľa č. k. Ex 7323/13-6 okrem iného vyplýva, že dňa 13.12.2013 začalo exekučné
konanie v prospech oprávneného - žalobcu - a neprospech povinného - žalovaného na vymoženie
pohľadávky vo výške 20.585.118,75,-EUR spolu so zloženým úrokom podľa Kapitoly V nariadenia Rady
( ES ) č. 794/2004 z 21.4.2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 od 13.12.2013
do zaplatenia podľa exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie č. 2.

Uznesením zo dňa 2.9.2014 , č. k. 23Er /9188/2013-128 Okresný súd Malacky povolil odklad exekúcie
vedenej pod sp. zn. 23Er/9188/2013,Ex7323/2013, a to na čas do skončenia konania vo veci samej
vedeného na Všeobecnom súde Európskej únie pod sp. zn. T 103/14.

V zmysle ust. § 116 ods. 1 a 4 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení
( ďalej len ZKR ) (1) Ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr
do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie.
Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví. (4) V uznesení o povolení
reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a

určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v
uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na
prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Do funkcie správcu súd
ustanoví toho, kto vypracoval posudok. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku;uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi, príslušnému
daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu.

V zmysle ust. § 118 ods. 1 a 4 ZKR (1) Povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia.
Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v
Obchodnom vestníku.(4) Súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii
uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči
dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4.

V zmysle ust. § 121 ods. 1,2 ZKR (1) Prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch
správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená
správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote alebo
prihlášku doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka
v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa. Doručenie prihlášky na súd má pre plynutie

premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. (2) Správca
je povinný najneskôr tretí deň po doručení každej prihlášky zabezpečiť, aby jeden rovnopis prihlášky
spolu s prílohami bol prístupný na nahliadnutie v jeho kancelárii pre dlžníka a veriteľov, ktorí mu doručili
prihlášky. Prihlášky doručené správcovi tvoria súčasť správcovského spisu.

Vzmysleust.§122ods.1až8ZKR1)Prekaždúpohľadávkumusíbyťpredloženásamostatnáprihláška.
V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a dlžníka, právny
dôvod vzniku pohľadávky a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo s rozdelením
podľa právneho dôvodu vzniku; prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované
a podpísané veriteľom. Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive

alebo nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka
v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa. (2) Ak veriteľ prihlasuje zabezpečenú
pohľadávku, v prihláške uvedie aj druh, poradie a právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva spolu s
určením majetku, ktorým je zabezpečená, a sumu, do ktorej je zabezpečená. Ak prihláška zabezpečenej
pohľadávky tieto údaje neobsahuje, zabezpečená pohľadávka sa v reštrukturalizácii považuje len za

nezabezpečenú pohľadávku a na zabezpečovacie právo, ktorým je zabezpečená, sa v reštrukturalizácii
neprihliada.(3) Ak veriteľ prihlasuje podmienenú pohľadávku, v prihláške uvedie aj podmienku, od
ktorej závisí vznik pohľadávky. Ak sa v prihláške podmienenej pohľadávky tento údaj neuvedie, na
prihlášku podmienenej pohľadávky sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená
sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa.(4) Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka

neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu
určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska.8a) Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska
centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s
odbornoustarostlivosťou.(5)Akveriteľpodávaviaceroprihlášok,kprihláškampripojíajsúhrnnýprehľad.

Ak veriteľ podáva ďalšiu prihlášku dodatočne, súhrnný prehľad pripojí k poslednej podanej prihláške;
na súhrnné prehľady pripojené k prihláškam podaným skôr sa v konkurze neprihliada. Ak veriteľ k
svojim viacerým prihláškam nepripojí súhrnný prehľad, súhrnný prehľad nepredloží na datovanom a
ním podpísanom predpísanom tlačive alebo súhrnný prehľad neobsahuje údaje uvedené v podaných
prihláškach, na jeho prihlášky sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávky v nich uplatnené sa do

reštrukturalizačného plánu nezahŕňajú.(6) K prihláške sa pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené
v prihláške. Ak sa prihlasuje postúpená pohľadávka, k prihláške sa pripoja aj listiny preukazujúce
nadobudnutie pohľadávky veriteľom. Ak pohľadávku prihlasuje veriteľ, ktorý je povinný viesť účtovníctvo
podľa osobitného predpisu, 1) k prihláške pripojí aj vyhlásenie, že pohľadávku eviduje v účtovníctve, inak
je správca povinný pohľadávku uplatnenú v prihláške poprieť. Ak sa listiny preukazujúce údaje uvedené

