Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. marec 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/223/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115212450
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3115212450.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu: REALITY-VĚŘITEL CZ s.r.o.,

so sídlom v Českej republike, Jateční 178/34, Klíše, 400 01 Ustí nad Labem, IČ: 27725537, zastúpený
zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Trenčín -
Opatová, ul. Potočná 650/135B, proti žalovanej: Slovenská republika, v konaní zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 919.249,21 Eur. V
žalobe uviedol, že žalobca je zahraničnou právnickou osobou. Ako postupník uzavrel s J. D., nar.

XX.X.XXXX ako postupcom, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej
bolo postúpenie pohľadávky postupcu na náhradu škody spôsobenej postupcovi nesprávnym úradným
postupom orgánov verejnej moci Slovenskej republiky v súvislosti s vyhlásením a vedením konkurzu
na majetok spoločnosti REALITY, a.s. IČO: 36 305 961 v konkurznom konaní, ktoré bolo vedené na
konkurznom súde a to Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 28K 24/2008, kde ku vyhláseniu konkurzu a
jeho následnému trvaniu až do jeho zrušenia došlo jednak v dôsledku nesprávneho úradného postupu
konajúceho konkurzného súdu a jednak v dôsledku nesprávneho úradného potupu správcu dane,

ktorým bol Daňový úrad Dubnica nad Váhom. Postúpená pohľadávka na náhradu škody vo výške
919.249,21 Eur predstavuje škodu spôsobenú jednak úhradou nedôvodných peňažných nárokov v
prospech Daňového úradu Dubnica nad Váhom a jednak zánikom možnosti vrátenia poskytnutých
peňažných prostriedkov na úhradu peňažných nárokov v prospech uvedeného daňového úradu J. D. od
spoločnosti REALITY, a.s. , ktorá v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov verejnej moci v
konkurznomkonanízaniklaatýmstratilamožnosťvykonávaťďalšiupodnikateľskúčinnosťazjejpríjmov
zabezpečiť úhradu záväzkov v prospech J. D. vo výške peňažných prostriedkov, ktoré on zo svojho

majetku uhradil Daňovému úradu Dubnica nad Váhom v súvislosti s konkurzným konaním. Žalobca teda
odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody v tejto veci od Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX.

1.2. Základom uplatneného nároku na náhradu škody je nesprávny úradný postup, ku ktorému došlo
jednak v rámci konkurzného konania vedeného konkurzným súdom na majetok úpadcu a jednak
v rámci daňových konaní vedených správcom dane, v ktorých boli vydané platobné výmery na

daňovníka REALITY, a.s. pod č.XXX/XXX/XXXX/XX/Kor zo dňa XX.X.XXXX na sumu X.XXX.XXX,-Sk,
č.XXX/XXX/XXXX/XX/Kor zo dňa XX.X.XXXX na sumu X.XXX.XXX,-Sk, č.XXX/XXX/XXXX/XX/Kor zo
dňa XX.X.XXXX na sumu XX.XXX.XXX,-Sk, č.XXX/XXX/XXXX/XX/Kor zo dňa XX.X.XXXX na sumu
X.XXX.XXX,-Sk, č.XXX/XXX/XXXX/XX/Kor zo dňa XX.X.XXXX na sumu X.XXX.XXX,-Sk a č.XXX/XXX/XXXX/XX/Kor zo dňa XX.X.XXXX na sumu XXX.XXX,-Sk, ako aj v rámci postupu správcu dane pri
prihlasovaní pohľadávok na základe týchto platobných výmerov v konkurznom konaní vedenom na
majetok tohto úpadcu a v rámci celkového postupu správcu dane v tomto konkurznom konaní.

1.3. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup konkurzného súdu vo veci konkurzného konania, ktoré
bolo vedené na majetok úpadcu, žalobca poukazuje na nasledovné dôležité skutočnosti svedčiace
o nesprávnom úradnom postupe súdu ako aj správcu kontrolovaného súdom, ktorý viedol najskôr k
nedôvodnému vyhláseniu konkurzu a následne k celkom

nedôvodnému a zároveň neúčelnému trvaniu konkurzného konania po dlhú dobu až po
zrušenie konkurzu s následným vynúteným zánikom úpadcu. Uznesením konkurzného súdu č.k. 28K
24/2008-103 zo dňa 11.9.2008 bolo rozhodnuté o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, o ustanovení
do funkcie správcu H.. J. U. so sídlom kancelárie W. W., T. č.9, a o vyzvaní veriteľov dlžníka, aby v
lehote XX dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky s tým, že za deň vyhlásenia
konkurzu sa považuje deň nasledujúci po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom

vestníkuazároveňboliveriteliapoučeníospôsobeapostupeprihláseniasvojichpohľadávok.Konkurzný
súd toto rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa XX.X.XXXX sa navrhovateľ -
veriteľ domáhal, aby súd vyhlásil na majetok dlžníka konkurz, že súd uznesením č.k. 28K 24/2008-24 zo
dňa 4.7.2008, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku s účinkami zverejnenia ku dňu XX.X.XXXX
rozhodol o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi, a že súd uznesením č.k. 28K 24/2008-59 zo

dňa 6.8.2008, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku s účinkami zverejnenia ku dňu XX.X.XXXX
ustanovil dlžníkovi predbežného správcu H.. J. U., ktorej uložil zistiť majetok dlžníka, vypracovať a
predložiť súdu podrobné písomné správy o stave majetku dlžníka a bezodkladne informovať súd o
zistenej dlžníkovej nemajetnosti. Z písomných správ
vypracovaných predbežným správcom a doručených súdu vyplynulo súdu, že predbežný správca urobil

záver,ženiejemožnékonštatovať,žemajetokdlžníkanepostačujeaspoňnaúhradunákladovkonkurzu.
V odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že po začatí
konkurzného konania dlžník v určenej lehote súdu písomne oznámil, že uhradil v celom
rozsahu pohľadávky navrhovateľa - veriteľa uvedené v návrhu na vyhlásenie konkurzu ako
aj pohľadávku Mesta Banská Bystrica, ktoré bolo v návrhu označené ako ďalší dlžníkov

veriteľ. V nadväznosti na to konkurzný súd uviedol, že podľa oznámenia navrhovateľa -
veriteľa bola dňa XX.X.XXXX uhradená jeho pohľadávka voči dlžníkovi vo výške X.XXX.XXX,-
Sk, avšak celková suma jeho splatných pohľadávok voči dlžníkovi je XX.XXX.XXX,XX Sk,
z čoho podľa súdu vyplývalo, že dlžník neuhradil všetky splatné pohľadávky podľa § X7
ods.1 zákona. č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, a teda nebolo

možné zastaviť konanie pre zaplatenie pohľadávky. Ďalej konkurzný súd v odôvodnení
rozhodnutia o vyhlásení konkurzu uviedol, že z vyjadrenia samotného dlžníka vyplynulo, že
pohľadávka navrhovateľa - veriteľa bola zaplatená z finančných prostriedkov tretej osoby
(J. D.) a že z predloženého vkladového lístka D. banka Y. a.s.
bolo zistené, že pohľadávku ďalšieho veriteľa J. U. U. v celkovej výške

XXX.XXX,-Sk uhradila taktiež tretia osoba (H. U.). Z toho konkurzný súd potom
vyvodil záver, že za stavu, keď veriteľom dlžníka nebolo plnené z finančných prostriedkov
dlžníka, súd nepovažoval vykonané úhrady pohľadávok za osvedčenie platobnej
schopnosti dlžníka a poukázal na to, že keď dlžník nepredložil listiny, ktorými by preukázal
právny dôvod takejto úhrady tretími osobami, tak preto súd nemal bez pochybností za

preukázané, že uvedenými úhradami došlo k zániku dlhov dlžníka a nevytvoril sa nimi stav
bezdôvodného obohatenia.

1.4. O odvolaní dlžníka proti uzneseniu súdu o vyhlásení konkurzu bolo rozhodnuté uznesením X. súdu
v U. sp. zn. XCo KR XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že napadnuté uznesenie konkurzného súdu

bolo týmto súdom potvrdené. Odvolací konkurzný súd svoje potvrdzujúce rozhodnutie odôvodnil tým,
že skúmal, či ku dňu rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka (teda ku dňu XX.X.XXXX)
boli splnené formálne a materiálne podmienky na vyhlásenie konkurzu, ktorými sú úpadok, pluralita
veriteľov a dostatok majetku úpadcu. Poukázal na to, že od navrhovateľa - veriteľa zabezpečil v rámci
dokazovania list správcu dane zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého

vyplynulo, že tento eviduje vo svojom účtovníctve pohľadávky na DPH voči dlžníkovi vo
výške XX.XXX.XXX,-Sk. Ohľadne druhého veriteľa J. U. U. odvolací súd
uviedol, že dlžník predložením kópie vkladového lístku D. banka Y. a.s.
vložiteľa tretej osoby - H. U. nepreukázal, že dlh voči tomuto veriteľovi muzanikol a vyslovil názor, že prvostupňový súd nemohol akceptovať ako doklad preukazujúci
zaplatenie dlhu fotokópiu bez úradného overenia jej súhlasu s originálom, ktorý nebol súdu
predložený. Preto nemal súd ku dňu vyhlásenia konkurzu za preukázané, že by Mestu

U. U. v dôsledku plnenia tretej osoby - H. U. zaniklo jeho postavenie
veriteľa voči dlžníkovi. Tiež odvolací konkurzný súd poukázal na to, že dlžník rovnako neidentifikoval
právny vzťah k H. U., pričom účel platby tejto tretej osoby zostal neznámy a s pohľadávkou dlžníka
mal spoločnú len výšku poskytnutého plnenia. Z toho odvolací súd vyvodil záver, že súd mohol
dôvodne vychádzať z toho, že ku dňu rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka bola

splnená podmienka plurality veriteľov. Napokon poukázal odvolací konkurzný súd na to, že rovnako
ako konkurzný súd nepovažoval vykonanú čiastočnú úhradu pohľadávok navrhovateľa - veriteľa za
osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, keďže nebolo sporné, že tieto úhrady neboli vykonané z
finančných prostriedkov patriacich dlžníkovi.

1.5. Keďže úpadca považoval rozhodnutie o vyhlásení konkurzu za nezákonné vzhľadom na to, že

už v čase rozhodovania konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, ako aj v čase
rozhodovania odvolacieho konkurzného súdu o odvolaní dlžníka proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu
na jeho majetok, neboli splnené základné zákonné podmienky na vyhlásenie konkurzu v zmysle
ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. podal úpadca návrh na zastavenie konkurzného konania s poukazom
naustanoveniazákonač.7/2005Z.zvspojenís§103a§104ods.1O.s.p.,zktorýchvyplývalapovinnosť

konkurzného súdu z úradnej moci konkurzné konanie vedené na majetok úpadcu ihneď zastaviť. Na
zdôvodnenie podaného návrhu úpadcu na zastavenie konkurzného konania úpadca uviedol, že návrh
na vyhlásenie konkurzu v predmetnej veci podal ako navrhovateľ - veriteľ Slovenská republika - Daňové
riaditeľstvo SR Banská Bystrica, správca dane tak, že tento bol doručený súdu dňa XX.X.XXXX a v
tomto správca dane uviedol, že voči dlžníkovi má jednu daňovú pohľadávku, ktorá mu vznikla na základe

rozhodnutia č.XXX/XXX/XXXXX/XX/Jan zo dňa X.X.XXXX vo výške X.XXX.XXX,-Sk a že dlžník mešká
s úhradou takto špecifikovanej pohľadávky viac ako XX dní, čo preukázal správca dane fotokópiou
označeného rozhodnutia a písomnej výzvy č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kor zo dňa XX.X.XXXX, ktorou
vyzval dlžníka na plnenie a ktorá mala byť zástupcovi dlžníka doručená dňa XX.X.XXXX. Splnenie
podmienky plurality veriteľov správca dane preukázal fotokópiou N. č. XXXXXX/X zo dňa XX.XX.XXXX a

fotokópiou R. výmeru č. XXXXXX/XXXX/X zo dňa XX.X.XXXX, podľa ktorých mal mať tento ďalší veriteľ
(J. U. U.) peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi vo výške celkom XXX.XXX,-Sk, pričom omeškanie dlžníka
o viac ako XX dní s plnením tejto peňažnej pohľadávky ďalšieho veriteľa preukazoval správca dane
fotokópiou výzvy tohto ďalšieho veriteľa č.XXXXXX zo dňa X.XX.XXXX s fotokópiou doručenky, podľa
ktorej bola táto výzva doručená dlžníkovi dňa X.XX.XXXX. Z uvedeného vyplýva, že správca dane podal

návrh na vyhlásenie konkurzu v čase prakticky len X dni po uplynutí XX dňovej lehoty v zmysle § 11 ods.
3 zákona č. 7/2005 Z.z. vo vzťahu k jeho pohľadávke označenej v návrhu na vyhlásenie konkurzu. Dňa
XX.X.XXXX dlžník podľa poštového peňažného poukazu - podacieho lístka č.XXXXX prostredníctvom
R. W. X zaplatil v celej výške pohľadávku správcu dane označenú v návrhu na vyhlásenie konkurzu a
rovnako dňa XX.X.XXXX bola zaplatená v celej výške aj pohľadávka ďalšieho veriteľa J. U. U. označená

v návrhu na
vyhlásenie konkurzu, a to prostredníctvom tretej osoby - H. U. podľa potvrdenky
o pokladničnej operácii D. banka Y., a.s., doklad č. XXXXX. Sám dlžník
v odvolaní proti rozhodnutiu konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu uviedol, že
peňažná suma na zaplatenie pohľadávky správcu dane, ktorá bola zaplatená podľa označeného

poštového peňažného poukazu, bola zaplatená z peňažných prostriedkov
tretej osoby - štatutárneho zástupcu dlžníka J. D.. N. J. D. zabezpečil zaplatenie pohľadávky ďalšieho
veriteľa J. U. U. prostredníctvom H. U., ktorý len uskutočnil vklad peňažných prostriedkov patriacich J. D.
v banke na účet tohto ďalšieho veriteľa. Dlžník tak dostatočne vysvetlil a dokladoval, že splnenie týchto
pohľadávok bolo realizované inou osobou na základe zmluvy uzavretej ešte pred vyhlásením konkurzu,

