Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010308
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316010308.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.

Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.01.2017, v trestnej
veci obžalovaného M. Z. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/
Tr. zák. o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu C. zo dňa 05.05.2016, sp.
zn. 0T 34/16, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovanému
M. Z., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z. F. XXX

u k l a d á:

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l/, písm. d/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods.
3 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 2

(dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomuznalsúdprvéhostupňaobžalovanéhoM.Z. vinnýmzprečinumareniavýkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- aj napriek tomu, že rozhodnutím OR PZ, ODI Z., zn. ORPZ-HE-P o priestupku zo dňa 05.01.2015,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.02.2015, mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov na dobu 36 mesiacov a takisto trestným rozkazom Okresného súdu C. sp. zn.

1T/64/2015 zo dňa 30.04.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2015, mu bol uložený trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 12 mesiacov, dňa 04.04.2016 v čase o
11.40 hod. po obci Z. v smere na obec Z. F. viedol osobné motorové vozidlo zn. S. B. e. č. SV-XXXAZ.Za to mu podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, písm. n/ Tr.
zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil peňažný trest vo výške 500,- eur, pričom pre
prípad marenia výkonu uloženého peňažného trestu mu podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil aj náhradný

trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých
druhov na dva roky.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní,
podal odvolanie, avšak len čo do výroku o treste, okresný prokurátor, ktoré neskôr osobitným
podaním aj odôvodnil. V písomných dôvodoch podaného odvolania poukázal na odpis registra trestov
obžalovaného, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, a to pre
rovnaký trestný čin, teda marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.,
naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 0T XX/XX zo dňa 28.08.2015,

právoplatným toho istého dňa, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 roka, teda do 28.08.2016, čo znamená, že
obžalovaný spáchal stíhaný skutok v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia.
V podstate z týchto dôvodov odvolateľ navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a obžalovanému uložil popri treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov

nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby, po zohľadnení poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností.

Obžalovaný, prostredníctvom svojej obhajkyne, vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že uložený
trest považuje za primeraný, vzhľadom na okolnosti jeho spáchania, jeho vek, možnosti jeho nápravy.

Vyjadril názor, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by naňho nemalo vhodný vplyv,
pretože by mu neumožňoval zaradiť sa čo najskôr do riadneho spôsobu života. Poukázal na to, že
vycestoval do zahraničia, kde si našiel prácu, preto je predpoklad, že uloženie peňažného trestu a trestu
zákazu činnosti, budú mať na neho dostatočný prevýchovný vplyv. Na verejnom zasadnutí konanom o
odvolaní okresného prokurátora potom obžalovaný, prostredníctvom svojej obhajkyne, ešte deklaroval,

že v septembri nastúpil do školy, aby si doplnil vzdelanie a tak si vytvoril väčšie šance na zapojenie
sa do riadneho spôsobu života a je pripravený riadne si plniť svoje občianske povinnosti, uvedomujúc
si nesprávnosť svojho doterajšieho konania. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd
odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Na základe včas podaného odvolania oprávnenou osobou postupoval krajský súd v intenciách
ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316
ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Vzhľadom na to, že krajský súd v prejednávanej veci nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods.
1 písm. b/ Tr. por. a bol podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia poučený o tom, že takéto vyhlásenie

je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.), preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po
takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri

rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal najmä na zásady ukladania trestu,
vyplývajúce z ust. § 34 a nasl. Trestného zákona, teda najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
úmyselné zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery, ako aj možnosti jeho nápravy. Prvostupňový súd dospel k záveru, že u obžalovaného je prevaha
poľahčujúcich okolností, keďže obžalovaný sa k spáchaniu skutku dobrovoľne priznal, jeho spáchanie

oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36
písm. n/ Tr. zák.), avšak priťažovalo mu, že pred spáchaním trestného činu už bol odsúdený (§ 37 písm.
m/ Tr. zák.). Z prednesu obžalovaného, úprimnosti jeho priznania a celkového stavu konania dospel súd
prvého stupňa k záveru, že v myslení a správaní sa obžalovaného nastala pozitívna zmena smerom kjehonáprave,atomu,ževbudúcnostisanebudedopúšťaťtrestnejčinnosti,pretopeňažnýtrestvovýške
500,- eur považoval za postačujúci tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie, majúc za to,
že v prejednávanej veci je nateraz predpoklad, že už takýto postih bude viesť obžalovaného k tomu, aby

si uvedomil nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa už nedopustil nielen podobnej, ale žiadnej
protispoločenskej činnosti. Keďže sa obžalovaný dopustil trestného činu na úseku dopravy, uložil mu
súd prvého stupňa aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu dvoch rokov.

S týmito závermi sa však krajský súd nie v celom rozsahu stotožnil.