v prihláške vzťahujú na viaceré prihlášky, stačí ich pripojiť k súhrnnému prehľadu.(7) Ak veriteľ nemá
na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, v prihláške je
povinný uviesť zástupcu na doručovanie písomností, ktorý ma bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej
republiky; k prihláške je povinný pripojiť aj listiny preukazujúce, že zástupca poverenie na doručovanie
písomností prijal. Ak si veriteľ zástupcu na doručovanie písomností nezvolí, budú sa mu písomnosti

doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku.(8) Ani správca, ani súd nie sú povinní vyzvať veriteľa
na doplnenie alebo opravu neúplnej alebo nesprávnej prihlášky; na požiadanie sú však povinní vydať
veriteľovi potvrdenie o doručení prihlášky. Správca je tiež povinný v potvrdení uviesť, či prihlášku možno
podľa odseku 1 alebo 2 považovať za úplnú; o prípadných nedostatkoch prihlášky je správca povinnýveriteľa v potvrdení poučiť. Prihlášku môže veriteľ opraviť alebo doplniť len do uplynutia lehoty na
prihlasovanie pohľadávok.

V zmysle ust § 124 ods. 1, 2, 4, 6, 7, 8 ZKR (1) Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou
starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka;
správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca
pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti,
výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je

povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.(2) Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len
správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca
poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu
pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú
sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v
rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou

pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.
(4) Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou
podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie
zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa
veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. (6) Rozhodnutie súdu o určení popretej

pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá
pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku
voči dlžníkovi vymáhať.(7) Kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo kým
súd právoplatne nerozhodne o určení pohľadávky, dlžník môže popretú pohľadávku dodatočne voči
jej veriteľovi písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za

zistenú.(8) Zistenie pohľadávky počas reštrukturalizácie sa zapisuje do zoznamu pohľadávok. Správca
je povinný zapísať zistenie pohľadávky do zoznamu pohľadávok bezodkladne po tom, čo sa pohľadávka
považuje za zistenú alebo čo pohľadávku dlžník uznal.

V zmysle ust. § 196 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na

konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie
o oddlžení (ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku.

Vzmysleust.§199ods.1, 9ZKR(1)Aktentozákonneustanovujeinak,uzneseniaainépísomnostisúdu

sa v konaniach podľa tohto zákona doručujú ich zverejnením v Obchodnom vestníku. Uznesenie, ktoré
sa zverejňuje v Obchodnom vestníku, sa zverejňuje bez odôvodnenia. (9)ak tento zákon neustanovuje
inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň
po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako
písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto

zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

V zmysle ust. § 26 ods. 1, 2 zák. č. 231/1999 Zb. o štátnej pomoci v platnom znení v rozhodnom čase (1)
Príjemca, ktorému sa podľa rozhodnutia Komisie poskytla neoprávnená štátna pomoc, je povinný sumu
zodpovedajúcu neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci vrátane úroku podľa príslušnej sadzby určenej

Komisiou vrátiť do rozpočtu, z ktorého bola poskytnutá, alebo zaplatiť do rozpočtu, do ktorého mala byť
zaplatená. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na právneho nástupcu príjemcu.(2) Rozhodnutie Komisie o
neoprávnenej štátnej pomoci je priamo vykonateľné voči príjemcovi dňom doručenia takého rozhodnutia
Slovenskej republike. V prípadoch podľa odseku 4 je súčasťou exekučného titulu aj rozhodnutie
ústredného orgánu štátnej správy podľa odseku 4.

V zmysle ust. § 154 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) pre rozsudok
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

V zmysle ust. § 21 ods. 4 O.s.p. (4) Za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti

ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného
predpisu.V zmysle ust. § 5 ods. 1 a 6 zák. č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov1) Daňový úrad vykonáva pôsobnosť v územnom obvode kraja,
11) ak tento zákon alebo osobitný predpis11a) neustanovuje inak.6) Daňový úrad má spôsobilosť byť

účastníkomsúdnehokonaniaasamostatnekonaťpredsúdomvrámcisvojejpôsobnosti.Zadaňovýúrad
koná pred súdom riaditeľ daňového úradu alebo ním poverený zamestnanec; prezident finančnej správy
môže poveriť zastupovaním daňového úradu iného zamestnanca finančného riaditeľstva. V zmysle ust.
§ 9 cit. zák. k 1. januáru 2012 minister financií Slovenskej republiky určí vnútornú organizačnú štruktúru
daňových úradov a zriadi pobočky daňových úradov a kontaktné miesta daňových úradov.

S poukazom na Rozhodnutie č. 1, vyššie cit . ust. § 5 ods. 1,6 a 9 zák. č. 479/2009 Z.z. o orgánoch
štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 26 ods. 1, 2
zák. č. 231/1999 Zb. o štátnej pomoci v platnom znení v rozhodnom čase má súd za to, že žalobca je
právnym nástupcom Daňového úradu Košice IV.