podstatou ktorej bol záväzok tretej osoby (J. D.) poskytnúť peňažné prostriedky na úhradu týchto
pohľadávok voči dlžníkovi a že preto za splnenia zákonných podmienok v zmysle § 324 ods. 1 a § 332
ods. 1 Obchodného zákonníka by došlo aj týmto spôsobom k zániku takto uspokojených pohľadávok. U
pohľadávok správcu dane a ďalšieho veriteľa J. U. U. označených v návrhu na vyhlásenie konkurzu sa
jednalo výhradne o daňové pohľadávky, kde podľa § 58 ods. 6 zákona č.511/1992 Zb. v znení neskorších

predpisov platnom v danom čase platilo, že správca dane je povinný prijať každú platbu na daň, i keď nie
je vykonaná daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, akoby ju zaplatil daňový
subjekt a vrátenie platby tomu, kto ju za daňový subjekt zaplatil, nie je prípustné. Na základe toho
bolo nepochybné, že zaplatením pohľadávok správcu dane, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzuako aj ďalšieho veriteľa označeného v podanom návrhu uvedeným spôsobom došlo jednoznačne ku
zániku týchto pohľadávok bez toho, aby bolo vôbec potrebné zaoberať sa tým, že k ich zaplateniu došlo
treťou osobou (a s tým súvisiacim preukazovaním právneho vzťahu medzi treťou osobou a dlžníkom,

na základe ktorého sa tak stalo) a keďže žiaden iný veriteľ v tom čase nebol účastníkom konkurzného
konania, bolo zákonnou povinnosťou konkurzného súdu v zmysle § 17 ods.1 zákona č. 7/2005 Z.z
bezodkladne konkurzné konanie zastaviť. Pokiaľ konkurzný súd tak neurobil a za daného skutkového a
právneho stavu rozhodol o vyhlásení konkurzu v zmysle § 22 ods.1 zákona č. 7/2005 Z.z, postupoval
nesprávne a porušil zákon, a to aj s ohľadom na ustanovenie § 27 ods.1 zákona č. 7/2005 Z.z, v zmysle

ktorého zaplatením všetkých pohľadávok správcu dane a ďalšieho veriteľa označených v návrhu na
vyhlásenie konkurzu, došlo k zániku týchto pohľadávok a tým aj k zániku postavenia týchto veriteľov
ako účastníkov konkurzného konania. Teda konkurzný súd v dôsledku nesprávneho úradného postupu
rozhodol o vyhlásení konkurzu v čase, kedy nielenže neboli splnené špeciálne zákonné podmienky na
vyhlásenie konkurzu v zmysle ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z (existencia aspoň dvoch veriteľov s
peňažnými pohľadávkami, s úhradou ktorých je dlžník v omeškaní viac ako 30 dní napriek tomu, že

bol veriteľmi pohľadávok písomne vyzvaný na ich zaplatenie), ale aj v čase kedy neboli splnené ani
všeobecné zákonné podmienky na vyhlásenie konkurzu v zmysle ustanovení O.s.p. ako všeobecného
procesnoprávneho predpisu upravujúceho postup súdu v konaní (existencia účastníka konania, bez
ktorého nemôže konanie ďalej prebiehať a ktorým boli v tomto prípade aspoň dvaja veritelia). Pritom
z ustanovenia § 27 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z jednoznačne vyplýva, že postavenie veriteľa ako

účastníka konkurzného konania zaniká aj zánikom jeho pohľadávky označenej v návrhu na vyhlásenie
konkurzu. V nadväznosti na to potom z ustanovenia § 14 ods.1 a 3 zákona č. 7/2005 Z.z vyplýva, že
konkurzné konanie sa začína zverejnením uznesenia súdu o začatí konkurzného konania v Obchodnom
vestníku. V tomto prípade konkurzný súd rozhodol o začatí konkurzného konania uznesením sp. zn.
28K 24/2008 zo dňa 4.7.2008, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňom 10.7.2008. Týmto

dňom teda začalo konkurzné konanie a teda ak už počas začatého konkurzného konania došlo ku
zániku pohľadávok správcu dane a ďalšieho veriteľa ako jediných, ktoré boli do rozhodnutia súdu o
vyhlásení konkurzu tvrdené a preukazované a ktoré zakladali vôbec existenciu veriteľov ako účastníkov
konkurzného konania, bez ktorých nie sú splnené základné podmienky na jeho konanie, nebolo možné
ďalej v konkurznom konaní pokračovať a toto bolo potrebné jednak na základe ustanovení zákona č.

7/2005 Z.z ako osobitného právneho predpisu (§ 17 ods.1 v spojení s § 27 ods.1 a jednak na základe
ustanovení O.s.p. ako všeobecného procesnoprávneho predpisu (§ 103 a § 104 ods.1) neodkladne
zastaviť. Nestalo sa tak a v dôsledku nesprávneho úradného postupu konkurzného súdu pri ďalšom
vedení konkurzného konania došlo k tomu, že konkurzný súd rozhodol o vyhlásení konkurzu v čase,
kedy vôbec neboli splnené základné zákonné podmienky na jeho vyhlásenie. Podľa ustanovenia § 196

Zo KR sa na začatie konkurzného konania ako i na konkurzné konanie primerane použijú ustanovenia
O.s.p. pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Z toho plynie, že je povinnosťou súdu aj v konkurznom
konaní na základe § 103 O.s.p. kedykoľvek prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania) a na základe § 104 ods.1 O.s.p. konanie zastaviť, ak zistí taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Pritom skutočnosť, že už v čase vyhlásenia

konkurzu neboli splnené zákonné podmienky na jeho vyhlásenie zakladala absolútne neodstrániteľný
nedostatok podmienky na ďalšie trvanie konkurzného konania. Nebolo možné viesť konkurzné konanie
na základe návrhu, ktorý podal správca dane, keď je preukázateľné, že tento po začatí konkurzného
konania a ešte pred vyhlásením konkurzu stratil postavenie veriteľa a teda už na základe ním podaného
návrhu nebolo možné ďalej vo veci konať a rozhodovať. Ak neboli splnené podmienky konania v čase

rozhodnutia o vyhlásení konkurzu, nemohol byť zákonný a právne účinný ani ďalší postup v konkurznom
konaní, v rámci ktorého došlo k prihláseniu pohľadávok ďalších veriteľov v zmysle § 28 a nasl. zákona
č. 7/2005 Z.z. Teda konkurzný súd sa dopustil nesprávneho úradného postupu už v čase po začatí
konkurzného konania a pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu, kedy po zistení, že pohľadávky správcu
dane, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu ako aj ďalšieho ním označeného veriteľa J. U. U. zanikli

ešte pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu a napriek tomu konkurzné konanie nezastavil a v tomto bez
splnenia zákonných podmienok na takýto postup rozhodol o vyhlásení konkurzu. Ďalšieho nesprávneho
úradného postupu sa dopustil konkurzný súd aj v štádiu po vyhlásení konkurzu, kedy bolo tak isto jeho
povinnosťou z úradnej moci, a to v každom štádiu trvania konkurzného konania, skúmať či sú splnené
podmienkynaďalšievedeniekonkurznéhokonaniaačitietonepominulianevznikoltakdôvodkonkurzné

konanie zastaviť. Práve v dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu, došlo k tomu, že po vyhlásení
konkurzu boli prihlásené pohľadávky ďalších veriteľov v zmysle § 28 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z. Aj vo
vzťahu k týmto pohľadávkam prihláseným po vyhlásení konkurzu však došlo k tomu, že z prihlásených
pohľadávok boli zaplatené všetky tie, ktoré boli správcom zistené a dokonca aj časť z tých, ktoré bolisprávcom popreté a teda aj u veriteľov takto prihlásených pohľadávok po vyhlásení konkurzu došlo k
zániku ich postavenia účastníka konkurzného konania v zmysle § 27 ods.1 zákona č. 7/2005 Z.z. Teda
aj v ďalšom štádiu konkurzného konania po vyhlásení konkurzu, bolo povinnosťou konkurzného súdu

po zistení takejto skutočnosti neodkladne rozhodnúť o zastavení konkurzného konania, pretože neboli
splnené podmienky na jeho ďalšie trvanie. Konkurzný súd, ktorý tak bol povinný urobiť z moci úradnej,
tak neurobil a to dokonca ani na základe návrhu úpadcu na zastavenie konkurzného konania, v ktorom
úpadca vyššie uvedené skutočnosti o úhrade prihlásených pohľadávok preukázal a riadne zdokladoval.

1.6. Zásadným problémom, s ktorým sa konkurzný súd v dôsledku nesprávneho úradného postupu
v konkurznom konaní nevysporiadal zákonným spôsobom bola tá skutočnosť, že správca dane po
úhrade jeho pohľadávky označenej v návrhu na vyhlásenie konkurzu následne už po vyhlásení konkurzu
prihlásil ďalšie svoje pohľadávky voči úpadcovi, kde sa jednalo aj o pohľadávky vyplývajúce z prvotných
platobných výmerov, ktoré v čase ich prihlásenia správcom dane neboli vôbec právoplatné a boli
následne, a to dokonca ešte pred uplynutím lehoty na ich popretie správkyňou, zrušené nadriadeným

daňovým orgánom, pričom správkyňa mala o tejto skutočnosti vedomosť ešte pred uplynutím lehoty na
popretie takýchto pohľadávok, a to z písomného oznámenia samotného úpadcu doručeného správkyni
a správkyňa napriek tomu tieto pohľadávky nepoprela, hoci to bolo jej zákonnou povinnosťou v zmysle
§ 32 ods.3 zákona č. 7/2005 Z.z.. Konkurzný súd v dôsledku svojho nesprávneho úradného postupu
ani na túto skutočnosť neprihliadol a zároveň nevyvodil voči správkyni, ktorá porušila výslovne zákonnú

povinnosť poprieť prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu, žiadnu zodpovednosť a dôsledky. Pritom
ak by bola správkyňa splnila svoju zákonnú povinnosť a takto prihlásené pohľadávky správcu dane,
ktoré v dôsledku zrušenia platobných výmerov nadriadeným daňovým orgánom boli v celom rozsahu
jednoznačne sporné a celkom nepodložené, nebol by existoval v konkurznom konaní ďalší veriteľ a
nebola by splnená podmienka plurality veriteľov ako jedna zo základných podmienok ďalšieho trvania

konkurzného konania. Úpadca po zistení takéhoto hrubého porušenia zákona zo strany správkyne, ktorá
nepoprela pohľadávky správcu dane prihlásené na základe platobných výmerov, ktoré boli nadriadeným
daňovým orgánom zrušené ešte pred uplynutím lehoty na popretie týchto pohľadávok a o ktorej
skutočnosti mala správkyňa ešte pred uplynutím tejto lehoty vedomosť, podal na konkurzný súd návrh
na odvolanie ustanovenej správkyne z funkcie správcu úpadcu. Konkurzný súd sa dopustil ďalšieho

nesprávneho úradného postupu, keď po zistení uvedenej skutočnosti správkyňu z jej funkcie neodvolal
a túto nechal pokračovať vo výkone tejto funkcie napriek tomu, že bolo zjavné, že správkyňa hrubo
porušovala svoje povinnosti v neprospech úpadcu, ktorého takýmto postupom poškodzovala. Tým
konkurzný súd svojim nesprávnym úradným postupom umožnil to, že napriek nesplneniu zákonných
podmienok na ďalšie trvanie konkurzného konania, toto konanie pokračovalo a dokonca umožnil, aby

funkciu správcu vykonávala naďalej správkyňa, ktorá hrubo porušovala svoje povinnosti správcu a ktorá
dokonca potom umožnila svojim protiprávnym postupom dosiahnuť správcovi dane to, že tento po
zrušení prvotných platobných výmerov nadriadeným daňovým orgánom, vydal nové platobné výmery,
v ktorých nekonal ako s daňovým subjektom so správkyňou, hoci tak bol povinný v zmysle § 95a
ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov platnom v danom čase, ale konal s

úpadcom a tieto platobné výmery len doručil správkyni, ktorá potom, zrejme v zjavnej snahe zakryť
svoje hrubé pochybenie, pri nepopretí pohľadávok prihlásených na podklade zrušených platobných
výmerov, už tieto nové platobné výmery nenapadla žiadnym opravným prostriedkom napriek riadne
zdôvodneným písomným podnetom úpadcu na takýto postup. To všetko bolo správkyni umožnené v
dôsledkunesprávnehoúradnéhopostupukonkurznéhosúdu,ktorýbolpovinnývýkončinnostisprávkyne

kontrolovať a v prípade zistenia porušenia právnych predpisov zo strany správkyne vyvodiť voči nej
príslušné dôsledky vrátane jej odvolania z funkcie správcu. Správkyňa svojim protiprávnym postupom
vytvorila v konkurznom konaní dokonca celkom absurdný stav, kedy existovali prakticky dve skupiny
pohľadávok vychádzajúce z toho istého základu, a to jednak prihlásené a nepopreté pohľadávky na
základe zrušených prvotných platobných výmerov, ktoré bolo potrebné považovať za pohľadávky spred

vyhlásenia konkurzu v zmysle § 28 ods.1 zákona č. 7/2005 Z.z. a jednak pohľadávky proti podstate
založené novými platobnými výmermi vydanými správcom dane na tú istú sumu po vyhlásení konkurzu,
ktoré bolo potrebné považovať za pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods.2 zákona č. 7/2005
Z.z.. Konkurzný súd ani na túto absurdnú situáciu vytvorenú správkyňou neprihliadol v dôsledku svojho
nesprávneho úradného postupu v konkurznom konaní, čím umožnil ďalšie trvanie konkurzného konania

prebiehajúceho zjavne v celkom protiprávnom režime.

