Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. január 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12P/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018202043
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:0018202043.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu

o maloletého R. V., O.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - O.
E., O.. XX.XX.XXXX, Z.. Č.. V. X. V., XXX, a otec - P. V., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. V. - P., M. XXXX/XX, o
návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal. deťom, takto

r o z h o d o l :

Súd maloletého R. V., O.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec je povinný platiť na výživu mal. R. sumu 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca vopred k
rukám matky, počnúc dňom 10.04.2018.

Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 10.04.2018 do 07.01.2019 v sume 844,58 eur.
Súd otcovi povoľuje dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 30 eur,
pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Súd upravuje styk otca s mal. R. nasledovne:
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každú sobotu od 14.00 h do 17.00 h v prítomnosti matky.
Matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť.
V prípade, že sa z vážnych dôvodov nemôže styk otca s dieťaťom uskutočniť, sú povinní rodičia sa o
tomto dôvodu navzájom informovať najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Návrhom zo dňa 10.04.2018 sa matka maloletého dieťaťa domáhala (na Okresnom súde Bratislava
V) úpravy výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu neodkladným opatrením tak, aby súd maloletého
zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal k plateniu výživného sumou 100 eur mesačne. Návrh

odôvodnila tým, že s otcom maloletého žila v spoločnej domácnosti do apríla 2018, s maloletým odišla do
krízového centra v Bratislave. Výživným otec na dieťa neprispieval, hoci poberal rodičovský príspevok
a prídavok na dieťa, za peniaze si kupoval alkohol a cigarety. Opakovane fyzicky napádal matku,
naposledy dňa 05.04.2018, kedy opäť bola privolaná polícia. Jej staršie dieťa (mal. P., O.. XXXX) je v
starostlivosti jej otca (rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 3P/120/2015-39 zo dňa 06.05.2016).
Navrhla nariadenie neodkladného opatrenia s tým že súd začne konanie aj vo veci samej. Na výzvu
súdu návrh vo veci samej doplnila písomným podaním z 25.05.2018 tým, že navrhla dieťa zveriť do jej

starostlivosti, otcovi určiť na dieťa výživné vo výške 160 eur mesačne a styk otca s dieťaťom neupraviť. V
súčasnosti poberá na dieťa prídavok vo výške 23,75 eur mesačne, výplata rodičovského príspevku bola
pozastavená (od novembra 2017), finančne ju podporuje jej matka. Mesačné výdavky na dieťa uviedlana strave 70 eur, plienky a hygiena 50 eur, ošatenie, obuv 30 eur a lieky 20 eur; náklady na bývanie v
krízovom centre sumou 100 eur.
(2) Otec súhlasil, aby maloletý bol zverený do starostlivosti matke, výživné navrhol určiť mu v sume

70 eur mesačne, styk navrhol upraviť tak, aby mohol mať u seba dieťa každý 2. týždeň pod sa počas
celého víkendu.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:

(4) Matka vypovedala, že príjem má z rodičovského príspevku (214,70 eur mesačne) a poberá prídavok
na jedno deti (23,68 eur mesačne). Je nemajetná, býva u svojho súčasného partnera. Zvýšené výdavky
namaloletéhonemá,jezdravý,nemášpeciálnustravu,plienkykupujeza22eur,balenievydržítritýždne.
Otec sa od podania návrhu stretol s dieťaťom trikrát a na výživnom zaplatil raz sumu 50 eur. K tomu na
ďalšom pojednávaní doplnila, že otec si vyživovaciu povinnosť neplní v žiadnom rozsahu, s dieťaťom

sa raz stretol na 20 minút. Matka je v súčasnosti v X. mesiaci gravidity. Styk otca s dieťaťom navrhla
upraviť v jej prítomnosti.

(5) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že štyri mesiace (do februára 2018) mal príjem zo zamestnania 800
eur mesačne, jeho pracovný pomer bol ukončený z dôvodu hromadného prepúšťania. Nie je evidovaný

na úrade práce, pracuje na stavbách v Rakúsku za cca 600 eur mesačne. Je nemajetný, býva u rodičov.
Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť (mal. U., O.. XXXX). Napriek výzve súdu žiadne relevantné doklady
k svojim tvrdeniam nepredložil.