Z povahy konania charakterizovaného ako konanie vyvolané reštrukturalizáciou mal súd za preukázané,
že popretím prihlásenej pohľadávky správcom vznikol žalobcovi naliehavý právny záujem na rozhodnutí
súdu v tomto konaní.

Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na to, že reštrukturalizácia bola povolená dňa

26.10.2011aspoukazomnato,žeprihláškapohľadávkyžalobcu,bolažalobcomdoručená7.11.2011,čo
vyplýva jednak zo spisu 26R/5/2011, jednak z potvrdenia reštrukturalizačného správcu zo dňa 9.11.2011
másúdnepochybnezapreukázané,žežalobcasiriadneavčasuplatnilprihláškupohľadávkydodaného
reštrukturalizačného konania.

Z reštrukturalizačného spisu 26R/5/2011, ako aj zo zoznamu pohľadávok zo dňa 23.12.2011
predloženého reštrukturalizačným správcom a s poukazom na to, že posledným dňom na popieranie bol
- v zmysle ust. § 124 ods. 2 ZKR - 27.12.2011, má súd nepochybne za preukázané, že reštrukturalizačný
správca pohľadávku žalobcu prihlásenú prihláškou pohľadávok žalobcu poprel v celom rozsahu riadne
a včas.

S poukazom na ust. § 124 ods. 4 ZKR lehota na podanie tejto incidenčnej žaloby bola do 26.1.2012.
Keďže žaloba bola súdu doručená 23.1.2012 súd má nepochybne za to, že žalobca podal túto žalobu
včas.

Súd má rovnako nepochybne za preukázané, že si žalobca prihláškou pohľadávky zo dňa 4.11.2011
doručenou súdu 7.11.2011 prihlásil svoju pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 21.053.333,46
eur. Táto suma pozostáva z istiny vo výške 13.825.797,98 eur a úrokov vo výške 7.227.535,48 eur. Z
uvedenej prihlášky má súd taktiež nepochybne za preukázané, že žalobca ako právny dôvod vzniku tejto
pohľadávky uviedol: neoprávnene poskytnutá štátna pomoc v zmysle Rozhodnutia Komisie Európskych

spoločenstiev zo dňa 7.6.2006 o štátnej pomoci č. C25/2005 (EX NN 21/2005) - v texte rozsudku
označenom ako Rozhodnutie č. 1. Úroky vypočítané ako zložený úrok v zmysle Kapitoly V. Nariadenia
Komisie (ES) č. 794/2004 z 21.4.2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, a to odo
dňa poskytnutia štátnej pomoci, t.j. 23.7.2004 do dňa začatia reštrukturalizačného konania t.j. 19.7.2011.

Z Rozhodnutia Komisie zo dňa 7.6.2006 o štátnej pomoci č. C25/2005 ( EX NN 21/2005) poskytnutej
Slovenskou republikou v prospech spoločnosti C.ošice a.s., uverejneného v Úradnom vestníku
Európskej únie dňa 30.4.2007 okrem iného vyplýva, že Slovenská republika protiprávne poskytla
štátnu pomoc odpísaním daňového dlhu v prospech žalovaného a porušila článok 88 ods. 3 Zmluvy
o ES. Komisia prijala rozhodnutie, že táto štátna pomoc vo výške 416.515.990,-Sk nie je zlučiteľná

so spoločným trhom. Slovenská republika je na základe tohto rozhodnutia preto povinná prijať všetky
opatrenia potrebné na vymáhanie nezákonne poskytnutej štátnej pomoci od príjemcu. Vymáhanie sa
má uskutočniť bez odkladu a v súlade s postupmi uvedenými vo vnútroštátnych predpisoch, pokiaľ
umožňujú okamžité a účinné vykonanie tohto rozhodnutia. Vymáhaná suma musí zahŕňať úroky za celé
obdobie od dátumu, ku ktorému bola suma daná k dispozícii žalovanému do jej skutočného vrátenia. V

zmysle predmetného Rozhodnutia č. 1 je poskytovateľom štátnej pomoci Daňový úrad O. IV, nakoľko
štátna pomoc bola poskytnutá formou odpísania daňového dlhu žalovanému T. úradom O. IV v rámci
vyrovnania veriteľmi podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.S poukazom na ust. § 124 ods. 4 ZKR má súd nepochybne za to, že v žalobe o určenie popretej
pohľadávky sa veriteľ môže domáhať iba toho, čo uviedol v prihláške. Týka sa to i právneho dôvodu,
ktorý veriteľ uviedol v prihláške.