1.7. Bez ohľadu na to žalobca na vysvetlenie k tejto situácii podrobnejšie uvádza, že správca dane,
ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu prihlásil po vyhlásení konkurzu mnohé pohľadávky protiúpadcovi a medzi nimi aj pohľadávky v zmysle prvotných platobných výmerov. Úpadca zabezpečil
úhradu všetkých pohľadávok správcu dane okrem pohľadávky v súhrne XX.XXX.XXX,-Sk vyplývajúcej z
týchto platobných výmerov, ktorými bol určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl

až december XXXX na základe § 29 ods.6 zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov platnom v
danom čase, teda na základe použitia pomôcok, pretože tieto platobné výmery považoval za nezákonné,
v dôsledku čoho podal proti ním aj príslušné opravné prostriedky. Práve túto sumu XX.XXX.XXX,-
Sk správca dane oznámil ako pohľadávku voči úpadcovi aj na dopyt odvolaciemu konkurznému
súdu, ktorý rozhodoval o odvolaní úpadcu proti uzneseniu konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu,

pričom táto skutočnosť podľa odôvodnenia uznesenia odvolacieho konkurzného súdu č.k. XCoKr XX/
XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie konkurzného súdu o vyhlásení
konkurzu, bola rozhodujúcou pre posúdenie splnenia jednej zo základných zákonných podmienok na
vyhlásenie konkurzu, a to plurality veriteľov. Všetky prvotné platobné výmery správcu dane zakladajúce
v súhrne jeho pohľadávku proti úpadcovi vo výške XX.XXX.XXX,- Sk boli pritom ešte pred rozhodnutím
odvolacieho súdu o odvolaní úpadcu proti rozhodnutiu konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu, v

celom rozsahu zrušené rozhodnutiami D. riaditeľstva Y. republiky č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/
XXXXXX-r zo dňa X.XX.XXXX, č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa X.XX.XXXX, č.I/
XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa X.XX.XXXX, č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r
zo dňa X.XX.XXXX, č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa X.XX.XXXX a č.I/XXX/XXXXX-
XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa X.XX.XXXX, ktoré boli úpadcovi doručené dňa XX.XX.XXXX a ktoré

úpadca hneď nasledujúci deň XX.XX.XXXX odovzdal správkyni. Správkyňa sa teda už dňa XX.XX.XXXX
dozvedela, že všetky platobné výmery, od ktorých správca dane odvodzoval prihlásenú pohľadávku v
súhrne vo výške XX.XXX.XXX,-Sk boli ešte dňa X.XX.XXXX v celom rozsahu zrušené nadriadeným
daňovým orgánom, no napriek tomu túto pohľadávku nepoprela. Účinky vyhlásenia konkurzu na
majetok úpadcu, pritom nastali dňom XX.X.XXXX, čo znamená, že XX-dňová lehota na prihlasovanie

pohľadávok veriteľov v zmysle § 28 ods.5 zákona č. 7/2005 Z.z. začala plynúť dňom XX.X.XXXX
a uplynula dňom X.XX.XXXX. V nadväznosti na to lehota 30 dní, v ktorej bola správkyňa povinná
poprieť prihlásené pohľadávky, ktoré boli sporné v zmysle § 32 ods.3 zákona č. 7/2005 Z.z., začala
plynúť dňom X.XX.XXXX a uplynula dňom X.XX.XXXX. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že
správkyňa sa najneskôr dňa XX.XX.XXXX dozvedela o zrušení platobných výmerov správcu dane

určujúcich úpadcovi daňovú povinnosť vo výške celkom XX.XXX.XXX,-Sk, pričom nepochybne zrušenie
platobných výmerov zakladajúcich túto prihlásenú pohľadávku správcu dane voči úpadcovi bolo takou
skutočnosťou, ktorá mala za následok prinajmenej spornosť tejto celkovej pohľadávky a bolo preto
zákonnou povinnosťou správkyne v zmysle § 32 ods.1 a 3 zákona č. 7/2005 Z.z. takúto pohľadávku
v zákonnej lehote poprieť. Pokiaľ tak správkyňa neurobila, jedinou možnosťou ochrany úpadcu proti

takémutoprotiprávnemustavubolpostupkonkurznéhosúdu,ktorýbolpovinnýnatútosituáciureagovať.
Konkurzný súd však napriek podnetom úpadcu na odvolanie správcu vôbec žiadnym spôsobom na
túto situáciu nereagoval, čím svojim nesprávnym úradným postupom umožnil pretrvávanie takéhoto
protiprávneho stavu v konkurznom konaní a teda umožnil priebeh konkurzného konania v hrubom
rozpore so zákonom.

1.8. Správkyňa sa v nadväznosti na uvedené dopustila pri výkone činnosti správcu aj ďalšieho hrubého
porušenia zákona. Po tom, čo sa vyhlásením konkurzu stala v zmysle § 95a ods.5
zákona č. 511/1992 Zb. namiesto úpadcu účastníkom daňových konaní ako daňový subjekt, aj vo
veciach vyššie uvedených zrušených prvotných platobných výmerov, vedených správcom dane, mu boli

doručené v týchto daňových konaniach nové rozhodnutia platobné výmery správcu dane č. XXX/XXX/
XXX/XX/Kor zo dňa XX.X.XXXX na sumu XXX.XXX,XX € (X.XXX.XXX,-Sk), č. XXX/XXX/XXXX/XX/
Kor zo dňa XX.X.XXXX na sumu XXX.XXX,XX € (X.XXX.XXX,-Sk), č. XXX/XXX/XXXX/XX/Kor zo dňa
XX.X.XXXX na sumu XXX.XXX,XX € (XX.XXX.XXX,-Sk), č. XXX/XXX/XXXX/XX/Kor zo dňa XX.X.XXXX
na sumu XXX.XXX,XX € (X.XXX.XXX,-Sk), č. XXX/XXX/XXXX/XX/Kor zo dňa XX.X.XXXX na sumu

XXX.XXX,XX € (X.XXX.XXX,-Sk) a č. XXX/XXX/XXXX/XX/Kor zo dňa XX.X.XXXX na sumu XX.XXX,XX
€ (XXX.XXX ,-Sk), spolu vo výške X.XXX.XXX,XX € (XX.XXX.XXX,-Sk), proti ktorým správkyňa vôbec
nepodala opravný prostriedok ani napriek podnetu zo strany úpadcu a vôbec nepostupovala s odbornou
starostlivosťou, keď ako daňový subjekt - účastník daňového konania vystupujúci v konaniach namiesto
úpadcu nepostupovala v súlade s ustanoveniami zákona č. XXX/XXXX Zb. a vôbec nenamietala

rozpornosť týchto nových platobných výmerov so zákonom, ktorá bola pritom daná. Týmito platobnými
výmermi správca dane totiž v podstate v úplne rovnakej výške vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie júl - december XXXX, tak ako prvotnými platobnými výmermi, ktoré boli pre
nezákonnosť nadriadeným daňovým orgánom zrušené po vyhlásení konkurzu. Z obsahu všetkýchoznačených platobných výmerov jednoznačne vyplývalo, že správca dane konal ako s účastníkom
- daňovým subjektom s úpadcom a nie so správkyňou úpadcu ako daňovým subjektom namiesto
úpadcu. Ako účastník konania bol na všetkých označených platobných výmeroch uvedený úpadca a

len pod jeho označením boli konštatované údaje správkyne. Zároveň zhodne z obsahu všetkých týchto
platobných výmerov vôbec nevyplývalo dodržanie zákonného postupu pre určenie daňovej povinnosti
podľa pomôcok. Ak správkyňa za tejto situácie nepodala po prevzatí označených platobných výmerov
proti týmto opravné prostriedky, tak tiež nekonala s odbornou starostlivosťou a postupovala v rozpore s
ustanovením § 7 zákona č. 7/2005 Z.z., a to navyše za situácie, kedy musela vedieť, že išlo o platobné

výmery zakladajúce tú istú pohľadávku správcu dane, ako bola už predtým po vyhlásení konkurzu v
zmysle § 28 ods.1 zákona č. 7/2005 Z.z. prihlásená na základe neprávoplatných platobných výmerov,
ktoré boli následne nadriadeným daňovým orgánom zrušené a ktorú pohľadávku samotná správkyňa
nepoprela. Teda aj takýto stav nezákonnosti v konkurznom konaní bol umožnený nesprávnym úradným
postupom konkurzného súdu, ktorý vediac o takomto stave a ani napriek opakovaným podnetom úpadcu
poukazujúcim na takýto stav, neprijal žiadne opatrenia na odstránenie tohto stavu a nápravu vrátane

okamžitého odvolania správcu hrubo porušujúceho svoje zákonné povinnosti a vôbec právne predpisy
z funkcie správcu úpadcu.

1.9. Za takéhoto stavu bolo napokon konkurzné konanie ukončené uznesením konkurzného súdu zo
dňa X.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť XX.X.XXXX, ktorým súd konkurz vyhlásený na majetok

úpadcu zrušil pre nedostatok majetku v zmysle § 102 ods.1 zákona č. 7/2005 Z.z., pričom tak urobil
na návrh správkyne. Takéto rozhodnutie konkurzného súdu malo za následok vynútený zánik úpadcu
a jeho výmaz z obchodného registra, ku ktorému došlo ku dňu XX.X.XXXX. Teda v súhrne v dôsledku
vyššie popísaného nesprávneho úradného postupu konkurzného súdu v konkurznom konaní vedenom
na majetok úpadcu v konkurze došlo k úplnej likvidácii a zániku tohto podnikateľského subjektu, ktorý

inak mohol riadne v následnom období vykonávať svoju podnikateľskú činnosti a dosahovať tak z tejto
príjem a zisk. Tým došlo nesprávnym úradným postupom konkurzného súdu k nezákonnému zásahu
do práv tejto spoločnosti ako právnickej osoby, predovšetkým práva vlastniť majetok a podnikať, ktoré
sú základnými právami chránenými aj Ústavou Slovenskej republiky (čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1).

1.10. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup správcu dane, tak tento okrem pohľadávky označenej v
samotnom návrhu, ktorá bola ešte pred vyhlásením konkurzu v celom rozsahu uspokojená, prihlásil
po vyhlásení konkurzu aj ďalšie svoje pohľadávky proti úpadcovi a medzi nimi aj pohľadávky v zmysle
prvotných platobných výmerov. Všetky ostatné prihlásené pohľadávky správcu dane okrem pohľadávky
vyplývajúcej z prvotných platobných výmerov, boli zaplatené. Správca dane pritom vedel s poukazom

na už vyššie uvedené skutočnosti, že všetky označené platobné výmery v čase, kedy na základe
nich prihlasoval pohľadávku boli napadnuté opravným prostriedkom daňovníka (úpadcu) a teda neboli
právoplatné. Navyše správca dane sa po prihlásení pohľadávky na základe prvotných platobných
výmerov dozvedel, že všetky tieto platobné výmery boli v celom rozsahu zrušené rozhodnutiami
Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa X.XX.XXXX, a preto bolo jeho povinnosťou na túto

skutočnosť reagovať späťvzatím prihlášky pohľadávok založených takto zrušenými platobnými výmermi
v celovej výške XX.XXX,XXX,-Sk. Správca dane nielenže takto vôbec nepostupoval a podstatnú
skutočnosť zrušenia platobných výmerov, od ktorých odvodzoval prihlásenú pohľadávku proti úpadcovi
v tejto súhrnnej výške neoznámil ihneď správkyni ani konkurznému súdu (ktorým prihlášky aj týchto
pohľadávok doručil), ale dokonca na dopyt odvolacieho konkurzného súdu, ktorý rozhodoval o odvolaní

úpadcu proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu oznámil, že má voči úpadcovi pohľadávku vo výške
XX.XXX.XXX,-Sk v zmysle už v tom čase zrušených platobných výmerov, čím spôsobil, že odvolací
súd nemohol na túto skutočnosť reagovať a ešte aspoň v štádiu rozhodovania o odvolaní úpadcu
proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu odvrátiť protiprávne vyhlásenie konkurzu. Pritom ku zrušeniu
vyššie označených platobných výmerov nadriadeným daňovým orgánom došlo ešte v čase viac ako 1

mesiac predtým, než rozhodol odvolací konkurzný súd a práve z odôvodnenia uznesenia tohto súdu
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu,
vyplýva, že rozhodujúcou pre posúdenie splnenia jednej zo základných zákonných podmienok na
vyhlásenie konkurzu (plurality veriteľov) bola pohľadávka správcu dane prihlásená vo výške spolu vo
výškeXX.XXX.XXX,-Sk,tedanazákladeprvotnýchplatobnýchvýmerov,ktorébolizrušenénadriadeným

daňovým orgánom. Takýmto nesprávnym úradným postupom správcu dane došlo k tomu, že odvolací
súd na základe v tom čase neexistujúcej pohľadávky správcu dane posúdil splnenie podmienok na
vyhlásene konkurzu (jeho ďalšie trvanie), a to vrátane podmienky plurality veriteľov.1.11. K ďalšiemu nesprávnemu úradnému postupu správcu dane došlo v priebehu pokračujúceho
daňového konania po zrušení uvedených platobných výmerov, kedy správca dane mal konať ako s
daňovým subjektom s poukazom na ustanovenie § 95a ods.5 zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších

predpisov platnom v danom čase so správkyňou úpadcu a nie so samotným úpadcom, avšak správca
dane konal ako s daňovým subjektom aj po vyhlásení konkurzu s úpadcom a správkyni úpadcu len
doručoval písomnosti v konaní vrátane nových neskorších platobných výmerov, ktoré v tejto veci vydal.
Tým správca dane vytvoril stav, kedy označené platobné výmery vydané na úpadcu ako daňový subjekt
tomuto vôbec nedoručil a odňal mu tak možnosť uplatniť proti týmto akékoľvek opravné prostriedky

a vôbec vo veci konať a zároveň tieto doručil správkyni úpadcu, ktorá však napriek uvedenému
ustanoveniu § 95a ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. nebola v týchto označená ako daňový subjekt, a ktorá
ani žiadne opravné prostriedky proti týmto platobným výmerom nepodala napriek tomu, že tieto boli
vydané v rovnakom rozsahu ako prvotné platobné výmery, ktoré boli nadriadeným daňovým orgánom
zrušené a boli zároveň vydané bez rešpektovania právneho názoru nadriadeného daňového orgánu
vysloveného v zrušujúcich rozhodnutiach vo vzťahu k pôvodným platobným výmerom. V neposlednom

rade tento nesprávny úradný postup správcu dane viedol k tomu, a to aj za súčasného nezákonného
postupu správkyne, že správca dane sa stal jednak veriteľom prihlásených pohľadávok v zmysle §
28 ods.1 zákona č. 7/2005 Z.z. vo výške celkom XX.XXX,XXX,-Sk, ktoré neboli aj vinou správkyne
popreté a boli tak zistené a jednak veriteľom pohľadávok proti podstate v zmysle § 87 ods.X zákona č.
7/2005 Z.z. v tej istej výške v zmysle nových neskorších platobných výmerov vydaných v tej istej veci po

vyhlásení konkurzu. Dôsledkom takéhoto nesprávneho úradného postupu správcu dane bolo zároveň
vytvorenie existencie ďalšieho veriteľa v konkurznom konaní, bez existencie ktorého by nebola splnená
jednazozákladnýchpodmienok(pluralitaveriteľov)najskôrnavyhláseniekonkurzuanáslednenaďalšie
trvanie konkurzu a konanie by muselo byť zastavené. Teda aj nesprávny úradný postup správcu dane
v kontexte s nesprávnym úradným postupom konkurzného súdu viedol k likvidácii a zániku úpadcu ako

podnikateľského subjektu, ktorý by inak, nebyť tohto nesprávneho úradného postupu tak súdu ako aj
správcu dane, mohol ďalej existovať a vykonávať svoju podnikateľskú činnosť a v rámci nej dosahovať
príjem a zisk.

