Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/179/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116221080
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3116221080.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361
368 proti žalovanej: U. R., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom E. E. XXXX/X, W., štátna občianka SR, o

zaplatenie 1.000 eur a prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.
mája 2018, č.k. 20Cps/117/2016-92 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol
a súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu vo výške 1.138,24,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.000,- eur od
11.11.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol
a výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie
právne odôvodnil poukazom na ust. § 1 ods.2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 2 písm. j/, k/, § 11 ods. 1 písm.
b/z.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,§52ods.1,2,3,4Občianskehozákonníka.Uviedol,že
žalobca ako veriteľ uzavrel dňa 12.11.2013 so žalovanou ako dlžníkom úverovú zmluvu č. 1315465256,

na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške podľa zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
boli obchodné podmienky žalobcu pre úver, všeobecné obchodné podmienky. Dlžník sa zaviazal splatiť
úverspolusdohodnutýmiúrokmivovýške25,50%ročne,pričomvýškaúrokovejsadzbyješpecifikovaná
aj v listine aktuálny stav úveru zo dňa 31.8.2015. V rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaná svoj
záväzok uhrádzať splátky úveru neplnila riadne a včas. Vzhľadom na omeškanie žalovanej s platením
zmluvne dohodnutých splátok úveru, žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný. Dňa 12.11.2013
uzavrela Poštová banka, a.s. ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 1315465256

(ďalej len "zmluva o úvere"), na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške
1.000,- Eur. V zmluve o úvere sú uvedené ďalšie náležitosti zmluvy, a to záväzok dlžníka zaplatiť úver v
72 mesačných splátkach po 30,62 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 25,50% s tým, že dátum prvej splátky
bol 20.12.2013, každá ďalšia splátka mala byť zaplatená k 20.temu dňu v mesiaci a dátum konečnej
splatnosti je dňa 20.11.2019. RPMN bola uvedená vo výške 28,70%, priemerná hodnota RPMN vo
výške 25,21 % a celková výška nákladov bola uvedená vo výške 917,11 Eur. Malým písmom je uvedené,

že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. V
zmluve je žalovaná označená menom, priezviskom, adresou jej trvalého pobytu, rodným číslom. Podľa
bodu 3.5. zmluvy o úvere právne vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia OP, VOP, Sadzobníkompoplatkov, príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa bodu
6.2 OP ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky alebo jej časti, je banka oprávnená
požadovať splatenie celej istiny úveru vrátane jej príslušenstva. Podľa bodu 4.3.6 veta prvá a druhá VOP

pri doručovaní poštovou zásielkou na adresu v SR sa informácie a dokumenty považujú za doručené
tretí a na adresu do cudziny v siedmy deň po ich odoslaní, ak nie je preukázaný skorší okamih doručenia.
To platí aj ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Poštová
banka a.s. vyzvala žalovanú na úhradu omeškaných splátok úveru v sume 155,82 Eur výzvou zo dňa
25.3.2014 s upozornením, že ak nedôjde k úhrade omeškaných splátok v lehote 15 dní, môže banka

využiť oprávnenie vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Z predloženej fotokópie neprevzatej zásielky
vyplýva, že banka zaslala žalovanej výzvu, no žalovaná ju neprevzala, podľa poštového doručovateľa
je adresát neznámy, a preto sa zásielka vrátila banke dňa 31.3.2014 neprevzatá. Výzvou zo dňa
10.4.2014, adresovanou žalovanej banka z dôvodu, že žalovaná bola aj napriek opakovaným výzvam
banky v omeškaní so splácaním úveru, vyhlásila ku dňu 10.4.2014 predčasnú splatnosť úveru a vyzvala
žalovanú na úhradu dlžnej čiastky vo výške 1.152,29 Eur v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 12.11.2013 bola medzi Poštovou bankou,
a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Dlžník obsah zmluvy, obchodných podmienok, a všeobecných obchodných podmienok pred

jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že
banka vzorový text zmluvy, všeobecných obchodných podmienok používala vo viacerých prípadoch
pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Dlžníkovi poskytol veriteľ finančné prostriedky v rámci jeho
podnikateľskej činnosti a dlžník pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo vyplýva aj z jeho označenia v

zmluve. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu aj v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
keďže dlžníkovi bol úver poskytnutý na jeho osobnú potrebu, a banka úver poskytla ako podnikateľ,
keďže predmetom jej podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje
aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože banka poskytla spotrebiteľský úver v
rámci svojho podnikania a bankového povolenia a dlžníkovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný

účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom aplikáciu režimu tohto zákona
si zmluvné strany potvrdili v zmluve o úvere. Spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu a dopad
uvedenýchprávnychpredpisovnaňnespochybňovalanižalobca. Žalobcajeaktívnevecnelegitimovaný
domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej na základe predmetnej zmluvy o úvere,
pretože pohľadávku so všetkými právami s ňou spojenými preukázateľne nadobudol od pôvodného

veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.10.2017, čo mal súd za preukázané zo
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.10.2017, ako aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok.
Zároveň mal súd preukázané, že banka pred postúpením pohľadávky na žalobcu splnila aj osobitné
podmienky pre platné postúpenie pohľadávky stanovené v ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách, pretože z predložených listín bolo preukázané, že pred uzavretím zmluvy o postúpení

pohľadávok banka písomne vyzvala žalovanú na splnenie omeškaných splátok úveru a to výzvou zo dňa
25.3.2014, ktorá bola žalovanej poštou odoslaná, a tretí deň odoslania sa považuje za doručenú podľa
bodu 4.3.6 veta prvá a druhá VOP, a zásielka bola vrátená banke dňa 31.3.2014, a zároveň v čase
uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok bola žalovaná nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v
omeškaní so splnením splátok úveru voči banke, keďže neuhradila žiadnu splátku, čo bolo preukázané

z aktuálneho stavu úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere spĺňala v písomnej forme prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom
úvere súd zistil, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o celkovej čiastke , ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. Údaj v zmysle zákona v slovnom spojení "celková
čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť" v zmluve uvedený vôbec nie je. V zmluve o úvere je uvedená

iba celková výška nákladov v sume 917,11 Eur a drobnejším písmom pod základnými náležitosťami
zmluvy je uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov
spojených s úverom. Tento údaj je však podľa názoru súdu nepostačujúci, nakoľko podľa § 9 ods. 2
písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. medzi základné náležitosti zmluvy patrí aj údaj o celkovej čiastke,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a teda tento údaj musí byť vymedzený zákonom stanoveným slovným

spojením, tak aby ho bol spotrebiteľ schopný rozpoznať a musí byť vyčíslený na konkrétnu sumu a
nie je možné používať iba odkaz na súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Zo
slovného spojenia celková čiastka úveru podľa názoru súdu nemôže byť priemernému spotrebiteľovi
zrejmé, že sa jedná o celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ na základe zmluvy o úvere banke zaplatiť.Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je významný údaj pre spotrebiteľa, pretože na základe
neho môže spotrebiteľ poznať rozsah svojho záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje ani údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č.
129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedená iba výška, počet a termíny anuitnej splátky, čo je nedostatočný údaj,
pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok.
Literu zákona v tomto smere nenapĺňa ani možnosť klienta kedykoľvek počas trvania zmluvy vyžiadať
od banky výpis z úverového účtu formou amortizačnej tabuľky. Zákon totiž jednoznačne vyžaduje, aby

zmluva už v čase jej uzavretia mala predpísané náležitosti. Preto neobstojí, ak tieto náležitosti môžu
byť poskytnuté až dodatočne na základe žiadosti spotrebiteľa. Jednoznačné údaje o výške, počte a
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka
ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Pokiaľ tieto náležitosti
budú uvedené v zmluve pre spotrebiteľa to má význam z hľadiska toho, že bude vopred informovaný
o stave splatenia úveru čo do istiny, a čo do úrokov a poplatkov ku konkrétnemu dátumu v budúcnosti,

ku ktorému by sa spotrebiteľ rozhodol predčasne splatiť úver, pretože ak spotrebiteľ využije toto právo,
je povinný zaplatiť úroky len do predčasného splatenia úveru. Keďže predmetný úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi proti žalovanej nevzniklo právo na zaplatenie úroku z úveru a
poplatkov /poplatky za upomienky, za výzvy, za poistenie/, ktoré boli v zmluve dojednané. Z obsahu
listín bolo preukázané, že žalovanej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.000 Eur, s tým,

že žalovaná neuhradila právnemu predchodcovi žalobcu titulom úveru žiadnu sumu, ktoré tvrdenia
žalobcu žalovaná nijako nerozporovala, a preto ich súd považoval za nesporné. Žalovaná má teda
nesplnenú zmluvnú povinnosť voči žalobcovi čo do istiny úveru v sume 1.000 Eur. Porušením povinnosti
uhrádzať splatné splátky úveru riadne a včas vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo požadovať
od žalovanej jednorazové zaplatenie celého zostatku úveru, ktoré právo veriteľa bolo v súlade s ust. §

565 Občianskeho zákonníka dojednané v čl. 6 bodu 6.2 OP, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. Právny
predchodca žalobcu toto právo využil a úver predčasne zosplatnil listom zo dňa 10.4.2014 k tomuto
dňu. Žalobca predtým v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka výzvou zo dňa
25.3.2014vyzvalžalovanúnaúhraduomeškanýchsplátokúveruaupozorniljunamožnosťpredčasného
zosplatnenia úveru.

