Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. november 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/468/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115225389
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115225389.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO:
36 613 843, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: C. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., o zaplatenie
1.323,44 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 787,04 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne z istiny od 24.11.2012 do zaplatenia, všetko do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 18%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. sa žalobou doručenou súdu dňa
14.10.2015 domáhal zaplatenia sumy 1.323,44 € a úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne z istiny od
24.11.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradeného úveru. Žalobu odôvodnil tým,
že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.580,80 €, z ktorého zaplatil sumu 158,20 €. Žalovaného
vyzval 25.10.2012 k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo z dôvodu nesplácania úveru v

dohodnutých splátkach.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods.
3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej

stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu a zistil
nasledovný skutkový a právny stav.

5. Na základe Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXX žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo
výške 989,80 €, čo vyplýva z predloženej zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 30.5.2012, predmetom pôžičky

bol nákup tovaru čierna technika - TV. Úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 30. mesačných splátkach
po 50,69 €, celkom 1.520,70 €. Zmluva o pôžičke obsahuje aj údaj o ročnej priemernej miere nákladov
34,81%, priemerná RPMN 46,52%, úrok 34,81%, celkové náklady spotrebiteľa 432,80 €, konečná
splatnosť úveru bola 11/2014. Akontácia, ktorú žalovaný zaplatil bola 158,20 €.6. Z priloženého Prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný zaplatil akontáciu 158,20 €, inak
nezaplatil žiadnu splátku. Prvá splátka bola splatná 20.6.2012 a nasledujúce vždy 20. dňa v mesiaci.

Žalobca dňa 25.10.2012 vyzval žalovaného na zaplatenie všetkých dlžných splátok vo výške 1.540,98 €
do3dníoddoručeniaupomienky.Zásielkaboladoručenážalovanémudňa20.11.2013vrátenímzásielky
po uplynutí úložnej doby.

7. Právny predchodca žalobcu a žalobca uzatvorili dňa 27.11.2015 Zmluvu o postúpení pohľadávky,

následne súd pripustil zmenu žalobcu.

8. Žalobca v podaní zo dňa 13.11.2017 špecifikoval istinu, pričom uviedol, že žalovaný zaplatil len
akontácou a nezaplatil žiadnu splátku. V zmysle bodu 11.2 Všeobecných obchodných podmienok sa
dohodli, ak sa klient dostane do omeškania so splatnosťou ktorejkoľvek splátky, je povinný zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej sumy. A v zmysle bodu 11.3 aj sankčný úrok vo výške stanovenej

nariadenímvládyč.87/1995Z.z..Vzmyslebodu11VOPsiuplatnilpoplatkyvovýške178,03€evidovaný
ako pokuta omeškanie, pokuta sankcia v platobnej histórii. Žalovaná istina pozostáva z neuhradenej
istiny 1.145,41 € a z poplatkov 178,03 €.

9. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku

zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy
(ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods.
2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“), veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení

spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa
prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené
peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) z.č. 129/2010 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) z.č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 11 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípadehrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za
hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-

ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako
tomu v skutočnosti je.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania,

ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 24.11.2012 bola vo výške 0,75%.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

10. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy
o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali.

11.Právnypredchodcažalobcuažalovanýuzavrelizmluvuopôžičketak,akotovyplývazovšeobecných
obchodných podmienok žalobcu v zmysle ustanovení obchodného zákonníka, občianskeho zákonníka
a zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na
základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa. Z obsahu
zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred veriteľom, ktorej

obsah nemal spotrebiteľ možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným
typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam občianskeho
zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a i v
prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie
sú vyslovene upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia

Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Napokon aj podľa § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka veta prvá, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa.

12. Pristupujúc k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva

neobsahuje údaj o presnom dátume konečnej splatnosti úveru, čo je náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods.
2 písm. g) citovaného zákona. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to,
aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako
dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj výške splátky a počte splátok bez
uvedenia splatnosti ani prvej splátky. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol

spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi
viacerými úverovými produktmi. Uvedený obsahový nedostatok zmluvy taktiež zakladá záver, že úver je
potrebné v zmysle § 11 ods. 1 považovať za bezúročný a bez poplatkov.

13. V zmluve tiež nie je v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) presne uvedená výška, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky bez bližšej špecifikácie, t.j. nie
je uvedená výška splátky istiny a úroku, prípadne aká časť je započítaná na poplatky. V zmluve chýba
údaj o termíne splátok úveru. Pokiaľ sa tento údaj (termín splatnosti jednotlivých splátok) nachádza
vo Všeobecných podmienkach, súd uvádza, že vyhlásenie dlžníka v predposlednom odseku zmluvy,
že žalovaný ako dlžník je riadne s nimi oboznámený, nemôže požívať právnu ochranu. Veriteľ takto

