Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310209750
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8310209750.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu F.. K. P., nar. XX.X.XXXX,
bytom H. XXXX/X, N., zastúpeného Mgr. Viliamom Hajdukom, advokátom, Námestie. slobody 2,
Humenné, proti žalovanému K. J. L., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/X, N., zastúpeného JUDr.
Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, Humenné, o zaplatenie 5.200,00 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 18C/39/2011
zo dňa 5.10.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1. Žalobca sa v konaní domáha zaplatenia 5.200 Eur titulom vrátenia pôžičky, ktorá vyplýva zo zmluvy
o pôžičke uzavretej medzi stranami sporu dňa 14.10.2007.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom z 26.2.2016 rozhodol cit.:
„Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5200,- eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo

výške 8,5% od 1.1.2008 do zaplatenia, a to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100%.“
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že zástupca žalobcu počas
konania poukazoval na existenciu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému
finančné prostriedky, pričom poukazoval na rozporuplnú obranu žalovaného v tomto konaní, ktorý v
prvom vyjadrení k žalobe presne identifikoval pôžičku, výšku požičanej sumy s tým, že neskôr popieral
skutočnosť, že žalobca mu mal požičať finančné prostriedky, avšak túto skutočnosť sa žalovanému

nepodarilo preukázať. Z obsahu zmluvy o pôžičke predloženej žalobcom vyplýva, že dňa 14.10.2007
žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej je peňažná
suma vo výške 5.200,00 eur, ktoré veriteľ poskytol dlžníkovi dňa 14.10.2007. Ďalej z obsahu zmluvy o
pôžičke vyplýva, že dlžník uznáva dlh v plnej výške a zaväzuje sa vrátiť ho do 31.12.2007. Z výpisu
účtu žalobcu Slovenskej sporiteľni, a.s. vyplýva, že žalobca dňa 12.10.2010 vybral v hotovosti zo svojho
účtu sumu 5.200,00 eur. Z výsluchu žalobcu vyplýva, že žalobca žalovaného pozná a boli aj priatelia.
Pred uzavretím zmluvy o pôžičke mal žalovaný žalobcu viackrát poprosiť, že potrebuje požičať peniaze

na zakúpenie akéhosi tovaru a žalobca s tým nakoniec súhlasil, a tak sa rozhodol, že žalovanému
peniaze nakoniec požičia. Na základe toho potom požičal žalovanému sumu 5.200,00 eur s tým, že
peniaze vyplatil žalovanému v hotovosti v 100 eurových bankovkách, pričom k vyplateniu malo dôjsť v
byte žalobcu. Z výsluchu žalovaného vyplýva, že žalovaný poprel skutočnosť, že by mu žalobca požičalpeniaze tak, ako to uvádza žalobca a tvrdil, že v tomto období nepotreboval požičať žiadne peniaze,
pretože disponoval sumou asi 13 miliónov Sk a v tejto súvislosti predložil súdu aj daňové priznanie za rok
2006. Z výsluchu svedka I. N., ktorý bol vypočutý súdom dňa 7.11.2011 súd zistil, že svedok nemá žiadne

vedomosti o požičaní peňazí zo strany žalobcu žalovanému, pričom svedok uviedol, že pozná obidvoch
účastníkov konania s tým, že títo v minulosti spoločne podnikali a o pôžičke, ktorá bola predmetom tohto
konaniasamalsvedokdozvedieťnajarroku2011odžalovaného,kedymalžalovanýsvedkovi uviesť,že
mal dať nejaké peniaze žalobcovi. Z výsluchu svedka Z. E. vyplýva, že svedok sa dozvedel o predmete
konania od obidvoch účastníkov konania a o zmluve o pôžičke, na základe ktorej mal žalobca požičať

žalovanému sumu 5.200,00 eur nevedel povedať nič, nebol ani prítomný, keď mal žalobca tieto peniaze
požičiavať a nebol ani prítomný, kedy by mal žalovaný tieto peniaze žalobcovi vrátiť. Nemá teda žiadne
vedomosti o pôžičke a o tejto pôžičke sa dozvedel iba od účastníkov konania. Z výsluchu svedka F.. I.
P., manželky žalobcu vyplýva, že svedkyňa mala vedomosti o tejto pôžičke, pretože nešlo malú sumu
a išlo o spoločné peniaze manželov. Svedkyňa uviedla, že nebola bezprostredne pri tom keď žalobca
mal odovzdať peniaze žalovanému s tým, že svedkyňa uviedla, že žalobca vybral z banky 5.200,00 eur,

