Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. jún 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717206854
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7717206854.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka, členov senátu
JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného EUROINVESTOR
s.r.o., so sídlom Hronského č. 1811, Vranov nad Topľou, IČO: 36 703 591, zast. JUDr. Advokátska
kancelária - JUDr. Stanislav Kaščák, s.r.o., Ulica 1. mája 1246, Vranov nad Topľou, proti povinnému Š.
R., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom

Špičkom, so sídlom Okulka č. 24/11, Vranov nad Topľou pod sp. zn. 399Ex 791/17, o vymoženie
35,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k.
2Er/323/2017-10 zo dňa 17. 05. 2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal dňa 21.3.2017 na Exekútorský úrad súdneho exekútora
JUDr. Jaroslava Špičku návrh na vykonanie exekúcie titulom vykonateľného exekučného rozhodnutia

- uznesenia Okresného súdu Michalovce sp. zn. 6Er/421/2005-15 zo dňa 14.4.2016. Súd citoval §
44 ods. 2, § 200 ods. 5, 6 Exekučného poriadku a poukázal na to, že predložený exekučný titul
predstavuje uznesenie súdu v inom exekučnom konaní, ktorým bola exekúcia vedená na Okresnom
súde Michalovce pod sp.zn. 6Er/421/2005 zastavená a súdnemu exekútorovi, ktorý vymáhal predmetnú
pohľadávku v tomto exekučnom konaní, bola priznaná náhrada trov exekúcie. Na základe uvedeného
mal súd prvej inštancie za to, že vymáhaná pohľadávka predstavuje trovy exekúcie v inom, vyššie

uvedenom exekučnom konaní, postúpenú súdnym exekútorom na oprávneného. Uviedol, že v prípade,
ak dôjde k zastaveniu exekúcie a exekučný súd uloží niektorému z účastníkov konania povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, tieto si súdny exekútor má vymáhať v rámci tej exekúcie,
v ktorej mu bola náhrada trov priznaná. Z uvedeného dôvodu nie je spôsob vymáhania trov exekúcie
prostredníctvom iného exekučného konania, kde sú trovy exekúcie vymáhané ako samostatný nárok,
správny a zákonný, pretože takýmto postupom by vznikali ďalšie trovy exekúcie z trov exekúcie a vznikla

by tým duplicita vymáhaného nároku. Súd preto konštatoval, že v danom prípade existuje prekážka
litispendencie, ktorá bráni tomuto exekučnému konaniu. Na základe vyššie uvedených skutočností súd
prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade z dôvodu litispendencie, existuje rozpor návrhu na
vykonanie exekúcie so zákonom. Ďalej poukázal na § 60 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, z ktorého
vyplýva, že poverenie ma exekútor vrátiť súdu až v čase, keď sú nároky oprávneného a exekútora úplne
uspokojené,toznamenáokreminéhoajtrovyexekúcie.Aksúdrozhodolotrováchexekúcieprizastavení

exekúcie, je exekútor v zmysle § 200 ods. 6 Exekučného poriadku tieto trovy povinný vymôcť vydaním
príkazu na úhradu trov exekúcie. Skutočnosť, že trovy exekúcie je možné vymôcť iba v tom exekučnomkonaní, v ktorom trovy vznikli a v ktorom zároveň súd rozhodol o ich priznaní, potvrdzuje aj znenie §
60 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého práve v konečnom vyúčtovaní exekučného konania
(ktoré zasiela exekučnému súdu spolu s vrátením poverenia), sa má exekútor obsahovo vyporiadať

okrem iného aj s výškou vymožených trov exekúcie. Ak exekučný súd exekúciu zastaví, súdny exekútor
vráti poverenie súdu až potom, čo vymôže trovy exekúcie uložené rozhodnutím o zastavení exekúcie,
čo vyplýva zo skutočnosti, že § 60 Exekučného poriadku a §200 ods. 5 a 6 Exekučného poriadku sú vo
vzťahu generality a špeciality. Preto súd v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, resp. zmenil a udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi. Nesúhlasil s právnym posúdením súdom prvej inštancie. Uviedol, že ak súd uznesením
zastaví exekúciu a toto uznesenie nadobudne právoplatnosť a rovnako ak exekútor upustí od vykonania
exekúcie podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku a bezodkladne vráti poverenie na vykonanie exekúcie,

nie je zo zákona zrejmé, akým spôsobom sa vymôžu trovy exekúcie. Uviedol, že ak je exekúcia
právoplatne zastavená, nie je možné uskutočňovať procesné úkony smerujúce k úhrade trov exekúcie,
nakoľko súdny exekútor postupuje v exekučnom konaní na základe poverenia súdu na vykonanie
exekúcie, ktoré v zmysle Exekučného poriadku je povinný bezodkladne vrátiť exekučnému súdu. Ak by
súdny exekútor nevrátil poverenie na vykonanie exekúcie, porušil by ustanovenia Exekučného poriadku.

