Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/86/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316202531
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316202531.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr.MartinHoličaMgr.RenátaGavalcová,vprávnejvecižalobcu:AB2B.V.,sosídlomStrawinskylaan
933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, reg. č. 572 79 667, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti
žalovanému: R. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom K. M. XXX, o zaplatenie 1.596,17 Eur s príslušenstvom,

na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 10C/56/2016-98 zo dňa 27.
novembra 2017 - I. a III. výrok, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd m e n í I. výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalobu vo
vyhovujúcej časti z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
1.373,45 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.373,45 Eur od 24.10.2015 do zaplatenia
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom v ostatnej časti žalobu zamietol, III. výrokom
priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 72 %, ktorú sumu určenú samostatným uznesením
je povinný zaplatiť žalovaný žalobcovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov
konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 45 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4,
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), § 3
ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., s poukazom aj na procesné ustanovenia § 251, § 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1, 2Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 15.1.2014 uzavrel právny predchodca
žalobcu so žalovaným úverovú zmluvu č. 44010446275000, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal
poskytnúť žalovanému bezúčelový úver vo výške 1.600,- Eur a žalovaný sa zaviazal splácať
úver v 72 splátkach vo výške 40,68 Eur mesačne vždy do 15. v kalendárnom mesiaci. Celková čiastka
splatná spotrebiteľom bola v zmluve uvedená vo výške 2.928,96 Eur, úroková sadzba bola dohodnutá vo
výške 22,38 % ročne, RPMN vo výške 25,1%, priemerná RPMN 19,35 %. Dňa 23.10.2015 vyzval právny

predchodca žalobcu žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy z úveru vo výške 1.596,17 Eur (doporučenou
zásielkou podanou dňa 26.10.2015). Dňa 23.10.2015 došlo medzi právnymi predchodcom žalobcu a
žalobcomkuzatvoreniuzmluvyopostúpenípohľadávkyadňa13.1.2016oznámilpostupníkžalovanémupostúpenie pohľadávky a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy 1.610,52 Eur do 7 dní (oznámenie
zasielal žalovanému doporučenou zásielkou dňa 15.1.2016). Podľa listiny označenej ako výpis čerpania,
splátok a úhrad vyplýva dňa 16.1.2014 čerpanie sumy 1.600,- Eur, úhrada 15 splátok v celkovej výške

680,88 Eur.

4.Zvykonanéhodokazovaniasúdprvejinštancieprávneuzavrel,žežalobcasastalaktívnelegitimovaný
na podanie žaloby, a to samotným zaslaním oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému. Právny
vzťah založený úverovou zmluvou zo dňa 15.1.2014 okresný súd posudzoval podľa zákona o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keď nezistil v zmluve absenciu
podstatných náležitostí zmluvy, preto zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 1.373,45 Eur, ktorá bola
dňa 23.10.2015 vyčíslená ako zosplatnená istina, spolu so zákonným úrokom z omeškania, nakoľko
sa dostal s plnením svojho záväzku do omeškania, odo dňa zosplatnenia istiny, t.j. od 24.10.2015.
Uplatnené poplatky za upomienky žalobcovi nepriznal, nakoľko ich výška nebola dohodnutá v zmluve,
v tejto časti žalobu zamietol.

5. Okresný súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v pomere k úspechu a neúspechu v rozsahu
72 %, nakoľko bol v konaní úspešný v časti 86 % a žalovaný v časti 14%, pričom o výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto uznesenia.

6. Proti tomuto rozsudku výlučne proti I. a III. výroku podal odvolanie žalovaný a navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie zmeniť, žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania v
celej výške, alternatívne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. b), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že o postúpení pohľadávky
z úverovej zmluvy nemal žiadnu vedomosť, nebol s tým oboznámený. Okresný súd sa s námietkou

nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v konaní, na základe ktorej žalobca nie je oprávnený domáhať
sa zaplatenia dlžnej sumy voči nemu, nevysporiadal. V odseku 11 napadnutého rozsudku okresný súd
opomína v zásielkovej praxi dôležitú skutočnosť, že u každého prepravcu dochádza k stratám zásielok
počas prepravy. Nie je preukázané podacím hárkom č. S. XXXXXXXXX, že prejav vôle sa skutočne
dostal do sféry dispozície adresáta. V konaní namietal, že právny predchodca žalobcu dňa 23.10.2015

vyzval žalovaného na zaplatenie sumy z úveru vo výške 1.596,17 Eur a to doporučenou zásielkou,
podanou dňa 26.10.2015. Žalovaný sa prvýkrát oboznámil s oznámením o postúpení pohľadávky zo
dňa 13.1.2016 z podkladov, ktoré mu doručil okresný súd, keď pohľadávka postupcu z úverovej zmluvy
zo dňa 15.1.2014 bola na základe zmluvy zo dňa 12.9.2012 postúpená na žalobcu, to znamená, že
predmetná zmluva bola postúpená skôr ako vznikla, čo je absolútny právny nezmysel.

7. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovaného sa vyjadril a uviedol, že má za to, že okresnému
súdu dostatočne preukázal, že je aktívne legitimovaným v konaní. V priebehu konania žalovaný vedel,
že došlo k postúpeniu pohľadávky, nebol uvedený do omylu, ani žiadnym spôsobom nebolo jeho právne
postavenie znevýhodnené.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolanie bolo podané 30.11.2016. Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016,
postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania

pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez

potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením
(§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu je možné priznať úspech, keďže v dôsledkunesprávnehoprávnehoposúdeniavecisúdomprvejinštancienemožnorozsudokvnapadnutomrozsahu
považovať za vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu v napadnutom
rozsahu v zmysle § 388 CSP.

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 1.596,17
Eur, vyčíslený úrok z omeškania 20,32 Eur, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1.596,17 Eur od
10.2.2016 do zaplatenia. Okresný súd žalobe vyhovel v sume 1.373,45 Eur, úroku z omeškania 5,05 %
ročne zo sumy 1.373,45 Eur od 24.10.2015 do zaplatenia a v ostatnej časti II. výrokom žalobu zamietol,

ktorý nebol napadnutý odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci
správne, ak žalobe vyhovel (suma 1.373,45 Eur s príslušenstvom) a to s poukazom na odvolacie
argumenty uplatnené odvolateľom.

12. Odvolací súd vyzval strany v zmysle § 382 CSP, aby sa vyjadril k použitiu ustanovení § 524, § 526
Občianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie veci
rozhodujúce. K výzve sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobu žalobcu zamietnuť. O postúpení
pohľadávky nebol žiadnym spôsobom oboznámený, trvá na tom, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu
v spore. Údajné oznámenie bolo zaslané doporučenou zásielkou dňa 15.1.2016, avšak adresát sa

predmetnej zásielky nedomohol. Nesúhlasí s konštatovaním okresného súdu v odseku 11 napadnutého
rozsudku, keď nie je možné posudzovať situáciu objektívne, že adresát nemá možnosť oboznámiť sa
s prejavom vôle právneho úkonu smerujúceho voči nemu. V súvislosti s § 524 Občianskeho zákonníka
konštatuje, že sa nejedná v danom prípade o náhodné postúpenie nejakému subjektu, keď z dokladov
v spise vyplýva, že sa jedná o systémový a premyslený spôsob postupovania pohľadávok. S poukazom

na § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na odstup času t. j. od 23.10.2015 do 15.1.2016
nemožno považovať oznámenie o postúpení bez zbytočného odkladu.

13. Správne posúdenie otázky vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), okrem iného, predpokladá,
že súdy si náležitým spôsobom ujasnia, čo je na základe obsahu žaloby predmetom konania a čo je

právnym dôvodom nároku uplatneného žalobou.

14. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola
proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore

úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou
uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom
práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti

byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je.
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v

konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

15. Správne posúdenie otázky vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), okrem iného, predpokladá,
že súdy si náležitým spôsobom ujasnia, čo je na základe obsahu žaloby predmetom konania a čo je
právnym dôvodom nároku uplatneného žalobou.

16. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní musíme rozlišovať
procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou
v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je
nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná,

buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), sa ukáže (prejaví) v konečnom
vecnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej aktívnej legitimácie teda znamená, že strana nebola
nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom konaní. Vecná legitimácia má význam v každom sporovomkonaní. Nedostatok vecnej aktívnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré
išlo v konaní.

17. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené.

18. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez

zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

19. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi

postupníkom a postupcom, obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do
majetku postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy
o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu
postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka), nemení sa nič na jeho
postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť. Postavenie dlžníka sa po tom, ako mu niektorý z

účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v ust. § 526
Občianskehozákonníka,menílenvtom,ženamiestopôvodnémuveriteľovimusídlhsplniťpostupníkovi.
Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a to takýmto plnením sa zbaví
záväzku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo V/82/2005 zo dňa 28. 11. 2007).