tieto boli uložené doma v byte v obálke v sekretári, kde mali ostatné doklady. Svedkyňa ďalej uviedla, že
v nedeľu, keď prišiel k nim žalovaný, ona radšej odišla do kuchyne s tým, že keď žalovaný odišiel ona
sa rozčuľovala, že žalobca požičal peniaze žalovanému, pričom žalobca jej mal vtedy ukázať zmluvu o
pôžičke. Svedkyňa potvrdila, že videla predtým doma v obálke eurobankovky v hodnote 100 eurovky,
spolu s výpisom z účtu. Z obsahu záveru znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2012/14253

vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru zo dňa 6.9.2013 vyplýva, že
žalovaný vyhotovil sporný podpis na zmluve o pôžičke dňa 14.10.2007 pri dlžník K. J..
4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého zmluva o pôžičke podľa § 657
Občianskeho zákonníka sa považuje za reálnu zmluvu, čo znamená, že k tejto zmluve nedochádza len
na základe dohody strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Veriteľ, ktorý sa

súdnou cestou domáha voči dlžníkovi vrátenia požičaných peňazí musí v intenciách § 657 Občianskeho
zákonníka splniť dôkaznú povinnosť (uniesť dôkazné bremeno) nielen o tom, že uzavrel s dlžníkom
v určitej dobe zmluvu o pôžičke peňazí a že peniaze mali byť vrátené v dohodnutej dobe, ale i
o tom, že tieto peniaze skutočne požičal (prenechal) dlžníkovi. V prípade, že veriteľ, teda žalobca,
neunesie bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno o existencii pôžičky, musí rozhodnutie súdu vyznieť

v jeho neprospech. V predmetnom prípade žalobca poukazoval na písomnú zmluvu o pôžičke zo dňa
14.10.2007 a ako podporný dôkaz predložil súdu aj výpis zo svojho účtu zo dňa 12.10.2007. Požičanie
finančných prostriedkov potvrdila v podstate vo svojej výpovedi aj svedkyňa F.. I. P., ktorá vedela o tom,
že žalobca chce požičať žalovanému finančné prostriedky, ktoré videla doma v obálke v sekretári a po
odchode žalovaného z bytu jej žalobca predložil zmluvu o pôžičke. Tak, ako to vyplýva aj z uznesenia

odvolacieho súdu z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je možné prijať záver o tom, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie odovzdania predmetu pôžičky, keďže predložil dôkazy,
z ktorých má reálne odovzdanie peňazí vyplývať. Bolo na žalovanom, aby preukázal, že k reálnemu
odovzdaniu peňazí nedošlo a že dôkazy predložené žalobcom nie sú vierohodné. Žalovaný však okrem
svojho tvrdenia ničím iným nepreukázal, že k reálnemu odovzdaniu peňazí nedošlo. Ním navrhnutí

a nakoniec aj vypočutí svedkovia I. N. a Z.J. E. sa nevedeli vyjadriť k zmluve o pôžičke, ktorá bola
predmetom tohto konania a z tohto dôvodu, súd zamietol návrh žalovaného na ich opätovný výsluch. Z
týchto dôvodov súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi uplatňovanú sumu.
5. Poukázal na ustanovenia § 657, § 517, ods. 1,2 OZ.
6. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255, ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Obsah odvolania žalovaného, vyjadrenia žalobcu.
7. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP - a § 365
ods. 1 písm. d), f), e), h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie, resp. aby rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu

zamietne a žalovanému prizná voči žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. V odvolaní ďalej
uviedol, že odovzdanie sumy 5.200,00 Eur žalobcom žalovanému nebolo dostatočne preukázané. Pre
uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byt uzavretá i ústne
alebo konkludentným spôsobom. Žalovaný je toho názoru, že žalobca relevantne v priebehu konania
nepreukázal, že finančné prostriedky vo výške 5.200,- Eur žalovanému reálne poskytol. Sám žalobca

od začiatku súdneho konania tvrdí, že neexistujú žiadni dôveryhodní svedkovia, ktorí by mohli potvrdiť
odovzdanie peňazí a ich následné prevzatie žalovaným. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že
žalobca dva dni pred podpisom zmluvy o pôžičke finančné prostriedky vo výške 5.200,- Eur vybral
zo svojho účtu, pretože neexistuje dôkaz o tom, že by ich následne odovzdal žalovanému. Tvrdeniamanželky žalobcu sú nepravdivé a účelové. Žalovaný vysvetlil, že v rozhodnom čase nepotreboval od
žalobcu žiadnu pôžičku, pretože mal dostatok finančných prostriedkov, o čom predložil súdu aj doklady
z účtovníctva za obdobie rokov 2006, 2007 a 2008. Žalovaný sa narodil v Bulharsku, jeho materinským