vopred formuluje vyhlásenie o súhlase dlžníka s vopred naformulovanými zmluvnými podmienkami,
ktoré obsahujú dôležité ustanovenia o právach a povinnostiach žalovaného ako dlžníka. Sú formulované
menším písmom ako sú základné ustanovenia zmluvy (t.j. údaje o dlžníkovi, schválenej výške pôžičky,
účele pôžičky). Len veľmi ťažko možno predpokladať, že dlžník ako spotrebiteľ mal reálnu možnosť sariadne oboznámiť s týmito zmluvnými podmienkami, a že ich v čase akceptácie zmluvy aj riadne prijal.
Ide preto podľa názoru súdu o neplatné zmluvné dojednanie podľa § 39 Občianskeho zákonníka
a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ žalovaný ako dlžník svojim

podpisom nemá inú možnosť, len podpísať súhlas so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré
boli výlučne naformulované iba stranou veriteľa a neboli nijako individuálne vyjednané. Vzhľadom k
neplatnosti tohto dojednania nemožno Všeobecné podmienky považovať za súčasť zmluvy o poskytnutí
účelovej pôžičky. Uvedená zmluva potom nemá všetky náležitosti vyžadované zákonom. V zmluve
absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch a preto sa úver

považuje podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov.

14. Žalobca nepreukázal, že pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou, resp. nepreukázal,
že z jeho strany neprišlo k hrubému porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (keď veriteľ/
žalobca je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich

schopnosti splácania úverov); žalobca totiž nepredložil žiadny doklad o posudzovaní spôsobilosti
žalovaného ako dlžníka splácať úver. V zmysle § 11 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z., sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov z uvedeného dôvodu.

15. Podľa ustanovenia § 5b zákona čl. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení
neskorších právnych predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 122 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po

udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty
určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom
zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom
mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,
nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 156 Civilného sporového poriadku, konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

16. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych
predpisov je povinnosťou súdu z úradnej povinnosti prihliadať k premlčaniu, a preto sa súd zaoberal

možným premlčaním uplatneného nároku. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku
ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v
právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu
premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili
svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej

dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva
im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená
osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe
oprávnenie vzniesť námietku premlčania, resp. povinnosť súdu v zmysle citovaného ustanovenia zúradnej povinnosti prihliadnuť k premlčaniu a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s
úspechom domáhať u súdu svojho práva.

17. Po oboznámení sa s pripojenými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je
len čiastočne dôvodný, nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a zároveň
je nárok čiastočne premlčaný. Nebolo sporné, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 989,80 €.
Žalovaný nezaplatil žiadnu čiastku, okrem akontácie priamo pri uzatvorení zmluvy predajcovi. Splátky
splatné od 20.6.2012 do 13.10.2012 vo výške 202,76 € (4x 50,69 €) sú premlčané z dôvodu, že žaloba

bola doručená súdu dňa 14.10.2015, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť
nasledujúcim dňom po splatnosti jednotlivých splátok uvedených vyššie. Žalobca v žalobe a ani v
písomnom vyjadrení nešpecifikoval z čoho sa skladá splátka, teda aká výška je započítaná na istinu a
aká na úroky, pričom súdu je z úradnej činnosti známe, že pomer istiny a úrokov je v každej splátke iný,
preto celú dohodnutú výšku splátky započítal na istinu.

18. Z týchto dôvodov súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 787,04 €, t.j. vo výške nepremlčaných
splátok splatných od 14.10.2012 do zaplatenia plnenia poskytnutého žalobcom. Súd od poskytnutého
plnenia 989,80 € odčítal premlčané splátky 202,76 €. Zároveň súd zaviazal žalovaného zaplatiť aj úrok
z omeškania vo výške uplatnenej žalobcom, t.j. vo výške 8,75% ročne z priznanej sumy od 24.11.2012
do zaplatenia, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty troch

dní od doručenia výzvy dňa 20.11.2012 na zaplatenie celého dlhu.

19. Žalobca sa domáha podľa vlastného vyjadrenia i zaplatenia zmluvnej pokuty a sankčného úroku
vo výške 178,81 € bez bližšej špecifikácie, len s odkazom na predložený Prehľad splátok a úhrad. Z
predloženého prehľadu súd zistil, že obsahuje len sankčnú - zmluvnú pokutu a nie sankčný úrok ako

uviedol v svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.11.2017. Súd z predloženej úverovej zmluvy zistil, že
neobsahuje dohodu strán o individuálne vyjednanej zmluvnej pokute s náležitosťami požadovanými v
zmysle § 544 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ svoj nárok žalobca odvodzuje od ustanovení VOP súd
uvádza, že tieto neboli so žalobcom individuálne dojednané a neboli ani ním podpísané, preto v tejto
časti súd žalobu zamietol. Zároveň zamietol žalobu aj v uplatnenom príslušenstve, nakoľko pokiaľ nie

je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.

20. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Vychádzal z rozhodnutia vo
veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 787,04 € spolu s úrokom z omeškania
343,95 € ku dňu rozhodnutia. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v 59% a žalovaný v 41%, t.j.
celkový úspech žalobcu v konaní je 18%. Súd čiastočne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov
konania v rozsahu 18%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).