(6) Procesný opatrovník prešetril u matky výchovné prostredie. Zo správy spísanej dňa 29.10.2018

vyplýva, že matka s maloletým dieťaťom býva v 5-izbovom rodinnom dome svojho súčasného partnera.
Má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie zdravého fyzického, sociálneho a psychického
vývoja maloletého. Navrhol zveriť maloleté dieťa do starostlivosti matke, otca zaviazať na platenie
výživného podľa jeho možnosti a schopnosti a upraviť styk otca s deťmi podľa návrhu matky.

(7) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich
rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa
do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.
z. o rodine)

(8) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli
ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)

(9) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú

spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák.
o rodine)
(10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(11) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)(12) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(13) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov,
ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.
Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa,
ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre

všestranný vývoj dieťaťa. Teda
priurčenívýživnéhotrebavychádzaťzozásady,žeživotnáúroveňdieťaťamábyťúmernáživotnejúrovni
rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na
výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na
prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky
výživnéhoriadizákladnýmipravidlami,atoodôvodnenýmipotrebamioprávnenejosobyaschopnosťami,

možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od
veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma
faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného
stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež
počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

(14) V danom prípade ide o dieťa vo veku necelých 2 rokov, matka nemá zvýšené výdavky na
starostlivosť oň. V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi
rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky
a preto súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, keďže sa o dieťa riadne starala aj doposiaľ.

(15) Vyživovaciu povinnosť otca súd upravil s prihliadnutím na (základné) odôvodnené potreby dieťaťa
daného veku a na schopnosti otca. Otec v súčasnosti síce nemá stály a pravidelný príjem, na úrade
práce však nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, žiadne významné výdavky (napr. v súvislosti
s riešením jeho zdravotného stavu, ...), na ktoré je potrebné prihliadať pri určení výšky výživného,

nepreukázal. Taktiež netvrdil ani nepreukázal, že by mu jeho zdravotný stav bránil riadne pracovať a
príjem si zabezpečiť. Schopnostiam otca a oproti tomu odôvodneným potrebám maloletého, na ktorého
starostlivosť má matka v súčasnosti bežné výdavky, sa tak javí primeraná suma 100 eur mesačne. Pri
úprave výšky výživného súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej súdnej praxe má orientačné
rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive približne v

rozsahu 20% až 25% z priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou rôznych modifikácií,
najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností, potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale
aj povinných osôb), čo v prípade otca (pri dvoch vyživovacích povinnostiach a ním tvrdenom príjme)
predstavuje obrátene príjem cca 600 až 800 eur, ktorú sumu je schopný podľa jeho tvrdenia zarobiť.

(16) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu. Otcovi od podania návrhu
do rozhodnutia o výživnom vznikol na výživnom dlh za obdobie 8 mesiacov (x 100 eur), 21 dní za mesiac
apríl 2018 a 7 dní mesiaca január 2019 - mínus suma 50 eur - suma na výživnom, ktorú otec v čase
od podania návrhu zaplatil.

(17) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(18) Podľa § 25 ods. 1 zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave
styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí
o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

(19) Styk otca s maloletými deťmi súd upravil podľa návrhu matky a v súlade so záujmom dieťaťa.
Prerušením spolužitia a následným nestretávaním sa dieťaťom sa medzi otcom a dieťaťom pretrhla
citová väzba, ktorú je potrebné citlivo obnoviť a až následne, keď bude dieťa mať viac dôvery vočiotcovi a otec bude poznať jeho potreby a denný režim možno zvažovať stretnutia otca s dieťaťom bez
prítomnosti matky.

(20) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,
rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na výkon rozhodnutia pre inú ako peňažnú povinnosť podľa § 370 a nasl. CMP.