Z Rozhodnutia Komisie zo 16.10.2013 o štátnej pomoci č. SA.18211 (C25/2005) ( ex NN 21/2005)
- poskytnutej Slovenskou republikou v prospech spoločnosti C. O. a.s., v texte rozsudku označenom
ako Rozhodnutie č. 2 okrem iného vyplýva, že rozhodnutie Komisie 2007/254/ES zo 7.6.2006 vo veci
C 25/2005(ex NN 21/2005 ) sa zrušuje. Vzhľadom na to, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky

uvedeným v prihláške pohľadávok uplatnenej v tomto reštrukturalizačnom konaní bola neoprávnene
poskytnutá štátna pomoc v zmysle Rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev zo dňa 7.6.2006
o štátnej pomoci č. C25/2005 ( EX NN 21/2005) a toto rozhodnutie bolo zrušené, odpadol tým právny
dôvod uvedený žalobcom v prihláške pohľadávok žalobcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, i s poukazom na ust. 154 ods. 1 O.s.p., súd upustil od vyhodnocovania

ďalších dôkazov vykonaných v tomto konaní a na základe vyššie uvedených dôkazov, rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Pre úplnosť súd poznamenáva, že Rozhodnutie č. 2 je priamym exekučným titulom, na podklade
ktorého žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie , čo vyplýva z Upovedomenia o začatí exekúcie zo

dňa 17.1.20144 JUDr. S. F. - súdneho exekútora, Exekútorský úrad Šaľa č. k. Ex 7323/13-6. Uznesením
zo dňa 2.9.2014 , č. k. 23Er /9188/2013-128 Okresný súd Malacky povolil odklad exekúcie vedenej pod
sp. zn. 23Er/9188/2013,Ex7323/2013, a to na čas do skončenia konania vo veci samej vedeného na
Všeobecnom súde Európskej únie pod sp. zn. T 103/14.

O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O. s. p. 151 ods. 1 a ods. 2 O.s.p..

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca ako aj žalovaný.

Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice

I. pod sp.zn. 26R/5/2011 vo veci dlžníka C. a.s. (žalovaný) si žalobca riadne a včas prihlásil svoju
pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 21.053.333,46 eur (istina vo výške 13.825.797,98 eur a
úroky vo výške 7.227.535,48 eur - vypočítané ako zložený úrok v zmysle kapitoly V. Nariadenia komisie
(ES) č. 794/2004, ktorým sa vykonáva Nariadenie rady (ES) č. 659/1999, a to odo dňa poskytnutia
štátnej pomoci t.j. 23.7.2004 do dňa začatia reštrukturalizačného konania t.j. 19.7.2011). Ako právny

dôvod vzniku pohľadávky bola uvedená neoprávnene poskytnutá štátna pomoc v zmysle Rozhodnutia
Komisie Európskych spoločenstiev zo dňa 7.6.2006 o štátnej pomoci č. C25/2005 (EX NN 21/2005).

Z Rozhodnutia č. 1 vyplýva, že Slovenská republika protiprávne poskytla štátnu pomoc odpísaním
daňového dlhu v prospech žalovaného a porušila článok 88 ods. 3 Zmluvy o ES. Komisia prijala

rozhodnutie, že táto štátna pomoc vo výške 416.515,990,-Sk nie je zlučiteľná so spoločným trhom.
Slovenská republika je ne základe tohto rozhodnutia preto povinná prijať všetky opatrenia potrebné na
vymáhanie nezákonne poskytnutej štátnej pomoci od jej príjemcu. Vymáhanie sa má uskutočniť bez
odkladu a v súlade s postupmi uvedenými vo vnútroštátnych predpisoch, pokiaľ umožňujú okamžité a
účinnévykonanietohtorozhodnutia.Vymáhanásumamusízahŕňaťúrokyzaceléobdobieoddátumu,ku

ktorému bola suma daná k dispozícii žalovanému až do jej skutočného vrátenia. V zmysle predmetného
Rozhodnutia č. 1 je poskytovateľom štátnej pomoci Daňový úrad Košice IV, nakoľko štátna pomoc bola
poskytnutá odpísaním daňového dlhu žalovanému Daňovým úradom Košice IV v rámci vyrovnania s
veriteľmi podľa zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.

V rámci konania vedeného na základe žaloby podanej žalovaným vo veci zrušenia Rozhodnutia č.
1 Všeobecný súd EÚ (vo veci T-11/07) rozsudkom zo dňa 7.12.2010 žalobu žalovaného zamietol.
Na základe odvolania podaného žalovaným proti tomuto rozsudku Súdny dvor EÚ (vo veci C-73/11)
rozsudkom zo dňa 24.1.2013 rozhodol tak, že rozsudok Všeobecného súdu EÚ zo 7.12.2010 zrušil a
vec vrátil Všeobecnému súdu EÚ na nové konanie, aby rozhodol o žalobných dôvodoch vznesených v

konanípredním,oktorýchnerozhodol.VnadväznostinauvedenýrozsudokEurópskakomisiapožiadala
Všeobecný súd EÚ o prerušenie konania v úmysle zrušiť sporné rozhodnutie a prijať nové rozhodnutie
ohľadom realizácie štátnej pomoci zo strany Slovenskej republiky pre spoločnosť C. a.s., ktoré budebrať do úvahy rozhodnutie Súdneho dvora pokiaľ ide o námietky žiadateľa v súvislosti s konkurzným
konaním.

