Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. január 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/163/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206510
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8217206510.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna

48, 811 07 Bratislava, IČO: 35831154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8,
Bratislava, proti žalovanému: R. B., N.. XX.XX.XXXX, Q. X. XXXX/X, XXX XX A., o zaplatenie 367,90
Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 339,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 339,20 Eur od 21.8.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovivočižalovanému priznáva nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu84%,ovýškektorých
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.11.2017 sa obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.,
Hlavné nám. 12, Kežmarok (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosťzaplatiťmusumu367,90Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročneod20.1.2015

do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému poskytol zmluvou č. XXXXXXXX pôžičku v sume 339,20
Eur, na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (hudobné nástroje Reproduktory).
Kúpna cena to varu bola 424,- Eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 84,80
Eur a na zvyšok kúpnej ceny žalobca poskytol žalovanému pôžičku podľa uvedenej zmluvy o pôžičke.
Účelom Zmluvy bolo poskytnutie pôžičky na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu žalovaného.

Cena na splátky znamená viazaný spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej žalovanému žalobcom,
a to vo výške kúpnej ceny konkrétneho tovaru zníženej o zaplatenú akontáciu. Akontácia je časťou
kúpnej ceny tovaru, ktorú žalovaný zaplatil pred dodaním tovaru. S podmienkami zmluvy a ich obsahom
sa Žalovaný oboznámil, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Podľa zmluvy o pôžičke mal Žalovaný
splácať pôžičku v pravidelných 12 mesačných splátkach v sume 32,15 Eur, a to až do celkovej sumy
pôžičky vo výške 385,80 Eur. Žalovaný dosiaľ neuhradil žiadnu splátku. Vzhľadom na to, že žalovaný
porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v

súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 26.11.2014 listom - predžalobná upomienka,
vyzval Žalovaného k úhrade dlžných splátok a Žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti
celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca
dňa 19.1.2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 25.1.2015 - „Oznámenieo vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Do dnešného dňa Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo
veriteľa - Žalobcu, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru upravuje bod. 9.2 Zmluvných podmienok, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, s ktorými sa Žalovaný oboznámil pred podpisom zmluvy. Celkový

dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 367,90 Eur. pričom žalobca si zároveň uplatnil
zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. Zmluvnú pokutu, evidovanú
v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 61,23 Eur, si neuplatnil.

3. V podaní doručenom 17.8.2018 žalobca v podstatnom navyše uviedol, že právny predchodca žalobcu

postupoval pri uzatváraní úverovej zmluvy č. XXXXXXXX s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 7
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a zisťoval finančné pomery
žalovaného, čoho dôkazom sú aj informácie o zamestnávateľovi a čistom mesačnom príjme žalovaného.
Predmetné informácie sú uvedené v
úverovej zmluve v časti „Zamestnávateľ“. Predložená úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskomúverepodľaust.§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.Zároveňodkázalnaaktuálnyprávny

názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016.

4. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk 16.11.2018 písomne nevyjadril.

5. Dňa 3.4.2018 bol súdu doručený návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu podľa § 80 ods.
1 Civilného sporového poriadku v súvislosti s ktorým žalobca doložil žiadosť o postúpenie a prevod
pohľadávok odvolávajúcu sa na Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú 30.11.2017, prílohu
č. 3 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok identifikujúcu postupovanú pohľadávku voči žalovanému,
oznámenie o postúpení pohľadávky z 23.2.2018 a kópiu podacieho hárku o zasielaní tohto oznámenia

žalovanému. Okresný súd uznesením č. k. 7Csp/163/2017-54 z 16.4.2018 návrhu na zmenu na strane
žalobcu vyhovel dospejúc k záveru, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne
predpisy spájajú prevod práv. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30.5.2018.
6. S poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého pojednávanie
v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho

posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1.000,- Eur konajúci súd spor prerokoval bez nariadenia pojednávania, keďže žalovaná pohľadávka
uvedenú sumu nepresahovala a zabezpečené listinné dôkazy súd vzhliadol za postačujúce pre svoje
rozhodnutie.
7. Súd preskúmal žalobu a jej listinné prílohy, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

8. Z predloženej zmluvy o pôžičke XXXXXXXXXX zo dňa 27.8.2014 (čl.7-9 spisu) vzal súd za
preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
veriteľ poskytol žalovanému pôžičku vo výške 339,20 Eur. Na základe zmluvy o pôžičke sa dlžník
zaviazal uhrádzať pôžičku v 12 mesačných splátkach á 32,15 Eur, pri výške RPMN 27,40 %, ročnej

