Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Žovinec

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/140/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317010450
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2317010450.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Rastislava Kresla a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného O. X., nar. XX.XX.XXXX v I.,
v konaní o žiadosti odsúdeného o povolenie obnovy konania, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
15.11.2018 v Trnave, prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa
13.06.2018 č. k. 2Nt/13/2017-23 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného O. X., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením zo dňa 13.06.2018 č. k. 2Nt/13/2017-23 okresný súd podľa § 399 ods. 2 Trestného
poriadku návrh odsúdeného O. X. na povolenie obnovy konania pôvodne vedeného na Okresnom súde
Galanta pod sp. zn. 9T/1/2016 zamietol, nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394

Trestného poriadku.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 23-24 spisu.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že Trestným rozkazom Okresného súdu
Galanta sp. zn. 9T/1/2016 zo dňa 22.12.2016 bol O. X. uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže

podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v
trvaní 13 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia. Obvinený proti trestnému rozkazu podal odpor, ktorý svojim písomným podaním zo
dňa 01.03.2017 zobral späť. Späťvzatie odporu samosudca uznesením zo dňa 16.03.2017 podľa § 355
ods. 9 Trestného poriadku bral na vedomie a trestný rozkaz tým istým dňom nadobudol právoplatnosť.

Návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania sa opieral o to, že bol porušený zákon v jeho
neprospech. Podľa jeho názoru bolo porušené právo na jeho obhajobu, keďže v prípravnom konaní
nebola vypočutá svedkyňa B. L., ktorá mohla potvrdiť, že telefón poškodenému neodcudzil, ale naopak,
poškodený dobrovoľne mu telefón dal. Nebol vypočutý ani svedok W. Z. k tejto udalosti. Poškodenému
telefón bol v nepoškodenom stave vrátený. Poškodený v minulosti mal podľa jeho tvrdení vzťah k
opiátom a drogám a je podozrenie, že svojou krivou výpoveďou mu chcel poškodiť.

Okresný súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, svedkov B. L., Z. D.,
W. Z. a oboznámením ostatného, na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.

Svedkovia, ktorých odsúdený navrhol vypočuť na verejnom zasadnutí, čiastočne potvrdili jeho obhajobu,
že poškodený K. S. mu odovzdal svoj telefón dobrovoľne. Výpovede týchto svedkov sú však podľa

názoru okresného súdu nevierohodné, nakoľko navzájom sú protirečivé a u svedka Z. D. aj s jeho
výpoveďou z prípravného konania na trestnej veci sp. zn. 9T/1/2016.Okresnýsúdmalzapreukázané,ževkonanívedenomnaOkresnomsúduGalantapodsp.zn.9T/1/2016
nevyšli dodatočne najavo nové skutočnosti a dôkazy, resp. také skutočnosti a dôkazy, ktoré by boli súdu

skôr neznáme, a ktoré by v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli odôvodniť iné
rozhodnutie o vine. Z uvedených dôvodov okresný súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania
podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť odsúdený (č. l. 26a spisu), ako

aj prostredníctvom svojho obhajcu (č. l. 26 spisu).

Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzal práva na podanie sťažnosti (č. l. 22 spisu).

Odsúdený písomne odôvodnil podanú sťažnosť tým, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné
a protiústavné, nakoľko predsedníčka senátu rozhodovala v tejto veci bez ďalších členov senátu.

Prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil podanú sťažnosť tým, že svedeckými výpoveďami
B. L., Z. D., W. Z. bolo jednoznačne preukázané, že odsúdený O. X. sa žiadneho trestného
činu nedopustil a bol poškodeným K. S. požiadaný o sprostredkovanie predaja mobilného telefónu,
nakoľko potreboval nutne finančnú hotovosť. Vzhľadom na uvedené navrhol sťažnostnému súdu zrušiť
napadnuté uznesenie.

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd na podklade sťažnosti podanej odsúdeným v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 192
ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia,
proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého
uznesenia a tak dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného O. X. nie je dôvodná.

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je
dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu sťažnostný súd zistil, že

- Trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 9T/1/2016 zo dňa 22.12.2016 bol O. X. uznaný
vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a
bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 13 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

- Odsúdený (v tom čase obvinený) podal dňa 18.01.2017 (na č.l. 109 v spise 9T/1/2016) proti vyššie
uvedenému trestnému rozkazu odpor.

- Odsúdený (v tom čase obvinený) dňa 01.03.2017 ním podaný odpor vzal späť.

- Späťvzatie odporu sudca uznesením zo dňa 16.03.2017 podľa § 355 ods. 9 Trestného poriadku bral
na vedomie.

- Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.03.2017.

- Dňa 28.06.2018 podal odsúdený žiadosť o povolenie obnovy konania.

Sťažnostný súd konštatuje, že súd I. stupňa postupoval v danej veci v súlade so zákonom a správne,
keď na podklade žiadosti odsúdeného o povolenie obnovy konania túto preskúmal, určil vo veci
termíny verejných zasadnutí na 21.03.2018 a 13.06.2018 a vykonal ucelené dokazovanie smerujúce k

meritórnemu rozhodnutiu. V rámci postupu svojho konania vykonal výsluch odsúdeného, svedkov B. L.,
Z. D., W. Z., oboznámil listinné dôkazy z pôvodného trestného spisu sp. zn. 9T/1/2016. V konečnom
dôsledku tieto dôkazy aj vecne správne vyhodnotil. Po vykonaní procesne správneho dokazovania
dôvodne dospel k tomu záveru, že nie sú splnené zákonom predpokladané dôvody na povolenie obnovynapadnutého trestného konania v zmysle ust. § 399 ods. 2 Trestného poriadku, keďže nie sú zistené
podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

Okresný súd vo svojom uznesení v súlade s ust. § 176 ods. 2 Trestného poriadku rozviedol všetky
relevantné právne skutočnosti a tiež svoje právne úvahy, na základe ktorých dospel k nevyhnutnosti
zamietnuť návrh na povolenie obnovy konania. Sťažnostný súd si závery okresného súdu osvojuje v
celom rozsahu ako vecne správne.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.

