Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/206/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217221572
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7217221572.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa Ing. C. N.
nar. X.XX.XXXX bývajúceho v V. na T. X zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Adamovskou so
sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Žižkovej 6 proti manželke Ing. A. L. nar. XX.X.XXXX
bývajúcej v V. na T. X zastúpenej advokátkou Mgr. Stanislavou Liptákovou so sídlom Advokátskej
kancelárie v Košiciach na Rozvojovej 2 v konaní o rozvod manželstva o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom U. nar. XX.XX.XXXX, S. nar. XX.X.XXXX a U. nar. XX.XX.XXXX
zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie

9, Košice o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 8.12.2017 č.k.
19P 113/2017-116 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo 16.3.2018 č.k. 19P 113/2017-161 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o zverení maloletých detí N.: U. nar. XX.XX.XXXX, S. nar.
XX.X.XXXX a U. nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a vo výroku o výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 8.12.2017 č.k. 19P 113/2017-116 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
zo 16.3.2018 č.k. 19P 113/2017-161 manželstvo účastníkov konania uzavreté 4.8.2001 zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu V. - L. mesto vo zväzku XXX ročník XXXX na strane XXX poradové číslo
XXX rozviedol. Maloleté deti U., S. a U. zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktorá sa bude

realizovať v týždňových intervaloch s tým, že ako prvá od právoplatnosti rozsudku prevezme deti do
osobnej starostlivosti matka. Odovzdávanie maloletých detí sa bude realizovať každú nedeľu o 18:00
hod. v mieste bydliska toho z rodičov, ktorý maloleté deti preberá do osobnej starostlivosti. Obaja rodičia
sú povinní deti na odovzdanie druhému rodičovi riadne pripraviť. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní
zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletého U. 50
Eur mesačne, maloletého S. 70 Eur mesačne a maloletej U. 90 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku
vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke maloletých detí.

2. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že otec trval na striedavej starostlivosti rodičov, prejavil snahu
a presvedčenie, že v záujme maloletých detí rodičia dokážu efektívne komunikovať a prejavil aj záujem
zosúladiťhlavnévýchovnéprincípy,kýmmatkajehonávrhystriktneodmietaapovažujezajedinúvhodnú
formu svoju výlučnú starostlivosť a poukazovala najmä na neschopnosť otca postarať sa o maloleté deti
popsychickejstránkeazabezpečiťimstarostlivosťavýchovupodľajejpredstáv.Opakovanevyjadrovala
presvedčenie, že otec nie je schopný sa o deti riadne postarať, nevie, čo všetko starostlivosť o deti

obnášaavýlučnejejprístupkdeťomajejspôsobvýchovyavýchovnémetódysúpredetivhodné.Otcovu
starostlivosť degradovala len na technickú a logistickú a označila ju za účelovú a realizovanú najmä kvôli
súdnemu konaniu. Zároveň ako jeden z motívov otca uviedla jeho snahu vyhnúť sa plateniu výživného
k jej rukám. Zdôraznila rozdielne výchovné zámery a ciele rodičov, odvolávala sa na vyjadrenie detí, žechcú bývať s ňou a domáhala sa zistenia, prečo sa deti odlišne vyjadrujú pred kolíznou opatrovníčkou,
z toho dôvodu žiadala o výsluch maloletých detí pred súdom a nariadenie znaleckého dokazovania za
účelom posúdenia rodičovských kompetencií a vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti.

3. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania uzavrel, že vyjadrenia matky sú
účelové v snahe presadiť vlastnú osobu ako výlučne preferenčného rodiča s výhradným vplyvom na
výchovu maloletých detí a obmedziť tak nielen rodičovské práva otca, ale aj právo detí na výchovu a
starostlivosť druhého rodiča. V rozpore s vyjadreniami matky na adresu otca sa súdu javí práve matka

ako nesamostatná a nevyrovnaná osoba, závislá na odbornej pomoci s tendenciou naviazať sa na
psychicky blízku osobu, čo napokon aj sama potvrdila. Matka si sama protirečí, keď na jednej strane
stavia samú seba do pozície jedinej znalej svojich detí, jedinej znalej života a jedinej schopnej deťom
pomôcť s ich psychikou, na druhej strane opakovane uvádza, že deťom nedokáže pomôcť a preto
vyhľadáva pomoc psychológov, prípadne iných osôb venujúcich sa oblasti duchovna. Zo samotných
vyjadrení matky je evidentná jej neschopnosť akceptovať iný názor ako vlastný, chýba jej ochota

a najmä vyspelosť postupovať skutočne v záujme maloletých detí, zamieňa si svoju predstavu o
výchovných metódach s najlepším záujmom maloletých detí a je presvedčená, že bude musieť naprávať
dôsledok nesprávnej výchovy zo strany otca. Tomuto záveru svedčí aj zhodnotenie správania matky
na oboch súdnych pojednávaniach, na ktorých svojimi neverbálnymi prejavmi (vzdychanie, prevracanie
očí, grimasy a vyškieranie sa na otca detí) prejavovala svoj postoj ako osoby nadradenej. Súd prvej

inštancie v tejto súvislosti zdôraznil, že rozhodujúcu úlohu vo výchove maloletých detí majú obaja rodičia
(teda nie jden rodič) a obaja majú rovnaké právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským
a filozofickým presvedčením. Vo vzťahu k námietkam matky o nedostatku rodičovských kompetencií
otca v každodennom živote, ktorý nemá predstavu, čo obnáša každodenná starostlivosť o deti, je otcom
navrhovaná striedavá osobná starostlivosť pre deti nevhodná, pretože ju ešte nezažili, konštatoval, že

porozvodové usporiadanie rodičovských práv a povinností je dôsledkom rozvodu manželstva rodičov,
za ktorú situáciu nesú zodpovednosť manželia, teda rodičia a sú povinní maloleté deti cez túto situáciu
previesť, vysvetliť im ju a pomôcť ju zvládnuť s čo možno najmenším dopadom na ich psychické a
fyzické zdravie a zdravý vývin. Obaja rodičia sa musia naučiť existovať v novom režime a pokiaľ chcú
postupovať skutočne v záujme maloletých detí, urobia všetko preto, aby s druhým rodičom efektívne

komunikovali bez toho, aby presadzovali a prezentovali vlastnú dôležitosť. Technicky nikdy nie je
možné, aby obaja rodičia mali úplne rovnaké predpoklady pre starostlivosť, resp. mali úplne rovnakú
spôsobilosť maloleté deti vychovávať. V tejto súvislosti konštatoval, že deti nepotrebujú dve matky. Vo
vzťahu k argumentu matky, že ak nebude striedavá starostlivosť o maloleté deti výsledkom dohody
rodičov,taknebudepravdepodobnástabilitavýchovnéhoprostredia,uviedol,žeakbyboltentoargument

prípustný, zákonodarca by neumožnil striedavú starostlivosť nariadiť autoritatívnym rozhodnutím súdu.
Skutočnosť, že v tomto prípade súd musí rodičovské práva a povinnosti autoritatívne upraviť, je na
ťarchu rodičov, ktorí sa nedokázali o týchto právach dohodnúť, predovšetkým matky, ktorá sa pokúša
obmedziť rodičovské práva otca a odoprieť deťom právo na výchovu otca, a to bez reálnych dôvodov
argumentujúc iba najlepším záujmom maloletých detí, ktorý stotožňuje so svojou predstavou o výchove.

