Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/135/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315211736
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8315211736.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr.

Mariány Muránskej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu M. M., nar. XX.X.XXXX, C. XXX/XX,
K. nad R., zast. JUDr. Miloš Kaščák, advokát, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou proti žalovaným v
1/ rade B. C., nar. X.X.XXXX, Ul. X. M.j.a XXXX/X, A., v 2/ rade Pozemkové spoločenstvo ŠPONÁREŇ
Kolonica, Kolonica, IČO: 42239117, v 3/ rade Lesohospodárska spoločnosť - pozemkové spoločenstvo
JAVORINA, Kolonica, IČO: 36154644, v 4/ rade Lesopasienková spoločnosť ROVENKY - pozemkové
spoločenstvo Stakčín, Stakčín, IČO: 31988938, v 5/ rade Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke
združenie OROL Stakčín, Stakčín, IČO: 17069670, v 6/ rade B. V., nar. XX.X.XXXX, C. XXX, v 7/ rade

M. P., nar. XX.X.XXXX, ul. X. M. XXXX/X, A., v 8/ rade B. Z. nar. XX.X.XXXX, C. P. XX, žalovaní v 1.- 8.
rade zast. JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, Hlavná 19, Prešov, v konaní o určenie neplatnosti
zmluvy o užívaní poľovného revíru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k.
5C 509/2015-101 zo dňa 4.6.2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným v 1. až 8. priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v

rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovaným v 1/ až 8/ rade priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% vo vzťahu k žalobcovi.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 77 ods. 1 CSP, § 81 a násl. CSP a tiež ust. § 5 zákona
č. 274/2009 Z.z..Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Súdna prax je jednotná v názore, podľa ktorého
stranami súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu musia byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli
(prípadne ich právni nástupcovia) a to buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní; v prípade zmluvy ak

niektorá zo zmluvných strán (prípadne jej právny nástupca) nie je stranou v súdnom spore, súd musí
žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie. V prípade sporu o určenie neplatnosti právneho
úkonu je tak vecná legitimácia strán (spolu s existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na
požadovanom určení) predpokladom úspešnosti žaloby. V spore o určenie neplatnosti právneho úkonu
však nejde len o to, či konkrétny subjekt (žalobca alebo žalovaný) mohol mať podľa hmotného práva
vplyv na vznik samotného právneho úkonu, ale tiež o to, či a ako sa následné určenie neplatnosti tohto
právneho úkonu premietne do jeho právnych pomerov.

3. Z hľadiska predmetu konania o určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru pasívna
legitimácia nesvedčí len stranám, ktoré žalobca označil na strane žalovaných. Podľa názoru súdu
stranami v prejednávanom spore z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutne museli byť všetci vlastnícispoločného Poľovného revíru C. a uvedený zámer vyplýva z príslušných ustanovení zákona č. 274/2009
Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov upravujúcich rozhodovanie o prenechaní užívania
poľovného revíru inej osobe, v zmysle ktorých o využití práva poľovníctva v poľovnom revíre rozhoduje

vlastník samostatného poľovného revíru, alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom
podľa §5 (t.j. na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov) s tým, že vlastník samostatného
poľovného revíru, alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami, alebo
prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie, alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o
užívaní poľovného revíru. V prípade rozhodnutia vlastníkov o postúpení užívania poľovného revíru inej

osobe sa postúpenie užívania realizuje písomnou zmluvou, ktorú uzatvára budúci užívateľ poľovného
revíru s vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Právo hlasovať na zhromaždení vlastníkov poľovných
pozemkov majú všetci vlastníci a prípadne určenie neplatnosti prijatého uznesenia na zhromaždení
sa prejaví v právnom postavení vlastníka, preto aj stranami sporu o určenie neplatnosti uznesenia
na zhromaždení vlastníkov poľovných revírov musia byť všetci vlastníci poľovných pozemkov, čo bolo
aj dôvodom zamietnutia žaloby žalobcu, ktorú podal samostatne o neplatnosť uznesení prijatých na

spomínanom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Na pojednávaní obe strany potvrdili, že
v poľovnom revíri C. je spolu cez 2000 vlastníkov pozemkov. V danom prípade teda ide o spoločný
poľovný revír a skutočnosť, že za vlastníkov podpísali zmluvu splnomocnenci zvolení na zhromaždení,
nie je z hľadiska vecnej legitimácie právne významná, pretože v obidvoch prípadoch, či by išlo o určenie
neplatnosti uznesenia, alebo zmluvy o užívaní poľovného revíru, ide vo vzťahu k stranám sporu o