V dôsledku uvedených skutočností Komisia považovala za vhodné zrušiť pôvodné rozhodnutie zo
7.6.2006 (Rozhodnutie č. 1) a nahradiť ho novým rozhodnutím. Nové rozhodnutie Komisie o štátnej
pomoci č. SA.18211 (C25/2005) (ex NN 21/2005) poskytnutej Slovenskou republikou bolo vydané
dňa 16.10.2013 (ďalej len Rozhodnutie č. 2). Týmto rozhodnutím Komisia opätovne posúdila, aj po
zohľadnení žalobných dôvodov, o ktorých predtým nerozhodla, že štátna pomoc, ktorú Slovenská

republika poskytla v prospech spoločnosti C. a.s. vo výške 416.515.990,- Sk, nie je zlučiteľná
so spoločným trhom a uložila Slovenskej republike povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia na
vymáhanie tejto štátnej pomoci spolu s úrokmi za celé obdobie od dátumu, ku ktorému bola daná suma
k dispozícií spoločnosti C. O. a.s. až do jej skutočného vrátenia.

Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zameral výlučne na skutočnosť, že v texte Rozhodnutia č.

2 je okrem iného uvedené, že Rozhodnutie Komisie 2007/254/ES zo 7.6.2006 vo veci C25/2005 (ex
NN 21/2005) sa zrušuje, Súd teda dospel k záveru, že vzhľadom na to, že právnym dôvodom vzniku
pohľadávky uvedeným v prihláške pohľadávok uplatnenej v tomto reštrukturalizačnom konaní bola
neoprávnene poskytnutá štátna pomoc v zmysle Rozhodnutia č. 1 a toto rozhodnutie bolo zrušené,
odpadol tým právny dôvod uvedený žalobcom v prihláške pohľadávky žalobcu. S uvedeným záverom

súdu sa nie je možné stotožniť, nakoľko z obsahu Rozhodnutia č. 2 jednoznačne vyplýva, že jeho
predmetom je posúdenie poskytnutia štátnej pomoci Slovenskou republikou v prospech spoločnosti C.
O. a.s. (žalovaného) v totožnom prípade a na základe tých istých skutkových okolností; jedná sa teda
o rozhodnutie vo veci, ktoré nahrádza pôvodné, ním zrušené rozhodnutie. Táto skutočnosť je výslovne
uvedená aj v časti I. Konanie, odsek 4 Zrušenie, bod (10): „Vzhľadom na rozsudok súdneho dvora a s

cieľom napraviť ním zistené nedostatky Komisia preto považuje za vhodné zrušiť pôvodné rozhodnutie
zo7.6.2006anahradiťhotýmtorozhodnutím.“Tútoskutočnosťzároveňpreukazujeajčíselnéoznačenie
rozhodnutí, ktoré v oboch prípadoch rozhodnutí Komisie obsahuje označenie, že sa jedná o rozhodnutie
vo veci C25/2005, ex NN 21/2005.

Z uvedeného je nepochybné, že pohľadávka žalobcu, ktorá vznikla z titulu poskytnutia štátnej pomoci
v prospech žalovaného - spoločnosti C. O. a.s. a ktorá bola označená za neoprávnenú rozhodnutím
Komisie č. 2007/254/ES C25/2005 (ex NN 21/2005) zo dňa 7.6.2006 a opätovne aj rozhodnutím Komisie
č. SA.18211 (C25/2005) (ex NN 21/2005) zo dňa 16.10.2013 naďalej existuje. Rovnako naďalej existuje
aj právny dôvod vzniku uvedenej pohľadávky, ktorým je rozhodnutie Komisie č. 2007/254/ES zo dňa

7.6.2006 C25/2005 (ex NN 21/2005) v znení rozhodnutia Komisie č. SA.18211 zo dňa 16.10.2013
(C25/2005) (ex NN 21/2005), ktoré ho nahrádza.

V tejto súvislosti musí žalobca nevyhnutne opäť poukázať na zásadu prednosti komunitárneho práva
pred vnútroštátnymi predpismi jednotlivých členských štátov, judikatúru Súdneho dvora EÚ a na

rozhodnutie Komisie, podľa ktorého vymáhanie sa uskutoční bez odkladu a v súlade s postupmi
uvedenými vo vnútroštátnych predpisoch, pokiaľ umožňujú okamžité a účinné vykonanie tohto
rozhodnutia. Predmetná zásada prednosti komunitárneho práva pred vnútroštátnymi predpismi je
vyjadrená aj v článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodnutie Komisie ako akt sekundárneho
práva EÚ je v jej zmysle záväzné pre všetky orgány daného štátu vrátane jeho súdov, ktoré v