4. Návrhu matky, aby staršie deti boli vypočuté na súde a vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie,
nevyhovel, pretože názor maloletých detí bol dostatočne zistený a v tomto smere sa opieral o závery
kolízneho opatrovníka a psychologickú správu PhDr. K. Némesovej. V. opatrovník v správe konštatoval,
že maloletým deťom boli objasnené obe alternatívy starostlivosti rodičov na čas po rozvode (výhradná

osobná starostlivosť aj striedavá osobná starostlivosť) pričom maloletá U. a maloletý S. zhodne uviedli,
že najviac by im vyhovovala striedavá starostlivosť, ktorá by sa realizovala v rodinnom dome, kde
bývajú a v prípade, že by sa rodičia rozhodli založiť vlastné domácnosti, pripustili v krajnom prípade aj
striedanie bydlísk. Obe staršie maloleté deti mali dostatočný priestor na to, aby si mohli premyslieť a
vyjadriť svoju vôľu. Psychologická správa T.. K. W. konštatovala, že rodičia na spoločných stretnutiach

prezentovali protichodné predstavy o usporiadaní rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
na čas po rozvode. Matka považovala za najvhodnejšie zverenie detí do svojej osobnej starostlivosti,
kým otec uprednostňoval striedavú starostlivosť oboch rodičov. V priebehu stretnutí sa nepodarilo
priblížiť predstavy a postoj rodičov o optimálnej úprave rodičovských práv a povinností a zotrvali na
svojich protichodných stanoviskách s tým, že rozhodnutie vo veci ponechali na posúdenie súdu. Správu

psychologičky Mgr. N. z júna 2017 vyhodnotil vo vzťahu k správe kolízneho opatrovníka z 29.9.2017,
čo do vôle maloletých detí byť v striedavej starostlivosti rodičov, ako zavádzajúcu a správu PhDr. T. L.
PhD. nebral do úvahy, pretože matka s ním priznala blízky citový vzťah.5. Súd prvej inštancie na základe zistenia, že čistý mesačný príjem otca maloletých detí je 2.184,56
Eur a príjem matky 623,04 Eur ide o výrazný nepomer v príjmových pomeroch rodičov, zaviazal otca
prispievať na výživu maloletých detí U. 50 Eur, S. 70 Eur a U. 90 Eur, i keď boli zverené do striedavej

osobnej starostlivosti rodičov v rovnakom pomere.

6. Proti výroku rozsudku o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a výroku
o výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. e/, f/, h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP. V prvom rade má za to, že súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď zamietol jej návrh na doplnenie
dokazovania výsluchom maloletých detí na súde a nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z
odboru zdravotníctvo a farmácie, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých.
V prejednávanej veci vzniesla dôvodné pochybnosti o vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti o
maloleté deti hodné posúdenia, na ktoré treba odborné znalosti. Navrhované znalecké dokazovanie
nemalo zisťovať názor maloletých detí, ako to nesprávne uviedol súd vo svojom rozhodnutí, ale

vhodnosť otcom navrhovanej striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti. Rovnako dôvodný bol
jej návrh, aby súd vypočul maloletú U. a maloletého S., pretože podľa jej názoru bolo dôvodné
skúmať, z akých dôvodov došlo vo výpovediach týchto maloletých detí v priebehu troch mesiacov,
ktoré uplynuli od stretnutia maloletých detí so psychologičkou Mgr. N. N. a stretnutia maloletých detí
s kolíznou opatrovníčkou, keďže ide o radikálnu zmenu názorov o ich predstave vo veci rodičovskej

starostlivosti o ne. Podľa jej názoru nemožno uvedené uzavrieť tým, že správa kolíznej opatrovníčky je
novšieho dáta a závery súdu, že správa psychologičky je zavádzajúca, nepovažuje za správne. Bolo
tiež nevyhnutné skúmať vyjadrenie maloletých detí, ako je to uvedené v správe kolízneho opatrovníka,
keď uviedli, že v prípade, ak by sa rodičia rozhodli založiť si každý samostatnú domácnosť, pripustili „v
krajnom prípade“ aj striedanie bydlísk. Má za to, že názoru maloletých detí nebola venovaná náležitá

pozornosť a súd prvej inštancie pochybil, ak ňou navrhované dôkazy potrebné na zistenie aj ďalších
rozhodujúcich skutočností nevykonal. Súd nezobral do úvahy dôležité skutočnosti, na ktoré v konaní
pred súdom prvej inštancie poukazovala, a síce emočnú a psychickú nezrelosť otca detí, neschopnosť
pochopiť, posúdiť a vyhodnotiť bežnú životnú situáciu, a z toho vyplývajúce problémy vo vzájomnej
komunikácii, konflikty, nemožnosť zladenia výchovných prístupov, kde sa názory rodičov výrazne líšia.