jazykom je bulharčina. Žalovaný nevie čítať text v slovenskom jazyku, ktorý je napísaný písaným
písmom. Žalovaný vie čítať a písať iba v azbuke a má problémy s čítaním a písaním v latinskej abecede.
Pokiaľ žalobca poukazuje na niektoré nezrovnalosti v písomných podaniach žalovaného, opätovne
musíme zdôrazniť, že žalovaný pri ich vyhovovaní požiadal o pomoc inú osobu, ktorá ovláda slovenský
jazyk, a preto niektoré formulácie neboli správne. Na druhej strane však na pojednávaní žalovaný vždy

vypovedal jednotne a tvrdil, že suma 5.200,- Eur mu od žalobcu nikdy poskytnutá nebola a že nikdy
nepodpisoval zmluvu o pôžičke zo dňa 14.10.2007. Zároveň žalovaný uvádza, že v danej právnej veci
išlo o záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným už aj na základe toho, že žalobca so žalovaným
dlhodobo spolupracovali. Žalovaný naďalej trvá na tom, že žalobca využil žalovaným podpísaný prázdny
list papiera. Žalobca účelovo využil zhodu okolností vo svoj prospech v čase, kedy vybral z banky sumu
vo výške 5.200,00 eur na iný účel a nie na požičanie peňazí žalovanému, ako to tvrdí. Žalobca využil

nepozornosť žalovaného. Žalovaný uvádza, že od roku 2006 nebol doma u žalobcu a z toho dôvodu
nemohol žalobca žalovanému poskytnúť predmetnú pôžičku tak, ako to tvrdí žalobca. Žalovaný je toho
názoru, že žalobca po tom ako mu zničil úrodu, do ktorej investovali aj žalobca aj žalovaný, žiadal
žalobca od žalovaného sumu vo výške 400.000,00 Sk. Žalovaný uvedenú sumu žalobcovi uhradil vo
forme dvoch splátok vo výške 200.000,00 Sk. Žalovaný týmto chce poukázať na to, že nekalé konania

žalobcu a snahu získať od žalovaného čo najviac finančných prostriedkov. Žalovaný je toho názoru a
naďalej trvá na tom, že zo strany žalobcu nebolo nijakým spôsobom preukázané odovzdanie finančných
prostriedkov a zároveň namieta svedeckú výpoveď manželky žalobcu, ktorá si pomaly po desiatich
rokochaspridruženýmizdravotnýmiproblémamipresnepamätánadeňodovzdaniapeňazívroku2007.
Žalovaný k tomu uvádza, že celý rok 2007 sa so žalobcom nenavštevovali u žalobcu doma, teda už

samotné miesto odovzdania peňazí je sporné a opätovne žalovaný poukazuje na to, že aj keď žalobca
vybral dňa 12.10.2007 finančnú hotovosť vo výške 5.200,00 € z výpisu z účtu, uvedená skutočnosť
nenasvedčuje tomu, že by daná suma mala byť aj reálne odovzdaná žalovanému. Žalobca predmetnú
sumu vybral v piatok a údajne mal žalovanému poskytnúť peniaze v nedeľu. Pokiaľ súd uveril takémuto
tvrdeniu žalobcu, máme za to, že ide len o ničím nepodložené tvrdenie žalobcu. Čo žalobca so sumou

vo výške 5.200,00 € urobil, žalovaný nevie uviesť, ale určite peniaze žalovanému nepožičal.
8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu proti rozsudku tento navrhol potvrdiť ako vecne
správny.
Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1
a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku nie je dôvodné.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
11. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno na
preukázanie,žemedzistranamisporudošlokreálnemuodovzdaniufinančnýchprostriedkovzozmluvyo
pôžičkeatopredloženímpísomnejlistinypodpísanejžalovaným-zmluvyopôžičke(čl.3),vktorejčlánku