rámci svojich právomocí sú povinné aplikovať komunitárne právo ako celok a chrániť práva, ktoré
priznáva toto právo jednotlivcom tak, že nesmú aplikovať žiadne skoršie alebo neskoršie ustanovenia
vnútroštátneho práva, ktoré by boli v rozpore s komunitárnym právom. V dôsledku zásady prednosti
práva Európskej únie vnútroštátny súd je povinný zabezpečiť plný účinok predpisov Európskej únie a ak
je to potrebné, z vlastnej iniciatívy neuplatniť akékoľvek ustanovenie vnútroštátneho práva odporujúce

právu Európskej únie. V súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora preto vyslovuje záver, že
uplatnenie vnútroštátnych predpisov nemá a nemôže byť prekážkou obnovenia efektívnej súťaže a
brániť okamžitému a účinnému vykonaniu rozhodnutia Komisie a v konečnom dôsledku obnoveniu
pravidiel spoločného trhu, t.j. obnoveniu efektívnej hospodárskej súťaže. Ak by sa tak nestalo, narušili by
sa základné piliere fungovania Európskej únie a Slovenská republika by nedodržala svoje medzinárodné

záväzky.

Pokiaľ Okresný súd Košice I na základe uvedených skutočností, vykonaných dôkazov a s prihliadnutím
na vyššie uvedenú legislatívu a judikatúru EÚ dospel s poukazom na ust. § 124 ods. 4 ZKR kjednoznačnému záveru, že právny dôvod žalobcom prihlásenej pohľadávky odpadol má za to, že
prvostupňové konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
205 ods. 2 písm. b) O.s.p.), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovýmzisteniam(§205ods.2písm.d)O.s.p.),rozhodnutiesúduvychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a preto navrhuje žalobca, aby odvolací súd zrušil rozsudok
Okresného súdu Košice I sp.zn. 31Cbi/3/2012 zo dňa 18.12.2014 a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie alebo
Rozsudok Okresného súdu O. I sp.zn. XXCbi/3/2012 zo dňa 18.12.2014 zmenil tak, že vydá tento

rozsudok:
„Okresný súd O. I určuje, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti dlžníkovi C. Košice, a.s., S. 6,
XXX XX Košice, IČO: 31 XXX XXX v reštrukturalizácii, ktorá je vedená na Okresnom súde Košice I
pod sp.zn. 26R/5/2011, uplatnenej prihláškou zo dňa 4.11.2011 vo výške 19.400.382,29 eur, z toho
istina vo výške 13.816.639,15 eur a úroky vo výške 5.583.743,14 eur z titulu rozhodnutia Komisie
Európskych spoločenstiev č. C(2013) 6261 final zo dňa 16.10.2013 vo veci štátnej pomoci č. SA.18211

(C 25/2005) (EX NN 21/2005) a Kapitoly V. Nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21.4.2004, ktorým sa
vykonáva Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 a táto pohľadávka v celej prihlásenej výške nie je vylúčená
z uspokojenia, t.j. čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky je oprávnená a zistená. Žalovanému
nepriznáva náhradu trov konania.“

K odvolaniu žalobcu sa podrobne vyjadril žalovaný.

Okrem iného uviedol, že žalobca sa aj napriek tomu, že súd prvého stupňa nepripustil zmenu návrhu
na začatie konania zo 16.12.2014, v odvolacom petite domáha zmeňujúceho rozsudku s rovnakým
výrokom, aký nebol pripustený uznesením súdu prvého stupňa z 18.12.2014.

Žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba
zamietnutá.

Proti výroku rozsudku o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný.

Žalovanýsanestotožňujespostupomsúduprivyčíslenínáhradytrovkonania,keďžemázato,žesúdom
aplikovaný § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v súdnej veci neprichádza do úvahy, a súd mal správne
priznať náhradu trov konania aplikujúc § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Žalovaný vyčíslil trovy konania podaním z 19.12.2014, a to podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
vychádzajúc z tarifnej hodnoty 21.053.333,46 eur, teda z hodnoty pohľadávky, o ktorej pravosť, výšku
a vymáhateľnosť bol vedený spor.

Trovy konania žalovaného boli 357.379,48 eur a pozostávali z odmeny advokáta za sedem úkonov

právnej pomoci z tarifnej hodnoty 21.053.333,46 eur, odmena za každý úkon vo výške 42.537,41 eur:
1/ príprava a prevzatie zastúpenia a prvá porada s klientom (42.537,42 eur), 2/ vyjadrenie k žalobe
z 12.3.2012 (42.537,41 eur), 3/ pojednávanie 15.10.2012 (42.537,41 eur), 4/ pojednávanie 25.3.2013
(42.537,41 eur), 5/ pojednávanie 10.6.2013 (42.537,41 eur), 6/ vyjadrenie vo veci 18.11.2013 (42.537,41
eur), 7/ pojednávanie 18.12.2014 (42.537,41 eur).