Ako príklad uviedla, že otec toleruje a tým pasívne podporuje dlhodobé vysedávanie maloletých synov
pri počítači a mobile. Závery konajúceho súdu o jej osobe, na ktoré sú nevyhnutné psychologické
odborné znalosti, nevyplynuli z vykonaného dokazovania, pozorovanie jej neverbálnych prejavov je
iba subjektívnym vyhodnotením súdu, psychologickú pomoc pre maloletého S. vyhľadala na základe
odporúčania odborníkov, teda nekonala z vlastného popudu a ani zo svojej údajnej závislosti na odbornej

pomoci. Námietky otca voči postupu Mgr. N. N. pri zisťovaní názoru detí sú len ničím nepodložené
tvrdenia otca, u PhDr. L. našla pomoc a podporu, no v žiadnom prípade nešlo o blízky citový vzťah ale len
o ocenenie empatie a duchovnú blízkosť, ako to uviedla aj vo svojej výpovedi, z ktorej nevyplýva ani ďalší
záver súdu, že ovplyvňovala maloleté deti podľa vlastných predstáv. Významnou vadou napadnutého
rozsudkuje,žeproceshodnoteniadôkazovniejevsúlades§191CSP,pretožesúdsvojimneprípustným

selektívnym prístupom k hodnoteniu dôkazov a nesprávnym postupom a neobjektívnym hodnotením
vykonaného dokazovania významnou mierou zasiahol do jej základného práva na súdnu ochranu, a čo
je právo na spravodlivé súdne konanie, a tým aj do rovnakých práv maloletých detí. Napriek tomu, že
v konaní pred súdom prvej inštancie vzniesla dostatočne dôvodné pochybnosti o spôsobilosti obidvoch
rodičov maloleté deti vychovávať, poukázala na nevhodnosť striedavej starostlivosti pre osobnosti

maloletých detí a ich vývinové potreby, na ktorých názorne ilustrovala skutočne významný rozdiel vo
vnímaní potrieb maloletých detí zo strany otca a matky, ako aj na nemožnosť zabezpečenia stability
výchovného prostredia, súd prvej inštancie bez toho, aby pravdivosť týchto skutočností významných pre
rozhodnutie vo veci v prípade svojich pochybností náležite v konaní ďalej skúmal, zamietol jej návrh
na nariadenie znaleckého dokazovania. Zároveň tieto skutočnosti vo významnej miere bagatelizoval,

keď jej vyjadrenia vyhodnotil ako účelové, v snahe presadiť vlastnú osobu ako výlučne preferenčného
rodičasvýhradnýmvplyvomnavýchovumaloletýchdetíaobmedziťtaknielenrodičovsképrávadruhého
rodiča, ale aj právo detí na výchovu a starostlivosť druhého rodiča. Opomenul pritom vyhodnotiť závažné
skutočnosti ňou tvrdené, a to jednak pokiaľ ide o násilné, arogantné a vulgárne správanie sa otca
voči nej, ako aj to, že otec maloletých detí neustále vnáša svoju osobnú nespokojnosť s rozpadom

manželstva do záležitostí týkajúcich sa výlučne výchovy detí, keď matku v ich prítomnosti obviňuje, že
ona za to všetko môže, čo je skutočne obrovskou prekážkou efektívnej rodičovskej spolupráce, o to
viac striedavej osobnej starostlivosti. Súdom určenú vyživovaciu povinnosť považuje za neadekvátnu s
ohľadom na 3,5 násobnú rozdielnosť v príjmoch matky a otca, ako aj s ohľadom na odôvodnené potrebymaloletých detí a ich najlepší záujem je súdom určená výška vyživovacej povinnosti otca nepostačujúca
na zabezpečenie rovnakej životnej úrovne maloletých detí a rovnocenné zabezpečovanie ich potrieb v
striedavej starostlivosti rodičov. Z týchto dôvodov a s poukazom na § 389 a § 391 CSP navrhla, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Ak odvolací súd
dospejekzáveru,ženiesúsplnenépodmienkynazrušenierozsudkuspoukazomna§388CSPnavrhla,
aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zveril maloleté deti U., S. a U. na čas po
rozvode do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej U. 250 Eur, maloletého
S. 250 Eur a maloletého U. 180 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov.

7. Otec maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s napadnutým rozsudkom súdu prvej
inštancie sa v celom rozsahu stotožňuje a považuje ho za správny, adekvátne odôvodnený a
predovšetkým sledujúci najlepší záujem maloletých detí. Z podaného odvolania je zrejmé, že záver
súdu o tom, že matka sa stavia do pozície preferenčného rodiča, prezentuje svoju nadradenosť a
neochotu rešpektovať jeho názor, je plne opodstatnený. Za najdôležitejšie považuje fakt, že v reálnom

živote rodiča dokážu spolu v záležitostiach maloletých detí normálne komunikovať a dohodnúť sa
na podstatných veciach v záujme maloletých detí. Má za to, že práve striedavá osobná starostlivosť
je najvhodnejším modelom pre všetky tri maloleté deti, keďže bude na rodičov pôsobiť výchovne
smerom k posilňovaniu spolupráce a maloletým deťom umožňuje zažiť si skutočnú starostlivosť zo
strany oboch rodičov v týždenných intervaloch, a to tak duchovnejšie zameranú starostlivosť zo strany

matky, ako aj racionálnejšiu a pragmatickejšiu, no nemenej citovú starostlivosť zo strany otca. Pre
maloleté deti by takáto vyváženosť mala byť jednoznačným prínosom. Žiadne dieťa nepotrebuje dve
rovnako rozmýšľajúce matky ani dvoch otcov. Potrebuje dvoch rodičov, ktorí ho milujú a starajú sa
oňho najlepšie ako vedia, v súlade s vlastnými názormi, presvedčením a schopnosťami. Blízky citový
vzťah a starostlivosť matky o deti nespochybňuje, avšak má za to, že deti potrebujú pre svoj zdravý

vývoj aj protiváhu manželkinho ezoterického pôsobenia, keďže všetky tri deti sú ešte v štádiu, kedy sú
mimoriadne zraniteľné a citlivé a ich zdravý vývoj by mohol byť pri jednostrannom vedení ohrozený.
Matka posledné roky intenzívne študuje medzi iným aj psychológiu a využíva ju aj v tomto prípade.
Vyvoláva konflikty, za ktoré potom viní jeho a takto to prezentuje deťom. Útočí na jeho slabé stránky
(každý človek má nejaké), ktoré ešte zveličí a takto to predáva deťom. Opakovane ho označuje ako

emočne a psychicky nezrelého, neschopného pochopiť, posúdiť a vyhodnotiť bežnú životnú situáciu,
potreby detí a pod.. Vo väčšine prípadov však takéto obvinenie prichádza vtedy, keď má iný názor
ako matka, ktorý matka nie je schopná rešpektovať (nemusí s ním pritom súhlasiť). Matkine názory
rešpektuje, aj keď s nimi nesúhlasí, pred deťmi ich nekomentuje ani neodcudzuje, nakoľko si je vedomý,
že takéto konanie by maloleté deti zbytočne zaťažilo. Nesúhlasí s vykonaním ďalšieho dokazovania