I bod 2.4 je konštatovanie, že pôžičku vo výške 5.200 Eur veriteľ poskytol dlžníkovi dňa 14.10.2007.
Pravosť podpisu žalovaného na zmluve o pôžičke bola potvrdená znaleckým posudkom v konaní
( čl.130) , predložením výpisu z účtu žalovaného, z ktorého vyplýva výber hotovosti dňa 12.10.2007 ( čl.
57). Naopak, žalovaný, ktorý v konaní popiera prevzatie pôžičky, mal v konaní dôkazné bremeno, ktoré
ho zaťažovalo preukázaním nepravdivosti zmluvného prehlásenia v bode I. zmluvy o pôžičke a dôvodmi,

prečo je nepravdivé. Toto bremeno v konaní neuniesol.
12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.13. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým

určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.
14. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti

a podľa pokynov súdu.
15. Dôkazná povinnosť predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana
- nie je v tejto súvislosti správne uvažovať pri dôkaznej povinnosti len o žalobcovi. Inak povedané,
dôkazná povinnosť nestíha v kontradiktórnom spore len žalobcu. Dokazovať je povinný každý, kto v
spore niečo tvrdí. To znamená, že aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia,
a tým pádom i dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného

bremena vedie v prípade žalovaného k procesnej pasivite, ktorá je rovnako sankcionovaná stratou
sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v
spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť. Dôkazné bremeno teda v kontradiktórnom
spore rozhodne nesvedčí len žalobcovi. V tejto súvislosti sa dôkazné bremeno prirovnáva ku stromu,
ktorého koruna sa podľa vývoja konkrétneho sporu nakláňa raz na stranu žalobcu a inokedy, naopak,

na stranu žalovaného. Dôkazné bremeno v spore nepredstavuje statický prvok, ale nasleduje konkrétny
priebeh kontradiktórneho sporu, pri ktorom procesné strany procesne útočia, alebo sa procesne bránia.
Možno teda konštatovať, že v spore stíha dôkazné bremeno obe sporové strany, hoci nie v rovnakom
rozsahu. Rozsah dôkazného bremena žalovaného sa odvíja od miery aktivity žalobcu. Ak je samotný
žalobca v spore pasívny, unesie žalovaný jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keďže mu

v zásade stačí vierohodne spochybňovať nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu. Ak však žalobca
splní svoju povinnosť tvrdenia dôkladne, žalovanému spravidla nebude stačiť spochybňovať skutkové
tvrdenia žalobcu, ale musí predostrieť vlastné relevantné skutkové tvrdenia týkajúce sa konkrétneho
prejednávaného procesného nároku (ŠTEVČEK, Marek. Čl. 8 [Procesné povinnosti a procesné
bremená]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa,

BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový poriadok. 1. vydání. Praha: Nakladatelství
C. H. Beck, 2017, s. 49. ISBN: 978-80-7400-629-6.)
16.Vprejednávanejvecimalžalobcaakoveriteľzozmluvyopôžičkebremenotvrdenia,žesožalovaným
uzavrel zmluvu o peňažnej pôžičke, že žalovanej skutočne peňažné prostriedky poskytol a že žalovaný
pôžičku nevrátil. Vo vzťahu k existencii zmluvy o pôžičke žalobca ako dôkaz predložil písomnú zmluvu

o pôžičke ( čl. 3) podpísanú oboma stranami. Žalovaný v konaní namietal pravosť svojho podpisu na
zmluve, pravosť jeho podpisu bola osvedčená písmoznaleckou expertízou v konaní ( čl. 130). Pravosť
listiny medzi stranami nebola sporná. Na preukázanie skutočného odovzdania peňazí žalovanému
žalobca poukázal na výpis z účtu z 12.10.2007 preukazujúci výber hotovosti 5.200 Eur (čl. 3), ako
aj na svedeckú výpoveď svojej manželky, ktorá síce nebola bezprostredne pri odovzdávaní peňazí

prítomná, ale videla peniaze v obálke v sekretári, ktoré po odchode žalovaného z ich bytu tam už
neboli. Po odchode žalovaného jej žalobca ukázal písomnú zmluvu o pôžičke ( čl. 253). Žalovaný
poprel, že peniaze od žalobcu prevzal. Ak sa dlžník bráni, že neprevzal peniaze, má v tomto zmysle
dôkaznú povinnosť. Dôkazné bremeno, pokiaľ zákon neustanoví inak, zaťažuje toho účastníka, ktorému
je existencia príslušnej skutočnosti podľa hmotného práva na prospech; pokiaľ sa žalovaný bránil

tvrdením, že zmluvu so žalobcom neuzavrel, resp. že peňažnú sumu neprevzal, mal v tomto smere
dôkaznú povinnosť ( viď rozsudok NS ČR, z 22.03.2017, sp. zn. 33Cdo 2512/2016)
17. Vo vzťahu dôkaznému bremenu pri preukazovaní reálneho odovzdania predmetu peňažnej pôžičky
odvolací súd poukazuje na rozsudok NS ČR , sp. zn. 33Cdo 2547/2011 z 21.06.2012, podľa ktorého:
Nemožno prehliadať, že zmluva obsahuje prehlásenie žalovaného, že prevzatie pôžičky od žalobcu