3. Žalobca uplatnil proti žalovanej nárok na úrok z omeškania. Splátky úveru boli v zmysle zmluvy o
úvere splatné vždy do 20. dňa v mesiaci. Žalovaná neuhradila žiadnu splátku. Preto od nasledujúceho
dňa po splatnosti jednotlivých splátok splatných od 20.12.2013 do 9.4.2014 bola žalovaná v omeškaní.
Žalobca má právo požadovať od žalovanej úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

vspojenís§3nariadeniavládySRč.87/1995Z.z..ZákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
bola od 20.12.2013 do 10.6.2014 vo výške 0,25%, a po pripočítaní 5 percentuálnych bodov výška úroku
z omeškania predstavuje 5,25 % ročne. Ohľadom úroku z omeškania uniesol žalobca bremeno tvrdenia,
keďže vo svojom podaní zo dňa 1.3.2017 vysvetlil, z akých súm omeškaných splátok, pri akej sadzbe
a za aké obdobie bol tento úrok z omeškania vyčíslený, pričom pri výpočte použil správnu úrokovú

sadzbu a úrok z omeškania účtoval z omeškaných splátok úveru, a po zosplatnení úveru k 10.4.2014 z
celej istiny úveru 1.000 Eur až do dátumu vyčíslenia 10.11.2016. Celkovo za obdobie od 20.12.2013 do
10.11.2016 patrí žalobcovi táto zákonná sankcia v sume 135,93 Eur, ako ju vyčíslil žalobca v podaní zo
dňa 1.3.2017. Keďže omeškanie žalovanej pretrvávalo aj po 10.11.2016, je povinná žalobcovi uhradiť
aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.000 Eur od 11.11.2016 do zaplatenia.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2, § 256 Ods. 1, § 262 ods. 1, 2
CSP. Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 1.138,24 Eur (istina + vyčíslený úrok z omeškania),
čo predstavuje 58,42% zo žalobou uplatnenej sumy 1.948,47 Eur (istina + vyčíslený úrok z omeškania) a
úspech žalobcu, a žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie sumy 810,23 Eur, čo predstavuje 41,58%

zo žalobou uplatnenej sumy 1.948,47 Eur a úspech žalovanej. Prevažne úspešnému žalobcovi vzniklo
právo na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v rozsahu 16,84% (58,42% - 41,58%). Preto
súd výrokom III. za použitia zásady úspechu vyslovil, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 16,84%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku výroku II., podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, namietajúc odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ h/ CSP. Uviedol, že pokiaľ sa týka celkovej čiastky,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, tak celkovú čiastku úveru (celkovú výšku nákladov) tvorí súčet výškyúveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený
v samotnej zmluve v časti 3. Podotýka, že údaj o výške poskytnutého úveru ako aj celkovej výške
nákladov zmluva o úvere obsahuje, pričom takýto výklad súdu je, podľa právneho názoru žalobcu,

šikanóznym uplatňovaním práva a prílišným formalizmom. V tomto poukazuje na Rozsudok SÚDNEHO
DVORA (tretia komora) z 9. novembra 2016, sp. zn. C-42/15, týkajúci sa výkladu článku 1, článku 3
písm. m), článku 10 ods. 1 a 2, článku 22 ods. 1 a článku 23 smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady
87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66), podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Horne Credit

Slovakia, a.s., a Klárou Biroovou vo veci návrhu na zaplatenie zostávajúcich dlžných súm z úveru,
ktorý jej táto spoločnosť poskytla a s ktorého splácaním je v omeškaní. ,,Článok 23 smernice 2008/48
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice 87/102 sa má vykladať v tom zmysle, že
nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva
o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude
považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť; ktorej neuvedenie môže

spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Takýto podstatný význam má pritom
povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je ročná percentuálna miera nákladov uvedená
v článku 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, počet a frekvencia splátok podľa Článku 10 ods. 2
písm. h) tejto smernice, ako aj prípadná existencia notárskych poplatkov a prípadne požadované záruky
a poistenie, ako to upravuje Článok 10 ods. 2 písm. n) a o) uvedenej smernice. Keďže neuvedenie

týchto okolností v zmluve môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku,
sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky sa musí považovať za primeranú
v zmysle článku 23 smernice 2008/48." Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že samotné číselné
neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne

identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje. Zároveň bol žalovaný na
uvedenú skutočnosť upozornený priamo v zmluve o úvere pod dojednanými parametrami úveru , čo je
zároveň v rozpore s eurokonformným výkladom zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ktorý je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES

ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS do
slovenskéhoprávnehoporiadku(porovnajuznesenieNajvyššiehosúduSRz22.februára2018,sp.zri.3
Cdo146/2017).Rovnakovzmyslevyššiecitovanejsmernice,článku10ods.2písm.h/niejenevyhnutné,
aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy

týchto splátok / rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.04.2017, sp. zn. 11Co/39/2016,
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.11. 2017, sp. zn. 16Co/208/2017/. Súdny dvor
dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s
istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň dospel k záveru, že zmluva o úvere na dobu

určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Ďalej namietal, že
predmetné rozhodnutie je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Základom odôvodnenia súdneho
rozhodnutia sú tie tvrdenia, ktorými súd podopiera svoj záver. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia
súdu sú požiadavky na argumentáciu v odôvodnení, pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré

musia byť dodržané v každom súdnom rozhodnutí. Má za to, že nedostatočným odôvodnením súdneho
rozhodnutiaporušilsúdprávažalobcuvychádzajúcezČI.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky(Mazák,
J.: Základy občianskeho procesného práva. lura Edition, Bratislava 2002, s. 29; II. ÚS 117/07, III. ÚS
311/01,III. ÚS 107/07, IV. ÚS 14/07, III. ÚS 311/07, I. ÚS 265/05,III. ÚS 199/09). Právo na spravodlivý
súdny proces je jedným zo základných práv jednotlivca, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky.

Ide najmä o právo jednotlivca na prístup k nezávislému a nestrannému súdu, a to za takých podmienok,
aby zo strany súdu nedochádzalo k bezdôvodnému znevýhodňovaniu jednej zo strán konania, teda
na nediskriminačný prístup k súdu, a to tak, aby bola zachovaná rovnosť strán. Má za to, že v
konaní na súde prvej inštancie došlo k porušeniu práva strany konania na spravodlivý súdny proces.
Zdôrazňuje, že garancia spravodlivého súdneho procesu musí byť naplnená v každom konaní. Je

nevyhnutné uviesť, že ako vyplýva z judikatúry, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky,
ochrana spotrebiteľa má svoje limity, pričom ochranu spotrebiteľa nemožno ponímať ako obranu proti
ľahkovážnosti a nezodpovednosti (NS ČR, sp. zn.: 23Cdo/1201/2009). Ochrana spotrebiteľa je síce
dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla kjeho jednostrannému zvýhodňovaniu, spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek
zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody
a podľa toho rozumne konať. Neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od

povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal
dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu. V nadväznosti na vyššie uvedené má za to, že v tomto prípade ide,
pod zámienkou narovnávania prirodzených nerovností medzi účastníkmi občianskoprávnych vzťahov,
prostredníctvom zákona alebo dokonca prostredníctvom judikatúry ESD dochádza k narušeniu princípu
rovnosti strán konania, a legitimita takýchto legislatívnych ,,úsluh" slabším zmluvným stranám sa

odvodzuje od predpokladu, že sú na trhu znevýhodnení silnejším ekonomickým postavením ich spolu
kontrahenta, t.j. dodávateľa. Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, aj
ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho
ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.
V tejto súvislosti poukazuje aj na odlišné stanovisko sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného súdu
Slovenskej republiky, JUDr. Milana Ľalíka. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné

ustanovenia žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom
rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP,

pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne
odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

8. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané

alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

9. Vprejednávanejveciuplatnilžalobcaprotižalovanejnároknazaplatenie1.000,-eurspríslušenstvom.
Nárok na plnenie proti žalovanej vyvodzoval z úverovej zmluvy č.1315465256 zo dňa 12.11.2013,
uzatvorenou medzi právnym predchodcom /Poštová banka, a.s./ ako veriteľom a žalovanou ako
dlžníkom, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver 1.000,- eur , ktorý sa žalovaná zaviazala

splácať v 72 mesačných splátkach po 30,62,- eur , s ročnou úrokovou sadzbou 25,50%, RPMN 28,70%,
priemernou RPMN 25,21%, splatných k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.12.2013, s konečnou
splatnosťou úveru 20.11.2019. Celková výška nákladov je 917,11 eur.