nerozlučné spoločenstvo, a teda ide o také spoločné práva, alebo povinnosti, že sa rozsudok musí
vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca, alebo žalovaný (§77 ods. 1 CSP). Nutnosť účasti
všetkých uvedených subjektov v spore v prípade určenia neplatnosti zmluvy o postúpení užívania
poľovného revíru tak vyplýva zo skutočnosti, že vzhľadom na spoločné práva a povinnosti, ktoré sú
predmetom konania, nie je možné pripustiť, aby stranou sporu neboli všetci účastníci dotknutého

právneho vzťahu, pretože nemožno pripustiť, aby sporné uznesenie, resp. sporná zmluva boli záväzné
len pre jednu skupinu vlastníkov poľovných pozemkov a pre inú skupinu nie (t.j. pre tých, ktorí boli
stranami sporu, v ktorom by došlo k určeniu ich neplatnosti, nakoľko výrok v rozsudku je v zmysle
§228 CSP záväzný len pre strany, resp. ich právnych nástupcov). Nutnosť účasti všetkých vlastníkov
poľovných pozemkov v spore tak nemusí vyplývať z výslovného ustanovenia právneho predpisu, napr.

zákona o poľovníctve, pretože vyplýva z charakteru spoločných práv a povinnosti, ktoré sú predmetom
konania. Pokiaľ žalobca na strane žalovaných označil len zvolávateľov zhromaždenia, zvolených
splnomocnencov, neoznačil na strane žalovaných všetky pasívne vecne legitimované subjekty, z ktorého
dôvodu súd dôvodnosť nároku už ďalej neskúmal a považoval samotný tento dôvod za dôvod pre
zamietnutie žaloby.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že považuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie za nespravodlivé. Odôvodnil to tým, že nemôže súhlasiť s otázkou

nedostatku vecnej legitimácie na strane žalovaného. Odcitoval rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
vzťahu k bodom 14,15 a 16. Mal za to, že Okresný úrad v Humennom pozemkový a lesný odbor,
pracovisko A. zaevidoval zmluvu, ktorá bola predmetom tohto konania, napriek tomu, že mal vedomosti
o uznesení súdu o vydaní predbežného opatrenia. Zo záhlavia zmluvy vyplýva, že vlastníci pozemkov
sú zastúpení žalovanými v 1/ až 4/ rade, ktorí však túto zmluvu nepodpísali. Zmluvu podpísali žalovaní v

5/ až 7/ rade, ale títo v záhlaví zmluvy nie sú uvedení ako zástupcovia vlastníkov pozemkov. Okrem toho
z § 16 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. vyplýva, že Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie
poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 tohto
zákona alebo zmluva nie je uzatvorená so subjektom, podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Dňa
18.9.2015 Okresný úrad zaevidoval zmluvu. Bola stále účinná predchádzajúca zmluva so žalovaným

v 5/ rade, preto nová zmluva nemohla byť platne zaevidovaná. Okrem toho táto zmluva neobsahovala
identifikačné údaje splnomocnencov poverených podpísať túto zmluvu. Z týchto dôvodov považuje
žalobca zmluvu za absolútne neplatnú. V podstate de facto tým, že súd prvej inštancie zamietol žalobu,
dal návod ako obísť zákon, resp. zneužiť právo. Okresný súd v svojom rozhodnutí citoval rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co 425/2016 a 13Co 186/2013. Tieto rozhodnutia nemôžu tvoriť

ustálenú judikatúru už i s ohľadom na to, že podobné spory nie sú ojedinelé. Nie je možné donekonečna
poskytovaťochranuskupinám,ktorésvojvoľneobíduzákonvovedomí,žeichnezákonnýpostupnebude
nikdy preskúmaný súdom, pretože je nemysliteľne podať žalobu voči 2000 žalovaným, ako je to v
tomto prípade. Zákonodarca isto nemal záujem pri tvorbe zákonov snahu kryť nezákonnosť. Okresnýsúd absolútne nedostatočne odôvodnil z akého dôvodu, najmä z akého ustanovenia príslušnej právnej
normy, spoľahlivo vyplýva, že pri takejto neplatnosti je potrebné, že musia byť stranami sporu všetci
vlastníci poľovných pozemkov. Súd toto tvrdenie opiera len o skutočnosť, že poľovné pozemky sú

vecou spoločnou a teda úkony týkajúce sa spoločnej veci, musia zaväzovať jej všetkých vlastníkov.
Pokiaľ by sa prijalo právne posúdenie veci zo strany Okresného súdu, spoluvlastníci spoločnej veci sú
oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne na strane povinnej, ako aj na strane oprávnenej, teda ide o
solidárnych spoluvlastníkov, možno potom úkonov týkajúcich sa spoločných veci, žalovať ktoréhokoľvek
zo spoluvlastníkov o splnenie povinností a nie je potrebné žalovať všetkých spoločne. Preto navrhol

zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť vec na nové konanie.