psychologickým vyšetrením a znaleckým posudkom, pretože by na jednej strane deťom spôsobovalo
stres a na druhej strane by oddialilo riešenie otázky určenia starostlivosti o deti. Taktiež má odôvodnené
obavy o objektívny výsledok takéhoto dokazovania, keďže po skúsenosti s prácou psychologičky Mgr.
N. N., na ktorej správu sa matka neustále odvoláva, ktorá však deťom striedavú osobnú starostlivosť
nijako nevysvetlila a ktorá pracuje v tej istej budove ako matka detí, ktorá si vyšetrenie u nej objednala a

je si vedomý, že matka sa dlhodobo psychológiou zaoberá. Prípadný psychológ by sa musel situáciou
v rodine zaoberať naozaj kvalitne a detailne, aby odhalil skutočný stav - matkinu neustálu, často
podprahovú manipuláciu detí a zistil, čo by bolo pre deti najvhodnejšie. Matka (ktorá si sama na základe
rady ezoteričky zmenila meno z „N.“ na „A.“) maloletú dcéru U. presvedčila, že sa má volať V. (čo matka
zistila tiež prostredníctvom tej istej veštice), ktoré meno použila aj v školskej práci a dcére je podsúvaná

myšlienka, že keď bude mať osemnásť rokov, môže si meno zmeniť. Keďže s tým nesúhlasí, matka to
využíva na vyvolávanie a podnecovanie konfliktov medzi ním a maloletou U., pravdepodobne v snahe
pritiahnuť si U. viac na svoju stranu proti nemu. Takéto správanie je však v príkrom rozpore so záujmom
dieťaťa, ktorého najlepším dobrom a potrebou je udržiavanie a rozvíjanie blízkych citových vzťahov
s oboma rodičmi. Aj v súčasnosti obe deti navštevujú ezoterika, čo matka zintenzívnila po vynesení

rozsudku a podaní odvolania pravdepodobne v snahe čím viac odcudziť deti otcovi pre prípad, ak by
odvolací súd jej odvolaniu vyhovel a vrátil vec súdu prvej inštancie a názor detí by sa opätovne zisťoval
inýmspôsobom.Anitotokonanieniejevzáujmemaloletýchdetí,ktorépotrebujú,abysasituáciavrodine
čo najskôr upokojila, stabilizovala a mohli sa so zmenenými pomermi v rodine v pokoji vysporiadať.
Matka v odvolaní poukazuje na to, že deti údajne necháva dlhú dobu pri počítači, ale opomenula uviesť,

že deťom poskytuje aj rôznorodú inú činnosť, výlety, šport, práce okolo domu, návšteva rodiny, učenie
pre školu a život (napríklad finančná gramotnosť, manuálne zručnosti) a tiež prácu alebo zábavu na
počítači, čo ich pripravuje na život. S dlhodobým sedením detí pri počítači nesúhlasí ani on sám. Ak už
deti sú pri počítači alebo televízii, snaží sa, aby čas trávili hodnotne a poučne, napríklad program impustí v angličtine alebo nemčine, vysvetľuje, aby sa učili cudzie jazyky, maloletému S. ukazuje tvorbu,
strih a publikáciu videí, vytvoril program na precvičovanie cudzích slov z angličtiny, nemčiny a pod..
Výživné stanovené súdom spolu 210 Eur pre všetky tri deti akceptuje, aj keď vo svojom návrhu na rozvod

navrhoval výživné neurčovať. Matkina požiadavka na výživné je neprimerane vysoká a neodzrkadľuje
skutočné náklady na deti. Matka spomína nerovnováhu v príjmoch, ale tie sú spôsobené najmä jej
nezáujmom o finančné veci a odporom pracovať a chodiť do práce. Pre ňu je dôležitejšie jej pohodlie
a ezoterika. Matka má svoj potenciál na zarábanie, čo však zďaleka nevyužíva. Má ukončenú vysokú
školu (cestovný ruch, marketing, manažment, financie, účtovníctvo), ovláda tri cudzie jazyky, je veľmi

dobrá v organizačných veciach, v práci s ľuďmi a v komunikácii. Viackrát jej ponúkal prácu (konkrétne
pozíciu vo firme, v ktorej pracuje), kde by vedela veľmi dobre uplatniť svoje vedomosti a danosti a
mala možnosť vyššieho platu. Túto ponuku opakovane odmietla. Naproti tomu on je nútený sa počas
celej kariéry vzdelávať, pretože pracuje v odbore, kde sú neustále dynamické zmeny, nové technológie,
informácie a postupy, aby udržal finančný štandard pre svoju rodinu. Má obavy, že ak matka ľahko
uverí rôznym vešticiam, ezoterikom a podobným ľuďom, nie je vylúčené ani nebezpečenstvo, že ju

niektorý z nich presvedčí, aby sa vzdala majetku alebo časti majetku. Nesúhlasí preto, aby výživné bolo
zvýšené a takto bolo ohrozené finančné zabezpečenie detí. Minulosť dokazuje, že je schopný zarábať aj
sporiť a takto deťom zabezpečiť kvalitnejšie školy a efektívnejší vstup do produktívneho života. V závere
zopakoval, že aj keď odvolanie matky vyznelo konfliktne a bol nútený sa voči niektorým tvrdeniam obhájiť
vo vyjadrení, úroveň vzťahov medzi bývalými manželmi a ich reálna spolupráca a komunikácia by v

starostlivosti o maloleté deti a o spoločnú domácnosť, ktorú doposiaľ všetci zdieľajú, je na dobrej úrovni a
je preto aj odôvodnený predpoklad, že ak odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdí,
prispeje tým k upokojeniu situácie v rodine, rešpektovaní rozsudku matkou a stabilizácii pomerov, čo je
v najlepšom záujme maloletých detí. Na základe týchto argumentov navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na svojich argumentoch, ktoré uviedla v podanom
odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s podaným odvolaním proti dopĺňaciemu
rozsudku. Nesúhlasila s právnymi a skutkovými názormi otca maloletých detí. Komunikácia medzi
rodičmi je aj naďalej minimálna a povrchná, len keď je to absolútne nevyhnutné kvôli detskému lekárovi,

programu alebo nákupu, aj to častokrát len prostredníctvom emailov. Rodičia sa v spoločnej domácnosti
obchádzajú a poväčšine mlčia. Nie je možné z ich strany dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o
deti z dôvodov rôznych záujmov, rôznych osobnostných čŕt a životných preferencií. Ani ako manželia za
celý čas trvania manželstva nedokázali zlúčiť svoje svety a predstavy o výchove detí. Rozhodnutím o
striedavej starostlivosti sa deti dostali do situácie, kedy budú musieť prešľapovať medzi inými životnými