Poukázal na to, že súdny exekútor si v predmetnom exekučnom konaní uplatnil trovy exekúcie, ktoré
exekučný súd judikoval v určitej výške, pričom vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie podľa záverov
súdu prvej inštancie by podľa neho vznikli ďalšie trovy exekúcie na strane súdneho exekútora a povinný
by mohol namietať, že on je v exekučnom konaní povinný uhradiť len trovy exekúcie určené v uznesení o
zastavení exekúcie. Poukázal tiež na to, že predmetné uznesenie je v rozpore aj s ustálenou judikatúrou

súdov, ktoré v obsahovo totožných veciach udeľujú poverenie na vykonanie exekúcie spoločnosti
EUROINVESTOR s.r.o.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP")
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380

ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

6. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 21.3.2017 podaním
návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným na Exekútorsky úrad súdneho exekútora JUDr. Jaroslava
Špičku pre vymoženie istiny vo výške 35,70 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu
Okresného súdu Michalovce zo dňa 14.4.2016 č.k. 6Er/421/2005-15, ktorým bola exekúcia zastavená

a povinný bol zaviazaný uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému trovy exekúcie vo
výške 35,70 eur.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,

v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.9. Podľa § 60 ods. 1 Exekučného poriadku poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa
§ 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak

a. súd rozhodol o vylúčení exekútora (§ 30),
b. exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46 ods. 8),
c. súd zastavil exekúciu (§ 57),
d. súd vydal poverenie pre iného exekútora (§ 57 ods. 2),
e. sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.

10.Predvrátenímpovereniapodľaodseku1písm.c)ae)jeexekútorpovinnýzaslaťúčastníkomkonania
konečné vyúčtovanie exekučného konania, v ktorom uvedie najmä výšku vymoženej pohľadávky
oprávneného, výšku vymožených trov oprávneného, výšku vymožených trov exekúcie exekútora v
členení odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov, náhrada za stratu času a daň z pridanej
hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty. Konečné vyúčtovanie exekučného konania

podľa predchádzajúcej vety zasiela exekútor spolu s vrátením poverenia aj súdu (§ 60 ods. 2
Exekučného poriadku).

11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12. Podľa § 200 ods. 6 Exekučného poriadku trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov
určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.

13. V prípade, ak sa exekúcia, resp. exekučné konanie skončí zastavením exekúcie, vzniká otázka

ohľadne trov takto skončeného konania. Riešenie uvedeného problému spočíva vo vzťahu generality a
špeciality jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku. Kým ustanovenie § 60 Exekučného poriadku je
všeobecnou právnou normou upravujúcou povinnosť súdneho exekútora vrátiť poverenie na vykonanie
exekúcie v každom prípade skončenia exekúcie, tak ustanovenie § 200 ods. 5, 6 Exekučného poriadku
je k uvedenému ustanoveniu vo vzťahu špeciality. Ustanovenie § 200 ods. 5, 6 rieši tie procesné

situácie, keď pri skončení exekúcie jej zastavením, resp. upustením od vykonania exekúcie neboli
doposiaľ uhradené trovy exekúcie, pre ktoré prípady stanovuje ustanovenie § 200 ods. 5, 6 Exekučného
poriadku špeciálny procesný postup, v rámci ktorého trovy exekúcie vymôže súdny exekútor niektorým
zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky, a to vydaním príkazu na úhradu trov
exekúcie bez potreby podania ďalšieho návrhu alebo vydania poverenia. Povinnosť vrátiť poverenie

na vykonanie exekúcie bude platiť až do vymoženia trov exekúcie podľa § 200 ods. 5, 6 Exekučného
poriadku (súdny exekútor vráti poverenie až po tom, čo vymôže trovy exekúcie). Uvedené riešenie je
jediným možným riešením, pretože úprava Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 žiadnu
inú alternatívu nepripúšťa.

14. Odvolací súd sa preto stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého spôsob
vymáhania trov exekúcie prostredníctvom iného exekučného konania, kde sú trovy exekúcie vymáhané
ako samostatný nárok, nie je zákonný. Odvolací súd v tejto súvislosti ďalej zdôrazňuje, že opačným
postupom by vznikli "ďalšie trovy exekúcie" z trov exekúcie, čím by vznikla duplicita vymáhaného nároku.

15. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že až novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č.
2/2017 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2017 (pre exekučné konania začaté po 1.4.2017) zaviedla exekučný
titul, ktorým je Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekúcie podľa § 61n ods.
3 ako osobitný titul vydaný súdnym exekútorom týkajúci sa trov exekúcie.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol

v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).