Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. január 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12P/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218204040
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2218204040.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci - v súčasnosti už

plnoletej - oprávnenej: K. K. Z., E.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú advokátskou kanceláriou:
Haár & Partners, s. r. o., Dunajská Streda, Hlavná 5932/80, dieťa rodičov: matka - A.. S. Z. Z., E..
XX.XX.XXXX, J.C. I. B. D., XXX, a otec - O. X., E.. XX.XX.XXXX, J. I. B. S., X. G. XXXX/X, o návrhu
matky na zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e výživné otcovi zo sumy 80 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne pre oprávnenú,
ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám oprávnenej vždy do 20. dňa mesiaca vopred, počnúc dňom
11.09.2018.

Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu č. k. 6P/160/2012-17 zo dňa 14.02.2013.

Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 11.09.2018 do 31.01.2019 v sume 186,67 eur.
Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 10 eur,
pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Návrhom zo dňa 11.09.2018 sa matka (vtedy maloletého) dieťaťa domáhala zvýšenia výživného
otcovi na sumu 200 eur mesačne od podania návrhu s odôvodnením, že od času poslednej úpravy

výživného (v roku 2013 sumou 80 eur) náklady spojené s výchovou dieťaťa vzrástli, najmä v súvislosti so
štúdiom vo K.. Celkové výdavky na maloletú vyčíslila na 620 eur mesačne (školné, vrátane cestovného
a pomôcok - 300 eur, strava 100 eur, voľnočasové aktivity - 50 eur, ošatenie a hygiena - 50 eur, telefón -
20 eur a vreckové 100 eur), bez výdavkov na bývanie. Otec sa na starostlivosti o dieťa okrem výživného
nepodieľa.

(2) Otec sa k návrhu vyjadril tak, že s výškou výživného navrhnutého matkou nesúhlasí, navrhol zvýšenie
o 10 eur mesačne, nakoľko je bez práce.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi, predchádzajúcou úpravou výživného a zistil nasledovný skutočný stav veci:

(4) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6P/160/2012-17 zo dňa 14.02.2013 bolo otcovi (schválenou

dohodou rodičov) zvýšené výživné na maloletú (vtedy vo veku 13 rokov) zo sumy 1.200 Sk (39,83
eur) na sumu 80 eur mesačne. Maloletá chodil do 6. triedy základnej školy, venovala sa voľnočasovým
aktivitám - kurz sebaobrany, plavecký a jazdecký kurz, mala predpísané rehabilitácie - s výdavkamipodľa špecifikácie matky 75 eur mesačne. Matka vykázala príjem v priemere 563 eur mesačne. Otec
bol nezamestnaný, príjem neuviedol.

(5) Matka vo svojej výpovedi (v spojení s tvrdeniami v písomnom návrhu a predloženými dokladmi)
uviedla, že je zamestnaná, príjem vykázala za obdobie od novembra 2017 do októbra 2018 vo výške
794,46 eur mesačne. Poberá prídavok na jedno dieťa, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. S manželom
(s príjmom 516 eur mesačne) a dieťaťom (oprávnenou) žijú v rodinnom dome, spoločne (s manželom)
nadobudnutom, zaťaženom hypotékou (360 eur mesačne), vlastnia vozidlo zn. Peugeot 306 (15-ročné,

nadobudnuté v minulom roku za 2.000 eur). Oprávnenej platí školné na strednej škole vo K. 175 eur
mesačne, bývanie a stravu má oprávnená zabezpečené u spolužiačky, za čo matka prispieva sumou
200 eur mesačne, ročné predplatné na MHD vo K. stojí 70 eur. Zmenu školského zariadenia odôvodnila
nespokojnosťou s výučbou na gymnáziu v B. S.. O zmene školy informovala matku otca.

(6) Oprávnená vypovedala, že okrem matkou v návrhu uvedených výdavkov a výdavkov do školy má

výdavky na školou organizované aktivity, približne dvakrát do mesiaca po 10 eur (kino, workshopy, ...).
Má predpísané okuliare, od veku 10 rokov, menila ich tretíkrát. Je nemajetná, má zriadený bankový účet,
na ňom úspory (asi 2.000 eur) z peňažných darov od starej matky zo strany matky.