20. Zmena v subjektoch záväzkového právneho vzťahu predpokladá, že k
pôvodnej právnej skutočnosti, ktorou bol záväzkový vzťah založený, pristúpi následne ďalšia právna
skutočnosť. Občiansky zákonník v ustanovení § 524 upravuje takú zmenu subjektov záväzkového
vzťahu na základe dohody o postúpení pohľadávky, ktorá spočíva v zmene veriteľa. Postúpenie, resp.
cesia pohľadávky (cessio) spočíva v tom, že do existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným

veriteľom (postupca,cedens) a dlžníkom (debitor cessus) vstúpi nový veriteľ (postupník,cessionárius),
ktorýsúčasnepreberiepohľadávkupôvodnéhoveriteľa.Idetedaojedenzospôsobovzmenyzáväzkuna
veriteľskej strane. Túto zmenu spôsobuje vlastné rozhodnutie pôvodného veriteľa. Následky postúpenia
pohľadávky sa prejavia v právnom postavení všetkých účastníkov. Postupca stráca postúpenú
pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je už ďalej oprávnený

pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda
pohľadávku s príslušenstvom, nastupuje tak do právnej pozície doterajšieho veriteľa a požíva všetky
práva postupcu. K zmene osoby veriteľa dochádza už samotným uzavretím zmluvy, ak v zmluve o
postúpení pohľadávky nie je dohodnuté inak, bez ohľadu na to, či postupca postúpenie dlžníkovi
oznámil, príp. postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Na platnosť zmluvy o postúpení

pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, ani súčinnosť, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho
oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a
samotné postúpenie pohľadávky uzavretím zmluvy o postúpení vplyv na právne postavenie dlžníka
nemá, dlžník je povinný splniť ten istý dlh. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však

vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu proti konkrétnemu dlžníkovi.

21. Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a

platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie, to by mohol len vtedy, a ak by postúpenie pohľadávky
preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4
Obo/210/2001 zo dňa 11. 06. 2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. R 119/2003).

22. Neskoršia súdna prax sa odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník je oprávnený
domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore
so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca, alebo preukázal postupník(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo/49/2008 zo dňa 14.5.2008, rozsudok sp. zn. 1
Cdo/76/2007 zo dňa 28.1.2009 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. R 46/2009). Túto súdnu prax odobril aj Ústavný súd SR (porovnaj uznesenie

Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS/337/2012 zo dňa 3.7.2012).

23. Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky však zostal vo všeobecnosti nedotknutý
(porovnaj nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/409/2013 zo dňa 11.09.2014), ktorý odmietol

názor okresného súdu a krajského súdu, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou z
vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované
pohľadávky nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá
zákonnej úprave, ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí,
že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy
o postúpení, dlžník tak nemá právo ani zisťovať či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená, a nemôže

namietaťaninedostatkyjejplatnosti,ibažebykpostúpeniupohľadávkydošlo vrozporesozákonom.
Inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo k postúpeniu,
t. j. zmene veriteľa podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ústavného súdu je nerozhodné
či je toto oznámenie kryté aj kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom a postupníkom, teda
zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu postupcu a postupníka,

ktorý sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Na základe
uvedeného ústavný súd zjednodušený záver okresného súdu i krajského súdu, že skúmanie platnosti
zmlúv o postúpení pohľadávok je akoby automaticky a bez ďalšieho súčasťou kompetencie súdu v
každom konaní, v ktorom sa daná pohľadávka uplatňuje, považoval na pozadí existujúcej zákonnej
úpravy za arbitrárny a nezodpovedajúci požiadavkám práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

SR. Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred
začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie účastníkov konania).

24. Z ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasne vyplýva, že v prípade, ak by postupca
svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal

dlžníkovi postupník, na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje bez toho,
že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky
dlžníkovi preukázal. Preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky
dlžníkovi. V prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť postúpenia
pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia návrhu a preukázaná priloženými dôkazmi ako prílohami

návrhu s tým, že doručením je oznámené, resp. preukázané v prípade absencie oznámenia postupníka
postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu, pod obchodným menom Home Credit
Slovakia a.s. uzavrel so žalovaným, fyzickou osobou, dňa 15.1.2014 úverovú zmluvu, na základe

ktorej spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. poskytla žalovanému úver v sume 1.600,- Eur. Medzi
účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 40,68 Eur a celková čiastka splatná
spotrebiteľom 2.928,96 Eur. Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN vo výške 25,1 %, ročnú úrokovú
sadzbu 22,38 %, počet splátok 72, lehotu splatnosti 72 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa
v poslednom mesiaci. Uzavretú úverovú zmluvu zo dňa 15.1.2014 odvolací súd považuje taktiež za

zmluvu spotrebiteľskú (tak ako to uzavrel správne aj súd prvej inštancie), keď jednou zo zmluvných
strán je spotrebiteľ. Súd prvej inštancie správne aplikoval na vec zákon o spotrebiteľských úveroch ako
aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu ako právnická osoba poskytol v
rámci svojho podnikania finančné prostriedky žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Spotrebiteľská zmluva nesmie

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto
sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou
založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

26. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s., vyzvala listom zo dňa
23.10.2015 žalovaného na splatenie celého úveru vo výške 1.596,17 Eur do 15 dní od odoslania výzvy v
dôsledku omeškania žalovaného s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy č. 4401044627.V žalobe žalobca poukázal na to, že na základe zmluvy zo dňa 23.10.2015 boli pohľadávky spoločnosti
Home Credit Slovakia a.s. vzniknuté z úverovej zmluvy č. 4401044627 zo dňa 15.1.2014 postúpené
na žalobcu. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 13.1.2016 spoločnosť Home Credit Slovakia,

a.s. oznámila žalovanému, že pohľadávky postupcu (Home Credit Slovakia, a.s.) vzniknuté z úverovej
zmluvy č. 4401044627 zo dňa 15.1.2014 boli na základe zmluvy zo dňa 12.9.2012 postúpené na
obchodnú spoločnosť AB 1 B.V., reg. číslo 560 07 043. Okresný súd vyzval žalobcu, aby predložil
zmluvu o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a pôvodným žalobcom,
dôkaz (doručenku) o oznámení o postúpení pohľadávky adresovanú žalovanému. Na základe výzvy

súdu právny zástupca žalobcu písomným podaním doručeným súdu dňa 26.6.2017 doložil listinný dôkaz
označený ako „postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 4401044627“ datovaný dňom 23.10.2015,
zktoréhovyplýva,žepostupcaspoločnosťHomeCreditSlovakia,a.s.apostupníkspoločnosťAB1B.V.,
reg. č. 560 07 043 sa dohodli na postúpení pohľadávky s príslušenstvom, ktorá vznikla z úverovej zmluvy
č. 401044627 zo dňa 15.1.2014 vo výške 1.596,17 Eur voči žalovanému, pričom postupca spravuje
postúpenú pohľadávku až do jej úplného zaplatenia dlžníkom. V závere dokumentu je uvedené, že

postupca v súlade so zmluvou s názvom „Loan Receivables Transfer Agreement“ v znení neskorších
zmien a dodatkov postúpil pohľadávku postupníkovi, a to za odplatu tak ako sa obe zmluvné strany
dohodli a zároveň s ňou súhlasili. Postupca a postupník sa dohodli, že postúpenie pohľadávky dlžníkovi
písomne oznámi postupca.

27. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou
tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť
od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy
pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia,
ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej

povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti
tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil

svoju dôkaznú povinnosť.

28. S poukazom na uvedené v odseku 26 má odvolací súd za to, že postupca Home Credit Slovakia,
a.s. so sídlom Piešťany neoznámil žalovanému zákonným spôsobom v zmysle ustanovenia
§ 526 Občianskeho zákonníka, že došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu na základe Zmluvy

o postúpení pohľadávky zo dňa 23.10.2015. Z oznámenia označeného ,,Postúpenie pohľadávky z
úverovej zmluvy č. 4401044627 datovaného ku dňu 23.10.2015 (č.l. 90 spisu), vyplýva, že ,, Postupca
(Home Credit Slovakia, a.s.) v súlade so zmluvou s názvom „Loan Receivables Transfer Agreement“ v
znení neskorších zmien a dodatkov postúpil pohľadávku postupníkovi (AB 1 B. V.), a to za odplatu
tak ako sa obe zmluvné strany dohodli a zároveň s ňou súhlasili.“ Žalobca nepredložil prvoinštančnému

súdu zmluvu označenú „Loan Receivables Transfer Agreement“ vrátane jej prekladu do slovenského
jazyka.

29. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu (v tomto
smere neuniesol dôkazné bremeno), a to zmluvou označenou „Loan Receivables Transfer Agreement“,

na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, pretože Oznámenie o postúpení pohľadávky
zo dňa 13.1.2016, ktoré bolo adresované žalovanému obsahovalo diametrálne odlišné údaje (ohľadne
dňa uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky - 12.9.2012, registračného čísla postupníka - právneho
predchodcu žalobcu), než na ktoré sa právny predchodca žalobcu odvolával v žalobe. Z obsahu spisu
nie je možné ďalej vyvodiť, že postupca (Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Piešťany) zákonným

spôsobom oznámil žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky na právneho predchodcu žalobcu
(postupníka) na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015.

30. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

31. S poukazom na vyššie uvádzané, odôvodňujúce zamietnutie žaloby vo vyhovujúcej časti, odvolací
súd napadnutý I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie s použitím § 388 CPS zmenil.

32. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu

argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

33. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa cit. ust. § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení
s cit. ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhrada trov konania na súde prvej
inštancie aj na odvolacom súde v rozsahu pomeru jeho úspechu, ktorý je 100 %, keďže žaloba žalobcu
bola v celom rozsahu zamietnutá ako nedôvodná.

37. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).