1.12. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku na náhradu škody, túto žalobca odvodzuje od zmluvy o

postúpení pohľadávky, ktorú uzavrel ako postupník s postupcom dňa XX.XX.XXXX, pričom postúpená
pohľadávka predstavuje škodu v podobe peňažných prostriedkov v celkovej sume XXX.XXX,XX Eur,
ktoréuhradilJ.D.zaspoločnosťN.,a.s.vprospechD.úraduD.nadT.vsúvislostiskonkurznýmkonaním
a ktorá škoda vznikla ako nemožnosť vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov J. D. od spoločnosti
N., a.s. , ktorá v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov verejnej moci v konkurznom konaní

zanikla a tým došlo k nemožnosti objektívneho preverenia dôvodnosti zaplatenia peňažných súm D.
úradu D. nad T. a zánikom spoločnosti N., a.s. stratila táto možnosť vykonávať ďalšiu podnikateľskú
činnosť a z jej príjmov zabezpečiť úhradu záväzkov v prospech J. D. vo výške peňažných prostriedkov,
ktoré on zo svojho majetku uhradil D. úradu D. nad T.. Konečné ustálenie výšky nároku na náhradu
škody bude možné až na základe výsledkov vykonaného dokazovania v konaní o tejto žalobe.

1.13. Žalobca odcitoval ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 a písm. d/,
§ 9 ods. 1, § 15 ods. 1 , § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalobca uviedol, že žiadosťou zo dňa
29.9.2014 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo financií SR o predbežné prerokovanie
žalobou uplatneného nároku v zmysle § 21 ods. 4 O.s.p. v spojení s ustanovením § 4 ods.1 písm. a)

bod 1. a písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z.. Ministerstvo spravodlivosti SR posúdilo nárok uplatňovaný
žalobou ako nedôvodný o čom písomne vyrozumelo žalobcu listom zo dňa 20.01.2015. Ministerstvo
financií SR posúdilo nárok uplatňovaný žalobou ako nedôvodný o čom písomne vyrozumelo žalobcu
listom zo dňa 30.03.2015.

2. Súd konal v spore s Ministerstvom spravodlivosti SR ako so zástupcom žalovanej, a to postupom
v zmysle § 4 ods.1 písm. a/ v spojení s písm. m/ zákona č. 514/2003 Z.z., pretože Ministerstvo
spravodlivosti SR ako prvé odpovedalo na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku.

3.1. Uvedený zástupca žalovanej sa k žalobe vyjadril v podaniach zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa

XX.X.XXXX. Uviedol v nich, že žalobca sa domáha nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z., ktorý je, v nadväznosti na čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a čl. 36 ods. 3, 4 Listiny základných práv
a slobôd, osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri
výkone verejnej moci. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že objektívna zodpovednosť štátu za škoduspôsobenú pri výkone verejnej moci nie je zodpovednosťou absolútnou, ale podlieha určitým zákonným
kritériám, ktoré musia byť splnené na to, aby na základe vzniku tejto zodpovednosti mohlo dôjsť k
splneniu materiálnej povinnosti štátu poskytnúť poškodenému náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy.

Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje základné všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá
za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, pričom sú nimi 1/ existencia
nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Tieto
podmienky musia byť v súdnom konaní náležite preukázané, nakoľko len pravdepodobný záver o

ich splnení, príp. splnení len niektorej z nich je nepostačujúci. Požiadavka na kumulatívne splnenie
podmienok vzniku zodpovednosti štátu vedie k tomu, že ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nároku
na náhradu škody nemožno vyhovieť bez ohľadu na to, že sú splnené podmienky ostatné. Žalobca v
konaní o nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nesie dôkazné bremeno, keďže je
povinný preukázať všetky skutočnosti odôvodňujúce priznanie nároku na náhradu škody, t. j. preukázať
splnenie zákonných podmienok vzniku nároku na náhradu škody.

3.2. Ďalej žalovaná uviedla, že definícia nesprávneho úradného postupu uvedená v zákone č. 514/2003
Z. z. je pomerne stručná, a teda nepodáva dostatočne vyčerpávajúcu odpoveď na otázku, čo nesprávny
úradný postup v skutočnosti je. Podľa zákonodarcu by ani pri vynaložení maximálneho úsilia nebolo
možné podať dostatočne vyčerpávajúcu definíciu uvedeného pojmu, a to z dôvodu jeho mnohotvárnosti.

I napriek tomu, že v uvedenom odseku (§ 9 ods. 1 citovaného zákona) sú demonštratívnym spôsobom
uvedené najčastejšie spôsoby konania, resp. opomenutia konania orgánov verejnej moci, na základe
ktorých dochádza k porušovaniu zákona z ich strany, zákonodarca zakončil uvedený text pred
bodkočiarkou slovami "... alebo iný nezákonný zásah ... . ", ktoré pripúšťajú rôznorodú interpretáciu,
a to v závislosti od toho, ktorý subjekt ju podáva. Pod pojem nesprávny úradný postup teda možno

zaradiť takmer akékoľvek konanie orgánu verejnej moci, ktoré odporuje platným právnym predpisom.
Pokiaľ nesprávny úradný postup má predstavovať porušenie zákonom ustanovených pravidiel, žalobca
si v tomto smere nesplnil ani len povinnosť tvrdenia, keď neuviedol, ktoré ustanovenie akého právneho
predpisu konkurzný súd namietaným postupom porušil. Pri výklade pojmu nesprávny úradný postup
je potrebné oprieť sa o výklady tohto pojmu podávané právnou teóriou a o závery rozhodovacej

praxe súdov, ktoré vychádzajú z toho, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou
činnosťou štátnych orgánov ako činnosťou rozhodovacou. Toto tvrdenie má oporu jednak v odborných
publikáciách právnych teoretikov, ale i v judikatúre súdov či už Českej alebo Slovenskej republiky.
Podľa nich je nesprávnym úradným postupom porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami
pri činnosti štátneho orgánu, a to obzvlášť také, ktoré nevedie k vydaniu rozhodnutia. Aj keď nie je

vylúčené, aby škoda, za ktorú štát zodpovedá, bola spôsobená i nesprávnym úradným postupom v
rámci rozhodovacej činnosti, je pre tuto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu
samy osobe k vydaniu rozhodnutia nevedú, a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho
obsahu neodrazí (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 115/2010). Pokiaľ orgán štátu zisťuje
či posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje podklady (dôkazy) pre rozhodnutie, hodnotí

zistené skutočnosti, právne posudzuje a pod., ide o činnosti priamo smerujúci k vydaniu rozhodnutia;
prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a môžu
byť zvažované jedine z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
Uvedený názor potvrdzuje i rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 24/2004
uverejnený pod publikačným číslom 23/2011, v ktorom sa uvádza, že "všeobecne a v súlade s ustálenou

súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou
ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho
orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - nenašiel
svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí." Na inom mieste tiež uvádza, že "nesprávnym
úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri jeho činnosti

a spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Podľa konkrétnych okolností môže
ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí štátneho orgánu, ak pri nej alebo v jej dôsledku
dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre správanie sa štátneho orgánu alebo
porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu." Obsahovo zhodný názor vyjadril Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 2 Cdo 205/2009, keď sa v jeho odôvodnení vysporiadal s

definíciou dotknutého pojmu. "Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená
s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k
porušeniu pravidiel ustanovených právnymi predpismi. Zákon však rozlišuje dva typy konania štátneho
orgánu, ktoré vedú k vzniku škody, a to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup. Pojemnesprávnyúradnýpostupďalejnedefinuje,trebahovšakvykladaťakoakékoľvekinéporušenieprávnych
noriem, ktoré nie je rozhodnutím a nemalo smerovať k vydaniu rozhodnutia. V konečnom dôsledku
ide o právne ošetrenia zodpovednosti štátu za úkony, ktoré nemožno kvalifikovať ako rozhodnutie (či

opomenutie rozhodnutia)."

3.3. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu týkajúceho sa vyhlásenia konkurzu napriek skutočnosti, že údajne
neboli splnené zákonné podmienky na vyhlásenie konkurzu uviedol, že o vyhlásení konkurzu na
majetokúpadcubolorozhodnutéuznesenímkonkurznéhosúdudňaXX.XX.XXXX,ktorébolozverejnené

v Obchodnom vestníku s účinkami zverejnenia ku dňu 19.09.2008. Nakoľko úpadca využil svoje
zákonné právo a podal proti citovanému rozhodnutiu odvolanie, o predmetnom odvolaní rozhodol
odvolací konkurzný súd, ktorý uznesením č. k. XCoKR XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenie
konkurzného súdu ako vecne správne potvrdil. V predmetných rozhodnutiach sa príslušné súdy
v rámci odôvodnenia vysporiadali aj s argumentmi uvádzanými súčasným žalobcom v samotnom
žalobnom návrhu, tzn., že odvolací súd riadne skúmal, či ku dňu vyhlásenia konkurzu boli splnené

zákonné podmienky potrebné na vyhlásenie konkurzu. Prvostupňový, ako aj druhostupňový súd totožne
vyhodnotili platobnú neschopnosť na strane úpadcu, keď z vykonaného dokazovania bolo nesporné,
že dlžníkom čiastočne vykonaná úhrada pohľadávok navrhovateľov bola vykonaná z finančných
prostriedkov patriacich tretej osobe odlišnej od dlžníka. Ako nedôvodné sa preukázalo aj tvrdenie
dlžníka, že po začatí konkurzného konania uhradil v celom rozsahu pohľadávky navrhovateľov -

Daňového riaditeľstva a J. U. U., keď D. úrad D. nad T. neakceptoval zánik záväzku dlžníka
jednostranným započítaním jeho pohľadávky a súčasne pokračujúcou evidenciou pohľadávky na dani
z pridanej hodnoty dlžníka vo svojom účtovníctve. Vo vzťahu k druhému veriteľovi - mestu U. U. dlžník
splnenie dlhu preukázal len predložením fotokópie vkladového lístka D. banky a. s., vložiteľom, ktorým
bola tretia osoba - H. U., avšak nijakým právne relevantným spôsobom následne nepreukázal, že jeho

dlh voči predmetnému veriteľovi mu skutočne aj zanikol bez prípadného úradného overenia, že kópia
dokladu súhlasí s originálom. Q. dlžník žiadnym spôsobom neidentifikoval právny vzťah k H. U., pričom
účel platby tohto tretieho subjektu pre príslušné súdy ostal neznámy a s pohľadávkou veriteľa ho spájala
len výška tretím subjektom (H. U.) poskytnutého plnenia. Vo vzťahu k poslednej podmienke - nedostatku
majetku úpadcu, práve dlžník svojím konaním, konkrétne neposkytnutím súčinnosti predbežnému

správcovi konkurznej podstaty, neumožnil preskúmať zoznam majetku a zoznam záväzkov ako aj
ďalšej nevyhnutnej dokumentácie preukazujúcej okrem iného i nakladanie s majetkom dlžníka počas
predchádzajúceho obdobia, a to aj vo vzťahu k prípadnej odporovateľnosti právnych úkonov. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti predbežný správca konkurznej podstaty dôvodne predpokladal, že
dovtedy zistený majetok úpadcu by postačoval na úhradu nákladov konkurzu, a preto následne navrhol,

aby súd na majetok dlžníka vyhlásil konkurz.

3.4. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu týkajúceho sa neexistencie podmienok konania v čase rozhodovania
o vyhlásení konkurzu, ktorá zakladala neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a okamžité
zastavenie konkurzného konania, zástupca žalovanej uviedol, že o návrhu úpadcu na zrušenie

konkurzného konania rozhodoval konkurzný súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým predmetný
návrh zamietol. V citovanom rozhodnutí sa zaoberal i otázkou splnenia zákonných podmienok
konkurzného konania, pričom dospel k záveru, že podmienky konkurzného konania spočívajúce v
majetku úpadcu a existencie veriteľov boli splnené. Súd ustálil, že nebola splnená ani jedna z podmienok
ustanovená v § 102 ZoKR o zrušení konkurzu. Súd splnenie predmetných podmienok skúmal aj v

intenciách ustanovení OSP, konkrétne v intenciách § 103 OSP - a to existenciu majetku dlžníka a
pluralitu veriteľov. Z predložených správ predbežného správcu konkurznej podstaty o majetnosti dlžníka
mal konkurzný súd za preukázané, že majetok dlžníka bude postačovať na úhradu nákladov konkurzu
a vo vzťahu k existencii plurality veriteľov jednotlivých veriteľov vyzval, aby súdu oznámili stav nimi
prihlásených pohľadávok, a teda či veriteľmi prihlásené pohľadávky stále existujú, prípadne, či a z akého

dôvodu došlo k ich zániku. Po vykonanom dokazovaní mal konkurzný súd pluralitu veriteľov preukázanú.
Uznesenie riadne a v súlade so zákonom uverejnil v Obchodnom vestníku s účinkami uverejnenia ku
dňu XX.XX.XXXX. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, nakoľko úpadca nevyužil
svoje zákonné právo podať proti predmetnému uzneseniu odvolanie.

