Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Natália Slivenská

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15Er/431/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111212029
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2111212029.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol.
s.r.o., IČO: 36 039 039, Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, v zast.: JUDr. Róbert Gombala,
advokát, Ulica P. Rádayho č. 14/A, 984 01 Lučenec, proti povinnému: H.. Z. Z., H.. XX.XX.XXXX,
T.. XX.XX.XXXX, H. C. A.. O.. R. XXXX/X, XXX XX R., vedenej u súdneho exekútora: JUDr.
Štefan Šviderský, Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou 1, o vymoženie sumy 66,39 €, trov

prechádzajúceho konania 31,20 € a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 € do troch
dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podľa§243hods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnostivaktuálnom
znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

2. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*113496 zo dňa 01.06.2011 bol súdny exekútor JUDr.
Štefan Šviderský v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v
prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného Rozsudku Okresného súdu Trnava,
č. k. 23C/90/2001 zo dňa 09.01.2002, právoplatného dňa 13.02.2002, vykonateľného dňa 17.02.2002.

3. Dňa 11.05.2015 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný zomrel a dedičské konanie bolo

zastavené pre nemajetnosť. Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie.

4. Súd šetrením zistil, že dňa 20.07.2011 povinný zomrel a dedičské konanie po poručiteľovi - povinnom
bolo uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 3D/187/2011 zo dňa 09.01.2012 zastavené, nakoľko
poručiteľ nezanechal žiaden majetok.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

ktorý v rozhodnutí zo dňa 13.5.2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval, že „úmrtie povinnej v priebehu
exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodomna zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti
vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného
poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv

a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého
dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo
právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre jeho nemajetnosť.
Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný.“ a tiež z
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.2.2012, sp. zn. 6M Cdo 8/2011 a sp. zn.

6M Cdo 9/2011, v ktorých sa uvádza: „ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ
nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), exekučný súd zastaví exekúciu
nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku)“.

8. Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť
povinného a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že podmienky
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, a preto v súlade s vyššie uvedeným
exekúciu zastavil.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

11. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady
za straty času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových

výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

13. Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

14. O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.09.2009 (ďalej
len „vyhláška“).

15. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

16. Súdny exekútor v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 01.03.2018 uviedol, že si uplatňuje trovy
exekúcie vo výške 39,83 € (odmena súdneho exekútora vo výške 33,19 € + daň z pridanej hodnoty v

sadzbe 20%, t. j. 6,64 €).

17. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €.

18. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.19. Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú minimálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky vo
výške 33,19 €.

20. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu
priznal zvýšenie odmeny o 20% DPH. V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku súd súdnemu
exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % zo sumy 33,19 € v súlade s ust. § 85j zákona
č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení. Súd priznal súdnemu exekútorovi DPH vo
výške 6,64 €.

21. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 39,83 € (odmena vo výške
33,19 € a DPH vo výške 6,64 €) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých
súd zaviazal v súlade s § 203 ods. 2 Exekučným poriadkom oprávneného.

22. Ak jedna strana sporu neexistuje, nie je medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania a

výrok o nároku na náhradu trov konania je nadbytočný. (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 28. februára 2017, sp. zn. 17Co/38/2017). S poukazom na uvedené rozhodnutie súd o nároku
na náhradu trov konania nerozhodoval.

23. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku II tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.