potvrdzuje svojim podpisom na zmluve; o pravosti podpisov zmluvných strán na zmluve nie je namieste
pochybovať, pretože boli úradne overené. Skutočnosť, že žalovaný zmluvu o pôžičke ... podpísal,
svedčí pre záver, že predmet pôžičky od žalobcu prevzal. Pokiaľ by totiž predmet pôžičky od žalobcu
neobdržal, bolo by celkom nelogické, aby podpísal zmluvu obsahujúcu jeho prehlásenie o prevzatí
peňazí. Účastníci zmluvu o pôžičke uzavreli v rámci zmluvnej voľnosti, kedy im text zmluvného

dojednania musel byť v čase jeho podpisu známy; zmluvu ako prejav svojej pravej a slobodnej vôle
následnepospísaníosvedčilioverenýmipodpismi.Zadanéhoskutkovéhostavuveciodporujepravidlám
logického myslenia uveriť bez ďalšieho obrane žalovaného, že predmet pôžičky od žalobcu neprevzal,
resp. odvodzovať, že zmluva o pôžičke obsahujúca overené podpisy účastníkov nie je postačujúcimdôkazom pre preukázanie opaku. Účastníkom občianskoprávnych zmluvných vzťahov by malo byť
naopak umožnené spoľahnúť sa na to, že celkom zrejmý obsah ich zmluvných dojednaní nemôže
byť vyvrátený na základe jeho samotného popretia zo strany účastníka, ktorý nechce niesť následky

porušenia povinnosti zo zmluvného vzťahu.
18. Odvolací súd má v zhode so súdom prvej inštancie za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno.
Písomnou zmluvou o pôžičke preukázal, že peniaze žalobcovi odovzdal (a žalovaný ich prevzal)
v deň podpisu zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný prevzatie týchto peňazí popiera, nemôže viesť k
záveru, že písomná zmluva o pôžičke s uvedením, že veriteľ peňažné prostriedky poskytol dlžníkovi

dňa 14.10.2007, nie je dostačujúcim dôkazom na preukázanie odovzdania peňazí. Ak sa žalovaný
bráni tvrdením, že peňažné prostriedky neprevzal, bolo jeho procesnou povinnosťou v tomto smere
navrhnúť dôkazy, ktoré by toto tvrdenie nad rámec dôvodných pochybností vyvrátili. V konaní boli
vypočutí svedkovia I. P., I. N., Z. E.. Svedkyňa P.W. - manželka žalobcu potvrdila odovzdanie peňazí
žalobcom dňa 14.10.2007. Svedok N. uviedol, že nemá žiadne vedomosti o požičaní peňazí zo strany
žalobcu žalovanému, svedok E. nevedel povedať nič k zmluve o pôžičke, pri odovzdaní peňazí nebol

prítomný, o existencii zmluvy o pôžičke nemal žiadne vedomosti. Súd výpovede svedkov E. a N.
nepovažoval za dôkaz, ktorým by žalovaný preukázal svoje tvrdenie o tom že mu predmet pôžičky
nebol odovzdaný. S týmito závermi sa stotožňuje aj odvolací súd. S obsahom zmluvy, ktorou je
záväzok žalobcu prenechať žalovanému predmet pôžičky a záväzok žalovaného poskytnuté finančné
prostriedky vrátiť nekorešponduje tvrdenie žalovaného, že v rozhodnom čase so žalobcom dlhodobo

spolupracoval a žalobca využil žalovaným podpísaný prázdny list papiera. Obsah spornej zmluvy o
pôžičke, označenie zmluvných strán je dostatočne určitý a zrozumiteľný. Odvolací súd pripomína, že
v súkromnom práve platí zásada zodpovednosti účastníka právneho vzťahu za ochranu jeho práv
"vigilantibus iura scripta sunt" (bdelým patrí právo, nech si každý stráži svoje práva). Skutočnosť, že
žalovaný slabo ovláda slovenský jazyk a údajne podpísal prázdny list papiera ho nezbavuje pre neho

nepriaznivých dôsledkov, ktoré prípadne v tejto súvislosti môžu nastať. V prospech tvrdenia žalobcu o
tom, že došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky svedčí aj ním predložený dôkaz o tom, že dva dni pred
poskytnutím pôžičky žalovanému vybral z banky peňažnú hotovosť vo výške zodpovedajúcej predmetu
pôžičky. Žalovaný, ktorý sa v konaní bránil, že tieto peňažné prostriedky mu zo strany žalobcu neboli
odovzdané, svoje tvrdenia nepreukázal.

19. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil postupom
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.
20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).