3.5. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu úradnému postupu konkurzného súdu pre neodvolanie
konkurznej správkyne, ktorá údajne hrubo porušovala svoje zákonné povinnosti, je nutné poukázať na
ustanovenie § 42 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. V zmysle tohto ustanovenia návrh na odvolanie správcu
je oprávnený podať veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky. Zdôvodov ustanovených osobitným predpisom, je oprávnený podať návrh na svoje odvolanie aj správca;
ak súd dôvody správcu uzná, bezodkladne správcu z funkcie odvolá. Konkurzný súd sa návrhom úpadcu
na odvolanie z funkcie správcu zaoberal v uznesení č. k. XXK XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX,

pričom predmetný návrh bol zamietnutý s odôvodnením a poukazom na vyššie uvedené znenie
ustanovenia § 42 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z, kedy právo na odvolanie správcu konkurznej podstaty
môžu podať len v zákone taxatívnym spôsobom vymenované subjekty, medzi ktoré úpadca nepatrí a nie
je tak oprávnenou osobou na realizáciu predmetného právneho úkonu. Nakoľko úpadca svoje zákonné
právo podať proti vyššie citovanému rozhodnutiu odvolanie, nevyužil, predmetné rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 17.11.2009.

3.6. S poukazom na vyššie uvedené, možno konštatovať, že postup konkurzného súdu v konkurznom
konaní bol v plnom rozsahu v súlade so zákonom a bol vecne správny, pričom ním vydané rozhodnutia
neboli žiadnym právne relevantným spôsobom spochybnené, o čom svedčí aj potvrdzujúce rozhodnutie
odvolacieho konkurzného súdu sp.zn. l CoKR 13/2008 zo dňa 11.11.2008. Pritom treba podotknúť, že

voči uzneseniam konkurzného súdu č. k. 28K 24/2008-916 a uzneseniu č. k. 28K 24/2008-914 úpadca
nevyužil svoje právo priznané mu zákonom a voči predmetným rozhodnutiam nepodal v zákonom
ustanovenej lehote opravný prostriedok. Postupom konkurzného súdu v konkurznom konaní vedenom
pod sp. zn. 28K 24/2008 nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu tak, ako je tento špecifikovaný
v ustanovení § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. Na základe uvedeného možno preto tvrdenia žalobcu v

žalobe považovať za absolútne neopodstatnené. Žalobcom namietaný postup konkurzného súdu, by za
splnenia predpokladov ustanovených v § 5 a § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. bolo možné podriadiť pod
nezákonné rozhodnutie. Avšak ani aplikácia postupu podľa týchto ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z.
o nezákonnom rozhodnutí, nie je možná, nakoľko rozhodnutia - a to uznesenie č. k. 28K 24/2008-916
zo dňa 26.10.2009, ako aj uznesenie č. k. 28K 24/2008-914 zo dňa 26.10.2009 neboli po nadobudnutí

svojej právoplatnosti (obe) dňa 17.11.2009 zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Vo vzťahu k uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 28K 24/2008 zo dňa 11.09.2008,
ktoré rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku s účinkami zverejnenia ku dňu XX.XX.XXXX
nemožno predmetné ustanovenia totožne aplikovať, nakoľko odvolací konkurzný súd, uznesením č. k.
1CoKR 13/2008-529 zo dňa 11.11.2008 uznesenie ako vecne správne potvrdil, a preto rovnako ani v

tomto prípade nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. upravujúcu
podmienky vzniku nezákonného rozhodnutia. Zástupca žalovanej poukázal aj na ust. § 12 ods. 3 zákona
č.8/2005Z.z.vzmyslektoréhoštátnezodpovedázaškoduspôsobenúsprávcomkonkurznejpodstatypri
výkone správcovskej činnosti, ale za túto škodu zodpovedá osobne správca konkurznej podstaty podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca teda nesplnil hneď prvú podmienku priznania práva na

náhraduškody,atoujeexistenciatituluprejejuplatnenie,čiužvpodobenesprávnehoúradnéhopostupu
(nakoľko vo vzťahu k údajnému nesprávnemu postupu len hodnotí rozhodovaciu činnosť Okresného
súdu Trenčín v konkurznom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 28K 24/2008), avšak ani
v podobe nezákonného rozhodnutia, a už z tohto dôvodu je potrebné považovať žalobný návrh za
nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietnuť.

3.7. Vo vzťahu k uplatnenej škode zástupca žalovanej uviedol, že predmetnú škodu je nutné posudzovať
podľa kritérií určených pre existenciu škody a jej výšky podľa ustálenej súdnej judikatúry, podľa ktorej sa
škodou rozumie majetková ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného v dôsledku škodovej
udalosti,t.j.ideorozdielvhodnotemajetkupoškodenéhopredspôsobenímškodyapospôsobeníškody

na majetku. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa skutočnou škodou teda rozumie ujma spočívajúca v
zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné
vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu. Vznik škody a jej rozsah je v civilnom konaní žalobca
povinný preukázať (nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno), pričom toto dôkazné bremeno je
povinný uniesť najneskôr do času, kým súd o uplatnenom nároku rozhoduje, t. j. vznik a rozsah

škody je povinný relevantne preukázať v čase rozhodovania súdu o jeho nároku na náhradu škody.
Žalobca uzavrel ako postupník s postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX,
a odcitoval jej ustanovenia čl. I bodu X.X, bodu X.X. Definícia pohľadávky vyplýva z ustanovenia §
488 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie, pohľadávka od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Postúpenie

pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším
veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ
svoju pohľadávku voči dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne.
Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celýzáväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla (Rozsudok Najvyššie súdu sp. zn. 3 Obdo 7/2009 zo dňa
14.10.2010). Základnou otázkou postúpenia pohľadávky, s ktorou sa musí súd vysporiadať je otázka, či
to, čo bolo predmetom zmluvy spĺňalo náležitosti pojmu pohľadávka alebo išlo len o požiadavku, resp.

nárok, ktorý nemožno pod tento pojem zaradiť. Pohľadávka vyplýva totiž zo záväzkového právneho
vzťahu, ktorého účastníci vystupujú navzájom ako nositelia práv a povinností, pričom povinnosť jednej
strany zodpovedá právu druhej strany vzťahu. Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka; nemôže
byť predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávka, ktorá nevznikla alebo zanikla (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Obdo V 9/2007 zo dňa 30.04.2009). Zákon nepozná

postúpenie nároku. Pohľadávka je právnym potvrdením nároku, nárok je základom pohľadávky, ale
opačne to neplatí. Aj v takomto prípade, keď bezproblémovo dôjde k postúpeniu pohľadávky, ktorú aj
postupník považuje za nespornú aj keď sa u dlžníka o tom nepresvedčil, dlžníkovi nemožno uprieť právo
poprieť nárok veriteľa na existenciu tejto pohľadávky a postupník pri jej uplatňovaní nemôže postupcu
(veriteľa) nahradiť pri posudzovaní nároku. V nadväznosti na vyššie uvedené má žalovaná za to, že v
prípade žalobcu došlo medzi ním ako postupníkom a postupcom Zmluvou o postúpení pohľadávky zo

dňa XX.XX.XXXX k neplatnému postúpeniu pohľadávky, čo logicky zakladá nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v tomto konaní. Vo vzťahu k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
XX.XX.XXXX je nutné konštatovať, že k predmetnému dátumu si žalobca musel byť vedomý skutočnosti,
nakoľko bolo uznesením konkurzného súdu č. k. XXK XX/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, že bol zrušený konkurz na úpadcu, a to pre nedostatok

majetku. Akcie tohto úpadcu nemali v tomto čase už žiadnu hodnotu a žalovanej sa preto javí ako
nelogické a špekulatívne konanie žalobcu, keď tento v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ktorej
primárnym účelom je dosiahnutie zisku, odkúpiť akcie spoločnosti, ktorá zanikla v konkurznom konaní
práve z dôvodu jej nemajetnosti. Ďalej žalovaná upriamuje pozornosť súdu na Zmluvu o postúpení
pohľadávky v tom smere, že predmetnú považuje o. i. za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi.

V zmysle ustanovenia § 3 ods. l Občianskeho zákonníka: "výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi". Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne
upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých
okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Prenikajú celým právnym poriadkom. Občiansky

zákonník v tejto súvislosti používa viacero pružných pojmov (napr. "zneužitie práva", "verejný záujem",
"obohatenie", "dobromyseľnosť", "keď právo možno vykonať po prvýkrát", "núdza", atď.). Pri výklade
takýchto pojmov treba vždy použiť interpretačné pravidlo obsiahnuté v ustanovení § 3. Za v rozpore
s dobrými mravmi považuje žalovaná ustanovenia článku II., bod 2-4 Zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa XX.XX.XXXX týkajúce sa odplaty vo výške 1 eur za pohľadávku vo výške XXX.XXX,XX Eur.

Žalovaná uvedené konanie žalobcu považuje za špekulatívne, účelové, s cieľom dosiahnutia finančných
prostriedkov a obohatenia sa na úkor štátu.

3.8. Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné
okrem existencie nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia a vzniku škody,

preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Vzťahom príčinnej súvislosti (kauzálny nexus)
medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody sa v právnej
teórii označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva
druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím - resp.
nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody

iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou,
ide o skutkovú otázku. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a
akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ

vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť
ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je
každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa

stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti trebav dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina
škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Otázka príčinnej súvislosti sa
musí riešiť konkrétne v každom jednotlivom prípade zhodnotením všetkých významných okolností. Ide

teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a starostlivé zváženie všetkých okolností. Aj
keď má žalovaná za to, že nie sú splnené predchádzajúce podmienky pre úspešné uplatnenie práva
na náhradu škody ustanovené zákonom č. 514/2003 Z. z., a to, existencia nesprávneho úradného
postupu a vzniku škody, z hľadiska dodržania zásady hospodárnosti a rýchlosti civilného konania nie
je potrebné skúmať splnenie tretej zákonnej podmienky - príčinnej súvislosti. V krátkosti však žalovaná

poukázala na to, že vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti REALITY, a.s. bolo uskutočnené
plne v súlade s ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z.z., o čom svedčia už vyššie uvedené rozhodnutia
Okresného súdu Trenčín a Krajského súdu v Bratislave. Uvedené vylučuje existenciu príčinnej súvislosti
medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a vznikom uplatňovanej škody. Žalobca dobrovoľne
pristúpil k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky s J. hoci z obsahu tejto zmluvy bolo zrejmé, že
dosiaľ nebol v súdnom konaní právoplatne priznaný nárok na náhradu škody. Postúpená pohľadávka v

čase uzavretia zmluvy neexistovala. Vzhľadom na definíciu príčinnej súvislosti a skutkový stav je zrejmé,
že táto tretia zákonná podmienka vzniku nároku na náhradu škody absolútne absentuje. Zo všetkých
uvedených dôvodov žiadala žalovaná žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

4. Spor bol prejednaný podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP“) v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, jeho neprítomnosť
ospravedlnil jeho právny zástupca, o odročenie pojednávania nežiadal.

5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
XX.XX.XXXX, výdavkových pokladničných dokladov zo dňa XX.X.XXXX, ústrižku poštového peňažného

poukazu, výpisov z účtu J. D., žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa
XX.X.XXXX, odpovede J. financií SR zo dňa XX.X.XXXX, oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR o
výsledkupredbežnéhoprerokovanianárokunanáhraduškodyzodňaXX.X.XXXX,výpisuzobchodného
registra ohľadom žalobcu, vyjadrení zástupcu žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX, výpisu z
obchodného registra ohľadom N., a.s., listín o pomeroch žalobcu, vyjadrenia J. financií SR zo dňa

XX.X.XXXX, správy D. úradu D. nad T. zo dňa XX.X.XXXX, obsahu spisu K. súdu W. sp. zn. XXCbi/XX/
XXXX, relevantné časti spisu K. súdu W. sp. zn. XXK/XX/XXXX a to najmä návrh z č.l. 1, uznesenie z č.l.
XX, návrh na zastavenie konkurzného konania z č.l. XX, vyjadrenie sa k návrhu na začatie konkurzného
konania z č.l. XX, listina z č.l. XX, potvrdenie z č.l. XX, návrh na zastavenie konkurzného konania z č.l.
XX, návrh na zastavenie konkurzného konania z č.l. XX, listiny z č.l. XX a XX, uznesenie K. súdu W.

z č.l. XXX, odvolanie z č.l. XXX až XXX, listinu z č.l. XXX, XXX, doplnenie odvolania z č.l. XXX, príloha
tohto doplnenia z č.l. XXX až XXX, odvolanie z č.l. XXX, doplnenie odvolania z č.l. XXX, prílohy tohto
doplnenia z č.l. XXX až XXX, správu správcu z č.l. XXX až XXX, list J. D. zo dňa X.XX.XXXX z č.l. XXX,
odpoveď na výzvu o poskytnutie súčinnosti z č.l. XXX, správu úpadcu z č.l. XXX, vyjadrenie úpadcu k
prihlásenýmpohľadávkamzč.l.XXXažXXX,návrhúpadcunaodvolaniesprávkynekonkurznejpodstaty

z č.l. XXX, oznámenie o zaplatení pohľadávky z č.l. XXX, návrh na zrušenie konkurzného konania z č.l.
XXX, uznesenie X. súdu v U. z č.l. XXX, návrh na odvolanie správcu konkurznej podstaty z č.l. XXX,
návrh N. - T. CZ na zrušenie konkurzného konania z č.l. XXX, doplnenie návrhu na odvolanie správcu
konkurznej podstaty z č.l. XXX, výzva K. súdu W. z č.l. XXX, vyjadrenie zabezpečeného veriteľa z č.l.
XXX, vyjadrenie úpadcu ku správe správcu konkurznej podstaty z č.l. XXX, podanie H.. H. S. z č.l. XXX,

žiadosť o podanie podnetu na preskúmanie právoplatných platobných výmerov z č.l. XXX, opätovná
výzva na uznanie pohľadávok z č.l. XXX, doplnenie návrhu na odvolanie správcu konkurznej podstaty
z č.l. XXX, opätovná žiadosť o poskytnutie informácií o použití zaplatených finančných prostriedkov
z č.l. XXX, návrh dlžníka na zastavenie konkurzného konania z č.l. XXX až XXX, podnet dlžníka na
odvolanie správcu konkurznej podstaty z č.l. XXX, doplnenie podnetu dlžníka na odvolanie správcu

konkurznej podstaty z č.l. XXX, doplnenie podnetu dlžníka na odvolanie správcu konkurznej podstaty
z č.l. XXX, list D. úradu D. nad T. z č.l. XXX, uznesenie K. súdu W. z č.l. XXX, uznesenia K. súdu W.
z č.l. XXX až XXX, oznámenie o splnení výzvy a žiadosť o preskúmanie postupu správcu z č.l. XXXX,
žiadosť o preskúmanie postupu správcu a prijatie opatrenia z č.l. XXXX, uznesenie K. súdu W. z č.l.
XXXX, list K. súdu W. z č.l. XXXX, návrh na zrušenie konkurzu z č.l. XXXX, uznesenie K. súdu W. z

č.l. XXXX, mimoriadne dovolanie E. prokuratúry SR z č.l. XXXX, rozhodnutie Q. súdu SR z č.l. XXXX
a zistil nasledovný skutkový stav:6. Daňový úrad Dubnica nad Váhom vydal platobné výmery na daňovníka REALITY, a.s., ktorými
mu vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za obdobie od júla XXXX do decembra XXXX, a to pod
č.XXX/XXX/XXXX/XX/Kor zo dňa XX.X.XXXX na sumu X.XXX.XXX,-Sk, č. XXX/XXX/XXXX/XX/Kor zo

dňa XX.X.XXXX na sumu X.XXX.XXX,-Sk, č. XXX/XXX/XXXX/XX/Kor zo dňa XX.X.XXXX na sumu
XX.XXX.XXX,-Sk, č. XXX/XXX/XXXX/XX/Kor zo dňa XX.X.XXXX na sumu X.XXX.XXX,-Sk, č. XXX/
XXX/XXXX/XX/Kor zo dňa XX.X.XXXX na sumu X.XXX.XXX,-Sk a č. XXX/XXX/XXXX/XX/Kor zo dňa
XX.X.XXXX na sumu XXX.XXX,-Sk, ktoré platobné výmery obsahujú poučenie o možnosti podať
odvolanie proti nim, boli riadne doručené zástupcovi splnomocnenému spoločnosťou N., a.s. Z.. H. Y.