Ďalej trovy konania úspešného žalovaného pozostávali z paušálnej náhrady hotových výdavkov (3x 7,63
eur, 3 x 7,81 eur, 1 x 8,04 = 54,36 eur) a 20% dane z pridanej hodnoty (59.563,25 eur).

Okresný súd napadnutým výrokom priznal žalovanému náhradu trov konania aplikujúc § 11 ods. 1 vyhl.

č. 655/2004 Z.z., kde analogicky ako v prípade súdneho poplatku vychádzal zo skutočnosti, že predmet
konania je peniazmi neoceniteľný.

Tento záver okresného súdu je nesprávny, pretože nerešpektuje zmysel a význam ustanovení
upravujúcich náhradu trov konania, ale ani novšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu

SR.

Trovy konania žalovaný vyčíslil v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z., pričom za tarifnú hodnotu v súlade
s ust. § 10 ods. 2 predmetnej vyhlášky považoval cenu práva - hodnotu pohľadávky, ktorej sa právnaslužba týkala, určenú pri začatí poskytovania právnej služby. Predmetom konania v tejto právnej veci
bolo určenie právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky vo výške 21.053.333,46 eur.

Zpohľadužalovanéhopretonemožnorozumnepochybovaťotom,žepredmetkonania-určeniepravosti
a výšky pohľadávky bol oceniteľný peniazmi, a to konkrétne sumou pohľadávky, ktorej pravosť, výšku a
vymáhateľnosť žalobca požadoval určiť. Tarifnou hodnotou je takto suma 21.053.333,46 eur, pričom v
zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky je odmena za jeden úkon právnej pomoci v tomto prípade určená sumou
42.537,41 eur.

Podľa názoru žalovaného iba takýto výklad predmetnej vyhlášky zodpovedá požiadavkám
gramatického, systematického a logického posúdenia citovaných ustanovení vyhlášky. Názor okresného
súdu o tom, že správne sa mali trovy vyčísliť podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, je preto nesprávny.
Takýto postup totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak hodnotu veci alebo práv - v konkrétnom prípade
hodnotu pohľadávky - nie je možné vyjadriť v peniazoch.

Ak je však predmetom incidenčného konania určenie právneho dôvodu ako aj konkrétnej výšky
pohľadávky, treba mať za nesporné, že hodnotu práva (pohľadávky) je možné vyjadriť v peniazoch, a je
to suma uvedená v petite návrhu na začatie konania. V petite žaloby bola žalobcom jasne a zrozumiteľne
vyčíslená v peniazoch hodnota pohľadávky, o ktorej pravosti, výške a vymáhateľnosti na jeho návrh

okresný súd konal a rozhodoval.

Žalovaný má z uvedeného dôvodu za to, že predmet konania - pohľadávky - bol oceniteľný peniazmi
podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., a analógia okresného súdu s postupmi pri vyrubovaní
súdneho poplatku neobstojí. Ak totiž existuje špeciálna úprava obsiahnutá v citovaných § 9 ods.1, 10

ods. 1 a 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. relevantná pre výpočet náhrady trov konania (§ 151 O.s.p.), aplikácia
zákona o súdnych poplatkoch neprichádza do úvahy.

Nie je medzi stranami sporné, že hodnota práva - pohľadávky, ktorej sa právna služba týkala bola
určiteľná a určená sumou 21.053.333,46 eur, ktorá bola zároveň tarifnou hodnotou, pričom v zmysle §

10 ods. 1,2 vyhl. je odmena za jeden úkon právnej pomoci v tomto prípade určená sumou 42.537,41 eur.

Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností a ustanovení relevantných právnych predpisov
žalovaný navrhol, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu vo
výroku o trovách konania tak, že zaviaže žalobcu nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania

v sume 357.379,48 eur a súčasne ho zaviaže nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume
25.532,09 eur (z toho odmena advokáta za odvolanie vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny v
sume 21.268,70 eur, paušálna náhrada hotových výdavkov v sume 8,04 eur, 20% DPH v sume 4.255,35
eur), to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, a to na účet právneho zástupcu žalovaného
JUDr. Jaroslava Čolláka, advokáta, Floriánska 19, Košice.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
1MObdo V17/2006 podľa ktorého „z hľadiska náhrady trov konania v incidenčných žalobách je výška
pohľadávky bezvýznamná a výšku tarifnej odmeny advokáta je potrebné určiť podľa § 11 ods. 1 vyhl. č.
655/2004 Z.z. ako keby sa jednalo o spor s neoceniteľnou hodnotou veci.“

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol a
rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 31Cbi/3/2012 zo dňa 18.12.2014 v časti výroku o náhrade
trov konania potvrdil ako vecne správny.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie
žalobcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo veci vykonal riadne a dostatočné dokazovanie, z ktorého

vyvodil správny právny záver a rozhodnutie, ktoré žalobca napadol odvolaním súd prvého stupňa
presvedčivoodôvodnil,pretoodvolacísúdpoukazujenaodôvodnenierozhodnutiasúdomprvéhostupňa
a nepovažuje za potrebné jeho znenie znovu opakovať. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňujes odôvodnením žalobcom napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Súd je zásadne viazaný návrhom na začatie konania § 79 O.s.p..