Je nutné súdu prvého stupňa prisvedčiť, že u obžalovaného bola zistená prevaha poľahčujúcich
okolností nad okolnosťami priťažujúcimi, pretože obžalovaný sa naozaj k spáchaniu skutku priznal, jeho
spáchanie oľutoval (poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák.) a trestný čin spáchal vo veku
blízkom veku mladistvých, pričom táto skutočnosť, aj podľa názoru krajského súdu mala vplyv na jeho
rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť (poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. d/ Tr. zák.) a obžalovanému

priťažovalo, že bol už za trestný čin odsúdený (priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák.). Keďže
za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. je možné uložiť
trest odňatia slobody vo výmere až na dva roky, postupujúc podľa ust. § 38 ods. 3 Tr. zák., bolo potrebné
znížiť hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu medzi jej hornou a
dolnou hranicou (§ 38 ods. 8 Tr. zák.) na úroveň 16 mesiacov.

Krajskýsúdnedospelkzáveru,žebyobžalovanýnapomáhalpriobjasňovanítrestnejčinnostipríslušným
orgánom, teda nevzhliadol v jeho konaní poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. O takúto
poľahčujúcu okolnosť by totižto mohlo ísť v prípadoch, pokiaľ by sa obžalovaný nejakým aktívnym,
iniciatívnym, vlastným konaním pričinil o zaistenie stôp, získanie dôkazov, odhalenie trestnej činnosti,

či páchateľov trestného činu, ktorých by orgány činné v trestnom konaní bez jeho pričinenia neodhalili,
nenašli, nezaistili, k čomu v prejednávanej veci nedošlo. Obžalovaný sa síce k spáchaniu trestného
činu priznal, jeho spáchanie oľutoval, avšak tieto okolnosti už boli zohľadnené pri poľahčujúcej okolnosti
vyplývajúcej z ust. § 36 písm. l/ Tr. zák., preto ich nie je možné zároveň pripočítať ako poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. Navyše obžalovaný sa, ako to vyplýva zo záznamu o skutku

na úseku cestnej dopravy zo dňa 04.04.2016, ani len k spáchaniu priestupku, z ktorého bol v tom
čase podozrivý, nevyjadril (odmietol sa vyjadriť), na čo aj keď má právo, predsa len to o jeho
ochote spolupracovať s orgánmi činným v trestnom konaní, či s inými príslušnými orgánmi, nesvedčí.
Tieto zistenia však nemali vplyv na konštatovanie prevahy poľahčujúcich okolností nad okolnosťami
priťažujúcimi, keďže, ako to už bolo vyššie uvedené, krajský súd v konaní obžalovaného vzhliadol aj

ďalšiu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. d/ Tr. zák.

Z evidenčnej karty vodiča plynie, že obžalovaný sa stal držiteľom vodičského oprávnenia v kategórii
„B“ dňa 11.06.2013. Už o čosi viac než polrok mu bol udelený prvý zákaz činnosti na obdobie od
11.01.2014 do 11.01.2015, pretože ako 17-ročný viedol motorové vozidlo bez prítomnosti oprávnenej

osoby, následne potom v roku 2014 sa dopustil troch priestupkov na úseku dopravy, v dvoch prípadoch
išlo o porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu o BCP iným konaním a v jednom prípade
06.09.2014 išlo o prekročenie rýchlosti nepochybne zásadnejšieho významu, pretože mu bola uložená
pokuta 280,- eur, v tejto súvislosti, keďže nebol schopný túto pokutu zaplatiť, mu bol vodičský preukaz
zadržaný. Napriek tomuto zákazu obžalovaný dňa 22.11.2014 viedol motorové vozidlo, snažil sa pred

policajnou hliadkou uniknúť, okrem toho bolo zistené, že nemá platnú STK, ako aj EK, preto mu v
administratívnom konaní bol uložený trest zákazu činnosti na 36 mesiacov, rozhodnutie bolo vydané
05.01.2015 a právoplatnosť nadobudlo 05.02.2015. Ako však vyplýva z odpisu registra trestov a
pripojených spisov, a to najmä Okresného súdu C. sp. zn. 1T 64/2015, obžalovaný už 16.02.2015,
teda 11 dní po právoplatnom uložení trestu zákazu činnosti v administratívnom konaní, viedol motorové

vozidlo, za čo mu bol uložený trest povinnej práce v rozsahu 140 hodín, ktorý vykonal a trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých skupín na dobu 1 roka. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.06.2015, no ako to vyplýva z trestného rozkazu Okresného súdu Košice-okolie
sp. zn. 0T 76/15 zo dňa 28.08.2015, obžalovaný už dňa 27.08.2015 opätovne znovu viedol motorové
vozidlo, napriek tomu, že túto činnosť mal zakázanú a v tomto súdnom konaní mu bol uložený trest

odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na dobu 1 roka,
čo znamená, keďže skutku v prejednávanej veci sa dopustil 04.04.2016, že ho spáchal v skúšobnej
dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, pretože spomínané rozhodnutie Okresného súdu
Košice-okolie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.08.2015, teda skúšobná doba mu plynula do 29.09.2016.Z uvedeného teda vyplýva, že obžalovaný opakovane, niekoľkokrát, mnohonásobne jazdil bez
vodičského oprávnenia, napriek tomu, že táto činnosť mu je zakázaná a naposledy v prejednávanej veci