(plnomocenstvo sa nachádza na č.l. XX konkurzného spisu K. súdu W. sp. zn. XXK XX/XXXX). Citované
platobné výmery sú súčasťou uvedeného konkurzného spisu (zväzok prihlášky), pričom sú evidované
ako prihlášky č. XX až XX.

7. Z predložených výpisov z účtu J. D. a výdavkových pokladničných dokladov zo dňa XX.X.XXXX,
ústrižku poštového peňažného poukazu, správy D. úradu D. nad T. X.X.C. bolo zistené, že J. D. uhradil

na účet D. úradu D. nad T. dňa XX.X.XXXX sumu X.XXX.XXX Sk, dňa X.XX.XXXX sumu X.XXX.XXX Sk,
dňa XX.XX.XXXX sumu 126.XXX Sk, sumu XX.XXX Sk, sumu XXX.XXX Sk, sumu XXX.XXX Sk, sumu
XXX.XXX Sk, sumu XX.XXX Sk, sumu XX.XXX Sk, sumu XX.XXX Sk, sumu XX.XXX Sk, sumu XX.XXX
Sk,sumuX.XXXSk,sumuXXXSk,sumuXXX.XXXSk,sumuX.XXX,XXXSk,sumuX.XXX.XXXSk,dňa
XX.XX.XXXX sumu X.XXX.XXX Sk, sumu X.XXX.XXX Sk, dňa XX.X.XXXX sumu X.XXX.XXX,XX Sk.

8.D.XX.XX.XXXXuzavrelžalobcaakopostupníksJ.D.akopostupcomzmluvuopostúpenípohľadávky.
Podľa článku I bodu 1.2 „Postupca zaplatil v prospech úpadcu na účet D. úradu D. nad T. tieto peňažné
sumy: dňa XX.X.C.X sumu X.XXX.XXX Sk, dňa X.XX.XXXX sumu X.XXX.XXX Sk, dňa XX.XX.XXXX
sumu XXX.XXX Sk, sumu XX.XXX Sk, sumu XXX.XXX Sk, sumu XXX.XXX Sk, sumu XXX.XXX

Sk, sumu XX.XXX Sk, sumu XX.XXX Sk, sumu XX.XXX Sk, sumu XX.XXX Sk, sumu XX.XXX Sk,
sumu X.XXX Sk, sumu XXX Sk, sumu XXX.XXX Sk, sumu X.XXX,XXX Sk, sumu X.XXX.XXX Sk,
dňa XX.XX.XXXX sumu X.XXX.XXX Sk, sumu X.XXX.XXX Sk, dňa XX.X.XXXX sumu X.XXX.XXX,XX
Sk. R. čl. I. bodu X.X. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX bol konkurz na majetok
úpadcu vyhlásený na základe nesprávneho úradného postupu a podľa ustanovení zákona č. 514/2003

Z.z. zodpovedá Slovenská republika za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci. Postupcovi tak bola nesprávnym úradným postupom, ktorým bol
nezákonne vyhlásený konkurz na majetok úpadcu spôsobená škoda, za ktorú zodpovedá Slovenská
republika a škoda zodpovedá súčtu peňažných súm uvedených v bode 1.2. zmluvy, ktoré postupca
zaplatil Daňovému úradu Dubnica nad Váhom v prospech úpadcu v príčinnej súvislosti s vyhlásením

konkurzu na majetok úpadcu. Postupca je tak veriteľom dlžníka, ktorým je Slovenská republika a
voči tomuto dlžníkovi má postupca ku dňu uzavretia tejto zmluvy peňažnú pohľadávku vo výške
XX.XXX.XXX,XX Sk, t.j. XXX.XXX,XX P.. R. čl. II bod X.X., bod X.X. R. postupuje svoju pohľadávku
uvedenú v bode X.X. tejto zmluvy , ktorú má voči Y. republike ako dlžníkovi vo výške XX.XXX.XXX,XX
Sk, t.j. XXX.XXX,XX P. s príslušenstvom postupníkovi, ktorý túto pohľadávku od postupcu preberá. R.

čl. II bod X.X. pohľadávka bola postúpená za odplatu vo výške X P., ktorú sa postupník zaviazal zaplatiť
postupcovi na základe písomnej výzvy postupcu na zaplatenie.

9. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28K 24/2008-24 zo dňa 04.07.2008, právoplatným dňa
10.07.2008, sa začalo konkurzné konanie voči dlžníkovi REALITY, a.s.. Uznesením Okresného súdu

Trenčín č.k. 28K 24/2008-59 zo dňa 06.08.2008, právoplatným dňa 13.08.2008, bola ustanovená JUDr.
J. U. za predbežnú správkyňu úpadcu.

10. Podaniami zo dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, X.X.XXXX dlžník N., a.s. navrhol K. súdu W. zastavenie
konkurzného konania z dôvodu, že dlžník predmetné pohľadávky veriteľom uhradil. Y. s podaním zo

dňa XX.X.XXXX predložil dlžník súdu potvrdenku o pokladničnej operácii na sumu XXX.XXX Sk zo dňa
XX.X.XXXX, a ústrižok poštového poukazu na sumu X.XXX.XXX Sk zo dňa XX.X.XXXX.

XX. Q. na vyhlásenie konkurzu na majetok N., a.s. podal na K. súd W. dňa XX.X.XXXX D. úrad D. nad
T.. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. XXK XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa

XX.XX.XXXXvyhlásilkonkurznamajetokN.,a.s.abolaustanovenáH..J.U.zasprávkyňutohtoúpadcu.
Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že súd vyzval dlžníka, aby sa vyjadril k návrhu a osvedčil
svoju platobnú schopnosť s poučením, že inak bude na jeho majetok vyhlásený konkurz. Dlžníkovi
bola výzva doručená dňa XX.XX.XXXX. Dlžník v určenej lehote súdu písomne oznámil, že v celomrozsahu uhradil pohľadávky navrhovateľa uvedené v návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj pohľadávku
J. U. U., ktoré bolo v návrhu označené ako jeho ďalší veriteľ. Podľa oznámenia navrhovateľa - veriteľa
bola dňa XX.XX.XXXX uhradená jeho pohľadávka voči dlžníkovi vo výške X.XXX.XXX Sk, avšak

celková suma jeho splatných pohľadávok voči tomuto dlžníkovi je XX.XXX.XXX,XX Sk. Z uvedeného
vyplýva, že dlžník neuhradil všetky splatné pohľadávky podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. a
teda nie je možné zastaviť konanie pre zaplatenie pohľadávky. Z vyjadrenia samotného dlžníka taktiež
vyplynulo, že pohľadávka navrhovateľa bola zaplatená z finančných prostriedkov tretej osoby, a to J. D..
Z predloženého vkladového lístka D. banky, a.s. bolo zistené, že pohľadávku ďalšieho veriteľa J. U. U.

v celkovej výške XXX.XXX Sk uhradila taktiež tretia osoba, a to H. U.. Za stavu keď veriteľom dlžníka
nebolo plnené z finančných prostriedkov dlžníka súd nepovažoval vykonané úhrady pohľadávok za
osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka. Dlžník taktiež nepredložil listiny, ktorými by preukázal právny
dôvod takejto úhrady tretími osobami, a preto súd nemal bez pochybností za preukázané, že uvedenými
úhradamidošlokzánikudlhovdlžníkaanevytvorilsanimistavbezdôvodnéhoobohatenia.Vodôvodnení
tohto uznesenia bolo uvedené, že dlžník má vedené účty v Slovenskej sporiteľni, a.s. na ktorom bol ku

dňu XX.XX.XXXX zostatok vo výške X.XXX,XX Sk a účet č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom ku dňu
XX.XX.XXXX je XX,XX P.. J. účet v R. banke, a.s. na ktorom zostatok ku dňu XX.XX.XXXX je X.XXX,XX
Sk, na uvedenom účte je vinkulovaná suma vo výške XX.XXX.XXX,XX Sk. D. má zakázané disponovať
finančnými prostriedkami na svojich účtoch z dôvodu prebiehajúcich exekučných konaní. Je vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/ X k pozemku registra "C" parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy

a nádvoria o výmere XXX mX zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. U. U., a spoluvlastníckeho podielu o
veľkosti X/X k pozemku registra "C" parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
zapísanom na LV č. XXXX, k.ú. M.. Ku dňu XX.XX.XXXX bol registrovaný ako majiteľ listinných akcií
na meno emitenta Q. N., a.s.. Q. evidované žiadne motorové vozidlo v okrese jeho sídla.

12.CitovanéuznesenienapadoldňaXX.XX.XXXXúpadcazastúpenýlikvidátoromJ.D.odvolaním,ktoré
doplnil podaniami zo dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX.

13. Rozhodnutím č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX zrušilo D. riaditeľstvo
SR rozhodnutie D. úradu D. nad T. č. XXX/XXX/XXXX/XX X. zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatné dňa

XX.X.XXXX (platobný výmer) a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

14. Rozhodnutím č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX zrušilo D. riaditeľstvo
SR rozhodnutie D. úradu D. nad T. č. XXX/XXX/XXXX/XX X. zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatné dňa
XX.X.XXXX (platobný výmer) a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

15. Rozhodnutím č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX zrušilo D. riaditeľstvo
SR rozhodnutie D. úradu Dubnica nad T. č. XXX/XXX/XXXX/XX X. zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatné
dňa XX.X.XXXX (platobný výmer) a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

XX. N. č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX zrušilo D. riaditeľstvo SR
rozhodnutie D. úradu D. nad T. č. XXX/XXX/XXXX/XX X. zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatné dňa
XX.X.XXXX (platobný výmer) a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

XX. N. č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX zrušilo D. riaditeľstvo SR

rozhodnutie D. úradu D. nad T. č. XXX/XXX/XXXX/XX X. zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatné dňa
XX.X.XXXX (platobný výmer) a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

XX. N. č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX zrušilo D. riaditeľstvo SR
rozhodnutie D. úradu D. nad T. č. XXX/XXX/XXXX/XX X. zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatné dňa

XX.X.XXXX (platobný výmer) a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

XX. T. právoplatné platobné výmery boli uvedenými rozhodnutiami D. riaditeľstva SR (č.l. XXXX až
XXXX konkurzného spisu) zrušené v rámci postupu o návrhu dlžníka na preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania.

XX. S. zo dňa XX.XX.XXXX oznámil J. D., ako akcionár úpadcu správkyni zrušenie prvotných platobných
výmerov.21. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. XCoKr XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na základe odvolania
úpadcu potvrdil uznesenie K. súdu W. zo dňa XX.XX.XXXX o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu.
V odôvodnení tohto rozhodnutia odvolací konkurzný súd uviedol, že rovnako ako konkurzný súd

nepovažoval vykonanú čiastočnú úhradu pohľadávok navrhovateľa - veriteľa za osvedčenie platobnej
schopnosti dlžníka, keďže nie je sporné, že tieto neboli vykonané z finančných prostriedkov dlžníka. Y.
vecnú správnosť rozhodnutia konkurzného súdu.

22. Generálny prokurátor SR podal dňa XX.XX.XXXX na Q. súd SR proti uzneseniu X. súdu v U.

uznesením č.k. XCoKr XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX mimoriadne dovolanie, ktorým navrhol ho zrušiť
a vrátiť vec X. súdu v U. na ďalšie konanie, pričom Q. súd SR uznesením č.k. 5M K. X/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXXodmietolmimoriadnedovolanieE.prokurátoraSRzdôvoduprocesnejneprípustnostitohto
mimoriadneho opravného prostriedku.

XX. S. zo dňa XX.XX.XXXX informovala správkyňa konkurzný súd o stave zisťovania a zabezpečenia

majetku a vykonaných úkonoch a o stave súpise majetku a zoznamu pohľadávok.

XX. S. zo dňa XX.XX.XXXX úpadca oznámil správkyni zaplatenie prihlásených pohľadávok D. úradu D.
nad T., ktoré vykonal J. D. - N. X.

25. Listom zo dňa XX.XX.XXXX navrhol úpadca odvolanie správkyne z funkcie správcu úpadcu,
z dôvodu hrubého porušenia jej povinností, pretože nepostupovala s odbornou starostlivosťou, ak
nepoprela prihlásené pohľadávky, ktoré neexistovali a poprela prihlásenú pohľadávku žalobcu. Rovnaký
návrh podal úpadca aj dňa XX.XX.XXXX, ktorý doplnil dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX. D.
XX.XX.XXXX podal podnet na odvolanie správkyne, ktorý doplnil podaním zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa

XX.XX.XXXX. D. XX.XX.XXXX doručil úpadca konkurznému súdu návrh na zrušenie konkurzu, pretože
došlokzánikupostaveniaúčastníkovkonkurznéhokonaniaaúpadcaniejevpredlžení.N.návrhpodalaj
dňa XX.XX.XXXX. Q. na zrušenie konkurzného konania a na odvolanie správkyne konkurznej podstaty
podal aj žalobca dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.X.XXXX.