(7) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že je nemajetný, nepracuje, nie je evidovaný na úrade práce ako

uchádzač o zamestnanie (až od 22.01.2019). Naposledy bol evidovaný na úrade práce pred dvoma
rokmi, vyradený bol pre nespoluprácu. Nepamätá sa, kedy naposledy pracoval. Je vyučený strojný
mechanik, v profesii pracoval asi len mesiac po skončení štúdia. Prácu si hľadá, ale voči nemu prebieha
trestné konanie (v štádiu odvolacieho konania), vo veci mu hrozí uloženie nepodmienečného výkonu
trestu odňatia slobody, z ktorého dôvodu ho nechce nikto zamestnať. Asi pred troma rokmi mu zistili

onkologické ochorenie, v súčasnosti nemá nasadenú liečbu. K zdravotnému stavu predložil lekársku
správu o aktuálnom náleze z 16.01.2019.

(8) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do
času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods.
1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)

(9) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať
ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods.

1 zák. o rodine)

(10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

(11) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného
pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo

zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene
pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)(12) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(13) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

(14) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov.

Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.
Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa,
ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre
všestranný vývoj dieťaťa. Teda
priurčenívýživnéhotrebavychádzaťzozásady,žeživotnáúroveňdieťaťamábyťúmernáživotnejúrovni

rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na
výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na
prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky
výživnéhoriadizákladnýmipravidlami,atoodôvodnenýmipotrebamioprávnenejosobyaschopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od

veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma
faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného
stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež
počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

(15) Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je
zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo
oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine
predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o
výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo

zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom
možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho
konania.

(16) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného

(pred necelými 6 rokmi) došlo k podstatnej zmene pomerov, a to na strane oprávnenej osoby - dieťaťa,
vyžadujúcej si novú (súdnu) úpravu výšky výživného. Odôvodnené potreby oprávnenej sa prestupom na
vyššie stupne vzdelávania (II. stupeň základnej školy, v súčasnosti X. ročník strednej školy) postupne
zvyšujú, tiež fyzickým a duševným vývojom a rastom nárokov na jej odôvodnených potrebách, mimo
bežných aj súvisiacich s postupným nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie (prípadne

v súvislosti s riešením jej zdravotného stavu) a k tomu sa musí úmerne zvyšovať aj čiastka na výživnom
odpovinnéhorodiča.Zárobkovépomeryotcasanezmenili,rovnakoakovčaseposlednejúpravy,ajteraz
nemá prácu, nepreukázal však, že by mu jeho zdravotné problémy bránili pracovať. Zmena pomerov je
na strane dieťaťa (v súčasnosti vo veku XX rokov) preukázaná, v danom prípade odôvodňuje zvýšenie
výživného otcovi, ale nie v rozsahu navrhovanom matkou. Na zvýšené výdavky spojené so štúdiom v

zahraničí súd pri určení novej výšky výživného otcovi neprihliadol, nakoľko táto skutočnosť nebola s
otcom odkomunikovaná. Matka mala zvážiť zmenu školy s prihliadnutím na to, že sú s tým spojené
podstatne vyššie výdavky (keď stredoškolské vzdelanie je možné nadobudnúť aj na slovenskej škole) a
nemôže ich časť prenášať bez ďalšieho na otca. Nič to však nemení na skutočnosti, že oprávnená sa
štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie, je odkázaná výživou na svojich (oboch) rodičov. Zmenám

na odôvodnených potrebách oprávnenej a možnostiam a schopnostiam otca tu podľa názoru súdu
zodpovedá zvýšenie výživného na 120 eur, a to od podania návrhu, kedy už boli odôvodnené zvýšené
potreby dieťaťa (konštatovanou zmenou stupňa vzdelávania a osobnostným rastom). Pri určení novej
výšky výživného súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej praxe súdov má orientačné rozpätie
pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive všetkých detí približne v

rozsahu 20%, najviac 25% z jeho príjmu (čo obrátene v prípade otca predstavuje potrebu zabezpečiť
si príjem cca 550 eur mesačne, ktorú sumu musí byť schopný si zabezpečiť). Nie je možné akceptovať
skutočnosť, že otec neurobil (od doby predchádzajúcej úpravy výživného) nič preto, aby zmenil svojepomery k lepšiemu a zabezpečil si stály a pravidelný príjem, nie je tiež možné prihliadať na hroziace
odsúdenie otca, nakoľko tu nejde o objektívny dôvod nemožnosti platiť primerané výživné.

(17) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, od podania návrhu. Otcovi od podania návrhu do
rozhodnutia (výživné za mesiac január 2019 už bolo splatné) takto na výživnom vznikol dlh (na zvýšenej
čiastke výživného) za 4 mesiace x 40 eur a 20 dní mesiaca september 2018 - 40/30 x 20, ktorý dlh je
povinný splatiť približne do roka a pol.

(18) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
(19) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,

rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že
súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť
a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)