prístupmi rodičov, inými výchovnými prístupmi a metódami a snažiť sa vo svojom veku zlúčiť to, čo
počas trvania manželstva nedokázali ani ich rodičia. Podľa jej názoru pri striedavej osobnej starostlivosti
nie je možné dosiahnuť v praxi vyváženosť duchovnejšie zameranej starostlivosti zo strany matky a
racionálnejšej a pragmatickejšej starostlivosti zo strany otca, ako to otec prezentuje. Uvedené by bolo
mimoriadne náročné práve pre maloleté deti, znamenalo by to vysokú adaptačnú záťaž pre nich a bolo

by v neprospech ich normálneho zdravého vývoja. Jej cieľom nie je prvoplánovo spochybňovať otca,
ale chrániť maloleté deti a konať v ich najlepšom záujme. Záujem otca o striedavú osobnú starostlivosť
považuje za neuvážený počin, ktorý vychádza zo schopnosti otca posúdiť len technickú stránku jej
fungovania, ale absolútne neprihliada na kvalitu života - prežívanie, šťastie a citové zázemie maloletých
detí, ktoré sú základom stability v živote. Žiadnu psychológiu neštuduje a jej záujem o ezoteriku otec

účelovo alebo z nepochopenia preháňa. Vo vzťahu k obvineniam, že s deťmi navštevuje ezoterika
uviedla, že PhDr. T. L. PhD pôsobí ako sociálny poradca s licenciou na výkon činnosti odborného
zástupcu, klienti ho oceňujú za ľudský a chápavý prístup a jeho práca v sociálnej oblasti má veľké
úspechy, najmä pri práci s deťmi, čo sa aj v prípade maloletého S. potvrdilo. Maloletá U. ukončila
stretnutia, ktoré absolvovala na svoju výslovnú opakovanú žiadosť ešte v júli 2017 a maloletý S. začal

k nemu opätovne chodiť v novembri 2018 v čase, kedy ju a jej rodičov znepokojene kontaktovali s tým,
že správanie maloletého je zvláštne a nekomunikuje. Zároveň sa výrazne zhoršil jeho prospech v škole.
Svoj úmysel opätovne využiť služby PhDr. L. otcovi vopred oznámila, ktorý to nenamietal, ale zároveň to
vyhodnotil ako boj matky proti jeho osobe a nie ako urgentné riešenie stavu maloletého syna. Maloletý S.
je spokojnejší, komunikatívnejší a radostnejší a práve v týchto dňoch sedenia ukončí. Je klamstvom, že

malapresviedčaťmaloletúU.,abysizmenilameno.Poslednúrodičovskúdovolenkuukončilavnovembri
2016ajeskutočnenedôstojnévyčítaťjej,žesapritrochdeťochdostatočnenevenujesvojmukariérnemu
rastu. Po ukončení rodičovskej dovolenky s najmladším synom nastúpila znova do práce v spoločnosti
L. L., cestovná kancelária, kde pracuje doteraz. Jej príjem zodpovedá ponuke na pracovnom trhu a jejpracovné ohodnotenie a zaradenie zodpovedajú aj počtu odpracovaných rokov, ktoré boli prerušované
starostlivosťou o deti a rodinu. Ponuka práce zo strany otca nezodpovedala jej vzdelaniu, smerovaniu
ani schopnostiam a nešlo o konkrétnu ponuku miesta pre ňu, ako to účelovo vykresľuje otec, ale len o

teoretickú pre ňu prakticky nevyužiteľnú možnosť. Vytkla súdu, že neskúmal skutočné náklady a výdavky
maloletých detí a dôkladne nezvážil finančný nepomer v príjmoch rodičov. Tiež uviedla, že na rozdiel
od skúsenej detskej psychologičky Mgr. N. N., ktorej nezaujatosť otec nedôvodne spochybňuje a ktorá
jediná sa zamerala na citové prežívanie detí, kolízny opatrovník zameral svoje skúmanie skôr na to,
či maloleté deti striedavú starostlivosť technicky prežijú, opomenul pritom kvalitu života, zdravý vývoj

a napredovanie detí. Má dôvodne za to, že napadnuté rozhodnutie súdu je postavené na experimente
skúšky, či testu pre všetkých zúčastnených, bez reálneho zohľadnenia dopadov a bez ohľadu na najlepší
záujem maloletých detí.

9. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že snahu matky prezentovať situáciu v rodine ako
vyhrotenú, resp. až ohrozujúcu maloleté deti, považuje za účelovú. Podľa jeho názoru je situácia v

rodine dlhodobo stabilizovaná a dokonca sa plynutím času mení k lepšiemu. Rodičia sa dohodli na
rozvrhnutí dovoleniek, keď bývalá manželka si ako prvá zarezervovala a dopredu sa s ním dohodla, že
pôjde sama na dovolenku do Francúzka od 12.6. do 19.6.2018. V tomto období sa sám a plnohodnotne
staral o deti a domácnosť. Bolo to obdobie pred koncom školského roka, kde hlavne maloletý S. si
opravoval zlé známky v škole. Bol na rodičovskom združení 11.6., kde si vyžiadal aj konzultácie s

učiteľkami anglického jazyka a slovenského jazyka, kde S. reálne hrozili na vysvedčení trojky. Informoval
sa, čo S. potrebuje dobrať a pripravoval ho na tieto predmety intenzívnejšie a nakoniec mal vysvedčenie
bez trojok. Následne sa dohodli s matkou na tom, že on absolvuje dovolenku sám od 22.6. do 1.7. v
Chorvátsku a o deti sa starala matka. Potom absolvoval s deťmi dovolenku v Chorvátsku od 3.7. do
14.7.2018 bez matky. Tak, ako minulý rok, aj teraz sa o deti staral na dovolenke samostatne, stravu

nemali objednanú, keďže bývali v apartmáne, takže im pravidelne varil a staral sa plnohodnotne o všetky
ich potreby a aktivity. V ostatnej časti zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu matky.