26. Listom zo dňa XX.XX.XXXX konkurzný súd vyzval správkyňu na vyjadrenie sa k vyjadreniu úpadcu
k prihláseným pohľadávkam, oznámeniu o zaplatení pohľadávok, výzve na zastavenie konkurzného
konania zo dňa XX.XX.XXXX, návrhom na odvolanie správkyne zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa
XX.XX.XXXX, návrhu na zrušenie konkurzného konania zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadreniu úpadcu k
návrhu správkyne o uložení pokuty, žiadosti o odpustenie pokuty zo dňa XX.XX.XXXX a doplneniam

návrhov.

27. Listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval právny zástupca úpadcu správkyňu na preskúmanie
právoplatných neskorších platobných výmerov. Listom zo dňa XX.XX.XXXX opätovne vyzval žalobca
správkyňu na uznanie ním uplatnených pohľadávok.

28. Dňa XX.XX.XXXX doručil právny zástupca úpadcu konkurznému súdu návrh na zastavenie
konkurzného konania.

29. Listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil D. úrad D. nad T. konkurznému súdu okrem iného aj to, že

tam uvedené pohľadávky prihlásené do konkurzu na majetok úpadcu boli uhradené, s výnimkou časti
pohľadávky č. XX, pri ktorej je neuhradená časť XXX.XXX Sk. W. oznámil, že pohľadávky č. X až X
zanikli z dôvodu zrušenia dodatočných platobných výmerov.

30. Uznesením č.k. XXK XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX konkurzný súd návrh úpadcu na odvolanie

správkyne zamietol. Úpadca sa proti uzneseniu neodvolal a nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

31.Uznesenímč.k.XXKXX/XXXX-XXX zodňaXX.XX.XXXXkonkurznýsúdnávrhžalobcunaodvolanie
správkyne zamietol. Žalobca sa proti uzneseniu neodvolal a nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

32. Uznesením č.k. XXK XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX konkurzný súd rozhodol návrhu úpadcu
na zrušenie konkurzu zamietol. Úpadca sa proti uzneseniu neodvolal a nadobudlo právoplatnosť dňa
XX.XX.XXXX.33. Uznesením č.k. XXK XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX konkurzný súd návrh žalobcu na zrušenie
konkurzu zamietol. M. sa proti uzneseniu neodvolal a nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

34. Listom zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným konkurznému súdu dňa XX.XX.XXXX požiadal J. D. ako
bývalý predseda predstavenstva úpadcu a zároveň likvidátor úpadcu o preskúmanie postupu správkyne
v konkurznom konaní v súvislosti s jej výzvou jemu na predloženie potrebných dokumentov, listín. List s
obdobným návrhom spolu s námietkou, že právnemu zástupcovi úpadcu správkyňa konkurznej podstaty
neumožnila na jeho žiadosť nahliadnuť do správcovského spisu, doručil úpadca konkurznému súdu

dňa XX.X.XXXX. Túto žiadosť konkurzný súd prešetril a o spôsobe jej vybavenia upovedomil právneho
zástupcu úpadcu listom zo dňa XX.X.XXXX.

35. Uznesením č.k. XXK XX/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX konkurzný súd zamietol návrh správkyne
na uloženie pokuty J. D., predsedovi predstavenstva úpadcu a zároveň likvidátorovi úpadcu. Dôvodom
bolo čiastočné poskytnutie súčinnosti správkyni a zároveň objektívna nemožnosť tejto osoby poskytnúť

súčinnosť vo väčšom rozsahu.

36. Uznesením č.k. XXK XX/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX konkurzný súd na návrh správkyne zo
dňa XX.X.XXXX konkurz na majetok úpadcu zrušil pre nedostatok majetku.

37. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca požiadal Ministerstvo financií SR o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu žalobou uplatnenej škody, pričom táto žiadosť bola posúdená s negatívnym
výsledkom (ako neopodstatnená), o čom žalobcu informovalo Ministerstvo financií SR listom zo dňa
XX.XX.XXXX.

38. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámilo žalobcovi, že dňa XX.XX.XXXX
mu bola doručená žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu žalobou uplatnenej
škody, pričom tento uplatnený nárok považuje toto ministerstvo za nedôvodný.

39. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v danom prípade došlo k spôsobeniu škody

nesprávnym úradným postupom štátnych orgánov, konkrétne postupom Okresného súdu Trenčín v
konaní vedenom pred ním pod sp.zn. 28K/24/2008, a ďalej k nesprávnemu úradnému postupu došlo aj v
daňovom konaní vedenom Daňovým úradom Dubnica nad Váhom, v rámci ktorého boli vydané platobné
výmery a nesprávny úradný postup daňového úradu spočíval aj v nesprávnom prihlasovaní pohľadávok
v konkurznom konaní. Nesprávneho úradného postupu sa dostupila aj súdom ustanovená správkyňa

konkurznej podstaty. Konkurzný súd pochybil, keď vyhlásil konkurz na majetok úpadcu Reality a.s.,
hoci preto neboli splnené zákonné podmienky, konkrétne nebola daná existencia plurality veriteľov, a
taktiež pochybil konkurzný súd, keď v priebehu konkurzného konania z úradnej povinnosti neskúmal
či nepominuli dôvody pre vedenie konania a či je potrebné, alebo nie je potrebné zastaviť konkurzné
konanie. Konkurzný súd nereagoval na podnety úpadcu na odvolanie správcu konkurznej podstaty a

neodvolal ho ani z úradnej povinnosti, hoci správca konkurznej podstaty hrubo porušoval povinnosti
pri správcovskej činnosti. Konkrétne správkyňa konkurznej podstaty H.. Bustinová nepoprela pravosť
pohľadávky prihlásenej D. úradom D. nad T. na základe platobných výmerov, ktoré neboli právoplatné.
Správkyňasaneodvolalaprotinovovydanýmplatobnýmvýmerom,atakpripustila,ževzniklipohľadávky
proti podstate. Pochybil aj Daňový úrad Dubnica nad Váhom, keď pri vydávaní platobných výmerov

konal po vyhlásení konkurzu priamo s úpadcom a nie so správkyňou konkurznej podstaty a nesprávne
postupoval aj vtedy, keď prihlásil do konkurzu nie právoplatné platobné výmery a po ich zrušení
Daňovým riaditeľstvom SR nezval späť prihlášky do konkurzu. K vyjadreniu žalovaného uviedol, že
zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej J. D. postúpil pohľadávku na
žalobcu je platná zmluva, pretože postupovaná bola konkrétna pohľadávka a nie domnelý nárok ako

tvrdil žalovaný. Je nepodstatné za odplatu v akej výške bola postúpená pohľadávka. Uvedené nemôže
maťtakýnásledok,žebybolopotrebnévyhodnotiťzmluvuopostúpenípohľadávkyakozmluvuvrozpore
s dobrými mravmi. V danom prípade je zrejmé, že štát dopustil zlikvidovanie podnikateľského subjektu
tým, že umožnil viesť konkurz na jeho majetok, hoci preto neboli splnené zákonné podmienky.

40. Poverená zamestnankyňa zástupcu žalovanej na pojednávaní poukázala na tvrdenia žalovaného
uvedené vo vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX. Dodala, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný
domáhať sa náhrady škody spôsobenej údajným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Trenčín v rámci konkurzného konania a postupom správkyne konkurznej podstaty, ku ktorým malodôjsť po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, pretože z článku 1 bod 1.3 zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že predmetom postúpenia je pohľadávka na náhradu škody
spôsobená vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Poukázala na skutočnosť, že nie je úlohou súdu

v kompenzačnom konaní revidovať konanie, v ktorom by malo dôjsť k vzniku škody a to nesprávnym
úradným postupom, ale naopak je úlohou žalobcu poukázať na konkrétny nesprávny úradný postup,
na porušenie konkrétneho zákonného ustanovenia a tieto aj náležite preukázať. Zákon 514/2003 Z.z.
jasne definuje podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu. Gro týchto podmienok je existencia
titulu, ktorý môže byť nezákonné rozhodnutie, alebo nesprávny úradný postup. Čo je nesprávnym

úradným postupom tento zákon presne neudáva, avšak nesprávnym úradným postupom nemôže byť
postup, alebo konanie orgánu verejne moci, ktorý má priamy odraz, alebo vyústenie v rozhodnutí tohto
orgánu. Vyhlásenie konkurzu namietanom v konaní nemožno označiť ako nezákonný úradný postup,
nakoľko bolo vyhlásené rozhodnutím, ktoré nebolo zrušené pre nezákonnosť, a naopak bolo potvrdené
rozhodnutím Krajského súdu ako vyplynulo z oboznámených častí konkurzného spisu. Všetky žalobcom
uvádzané podnety, alebo návrhy vyústili do riadneho rozhodnutia konkurzného súdu o týchto návrhoch,

a čiže ani v tomto prípade nie je daný predpoklad vzniku nároku na náhradu škody titulom nesprávneho
úradného postupu. Rovnako tieto rozhodnutia neboli zrušené pre nezákonnosť, a čiže nie je daný ani
predpoklad existencie titulu nezákonného rozhodnutia a má teda za to, že okrem nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní nebola preukázaná existencia už prvej podmienky kladenej
na vznik zodpovednosti štátu za škodu.

41. Právny zástupca žalobcu uviedol, že ustanovenie zmluvy o postúpení pohľadávky, na ktoré
poukázala poverená zamestnankyňa zástupcu žalovaného nie je možné vykladať reštriktívne ako to
učinila ona. Postúpená bola pohľadávka na náhradu škody za nezákonný postup konkurzného súdu,
správkyne konkurznej podstaty, D. úradu D. nad T. v rámci celého konkurzného konania a v rámci

daňového konania vedeného pred daňovým úradom, teda v čase nielen po vyhlásení konkurzu, ale
aj pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Je preto daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Zo
správy D. úradu D. nad T. zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že predmetné úhrady boli vykonané zo strany J.
D., ktorý platby poukazoval bezhotovostne v prospech D. úradu D. nad T.. V konaní žalobca preukázal
spôsobenie škody, za ktoré zodpovedá žalovaný v rozsahu v akom ho uplatnil podanou žalobou, pričom

boli splnené všetky podmienky priznania nároku na náhradu škody vrátane príčinnej súvislosti, a preto
navrhol, aby súd žalobe vyhovel.

42. Podľa § 3 ods.1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj ako zákon č. 514/2003 Z.z.) štát zodpovedá

za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa
odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený

podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods.4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 25 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,

pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa§41zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciiaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je pri výkone dohľadu
oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania, ktoré je

správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, správca
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti. Na zodpovednosť
správcu sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak tento zákon alebo osobitný predpis

neustanovuje inak. Správca zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom správcovskej
činnosti spôsobí jeho zamestnanec alebo osoba, ktorú poveril vykonaním jednotlivých úkonov
správcovskej činnosti; zodpovednosť zamestnanca alebo osoby poverenej vykonaním jednotlivých
úkonov správcovskej činnosti podľa osobitných predpisov tým nie je dotknutá.

Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 8/2005 Z.z. Štát nezodpovedá za škodu spôsobenú správcom.

43. Keďže žalovaná namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní s odôvodnením,
že zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej mal žalobca nadobudnúť pohľadávku na náhradu
škody, je neplatná, súd musel preskúmať túto námietku. Aktívna vecná legitimácia v občianskom

súdnom konaní znamená oprávnenie účastníka vyplývajúce mu z hmotného práva. Aktívnu vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Pasívne legitimovaný je v konaní nositeľ subjektívnej povinnosti,
vyplývajúcej z hmotného práva, splnenia ktorej povinnosti sa žalobca domáha.

44. Bolo preukázané, že medzi J. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa XX.XX.XXXX
uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky, z obsahu ktorej vyplýva, že predmetom postúpenia mala
byť pohľadávka voči žalovanej na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorým
bol nezákonne vyhlásený konkurz na majetok úpadcu s tým, že škoda zodpovedá súčtu peňažnýchsúm v celkovej výške XXX.XXX,XX Eur, ktoré postupca zaplatil D. úradu D. nad T. v prospech
úpadcu v príčinnej súvislosti s vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Ustanovenie § 524 ods. 1
Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi právo postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

písomnou zmluvou inému subjektu. Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa,
novým veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou
spojenými.Stanovenáobligatórnapísomnáformazmluvyopostúpenípohľadávokbolavdanomprípade
splnená. Žalovaná tvrdila, že v danom prípade nebola splnená podmienka, že predmetom postúpenia
môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z

ktorého pohľadávka vznikla, a že postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka. Súd poukazuje na
to, že zmluvou o postúpení pohľadávok nebol postúpený celý záväzkový vzťah, ako tvrdila žalovaná,
ale postúpené bolo právo na náhradu konkrétnej majetkovej škody, a to na zaplatenie peňažnej
pohľadávky v sume XXX.XXX,XX Eur. Nie je správne ani tvrdenie žalovanej, že postúpiť možno iba
súdom priznanú pohľadávku, pretože v zmysle ustálenej judikatúry súdy bežne rozhodujú o splnení
záväzku zodpovedajúceho postúpenej a súdom nepriznanej pohľadávke. Súd nepovažoval za správnu

aniargumentáciužalovanej,žezmluvaopostúpenípohľadávkyjeneplatnáprerozporsdobrýmimravmi,
z dôvodu, že za postúpenú pohľadávku v sume XXX.XXX,XX Eur bola dojednaná odplata len vo výške 1
euro.NajvyššísúdSRužjudikovalto,ževýškadohodnutejodplatypriodplatnomprávnomúkonenemusí
nevyhnutne zohľadňovať reálnu hodnotu prevádzaného práva. Súd napokon uzavrel, že v zmysle § 524
ods.1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 525 ods.1 Občianskeho zákonníka išlo o platné postúpenie

pohľadávky na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v súvislosti s vyhlásením
konkurzu.