Pre rozhodnutie súdu - rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súdny dvor EÚ svojim
rozsudkom zo dňa 24.1.2013 vo veci C-73/11, ktorej predmetom bolo odvolanie žalovaného proti
rozsudkuVšeobecnéhosúduEÚzo7.12.2010voveciT-11/07C./Komisia,ktorým,uvedenýsúdzamietol

žalobu žalovaného o vyhlásenie neplatnosti Rozhodnutia č. 1, rozhodol tak, že rozsudok Všeobecného
súdu EÚ zo dňa 7.12.2010 zrušil.

Táto skutočnosť nie je medzi účastníkmi konania sporná. Rozhodnutia Komisie Európskych
spoločenstiev zo dňa 7.6.2006 o štátnej pomoci č. C25/2005 (EX NN 21/2005) a toto rozhodnutie bolo
zrušené, čím odpadol právny dôvod uvedený žalobcom v prihláške pohľadávok žalobcu.

Žalobca vedomý si toho, že Súdny dvor EÚ svojim rozsudkom zo dňa 24.1.2013 vo veci C-73/11, ktorej
predmetom bolo odvolanie spoločnosti C. O. a.s., proti rozsudku Všeobecného súdu EÚ zo 7.12.2010 vo
veci T-11/07 C. O./Komisia, ktorým uvedený súd zamietol jej žalobu o vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia
Komisie 2007/254/ES zo 7.6.2006 o štátnej pomoci C25/2005 (ex NN 21/2005) poskytnutej Slovenskou

republikou v prospech spoločnosti C. O. a.s. rozhodol tak, že rozsudok Všeobecného súdu EÚ zo
7.12.2010 zrušil a vec vrátil Všeobecnému súdu EÚ na nové konanie podaním zo dňa 16.12.2014
požiadal o zmenu návrhu na začatie konania. Na pojednávaní konanom dňa 18.12.2014, za účasti
účastníkov konania, súd návrh žalobcu na pripustenie zmeny petitu žaloby, zamietol.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodoval o návrhu žalobcu zo dňa 23.1.2012, o ktorom
návrhu rozhodol správne.

Podľa § 2 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo

k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.

Odvolací súd preto považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutie Komisie č. SA.18211 (C25/2005) (ex
NN 21/2005) zo dňa 16.10.2013 je riadnym exekučným titulom a preto nie je ani daný právny záujem

na vysporiadaní právnych vzťahov medzi účastníkmi tohto konania, nakoľko tieto sú vysporiadané
zákonom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd výroky rozsudku súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1
O.s.p. tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného proti výroku o náhrade trov konania, pričom dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou
občianskeho súdneho konania.

Z ust. § 9 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vyplýva, že základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa
tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva. Podľa ust. § 10 ods. 2 cit. vyhlášky ak nie je
ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva,
ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu iba v prípade, ak nie

je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

Z uvedeného gramatického, logického a systematického posúdenia citovaných ustanovení vyhl. č.
655/2004 Z.z. možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného

súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú
hodnotu.Predmetom sporu v danej veci bolo určenie, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti dlžníkovi C. O.,
a.s., S. 6, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX v reštrukturalizácii, ktorá je vedená na Okresnom súde
Košice I pod sp.zn. 265/5/2011, uplatnenej prihláškou zo dňa 4.11.2011 vo výške 21.053.333,46 eur, z

toho istina vo výške 13.825.797,98 eur a úroky vo výške 7.227.535,48 eur z titulu rozhodnutia Komisie
Európskych spoločenstiev zo dňa 7.6.2006 o štátnej pomoci č. C/25/2005 (EX NN 21/2005) a Kapitoly
V. Nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21.4.2004, ktorým sa vykonáva Nariadenie Rady (ES) č.
659/1999 a táto pohľadávka v celej prihlásenej výške nie je vylúčená z uspokojenia, t.j. čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti a výšky je oprávnená a zistená, preto súd prvého stupňa pri priznávaní trov

konania nemohol vychádzať z tarifnej odmeny stanovenej v § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.,
ale z tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 2 cit. vyhlášky.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Pretože súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vec nesprávne právne posúdil,
odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. výrok rozsudku o náhrade trov konania zrušil a podľa
§ 221 vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom konaní rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.