Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214230981
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7214230981.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov
senátu JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: B.. Q. V., nar.: XX.X.XXXX,
bytom v C., J. XX, zast. advokátom JUDr. Petrom Barňákom, so sídlom v Humennom, Kukorelliho 58,
proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená orgánom konajúcim v mene štátu: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, o ochranu osobnosti a

náhradu nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu
Košice II zo dňa 8.11.2017, č.k. 36C/239/2014-164

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie alebo len súd uznesením označeným v záhlaví zastavil
konanie v celom rozsahu. a vyslovil, že žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovanej v plnom
rozsahu.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej označenému ako Slovenská
republika, Ministerstvo vnútra SR, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 100.000 € ako

finančnú náhradu za porušenie jeho osobnostných práv. Podľa žalobcu k porušeniu jeho osobnostných
práv malo dôjsť skutočnosťou, že Prezídium policajného zboru, úrad boja proti organizovanej kriminalite,
odbor Východ, začal voči žalobcovi svojim uznesením zo dňa 11.11.2008 trestné stíhanie pre zločin
zneužívania právomoci verejného činiteľa. Podaním zo dňa 2.10.2017 žalobca zobral svoju žalobu
v plnom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť s odôvodnením, že prehodnotil všetky skutočnosti
vrátane procesných postupov. K späťvzatiu žaloby sa vyjadrila žalovaná tak, že so späťvzatím

nesúhlasila a navrhla vo veci ďalej konať a žalobu zamietnuť. Svoj nesúhlas odôvodnila tým, že žalobca
voči nej inicioval viacero súdnych konaní, pričom toto konanie je prvým začatým konaním. V súvislosti
s ostatnými konaniami je podľa názoru žalovanej potrebné vyriešiť legitimáciu žalovanej v konaní o
ochranu osobnosti, preto má meritórne rozhodnutie v tejto veci po právnej stránke pre žalovanú zásadný
význam. Žalovaná zároveň uviedla, že späťvzatím žaloby sa žalobca zrejme snaží vyhnúť povinnosti
nahradiť trovy konania žalovanej.

3.Spoukazomnaust.§144,§145a§146ods.1CSPsúduviedol,žekeďžežalobcazobralsvojužalobu
v plnom rozsahu späť, takýto procesný úkon má spravidla podľa § 144 Civilného sporového poriadku za
následok zastavenie konania. Len vo výnimočných prípadoch súd zmysle § 146 ods. 1 CSP späťvzatiu
žaloby nevyhovie a konanie nezastaví, avšak na takéto rozhodnutie musia existovať vážne dôvody.
Uviedol, že skutočnosť, či je žalovaná v tomto konaní hmotnoprávne legitimovaná nemá žiadny zásadný

význam na ostatné konania a v každom ďalšom súdnom konaní urobí príslušný konajúci súd vlastný
právny názor ohľadom pasívnej legitimácie žalovanej. Nezastavenie konania preto iba pre samotnéurčenie, či žalovaná je vo veci hmotnoprávne pasívne legitimovaná by podľa súdu prvej inštancie
bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti Civilného sporového konania. Za neopodstatnené
považovalsúdajstanoviskožalovanej,žežalobcasaspäťvzatímžalobysnažilvyhnúťnáhradetrovtohto

súdneho konania, pretože v danom prípade súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 256
ods. 1 Civilného sporového poriadku, z čoho je zrejmé, že žalobca sa náhrade trov konania žalovanej
späťvzatím žaloby nevyhne.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote žalovaná z dôvodov podľa 365 ods. 1 písm. d/ a

h/ CSP, teda že konanie na súde prvej inštancie ma inú vadu, ktorá mohla mať za následok neprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. S poukazom na ust. § 146 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí uviedla, že späťvzatie žaloby zo strany žalobcu považuje za
účelové. Žalobca na podanej žalobe trval až do momentu, kedy zistil, že žalovaného v danej veci označil
nesprávne a jeho návrhu na zmenu sa strane žalovaného nebolo zo strany súdu vyhovené, čím sa

žalobca chcel vyhnúť vyhlásenia rozsudku, ktorý by mohol byť pre neho nepriaznivý. Konanie žalobcu
považuje za šikanózne, keďže na základe viacerých podaných žalôb sa domáha náhrady nemajetkovej
ujmy. Uviedla, že so späťvzatím žaloby nesúhlasila z dôvodu, že považuje za dôležité vyriešenie otázky
legitimácie Slovenskej republiky v konaniach o ochranu osobnosti, pričom žalovaná má záujem, aby súd
zaujal v tejto veci právne stanovisko, ktoré bude záväzné aj pre ďalšie konania. Súčasne namietal, že

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí vadami, nakoľko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
po právnej stránke dostatočne neodôvodnil. Absencia jasného a zrozumiteľného odôvodnenia vedie k
neúplnosti, nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a vedie k porušeniu práva na
súdnu ochranu a spravodlivý proces.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas a oprávnenou osobou
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie aj konanie,
ktorémupredchádzalovrozsahuvyplývajúcomzust.§379a§380ods.1,2CSPazhľadískuplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

7.Podľa§145ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,akježalobavzatáspäťcelkom,súdkonaniezastaví.

8. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím

žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

9. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, čo znamená, že ju môže za konania

vziať späť, či už celkom alebo len sčasti. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon žalobcu, z
obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho nároku celkom alebo v určenej časti
nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho žalobe alebo časti jeho žaloby nebude súdom meritórne
rozhodnuté. Nárok, ktorý si žalobca uplatnil v žalobe, však späťvzatím žaloby nezaniká a možno ho
uplatniť znovu. Konanie, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie žaloby, teda nezakladá prekážku veci

rozhodnutej. Pretože späťvzatie žaloby môže byť v rozpore s oprávnenými záujmami ostatných strán
na dokončenie konania meritórnym rozhodnutím o veci, majú ostatné strany zásadne právo vyjadriť
nesúhlas s týmto žalobcovým procesným úkonom za podmienok stanovených zákonom. Vážne dôvody,
ktoré opodstatňujú nesúhlas žalovanej strany so späťvzatím žaloby, spravidla spočívajú v tom, že
žalovaný alebo iný účastník konania má právny alebo iný (morálny, ekonomický a pod.) záujem na tom,

aby o žalobe bolo meritórne rozhodnuté. Vážny dôvod k nesúhlasu so späťvzatím žaloby má žalovaný
aj vtedy, ak dokazovanie vo veci postúpilo tak ďaleko, že možno očakávať rozhodnutie súdu (Uznesenie
Najvyššieho súdu ČR z 26. novembra 2014, sp. zn. 22 Cdo 2149/2014).

10. Súd prvej inštancie pred rozhodnutím o späťvzatí žaloby podľa citovaných zákonných ustanovení

Civilného sporového poriadku rešpektoval procesné oprávnenie žalovanej a so zreteľom na ne vytvoril
procesnú možnosť, aby sa vyjadrila k predmetnému úkonu žalobcu.11. Žalovaná vo vyjadrení vyslovila nesúhlas so späťvzatím žaloby s odôvodnením, že považuje za
dôležité vyriešenie otázky legitimácie Slovenskej republiky v iných konaniach o ochranu osobnosti
(iniciovaných žalobcom), pričom žalovaná má záujem, aby súd zaujal v tejto veci právne stanovisko,

ktoré bude záväzné aj pre ďalšie konania.

12. K uvedenému odvolací súd uvádza, že pre úspešnosť každej žaloby v sporovom konaní, vrátane
konaní o ochranu osobnosti, treba preukázať vecnú legitimáciu sporových strán. Vecná legitimácia je
stav vyplývajúci z hmotného práva a práve otázka vecnej legitimácie je ústredným pojmom každého

sporového dokazovania - v procese sa dokazuje existencia žalobcovho subjektívneho práva a existencia
(prípadnej) subjektívnej právnej povinnosti žalovaného vo sfére hmotného práva.

13. Správne preto poukázal súd prvej inštancie, že skutočnosť, či je žalovaná v tomto konaní
hmotnoprávne legitimovaná nemá žiadny zásadný význam na ostatné konania a v každom ďalšom
súdnom konaní musí a urobí príslušný konajúci súd vlastný právny názor ohľadom pasívnej legitimácie

žalovanej.

14. Rovnako neobstojí ani námietka žalovanej, že žalobca sa späťvzatím žaloby snažil vyhnúť náhrade
trov tohto súdneho konania, pretože v danom prípade súd pri rozhodovaní o trovách konania (správne)
aplikoval ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (o procesnej zodpovednosti žalobcu za

zavinenie zastavenia konania), teda, že žalobca sa náhrade trov konania žalovanej späťvzatím žaloby
nevyhne.

15. Na základe uvedeného námietky žalovanej proti zastaveniu konania nepredstavujú podľa názoru
odvolacieho súdu vážny dôvod, pre ktorý by nemohlo dôjsť k účinnému späťvzatiu žaloby žalobcom a

potrebe meritórneho rozhodnutia vo veci.

16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne
úspešný, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej, trovy
odvolaciehokonaniamuvšaknevznikli,pretoodvolacísúdstranámsporunároknanáhradutrovkonania
nepriznal.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).