10.Matkavovyjadreníuviedla,žejenesporné,žeajaktuálnusituáciuporozhodnutísúduvnímajúrodičia
absolútne odlišne. V prvom rade uviedla, že aktuálnu situáciu v rodine rozhodne nemožno označiť ako

dlhodobo stabilizovanú, či takú, ktorá by sa plynutím času menila k lepšiemu, ako ju účelovo vykresľuje
otec. Bez akéhokoľvek dramatizovania, či zveličovania je podľa jej názoru situácia po rozhodnutí o
rozvode náročná a pre všetkých zúčastnených ťaživá, a to práve tým, že aj po uplynutí už viac ako
desať mesiacov od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, žijú ako bývalí manželia naďalej v
spoločnej domácnosti. Otec poskytuje len čiastkové informácie - polopravdy a účelne nepopisuje realitu,

ktorou každodenne rodina žije. Spolupráca v starostlivosti a výchove maloletých detí je aj naďalej
nevyhovujúca, keďže otec uprednostňuje predovšetkým svoje „osobné voľno“ a spolieha sa automaticky
na starostlivosť a prítomnosť matky. Počas jej dovolenky vo Francúzku neposkytoval otec starostlivosť
deťom sám ani počas dovolenky s deťmi v Chorvátsku, keďže celý pobyt zabezpečovala jeho sestra
a aj s ostatnými členmi jej rodiny sa podieľali na spoločnom programe aj starostlivosti. Vyjadrila názor,

že medzi maloletými deťmi a otcom nie je zdravý a naplňujúci vzťah. Emočné potreby maloletého S.,
ktorému dlhodobo chýba mužský vzor, úprimný záujem a obdiv zo strany muža, otec nie je schopný
vnímať, absolútne ho zanedbáva a za týmto účelom zabezpečila víkendové stretnutia s pánom, ktorý sa
venuje dlhoročne deťom v rámci skautingu a z týchto akcií je syn nadšený. Tiež uviedla, že maloletá U.
otcovi na jeho otázku ohľadom starostlivosti v októbri 2018 odpovedala, že by radšej išla do starostlivosti

matky a samozrejme s otcom sa chce stretávať a tráviť s ním čas. Záverom poukázala na podstatu,
že medzi maloletými deťmi a otcom nie je zdravý a naplňujúci vzťah a komunikácia medzi rodičmi je aj
naďalej minimálna a povrchná.

11. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

12. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva a výrok o práve a povinnosti rodičov
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok neboli odvolaním napadnuté, preto neboli predmetom
preskúmavania odvolacím súdom (§ 367 ods. 2 CSP).

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, odvolací súd sa v odôvodnení
musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa
s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení

vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zverení maloletých
detí U., S. a U. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a výživnom spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP s tým, že nie je odvolacími dôvodmi viazaný podľa

§ 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel
k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných
ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď maloleté deti zveril do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov a zaviazal otca prispievať na ich výživu na čas po rozvode. Súd prvej inštancie
vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy,
odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne
zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti
rodičov o maloleté deti U., S. a U. na čas po rozvode, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal
pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a teda za

porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.
Úvaha súdu prvej inštancie vychádza zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne
závery, ktoré zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho
súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd dodáva, že súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp.
právonaspravodlivésúdnekonanie.Súdprvejinštanciesadôsledneaprecíznevysporiadalsovšetkými
podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa výchovy (striedavá osobná starostlivosť) maloletých detí na

čas po rozvode, ako aj s námietkami rodičov, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde
prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie o zverení maloletých
detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP
a dodáva, že len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedený v
odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.

15. Odvolací súd na vysvetlenie dodáva, že striedavá osobná starostlivosť rodičov je prelomový spôsob
osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich
rozvode. Striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi,
redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychického

vývoju detí. Striedavá starostlivosť sa na základe skúseností viacerých krajín (Česká republika,
Nemecko, Nórsko) ukazuje ako najlepšia a najefektívnejšia forma porozvodovej starostlivosti o deti.
Aj zákonodarca však vo všeobecnej časti dôvodovej správy dodáva, že striedavá osobná starostlivosť
nie je vhodná pre každé dieťa, ani pre každého rodiča. Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania
o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej

osobnej starostlivosti, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove
a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Striedavú osobnú
starostlivosť je možné aplikovať aj vtedy, ak jeden z rodičov blokuje snahu druhého rodiča o uzavretie
dohody rodičov tým, že s ňou nesúhlasí. Aj keď striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany
rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať
(a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov), súd nesmie na spôsob tejto výchovy

rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto
nesúhlaslenobštrukčnýaničímneodôvodnený,resp.nemávovzťahukvýchovedieťaťarelevanciu,súd
nemôže oň oprieť svoje rozhodnutie. Ak jeden z rodičov nie je ochotný spolupracovať a komunikovať s
druhým rodičom, je dôležitou otázkou, prečo mu chýba ochota a vyspelosť v záujme maloletého dieťaťaparticipovať s druhým rodičom na výchove dieťaťa a spolupracovať s ním. Zverenie dieťaťa do výlučnej
osobnej starostlivosti len jednému z rodičov nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov,
ktorá len sleduje „boj o dieťa“, prípadne nízke pohnútky jedného rodiča ubližovať druhému rodičovi

prostredníctvom vlastného dieťaťa. Súdy môžu a majú využívať prostriedky poskytované Zákonom o
rodine (napomenutie rodiča, či zásah do rodičovských práv), ktorými môžu postihovať toho z rodičov,
ktorý, či už zámerne alebo z nedbanlivosti marí verejný záujem na riadnej výchove a rozvoji osobnosti
dieťaťa. Ak ide o iracionálny alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča so
striedavou osobnou starostlivosťou alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode,

ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súd nemôže na tomto nesúhlase založiť
rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovie (nález
Ústavného súdu ČR z 23.2.2010 sp. zn. IIIÚS 1206/09).

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca zo Zákona
o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení

oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch
rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (č.l. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle
čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech
už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave

výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého
dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je
možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s
ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Rovnako zdôrazňuje, že záujmom dieťaťa
nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v

starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské
práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo
podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o
dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozopre
so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom,

fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným
alebo nevhodným prostredím domácnosti rodiča atď.). Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva
druhého rodiča, ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti
takéhoto rodiča. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti vyplývajúcimi z §
24 ods. 2 Zákona o rodine sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú

starostlivosť o dieťa záujem, striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto spôsobom budú
lepšie zaistené potreby dieťaťa. Súd nemôže, a to ani pri rešpektovaní práv dieťaťa, poskytnúť ochranu
zneužívaniu práva jedného rodiča na úkor druhého rodiča, pretože by tak dochádzalo k diskriminácii,
pričom ochrana pred diskrimináciou je ťažiskovým ustanovením, ktorým čl. 14 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd podmieňuje výklad všetkých ostatných článkov Dohovoru.

Ak schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa nie je bez zjavného dôvodu
naplnená, potom je takýto rodič výchovne nespôsobilý.