10. Súd prvej inštancie v časti zamietol žalobný návrh žalobcu z dôvodu, že úver považoval za

bezúročný a bez poplatkov, keď zmluva o úvere neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú má
spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, rovnako
neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle ust. § 9
ods. 2 písm. k/ z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

11. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver, avšak len v časti, ktorou uzavrel, že zmluva o úvere neobsahuje
údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, z nasledujúcich dôvodov:

12. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy o úvere, ako zmluvy o

spotrebiteľskom úvere z pohľadu náležitostí vyžadovaných podľa zákona o spotrebiteľských úveroch,
odvolací súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) uvedeného
zákona celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné za
uvedenie tohto údaju považovať vetu pod tabuľkou v bode 3 zmluvy ,kde sa uvádza, že "celkovú čiastkuúveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom". Je zrejmé, že zákon
vyžaduje , aby tento údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, bol vypočítaný, t.j. vyžaduje
uvedenie konkrétnej sumy v správnej výške, čo splnené nebolo. Navyše, súčet výšky úveru a celkovej

výšky nákladov (ktoré sú uvedené v tabuľke v bode 3. zmluvy) by ani nebol správnym údajom o celkovej
čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Je tomu tak z dôvodu, že celková výška nákladov bola uvedená
v nesprávnej výške 917,11 eur, hoci náklady spotrebiteľa predstavujú sumu 1.204,64 eur (30,62 eur x
72 splátok = 2.204,64,- eur mínus suma úveru 1.000,- eur = 1.204,64 eur). Zmluva tak neobsahuje údaj
o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a spotrebiteľ nemal ani možnosť sa k takémuto údaju

dopracovať, a preto je podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva bezúročná
a bez poplatkov.

13. Ďalšia odvolacia námietka žalobcu, poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C42/15,
keď zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť obsiahnuté podľa ust. § 9 ods. 2 písm. . k/ z.č. 129/2010

Z.z. , preto sa úver podľa § 11 ods. 1 písm. b/ z.č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov,
je dôvodná.

14. Odvolací súd sa v prejednávanej veci s týmto právnym posúdením uplatneného nároku nestotožňuje
rovnako ako odvolateľ, poukazom na rozhodnutie C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., c/a Klára Bíroová

z nasledovných dôvodov:

15. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu 12.11.2013/ ďalej len „ zákon o spotrebiteľských úveroch „/ zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.

16. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

17. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi
žalobcom a žalovanou bolo prebrať do slovenského práva smernicu Európskeho parlamentu a Rady

2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS / ďalej len „smernica 2008/48/ES“/.

18. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne
uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky

priraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamiúverunaúčelysplatenia
a v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať
si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezodplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania
zmluvy o úvere.

19. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku,
počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad §
9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje,
aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená
určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky

a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k
dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je
konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny . Podrobné informácie o vnútornej skladbe

anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania
zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.20. Vychádzajúc z účelu Smernice a ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. odvolací súd
uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna

vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z.
hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné
ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo
vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne
ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

21. V tomto smere sú odvolacie námietky žalobcu, poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo
dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíroová, keď nie je potrebné
rozložiť úverové splátky na splátku istiny, úrokov a poplatkov, dôvodné / viď rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017/.

22. Zmluva o úvere zo dňa 12.11.2013 obsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/
zákona o spotrebiteľských úveroch, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ,
pričom nebolo povinnosťou veriteľa, vzhľadom na to, že strany so dojednali fixné anuitné splátky,
obsahujúce ako splátku istiny, tak i splátku úrokov, špecifikovať v zmluve samostatne údaj o výške, počte
a termínoch splátok úrokov, resp. pripájať k zmluve amortizačnú tabuľku, obsahujúcu takýto údaj. Záver

súdu prvej inštancie o tom, že úver sa považuje výlučne v dôsledku absencie tohto jediného údaja za
bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch potom nie je
opodstatnený a dôvodný.

23. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej

rozhodovacej praxe v identických, resp. obdobných veciach . Medzičasom občianskoprávne kolégium
Krajského súdu v Trenčíne pristúpilo k zjednoteniu svojej rozhodovacej činnosti pri posudzovaní zmlúv o
spotrebiteľských úveroch z hľadiska náležitostí vyžadovaných ustanovením § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z.z., s prihliadnutím na Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 ako i rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017 so záverom, že pokiaľ daná

zmluva nebude obsahovať rozpis jednotlivých zložiek splátok úveru vyžadovaný ustanovením § 9 ods.
2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. , nie je možné považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.

24. Pokiaľ žalobca odvolaním vytýka nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ani túto
odvolaciu námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.

25. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR.
Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces,
pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
opravných prostriedkov.

26. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s
očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto
požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v.
Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na
spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v

súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho
rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/
Španielsko, oba z 09. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). V
posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nároku a obranou

proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov,
pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť,
že žalobkyňa sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o
zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.27. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, výroku
II. a súvisiacom výroku III. o trovách konania, podľa §387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko jej žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli.

29. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).