45. V danej veci je podstatná skutočnosť, že postúpená pohľadávka na náhradu škody podľa
zmluvy o postúpení pohľadávky zodpovedala škode, ktorá vznikla „v dôsledku vyhlásenia konkurzu“ a

predstavovala súčet súm, ktoré vyplatil J. D. za úpadcu na účet D. úradu D. nad T.. Z textu zmluvy o
postúpení pohľadávky však vyplýva, že predmetom postúpenia nebola pohľadávka na náhradu škody,
ktorá vznikla „v dôsledku vedenia konkurzu“. Žalobou a v rámci žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v
súvislosti s vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a aj v súvislosti s vedením konkurzu, keď namietal,

že konkurzný súd zanedbal dohľad v konkurznom konaní, nezastavil konkurzné konanie, nezrušil
konkurz,hocinetrvalipodmienkynajehoďalšievedenie,neodvolalsprávkyňukonkurznejpodstaty,ktorá
mala porušiť povinnosti pri výkone správcovskej činnosti. Nemôže byť potom dôvodná žaloba o náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v súvislosti s vedením konkurzu.

46. Právnym základom nároku na náhradu škody podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci môže byť nezákonné rozhodnutie a aj nesprávny úradný
postup. Žalobca nárok na náhradu škody predbežne prerokoval a aj zažaloval na právnom základe
nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci. Škoda mala byť podľa žalobcu spôsobená
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trenčín v konkurznom konaní vedenom na majetok

úpadcu Reality a.s., keď bol vyhlásený konkurz, hoci nemal byť a v dôsledku nesprávneho úradného
postupu správcu dane Daňového úradu Dubnica nad Váhom v daňovom konaní pri vydaní platobných
výmerov a pri prihlasovaní pohľadávok do konkurzného konania.

47. Podľa § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa za nesprávny úradný postup považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa
judikatúry súdov sa za nesprávny úradný postup podľa zákona č. 514/2003 Z.z. považuje iná činnosť
štátnych orgánov ktorá viedla k vzniku škody ako činnosť rozhodovacia. Nesprávny úradný postup

zadefinoval Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach sp.zn. 4 Cdo 24/2004, sp. zn. 2 Cdo 205/2009,
na ktoré poukázala žalovaná. Podľa nich možno všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou
nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu
štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou
činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom

rozhodnutí. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho
orgánu pri jeho činnosti a spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Nesprávnym
úradným postupom treba rozumieť akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho
orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymipredpismi. Zákon však rozlišuje dva typy konania štátneho orgánu, ktoré vedú k vzniku škody, a to
nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup. Pojem nesprávny úradný postup ďalej nedefinuje,
treba ho však vykladať ako akékoľvek iné porušenie právnych noriem, ktoré nie je rozhodnutím a

nemalo smerovať k vydaniu rozhodnutia. V konečnom dôsledku ide o právne ošetrenia zodpovednosti
štátu za úkony, ktoré nemožno kvalifikovať ako rozhodnutie (či opomenutie rozhodnutia). Nesprávnym
úradným postupom je teda porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pri činnosti štátneho
orgánu, a to obzvlášť takej, ktorá nevedie k vydaniu rozhodnutia. Aj keď nie je vylúčené, aby škoda,
za ktorú štát zodpovedá, bola spôsobená i nesprávnym úradným postupom v rámci rozhodovacej

činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy osobe k
vydaniu rozhodnutia nevedú, a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí.
Pokiaľ orgán verejnej moci zisťuje, či posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje podklady
(dôkazy) pre rozhodnutie, hodnotí zistené skutočnosti, právne posudzuje a pod., ide o činnosti priamo
smerujúce k vydaniu rozhodnutia. Prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu sa potom prejavia práve
v obsahu rozhodnutia a môžu byť zvažované jedine z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím

48. Žalobca namietal, že škoda mala vzniknúť preto, lebo bol konkurzným súdom vyhlásený konkurz na
majetok úpadcu, hoci podľa žalobcu vyhlásený nemal byť, keďže neboli splnené podmienky v zmysle
zákona č. 7/2005 Z.z. a v dôsledku vyhlásenia konkurzu došlo po zrušení konkurzu k zániku úpadcu

RALITY, a.s., za ktorého J. D. uhradil peňažné prostriedky správcovi dane v celkovej sume XXX.XXX,XX
Eur, ktoré mu už nemôžu byť z dôvodu zániku úpadcu vrátené, a došlo k objektívnej nemožnosti
preverenia dôvodnosti peňažných súm zaplatených správcovi dane. Z uvedených skutočností je zrejmé,
že namietaný úradný postup konkurzného súdu sa prejavil v rozhodnutí konkurzného súdu, ktorým bol
vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Súd potom považoval uplatnený nárok žalobcu za nárok na

náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia aj keď žalobca svoj nárok odôvodňoval ako nárok na
náhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom.Súdzdôrazňuje,žepreúspešnéuplatnenie
si práva na náhradu škody za nezákonné rozhodnutie je nevyhnutné, aby bola splnená podmienka v
zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorej musí byť takéto právoplatné rozhodnutie zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V konaní nebolo tvrdené ani preukazované, že

bola splnená táto zákonná podmienka, a síce, že toto rozhodnutie konkurzného súdu prvej inštancie o
vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bolo pre nezákonnosť zmenené alebo zrušené. Práve naopak,
bolo preukázané, že rozhodnutie o vyhlásení konkurzu bolo potvrdené odvolacím konkurzným súdom,
na základe čoho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

49. Je pravda, že Generálny prokurátor SR podal proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k.
1CoKR 13/2008-529 zo dňa 11.11.2008, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu v Trenčíne
č.k. 28K 24/2008-103 zo dňa 11.9.2008 o vyhlásení konkurzu mimoriadne dovolanie, ktorým ho navrhol
zrušiť a vrátiť vec Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie a v ktorom vyslovil názor, že v
danom prípade dlžník REALITY, a.s. preukázal, že pohľadávky uvedené v návrhu uhradil , čím osvedčil

svoju platobnú schopnosť a neboli splnené podmienky pre vyhlásenie konkurzu na jeho majetok.
Mimoriadne dovolanie však bolo uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 5M Obdo 6/2009 zo dňa
XX.XX.XXXX odmietnuté z dôvodu procesnej neprípustnosti. Súd nebol viazaný právnym názorom
generálneho prokurátora SR, ale bol povinný rešpektovať závery konkurzných súdov prvej a druhej
inštancie vyjadrené v ich rozhodnutiach, v zmysle ktorých boli splnené podmienky pre vyhlásenie

konkurzu na majetok spol. REALITY, a.s. za situácie, keď tieto rozhodnutia neboli zrušené v rámci
konaní o opravných prostriedkoch. Súd v rámci konania o žalobe na náhradu škody nemôže posudzovať
správnosť a zákonnosť postupov a právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej moci.

50. Pokiaľ by aj žalobca nadobudol pohľadávku na náhradu škody spôsobenej v súvislosti s vedením

konkurzu (postúpená bola iba pohľadávka na náhradu škody spôsobenej v súvislosti s vyhlásením
konkurzu) takémuto nároku by nemohol súd vyhovieť. Je zrejmé, že namietaný postup konkurzného
súdu, ktorý nezastavil konkurzné konanie ex offo, nezrušil konkurz na návrhy úpadcu, a žalobcu,
hoci podľa žalobcu neboli splnené podmienky pre trvanie konkurzu, neodvolal správkyňu konkurznej
podstaty, i keď si neplnila svoje povinnosti, sa prejavil v rozhodnutiach konkurzného súdu, ktorými

boli tieto návrhy úpadcu a žalobcu zamietnuté. Aj v tomto prípade sa jedná o nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Nebola splnená podmienka v zmysle § 6 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z., podľa ktorej musí byť takéto právoplatné rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Úpadca, prípadne žalobca dokonca nepodal ani riadny opravnýprostriedok proti rozhodnutiam konkurzného súdu, ktorými boli uvádzané návrhy úpadcu, žalobcu
zamietnuté, čo je tiež zákonnou podmienkou pre priznanie nároku na náhradu škody podľa § 6
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Okrem toho súd uvádza, že z vykonaného dokazovania neboli

preukázané pochybenia konkurzného súdu v danom konkurznom konaní, nebol preukázaný nesprávny
úradný postup, pretože konkurzný súd nebol nečinný, preskúmal všetky podania, procesné návrhy
úpadcu a rozhodol o nich, pričom svoje rozhodnutia náležite zdôvodnil a tiež sa konkurzný súd v
rámci výkonu dohľadu nad činnosťou správcu podľa § 41 zákona č. 7/2005 Z.z. zaoberal návrhom
na preskúmanie postupu správkyne v konkurze a o výsledku informoval právneho zástupcu úpadcu

listom zo dňa 19.4.2011. Pokiaľ žalobca namietal, že správkyňa konkurznej podstaty nepostupovala
v súlade so zákonom, súd poukazuje na to, že štát nezodpovedá za škodu spôsobenú správcom
konkurznej podstaty pri výkone jej správcovskej činnosti, pretože podľa § 12 ods. 1, ods. 3 zákona
č. 8/2005 Z.z. zákona pasívne vecne legitimovaným v prípade škody vzniknutej v súvislosti s
výkonom správcovskej činnosti je správca konkurznej podstaty, na zodpovednosť ktorého sa vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

REALITY, a.s. si nárok na náhradu škody proti správkyni konkurznej podstaty uplatnil v konaní vedenom
na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 39Cbi 94/2010, ktoré bolo ukončené uznesením Okresného súdu
Trenčín č.k. 39Cbi 94/2010-156 zo dňa 17.2.2014 o zastavení konania z dôvodu zániku žalobcu bez
právneho nástupcu výmazom z obchodného registra ku dňu 11.2.2014.

51. Žaloba je nedôvodná aj v časti tvrdeného nesprávneho úradného postupu správcu dane Daňového
úradu Dubnica nad Váhom v daňovom konaní pri vydávaní platobných výmerov a pri prihlasovaní
pohľadávok do konkurzného konania vedeného na majetok REALITY, a.s.. Postup správcu dane mal
bezprostredné vyjadrenie vo vydaných platobných výmeroch, ktorých nezákonnosť napádal žalobca. Je
teda zrejmé, že aj v tomto prípade ide o nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

orgánu verejnej moci. Právo na náhradu škody nie je možné priznať, pretože nebolo preukázané, že
daňovník REALITY, a.s. podal proti platobným výmerom správcu dane zo dňa 13.3.2008 riadny opravný
prostriedok (odvolanie). Uvedená podmienka musí byť v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
splnená, pričom nebolo preukázané, že sa jedná o prípady hodné osobitného zreteľa, kedy by splnenie
tejto podmienky nebolo vyžadované. Daňovník bol o práve podať odvolanie v platobných výmeroch

riadne poučený, platobné výmery mu boli riadne doručené. Z obsahu konkurzného spisu sp. zn. 28K
24/2008 bolo preukázané, že spoločnosť REALITY, a.s. podala proti právoplatným platobným výmerom
správcudaneažmimoriadnyopravnýprostriedok,atonávrhnapreskúmanieprávoplatnéhorozhodnutia
mimo odvolacieho konania v zmysle § 53 zákona č. 511/1992 Zb.. Hoci boli pôvodné platobné výmery
Daňového úradu Dubnica and Váhom zo dňa XX.X.XXXX napokon Daňovým riaditeľstvom SR mimo

odvolacieho konania zrušené, nemožno prehliadnuť fakt, že Daňový úrad Dubnica and Váhom vydal
neskôr dňa XX.X.XXXX a XX.X.XXXX platobné výmery znejúce na rovnakú celkovú sumu dane
XX.XXX.XXX Sk s tým, že proti týmto novým platobným výmerom nebol podaný žiaden opravný
prostriedok. Postup daňového úradu, ktorý vydal neskoršie platobné výmery bol oprávnený, keďže
DaňovériaditeľstvoSRmuvrátilovecnaďalšiekonaniearozhodnutie.DaňovýúradDubnicanadVáhom

úradne postupoval do momentu vydania platobných výmerov. Za úradný postup už nemožno považovať
situáciu, keď Daňový úrad Dubnica nad Váhom prihlásil pohľadávku na základe platobných výmerov
do konkurzného konania, pretože sa jedná o realizáciu oprávnenia veriteľa prihlásiť si za účelom
uspokojenia pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý je v úpadku, a nie o úradný postup v rámci výkonu verejnej
moci. Súd dodáva, že v danom prípade nie je naplnená ani podmienka príčinnej súvislosti. Táto je daná

vtedy, ak je medzi nezákonným rozhodnutím - resp. nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah
príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva.
Nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. V postupnom slede javov je
každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva
príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Vzťah

príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Otázka príčinnej súvislosti sa musí riešiť konkrétne v každom jednotlivom prípade zhodnotením všetkých
významných okolností. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a starostlivé

zváženie všetkých okolností. V posudzovanom prípade Daňový úrad Dubnica nad Váhom platobnými
výmermi vyrubil daň daňovníkovi REALITY, a.s., a teda neuložil povinnosť plniť daň J.. J. D. nemusel a
správca dane ho žiadnym úradným postupom nenútil, aby za daňovníka REALITY, a.s. podľa platobných
výmerov uhradil peňažné prostriedky správcovi dane. J. D. však sám na základe vlastného rozhodnutiavyplatil od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX na účet D. úradu Dubnica nad Váhom za úpadcu REALITY, a.s.
celkovúsumu919.249,21Eur,oktorúsazmenšiljehomajetok.Jeotázne,čibyREALITY,a.s.vrátilaJ.D.
predmetné peňažné prostriedky v prípade, ak by nebol na majetok tejto spoločnosti vyhlásený konkurz a

nebola po zrušení konkurzu vymazaná z obchodného registra, keďže v konkurze nebol zistený majetok
tejto obchodnej spoločnosti, a z dôvodu nedostatku majetku úpadcu aj bol konkurz súdom zrušený. Z
uvedených dôvodov má súd za to, že chýba vecná príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym
úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím správcu dane a vznikom škody v majetkovej sfére
J. D..

52. Na základe uvedených dôvodov za použitia citovaných ustanovení právnych predpisov, súd výrokom
I. žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

53. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerene rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, a preto úspešná žalovaná má za použitia zásady úspechu
podľa § 255 ods. 2 CSP právo proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Preto súd
výrokom II. priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným

uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.