úrokovej sadzbe 27,40 %, priemernej RPMN 44,26 %, prvá splátka splatná 20.9.2014 a ďalšie splátky
vždy 20.dňa v mesiaci, pričom súčasne bolo dohodnuté, že zmluva trvá do splatenia všetkých záväzkov
klienta. V zmluve v osobitnej časti je konkretizovaný aj sprostredkovateľ - J. T. - Z., S. XX, A., pričom z
bodu 2 ostatných zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy a sú podpísané oboma jej účastníkmi
vyplýva, že sprostredkovateľ je zároveň predávajúcim. Zo zmluvy zároveň vyplýva, že žalovaný si

28.8.2014 prevzal tovar na zakúpenie ktorého mu bola pôžička poskytnutá. V časti údajov týkajúcich sa
pomerov žalovaného je uvedený jeho čistý mesačný príjem v sume 356,- Eur, s identifikačnými údajmi
o zamestnávateľovi. Zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaný k žiadosti o pôžičku predkladal akékoľvek
doklady, ktorými by preukazoval svoj príjem, výdavky, či rodinný stav alebo iné okolnosti potrebné pre
skúmanie jeho spôsobilosti splácať poskytnutý úver.

9.VzmyslepredloženejZmluvy,bod7zmluvnýchpodmienokobsahujeúdajeoRPMN,konkrétnevzorec
pre jeho výpočet a vysvetlenie spôsobu výpočtu, z ktorého je zrejmé, že pri výpočte sa vychádza z výšky
pôžičky, počtu splátok, výšky splátky a intervalu vyjadreného v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom
prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania. Podľa bodov 6.1 až 6.3 Zmluvných

podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú Pôžičku a to v pravidelných mesačných
Splátkach v sume a termínoch uvedených v zmluve. Podľa bodu 8.1 Zmluvných podmienok, zmluva sa
skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok Klienta vo vzťahu k Spoločnosti podľa Zmluvy.
V zmysle bodu 9.2 Zmluvných podmienok Spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnostiPôžičky v prípade, ak je Klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky čiastočného plnenia jednej
splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a §
565 Občianskeho zákonníka. Podľa bodu 11.1 Zmluvných podmienok doručovanie písomností medzi

SpoločnosťouaKlientomsauskutočňujenajmä,avšaknielenpoštou,elektronickouformoualebofaxom.
Podľa bodu 11.2 Zmluvných podmienok spoločnosť doručuje písomnosti na adresu Klienta uvedenú v
Zmluve na účely doručovania alebo na inú adresu písomne oznámenú Klientom Spoločnosti najneskôr
predo dňom odovzdania písomnosti na poštovú prepravu Spoločnosťou. Oznámenia zasielané Klientovi
do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie obdrží, inak

okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané
Spoločnosťou na poslednú známu adresu Klienta vráti Spoločnosti ako nedoručené, a to aj v prípade,
že sa Klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel. Ostatné písomné zásielky sa považujú za
doručené okamihom, kedy Klient príslušnú zásielku obdrží. Podľa bodu 11.3 Zmluvných podmienok
písomnosť doručovaná osobne sa považuje za doručenú dňom, v ktorom Klient alebo Povinný podľa
údajov Spoločnosti písomnosť osobne prevzal.

10. Z predžalobnej upomienky, ktorú právny predchodca žalobcu doručil súdu ako prílohu k podanej
žalobe vyplýva, že dňa 26.11.2014 vyzval veriteľ dlžníka, aby okamžite uhradil omeškané splátky v sume
102,89 Eur (čl. 9 spisu). Predložený dôkaz taktiež preukazuje doručovanie tejto upomienky žalovanému
doporučenou zásielkou na adresu uvedenú v zmluve. Podľa oznámenia o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru z 25.1.2015 právny predchodca pôvodného žalobcu považoval pohľadávku z úveru za
úplne splatnú uvedeným dňom. V zmysle nerozporovaných tvrdení uvádzaných v žalobe ďalej vyplýva,
že žalovaný na úhradu poskytnutého úveru nezaplatil okrem akontácie žiadnu finančnú čiastku.

11. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch v

znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.

13. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

14. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; týmnie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

15. Podľa § 9 ods. 1. zákon o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu a každá zmluvná strana dostane najmenej jedno vyhotovenie v listinnej podobne, alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí okrem iného obsahovať tieto
náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

17. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

18. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Ak veriteľ
nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich
schopnosti splácania úverov.19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v zmení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem

poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

22. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

23. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu , najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

26. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného po 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

29. V danom prípade súd právny vzťah medzi žalobcom, ktorý v dôsledku postúpenia pohľadávky v
zmluvnom vzťahu nastúpil na miesto právneho predchodcu žalobcu a žalovaným posúdil ako vzťah

spotrebiteľský, keďže právny predchodca žalobcu vystupoval ako osoba konajúca v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť
ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné

podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť. Na
uvedený zmluvný vzťah bolo potrebné aplikovať ako ustanovenia Občianskeho zákonníka, tak aj zákon
o spotrebiteľských úveroch, pričom zo strany súdu bolo potrebné posúdiť, či zmluva obsahuje zákonom
vyžadovanénáležitosti.Vzmysle§9zákonaospotrebiteľskýchúverochjeokrempísomnejformyzmluvypotrebné, aby obsahovala ostatné obligatórne náležitosti, ktoré sú v uvedenom ustanovení uvedené.
Absencia písomnej formy zmluvy ako aj niektorej z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 v spojení s
§ 9 ods. 2 zmluvy o spotrebiteľských úveroch má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

Keďže žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie istiny úveru a úrokov, musí okrem iného preukázať, že
zmluva má všetky náležitosti, aby sa úver nepovažoval za bezúročný a bez poplatkov.

30. Podľa názoru súdu v danej veci v uzatvorenej zmluve absentuje jasný a zrozumiteľný údaj o termíne
konečnej splatnosti úveru poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch), keďže

v zmluve je uvedený iba údaj 08/2015 bez uvedenia konkrétneho dňa, mesiaca a roku. Zákonodarca
požiadavku na uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru zaviedol s cieľom zvyšovania
informovanosti spotrebiteľov. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia nevyhnutné, aby bol v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume /deň, mesiac, rok/, kedy je splatná
posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Nie je postačujúce pokiaľ sa termín
splatnosti dá vyvodiť z iných ustanovení zmluvy. Povinnosť uvádzať túto obligatórnu náležitosť zmluvy

bola súdmi už viackrát judikovaná (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 286/2014 zo dňa
27.5.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/1201/2015 zo dňa 13.1.2016, rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014 zo dňa 22.10.2015, rozsudok Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 10Co/457/2015 zo dňa 23.3.2016). Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to
jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých

termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru,
ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. V súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora
EÚ C-42/15, súd poukazuje aj na názory v odborných článkoch: „Súdny dvor sa vo svojom rozhodnutí
venoval výlučne sankciám vo vzťahu k absencii obligatórnych náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom

úvere a, napokon, za použitia výkladu a contrario z rozsudku vyplýva, že za nezávažné porušenie, ktoré
bysanemalotrestaťbezúročnosťouabezpoplatkovosťouúveru,možnopovažovaťjedineabsenciutakej
zmluvnej náležitosti, ktorá nemôže nijakým spôsobom spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah
svojho záväzku.“ (Systém ASPI - stav k 16.6.2017 do čiastky 66/2017 Z.z. Pokus o demýtizáciu rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biróovej). Z

uvedeného dôvodu je poskytnutý spotrebiteľský úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov
v zmysle§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch.

31. Rovnaký záver tiež vyplýva aj zo zjavného porušenia povinnosti žalobcu danej mu § 7 zákona
o spotrebiteľských úveroch pred uzavretím zmluvy posudzovať s odbornou starostlivosťou schopnosť

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zo žalobcom predložených dôkazov a hlavne samotnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalobca pri poskytovaní úveru nemal preukázanú existenciu
pracovného pomeru žalovaného relevantným dokladom, ani jeho skutočné príjmy a rodinné pomery,
keďže zo zmluvy nesporne vyplýva, že žalovaný žiadne doklady o preukázaní výšky svojho príjmu ako
aj o svojich výdavkoch a rodinných pomeroch nepredkladal a k týmto skutočnostiam ani nič neuvádzal a

nepreukazoval. Žalobca tiež netvrdil a ani nepreukazoval, že by využil zákonom predpokladanú možnosť
žiadať dlžníka ako spotrebiteľa o poskytnutie úplných, presných a pravdivých údajov potrebných na
posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca v konaní tiež netvrdil a ani
nepreukázal, že by akýmkoľvek spôsobom skúmal výšku výdavkov žalovaného a osôb s ktorými žil
v spoločnej domácnosti a vplyv týchto výdavkov na posúdenie jeho spôsobilosti splácať daný úver. V

tomto smere je poukaz žalobcu v jeho odpovedi na výzvu súdu o príjme žalovaného nedostatočná,
keďže takýto údaj uvedený v zmluve nebol ničím preukázaný a zo zmluvy nevyplýva ani zdroj, z ktorého
informácia pochádza.

32. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť, aby

dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré
možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti
očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov
mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti

spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna.
Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože
nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo
ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniuspotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských
úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má
veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií

za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej

finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od
spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez

akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu
výdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(tj.konkrétnepríjmyzozamestnaneckej
alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti).
Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

33. Dôsledkom vyššie uvedeného je tak záver súdu, že v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7
zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca pred poskytnutím úveru ako veriteľ neposúdil so zákonom
vyžadovanou odbornou starostlivosťou bonitu klienta prostredníctvom preukázania jeho príjmov,
výdavkov a rodinného stavu, teda pri uzatvorení zmluvy konal bez údajov o sociálno-ekonomickej

situácii spotrebiteľa, čo je potrebné považovať za hrubé porušenie povinnosti zisťovania bonity klienta
s odbornou starostlivosťou vedúce súd k záveru, že poskytnutý úver je aj z tohto dôvodu bez úrokov a
poplatkov. Opísané zistenia súčasne vedú súd k záveru, že žalobca nebol oprávnený úver predčasne
(jednorázovo) zosplatniť, pretože pri posudzovaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver žalovaným
nežiadal dlžníka o preukázanie v tomto smere rozhodujúcich skutočností.

34. Pokiaľ súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobca
má právo len na vrátenie reálne poskytnutých finančných prostriedkov. Žalobcovi tak bolo možné priznať
iba právo na zaplatenie ním poskytnutej sumy 339,20 Eur zníženej o žalovaným vykonané úhrady v
sume 0,- Eur, teda v konečnej sume 339,20 Eur a to odo dňa nasledujúceho po dni, kedy nastala

úplná splatnosť poskytnutej pôžičky. Vychádzajúc z uvedeného potom súd žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol.

35. Predčasné zosplatnenie úveru zo strany pôvodného žalobcu súd považoval za absolútne neplatný
právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom a to konkrétne s poukazom

na § 11 ods. 2 vetu prvú zákona č. 129/2010 Z.z. Konečná splatnosť úveru tak nastala až 20.8.2015,
teda potom, ako nastala splatnosť poslednej dohodnutej splátky. Súd preto priznal úroky z omeškania
až od 21.8.2015 a keďže žalobca ich žiadal priznať už od 20.1.2015, žaloba bola zamietnutá v časti
požadovaných úrokov z omeškania od spomínaného dátumu do 20.8.2015. Vzhľadom na to, že ku dňu
21.8.2015 bola v zmysle úpravy vyplývajúcej z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3

citovaného nariadenia vlády maximálna výška úrokov z omeškania 5,05 % ročne, úroky z omeškania
boli priznané podľa žalobcom požadovanej sadzby.

36. K žalobou uplatnenému nároku súd pre úplnosť poznamenáva, že dôvodom na zamietnutie časti
žaloby pokiaľ ide o žalobcom požadovaný úrok je navyše i neplatnosť, ktorá je daná v týchto častiach

zmluvy ich zrejmým rozporom s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ, § 39 OZ v znení platnom a účinnom v
časeuzavretiaZmluvy)spoukazomnaichvýškuuvedenúvZmluve(úrokvovýške27,40%ročne),ktorá
odôvodňuje záver, že výška tejto odplaty za poskytnuté finančné prostriedky neprimerane prevyšuje
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch v
rozhodnom období známu súdu z jeho činnosti, osobitne uplatňovanými bankami pri poskytovaní

úverov alebo pôžičiek (v mesiaci august 2014 bola priemerná úroková sadzba za obdobné úvery
vo výške 10,72 % ročne - bližšie https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-trhy/urokove-sadzby/
priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank). I keby v čase uzavretia Zmluvy ustanovenie § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka (ako je citované vyššie) platné a účinné nebolo (čo však bolo) ani to byžalobcu nijako neoprávňovalo na to, aby za poskytnutie predmetného spotrebiteľského úveru požadoval
od spotrebiteľa taký vysoký zmluvný úrok. Takýto postup žalobcu v tomto prípade súd hodnotí ako v
hrubom rozpore s dobrými mravmi a preto zmluva je v časti úroku neplatná podľa § 39 Občianskeho

zákonníka. Aj z toho dôvodu bolo potrebné žalovaný nárok v prevyšujúcej časti zamietnuť.

37. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. O
trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca aj žalovaný boli v konaní

čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní. Za procesný úspech žalobcu súd považoval sumu 339,20
Eur s príslušenstvom, čo zodpovedá 92 % a žalovaný pokiaľ ide o sumu 28,70 Eur s príslušenstvom, čo
zodpovedá rozsahu 8 %. Preto bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu,
t.j. 84 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak

odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.