6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní nevyjadrili.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie

je dôvodné. Súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto
právnych a skutkových zisteniach nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

8. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, že dňa 14.5.2015 sa v A. uskutočnilo zhromaždenie vlastníkov
poľovných pozemkov zaradených do Poľovných revírov C., ktorého sa žalobca nezúčastnil, alebo naň

nebol pozvaný a tvrdil, že nevedel, že zhromaždenie sa koná. Na tomto zhromaždení boli žalovaní B.
V., M. P. a B. Z. zvolení za splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve.
Priebeh zhromaždenia je zaznamenaný v notárskej zápisnici spísanej notárkou B.. T. K.. Súd ex offo,
ale aj na námietku žalovaných skúmal v prvom rade tú skutočnosť, či žalovaní, tak ako sú označení v
žalobe, sú pasívne legitimovaní v tomto spore a či v spore vystupujú všetky subjekty, ktorých práv a

povinností sa predmet konania týka.

9. Podľa §5 ods.3 - 7 z.č. 274/2009 Z.z. ( ďalej len „zákon“ o poľovníctve ) zhromaždenie zvoláva
zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov ( ďalej len „zvolávateľ“ ) počítanej
z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovníckeho revíru písomnou pozvánkou alebo

verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom
najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia.

Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov
poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.

Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov
navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.

Prítomný vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahujme názov
a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom

poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery
vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmene poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a
overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej
prílohou je listina prítomných.

Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných
pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru.

Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov
poľovných pozemkov podľa tohto zákona.

10. Súd prvej inštancie venoval pozornosť procesnej stránke sporu, predovšetkým okruhu strán
sporu, s poukazom na ust. §5 zákona o poľovníctve. Odvolací súd vychádzal z citovaného ust. §5
zákona o poľovníctve nielen z pohľadu okruhu strán sporu, ale rovnako, či boli splnené podmienky
zhromaždenia vlastníkov poľovníckych pozemkov. Odvolacie námietky žalobcu pozostávali v nesúhlase

s procesnými závermi súdu prvej inštancie, zaevidovaním zmluvy Okresným úradom v Humennom
a absolútnou neplatnosťou postupu pri zvolaní a priebehu schôdze vlastníkov pozemkov. Postup pri
zvolaní, organizácii, hlasovaní a prijatí uznesení.11. Odvolací súd z pripojeného spisu Okresného úradu Humenné, v ktorom sa nachádzajú listiny
potrebné pre posúdenie zákonom stanovených podmienok uvedených v ust. §5 Zákona o poľovníctve
dospel k záveru, že zhromaždenie bolo riadne zvolané ( v súlade s ust. §5 ods. 3 Zákona o poľovníctve ),

v stanovenej lehote, verejnom vyhlásení. Z notárskej zápisnice, ktorá bola povinnou súčasťou
realizovanej schôdze vyplynula prítomnosť nadpolovičnej väčšiny, schôdza zvolaná 37,857% vlastníkmi
poľovníckych pozemkov. Prezenčná listina schôdze svedčí o prítomnosti vlastníkov s percentuálnym
vyjadrením výmery a boli určení splnomocnenci s určeným rozsahom zastupovania.

12. Odvolací súd tak dospel k záveru, že ustanovenia zákona boli splnené. Aj keď sa nestotožňoval
zo záverom súdu prvej inštancie o neexistencii naliehavého právneho záujmu, keďže priamo zo z.č.
97/2013 Z.z vyplýva právo člena spoločenstva obrátiť sa na súd. Keďže zhromažďovanie prebehlo
v súlade so zákonom, žaloba žalobcu, ako aj jeho odvolacie námietky sú nedôvodné vzhľadom
na jeho podiel na spoločnej veci. Odvolací súd totiž nezistil žiadne porušenie ustanovenia zákona,
ktoré by znamenalo iné rozhodnutie o žalobe žalobcu. Zaevidovanie nájomnej zmluvy schválenej na

zhromaždeniu dňa 14. 05.2015 Okresným úradom v Humennom, pracovisko A. je postup orgánu štátnej
správy, ktorého postup v občianskoprávnom konaní nie je možné preskúmať ( §3, 4 CSP ).

13. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie aby vecne správne potvrdil podľa ust. §387
ods. 1, 2 CSP.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. §396 ods.1 v spojení s ust. §255 ods.1 CSP.
Keďže žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a úspešný boli žalovaný v I. až VIII. Rade, v zmysle
zásady úspechu priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).