17. Súd prvej inštancie sa uvedenými princípmi právnej úpravy rodičovských práv a povinností (výchova)
zaoberal dôsledne a vykonaním, ako aj zhodnotením všetkých relevantných dôkazov pre všestranné

objasnenie skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a ich postoje, zistil spoľahlivý podklad pre
záver, že obaja rodičia sú rovnocenní z hľadiska osobnostného, emocionálneho a intelektuálneho
potenciálu, preto je výchova detí formou striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov optimálna pri
zohľadnení rovnocennej citovej väzby detí k rodičom. Súd prvej inštancie rovnako správne posúdil, že
rodičia sa vedia dohodnúť o zásadnejších veciach týkajúcich sa maloletých detí, ktorým sa striedaním

starostlivosti nemení fakticky bydlisko, keďže rodina býva spolu v rodinnom dome, ani okruh ich priateľov
ablízkychosôb.Súdprvejinštancierovnakosprávnevyhodnotil,žeeventuálnynedostatokkvalifikovanej
komunikácie medzi rodičmi nie je vždy (bez ďalšieho) prekážkou pre striedavú osobnú starostlivosť
rodičov o deti, to znamená, že absencia kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi nie je (bez ďalšieho)
relevantným kritériom pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie náležite

zdôvodnil, na základe ktorých dôkazov rozhodol o zverení maloletých detí do striedavej starostlivosti
rodičov napriek nesúhlasu matky prezentovaného v priebehu celého konania na súde prvej inštancie
a jeho úvaha, že matka, ktorá presadzuje seba ako preferenčného rodiča s dôrazom na to, že výlučne
jej výchova je vhodná pre deti a rovnako zdôrazňuje emočnú neschopnosť otca, správa sa účelovos tendenciou dosiahnuť zverenie maloletých detí do jej výlučnej osobnej starostlivosti. Odvolací súd
k úvahe súdu prvej inštancie, že matkina aktivita a viazanosť na oblasť duchovna vypovedá o istej
nesamostatnosti a nevyrovnanosti matky poznamenáva, že je hodnotením osobnosti matky, najmä jej

správania v bežnom živote, na ktoré nie sú potrebné odborné znalosti, ako sa mylne domnieva matka.

18. K odvolacej námietke matky ohľadom vôle dvoch starších maloletých detí (U. a S.), odvolací súd
konštatuje, že deti sú vo veku (XX rokov U. a XX rokov S.), v ktorom sa stabilita ich zásadných
názorov a vôle priebežne formuje a mení v závislosti od aktuálnych vonkajších vplyvov a krátkodobých

subjektívnych pocitov, ktoré prirodzene vnímajú v rodine matky vo vzťahu k otcovi a naopak, v dôsledku
čoho môže ich vôľa reálne podliehať zmene v závislosti od týchto faktorov. Súd prvej inštancie citlivo
zvážil dosah prejavenej vôle dvoch starších detí s ohľadom na ich vek, rozumovú, ale i emocionálnu
vyspelosť a následne správne prijal a vyhodnotil názor maloletých detí ako relevantný pri posúdení
aplikácie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti rodičov po zohľadnení subjektívneho faktoru na strane
maloletých detí, ktoré majú rovnocenný vzťah k obom rodičom a majú medzi sebou pekný súrodenecký

vzťah aj s maloletým U. (šesť rokov). S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, že súd je povinný
postupovať diferencovane s ohľadom na rozumovú schopnosť dieťaťa vnímať priebeh konania, dovoľuje
záver, že názor maloletej U. a maloletého S. vo vzťahu k striedavej osobnej starostlivosti je plne
relevantný. Maloleté deti U. a S. slobodne vyjadrili svoj názor pred kolíznym opatrovníkom, ktorý
ich náležite informoval primerane ich veku a schopnostiam o okolnostiach, možnostiach a možných

rozhodnutiach o ich výchove, ako aj ich dôsledkoch, a to spôsobom, aby boli schopné vyhodnotiť závery
z toho vyplývajúce. Odvolací súd tiež poznamenáva, že právo dieťaťa vyjadriť svoj názor je veľmi úzko
prepojené s ohranou jeho najlepšieho záujmu, ktorý je možné vyhodnotiť práve prostredníctvom toho,
čo dieťa vyjadrí. Je potrebné uviesť aj to, že vyjadrený názor nemusí byť vždy v záujme dieťaťa a dieťa
nemusí vedieť vyhodnotiť, čo je v jeho najlepšom záujme. Vzájomné prepojenie týchto dvoch zložiek

bolo kolíznym opatrovníkom a predovšetkým súdom navzájom konfrontované, nota bene zisťovanie vôle
maloletých detí bolo v súlade so zákonom (§ 38 a § 116 CMP), preto odvolací súd nevzhliadol potrebu
vykonať matkou navrhovaný dôkaz opakovane vypočuť maloleté deti. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež
poznamenáva, že maloleté deti doposiaľ neboli konfrontované so situáciou oddeleného bývania rodičov,
preto nie je od nich možné očakávať, aby reálne dokázali zaujať postoj v prípade, ak sa rodičia rozhodnú

založiť si samostatné domácnosti.

19. Vo vzťahu k odvolacej námietke matky, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnutý dôkaz
nariadením znaleckého dokazovania, odvolací súd dodáva, že súd nemusí vykonať všetky účastníkmi

navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde,
ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový
poznatok tvrdený účastníkmi, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Odvolací
súd dospel k záveru, že ani v priebehu odvolacieho konania nevznikla potreba vykonať tento matkou
navrhnutý dôkaz, pretože súd prvej inštancie skutočný stav potrebný pre rozhodnutie o výchove

maloletých detí spoľahlivo zistil inými dôkaznými prostriedkami (§ 185 ods. 1 CSP a § 36 CMP).

20. Odvolací súd tiež poznamenáva, že relevantné ustanovenia Zákona o rodine o úprave práv
maloletého dieťaťa reagujú na Dohovor o právach dieťaťa aj v tom zmysle, aby dieťa nebolo chápané
iba ako objekt výchovy bez možnosti vyjadrovať slobodne svoj (samostatne vytvorený) názor na otázky,

ktoré sa ho dotýkajú a je nasmerovaná nielen voči svojim rodičom a rodine, v ktorej dieťa žije, ale aj voči
sebe samému, aby si tak dieťa lepšie uvedomilo aj určitú spoluzodpovednosť za svoj pozitívny vývoj.

21. K ostatnej odvolacej argumentácii matky odvolací súd poznamenáva, že práve medzi rodičmi, ktorí
nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom a motiváciou na to, aby sa snažili

spolu čo najviac kooperovať, pretože práve striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol tejto forme
naklonený a na ktorého strane chýba ochota komunikovať, aby svoje správanie zmenil v záujme svojho
dieťaťa. Podľa preskúmavaného spisu je zrejmé, že v tomto prípade tak, ako to vyplynulo z vykonaného
dokazovaniasúdom prvejinštancie,nešlootakédôvodyzostranymatky,ktorébybránilisúdurozhodnúť
o výchove detí formou striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Striedavá starostlivosť kladie na rodičov

vysokéľudskéaosobnostnépožiadavky,akichvšakdokážurodičiakultivovanezvládnuť,potomvýrazne
zvyšujú predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah detí k obom rodičom zostane zachovaný.22. Odvolací súd uzatvára; z preskúmavaného spisu sa javí, že matka sa stavia do pozície istej
nenahraditeľnosti pri výchove maloletých detí s tendenciou zaberať celý výchovný priestor, jej nesúhlas
so striedavou osobnou starostlivosťou má čiastočne obštrukčný charakter, keďže jej námietky nesúhlasu

nespočívajú v dôvode, ktorý by preukázateľne mal (mohol mať) negatívny vplyv na záujem maloletých,
momentálna neschopnosť, resp. nedostatočná motivácia rodičov dohodnúť sa na prospešných
pravidlách fungovania striedavej starostlivosti je odstrániteľná vzhľadom na intelekt rodičov, navyše
striedavú starostlivosť nevylučuje ani rozdielny výchovný prístup rodičov a ich odlišné povahové
vlastnosti, pretože takýto model starostlivosti by bol prítomný v prípade akejkoľvek inej formy úpravy

ich pomerov (výlučná starostlivosť, styk) a striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletých detí,
pretože redukuje porozvodovú traumatizáciu detí a prospieva ich citovej vyrovnanosti, čo umocňuje
aj fakt, že deti majú rovnocennú citovú väzbu k svojim rodičom, ktorí z hľadiska osobnostného,
emocionálneho a intelektuálneho potenciálu sú rovnocenne schopní zabezpečiť starostlivosť o maloleté
deti v čase výkonu osobnej starostlivosti.

23. Odvolací súd poznamenáva, že najideálnejším riešením výkonu rodičovských práv a povinností stále
zostáva úprava uzavretím dohody rodičov, pretože relatívna voľnosť pri formulovaní dohody poskytuje
rodičom dostatočný priestor na to, aby aj v otázkach striedavej osobnej starostlivosti sa mohli slobodne
dohodnúť podľa špecifických podmienok a záujmov detí. Ani v tomto konkrétnom prípade nič nebráni
rodičom, aby následne v praktickom živote súdom upravený interval striedania dohodou modifikovali

podľa potrieb a želania maloletých detí aj ich samotných. Odvolací súd apeluje na oboch rodičov, aby
vzájomnou toleranciou, úctou a bez presadzovania vlastných záujmov hľadali vždy cestu smerujúcu
k dohode, pretože striktná úprava súdom reálne nemôže reagovať na všetky rôzne situácie, ktoré
môžu vzniknúť a budú vyžadovať flexibilný prístup rodičov, nota bene interval striedania upravený
autoritatívnym spôsobom (rozhodnutím súdu aj s ohľadom na bežné sviatky a školské prázdniny) by v

takýchto prípadoch mal ustúpiť dohode rodičov s dôrazom na najlepší záujem maloletých detí.

24. Súd prvej inštancie dôsledne zistil všetky okolnosti relevantné pre rozhodnutie o výživnom pre
maloleté deti a s ohľadom na rovnakú dĺžku času, v ktorý sa bude každý rodič osobne starať o

maloleté deti, rozhodol správne a zákonne, keď v pomere vyplývajúcom zo schopností, možností a
majetkových pomerov rodičov zaviazal otca prispievať na výživu maloletej U. 90 Eur, maloletého S. 70
Eur a maloletého U. 50 Eur mesačne na čas po rozvode manželstva. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie
vyplýva, že výživné od otca nezahŕňa povinnosť matky platiť maloletým deťom bežné potreby tretím
osobám (školné, stravné do školy, poplatky do MŠ, krúžky, mimoškolské aktivity) a zostáva naďalej

povinnosťou oboch rodičov podieľať sa na týchto výdavkoch a každý z rodičov má nárok na polovicu
rodinných prídavkov bez ohľadu na to, ktorý z rodičov je (stane sa) poberateľom rodinných prídavkov,
pretože ide o príspevok štátu elokovaný na úhradu potrieb detí. Plnenie vyživovacej povinnosti otca
sa viaže výlučne na čas, keď maloleté deti sú v osobnej starostlivosti matky (dva týždne v mesiaci),
pretože v druhej polovici mesiaca zabezpečuje výživu maloletých detí výlučne otec, a to bez toho, aby

matka v čase výkonu osobnej starostlivosti otca o maloleté deti na ich výživu prispievala. Odvolací súd je
toho presvedčenia, že súdom určené výživné od otca dorovnáva životnú úroveň maloletých detí počas
starostlivosti zabezpečovanej matkou a vytvára priestor na uspokojovanie potrieb maloletých detí nad
rámec reálnych možností matky zabezpečovať výživu maloletých detí v rozsahu obdobnom ako otec,
ale rozhodne nie je určené pre dorovnanie životnej úrovne rodičov, z čoho vyplýva záver, že rozdielne

príjmové pomery rodičov vždy budú mať viac či menej za následok širší rozsah plnenia vyživovacej
povinnosti voči maloletým deťom lepšie situovaného rodiča.

25. V čase rozhodovania odvolacieho súdu bývali rodičia a maloleté deti spolu na adrese v Košiciach, T.
7, preto nebol dôvod na rozhodovanie o trvalom bydlisku maloletých detí. Vzhľadom na to, že striedavá

osobná starostlivosť je určená v týždňovom intervale, nota bene časť sviatkov a prázdnin pripadne na
čas výkonu osobnej starostlivosti matky aj otca, ani odvolací súd nepovažoval za potrebné osobitne
upravovať styk rodičov s maloletými deťmi počas sviatkov a prázdnin a navyše rodičia môžu dohodou
modifikovať čas sviatkov a prázdnin podľa želania maloletých detí, ako aj ich samotných, čo rozhodne
je v záujme maloletých detí, pretože striktná úprava súdom reálne nemôže reagovať na všetky rôzne

situácie, ktoré môžu vzniknúť a budú vyžadovať flexibilný prístup rodičov.

26. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o
zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a o vyživovacej povinnosti otca vočimaloletým deťom na čas po rozvode podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení
obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti
rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

27. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).