Sťažnostný súd konštatuje, že pre povolenie obnovy konania vo všeobecnosti musia byť kumulatívne
splnené dve podmienky. Musia nastať skutočnosti súdu skôr neznáme a zároveň musia byť spôsobilé
privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre páchateľa v tomto prípade vo výroku o vine a treste.

Možnosť zasahovania do právoplatných rozhodnutí súdu je však v súlade so zásadou nemennosti
právoplatných rozhodnutí pre zaručenie právnej istoty striktne obmedzená určením procesných
zákonných kritérií uvedených v citovanom ustanovení § 394 ods. 1 Trestného poriadku.

Zo systematického zaradenia inštitútu obnovy konania medzi mimoriadne opravné prostriedky je zrejmé,

že konanie o povolenie obnovy konania nedochádza k opätovnému prehodnoteniu veci, ale jedná sa len
o posúdenie, či nová skutočnosť, ak je vôbec daná, spôsobuje takú zmenu dôkaznej situácie, že by bolo
potrebné obvineného spod obžaloby oslobodiť, alebo uznať za vinného podľa miernejšieho ustanovenia
zákona.

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky
skutkových zistení už právoplatných rozhodnutí, a to v prípadoch, keď príčiny zistených nedostatkov
vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Odsúdeným produkované dôkazy po vecnej
stránke nie sú takého charakteru, aby zakladali a spĺňali podmienky pre povolenie obnovy konania
tak, ako to má na mysli ust. § 394 Trestného poriadku. Sťažnostný súd uvádza, že pri hodnotení

vykonaných dôkazov nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti resp. dôkazy, ktoré by mali za následok
zmenu dôkaznej situácie oproti pôvodnému skutkovému zisteniu. Z výpovede (v tom čase) obvineného
O. X. zo dňa 04.10.2016 (č.l. 13 spisu 9T/1/2016) v prípravnom konaní vyplýva, že sa k trestnej
činnosti priznal a túto aj úprimne oľutoval. Výslovne uviedol, že ukradol telefón poškodenému K. S. s
úmyslom mať z neho zisk a speňažiť ho. Ďalej je potrebné poukázať aj na odpor podaný O. X. proti

TrestnémurozkazuOkresnéhosúduGalantasp.zn.9T/1/2016zodňa22.12.2016,kedyzjehoobsahuje
zrejmé, že odsúdený nenamietal uznanie viny predmetným trestným rozkazom, práve naopak, domáhal
sa uloženia súhrnného trestu, nakoľko sa podľa jeho vyjadrenia tohto trestného činu dopustil skôr,
ako bol odsúdený za obdobný trestný čin. Čo sa týka výpovedí svedkov B. L. a W. Z. aj sťažnostný
súd tieto považuje za nevierohodné a to z rovnakého dôvodu ako okresný súd, keďže sú v rozpore

s vykonaným dokazovaním s cieľom „pomôcť“ odsúdenému zbavenia sa trestnej zodpovednosti. Z
výpovede odsúdeného z prípravného konania, ako aj z výpovedí poškodeného K. S., ale aj z výpovede
Z. D., či už v prípravnom konaní, alebo v konaní o obnove konanie je zrejmé, že nešlo o sprostredkovanie
predaja mobilného telefónu odsúdeným, ale o krádež mobilného telefónu.

K námietke vznesenej odsúdeným že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a protiústavné, nakoľko
predsedníčka senátu rozhodovala v tejto veci bez ďalších členov senátu, sťažnostný súd uvádza, že
v zmysle § 397 ods. 2 Trestného poriadku o návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo
právoplatným rozhodnutím súdu, rozhoduje iný samosudca alebo iný senát súdu, ktorý vo veci rozhodolv prvom stupni. V pôvodnom konaní rozhodoval samosudca JUDr. O. Z. Trestným rozkazom Okresného
súdu Galanta sp. zn. 9T/1/2016 zo dňa 22.12.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.03.2017, teda
správne rozhodovala v konaní o obnove konania iná samosudkyňa JUDr. C. S. Nesprávne označenie

samosudkyne v zápisniciach o verejnom zasadnutí zo dňa 21.03.2018 a 13.06.2018 ako predsedníčka
senátu, rovnako nesprávne označenie samosudkyne v napadnutom rozhodnutí ako sudkyňa, ktoré
namietal odsúdený, nemalo vplyv na správnosť rozhodnutia. Krajský súd však vychádzajúc z princípu
stability súdnych rozhodnutí na uvedené formálne pochybenie okresného súdu len upozorňuje, bez
potreby ho korigovať, pretože z materiálneho hľadiska naznačený stav nemá vplyv na vecnú správnosť

napadnutého uznesenia.

Krajský súd dospel k záveru, že súd I. stupňa správne postupoval keď návrh na povolenie
obnovy konania odsúdeným zamietol, pretože námietky uvedené v sťažnosti voči tomuto uzneseniu
nepovažoval krajský súd za dôvodné a podanú sťažnosť odsúdeného následne podľa § 193 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.