viedol motorové vozidlo, napriek tomu, že táto činnosť mu bola zakázaná administratívnym rozhodnutím,
súdnym rozhodnutím, ba dokonca aj v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia.
Takýmto prístupom obžalovaný preukázal svoj absolútne ľahostajný prístup k dodržiavaniu všeobecne
záväzných a všeobecne akceptovaných pravidiel správania sa tak na úseku cestnej dopravy, ako aj
v oblasti trestnej. Obžalovanému bol dvakrát uložený trest, ktorý nebol spojený s obmedzením jeho

osobnej slobody. Popri podmienečnom treste odňatia slobody mu bol uložený aj trest alternatívny,
teda trest povinnej práce, napriek týmto trestom, obžalovaný naďalej opakovane jazdil bez vodičského
oprávnenia, je teda zjavné, že obžalovaného od páchania ďalšej trestnej činnosti neodradil ani
alternatívny trest a neodradil ho ani podmienečne odložený trest odňatia slobody a ani reálna hrozba
výkonu podmienečne odloženého výkonu trestu odňatia slobody, keďže stíhanej trestnej činnosti sa
dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia.

Za takýchto okolností potom, podľa názoru krajského súdu, niet dôvodu sa domnievať, že by práve teraz
obžalovaný už bol ochotný sa rozhodnutiu súdu podriadiť a bez vodičského oprávnenia nejazdiť, aj za
predpokladu, že uložený trest nebude spojený s odňatím slobody, a že už si naozaj skutočne uvedomí
nesprávnosť, neadekvátnosť svojho konania a že práve teraz sa už natoľko polepšil, že v budúcnosti

už trestnú činnosť, za ktorú už bol dvakrát odsúdený, a je za ňu v prejednávanej veci tretíkrát stíhaný, v
budúcnosti páchať nebude. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že obžalovaný sa zamestnal,
momentálne ma študovať, o čom však doklad nedoložil, či už ide o ním deklarované zamestnanie, alebo
ním deklarované štúdium.

Za takýchto podmienok dospel potom krajský súd k záveru, že v prejednávanej veci niet dôvodu ukladať
obžalovanému alternatívny trest, pretože takýto trest mu už uložený bol, k jeho náprave neviedol, ale
len trest odňatia slobody a keďže sa stíhaného skutku dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho
odsúdenia, vychádzajúc z ust. § 49 ods. 2 Tr. zák., mohol to byť už len trest odňatia slobody
nepodmienečný, bez možnosti jeho podmienečného odkladu.

Prihliadajúc potom na jednotlivé hľadiská ukladania trestu vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zák., ktorými
sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu
vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., a to ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v

páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, a
to že trest má súčasne iných odradiť od páchania trestných činov a má zároveň vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou, dospel krajský súd k záveru, zohľadňujúc nepriaznivú prognózu
nápravy obžalovaného, ktorý nie je schopný sa poučiť z doteraz uložených trestov nespojených s
odňatím slobody, ale taktiež prihliadajúc na prevahu poľahčujúcich okolností, aj na jeho nízky vek, že

trest odňatia slobody pri prvej tretine upravenej trestnej sadzby, teda vo výmere 6 mesiacov, je trestom
na nápravu obžalovaného tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie, trestom primeraným.

Vo vzťahu k obhajobným námietkam sa žiada ešte uviesť, že obžalovaný už len v súdnom konaní
dostal dvakrát šancu sa napraviť, viesť riadny život, nepáchať ďalej trestnú činnosť, no obžalovaný ju

nevyužil. Napriek jeho nízkemu veku, napriek jeho terajšej deklarovanej snahe polepšiť sa, nepáchať
ďalej trestnú činnosť, dospel krajský súd k záveru, že nie sú splnené podmienky, aby obžalovaný dostal
šancu ešte ďalšiu. Ani v prípade nízkeho veku obžalovaného nie je možné neustále prehliadať neochotu
obžalovaného rešpektovať všeobecne záväzné a všeobecne rešpektované pravidlá správania sa.

Vzhľadom na už spomínané ust. § 49 ods. 2 Tr. zák. a skutočnosť, že úmyselného trestného činu
v prejednávanej veci sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného
odsúdeniabolomožnémuukladaťlennepodmienečnýtrestodňatiaslobodyakeďžedoposiaľvovýkone
trestu odňatia slobody nebol, bolo potrebné ho v súlade s ust. § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradiť do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Keďže obžalovaný sa dopustil trestného činu na úseku dopravy, aj krajský súd mu uložil trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu dvoch rokov, pričom takýto trest považoval tak
pre nápravu obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti za trest primeraný.Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok vo
výroku o treste zrušil, a sám obžalovanému uložil už spomínaný odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov

sozaradenímprejehovýkondoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnymstupňomstráženia
a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 2 roky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný