Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/164/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612209659
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8612209659.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Gabriely Világiovej, v právnej veci žalobcu C. N., nar. X.XX.XXXX,
bytomM.G.X,.L.,protižalovanejSlovenskejrepublike,MinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,
Župné námestie č. 13, Bratislava, o zaplatenie 202,37 eur s prísl., odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Svidník zo dňa 31.5.2018 č. k. 7C/717/2012 - 170 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť žalobcovi sumu 202,37 eur do

3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v
rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom konania v závislosti od
predchádzajúcich vydaných rozhodnutí v tomto konaní, ostalo majetkové právo nebohého pôvodného
žalobcu spočívajúce v zaplatení nákladov spojených s predbežným prerokovaním nárokov na náhradu
škody vo výške 202,37 eur a náhrada trov konania. Právny nástupca pôvodného žalobcu prijal stav

konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu podľa § 65 CSP. Súd prvej inštancie
ďalej zdôraznil, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy právneho predchodcu žalobcu bol dôvodný
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., pretože právny predchodca žalobcu utrpel nemajetkovú ujmu
spôsobenú rozhodnutím o väzbe v spojení s tým, že bol spod obžaloby oslobodený. Pre posúdenie
zákonnosti a opodstatnenosti väzby je rozhodujúce, akým spôsobom skončilo trestné stíhanie vedené
voči určitej osobe. Základnou podmienkou je skutočnosť, že nedôjde k právoplatnému vysloveniu viny
obžalovanémuzaskutok,vsúvislostisktorýmbolvzatýdoväzbyatátopodmienkabolavdanomprípade

splnená. Tento nárok žalobcovi súd prvej inštancie priznával nie podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003
Z. z., ale podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že náklady spojené s predbežným
prerokovaním nároku na náhradu škody podľa spomínaného zákona č. 514/2003 Z.z. sú príslušenstvom
tohto nároku. Žalobe preto vyhovel a o trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3.Protitomutorozsudkupodalavčasodvolaniežalovaná,ktoránavrhla,abyodvolacísúdrozsudoksúdu
prvej inštancie zmenil a žalobu o zaplatenie sumy 202,37 eur zamietol s tým, že si uplatnila náhradu trov

konania, alternatívne navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytýka
súdu prvej inštancie, že vydaným rozsudkom porušil jej právo na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie
v rozsudku neposkytol jasnú a zreteľnú odpoveď na primárnu a najpodstatnejšiu otázku, ako dospel
k záverom o danosti základu nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy, spôsobenej väzboupôvodného žalobcu. Žalovaná je toho názoru, že až od vyriešenia tejto základnej otázky sa následne
môžu odvíjajú ďalšie závery o dôvodnosti nároku na náhradu nákladov spojených s predbežným
prerokovaním nároku na náhradu škody a tiež nároku na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie svoj

právny názor žiadnym spôsobom nerozviedol, neposkytol vysvetlenie, ako dospel k záveru o vzniku
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v prípade pôvodného žalobcu a opomenul zaoberať podstatnou
námietkou žalovanej o zavinení väzby pôvodným žalobcom, teda skutočnosťou, ktorá priamo vylučuje
priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalovaná od začiatku
tvrdila, že väzbu si pôvodný žalobca zavinil sám, lebo si neplnil svoje zákonné povinnosti na úseku

hlásenia pobytu, opustil územie Slovenskej republiky bez vyrozumenia príslušných orgánov aj napriek
vedomosti o tom, že je trestne stíhaný, čím dal dôvod na celoštátne pátranie po jeho osobe a taktiež
dôvod na obavu, že v prípade trestného stíhania mimo väzby ujde alebo sa bude skrývať. Vo veci
neexistuje žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by právoplatne ustálilo, že základ nároku pôvodného žalobcu
je daný. Súd prvej inštancie tak dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čím naplnil odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a zároveň postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo

žalovanej na spravodlivý proces, keďže rozsudok je nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený. Vo
vzťahu k nároku na náhradu nákladov spojených s predbežným prerokovaním, žalovaná zdôrazňuje, že
zákon č. 514/2003 Z.z. ako lex specialis výslovne vylučuje možnosť priznania nákladov predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom a zároveň nepripúšťa aplikáciu §
121 ods. 1 OZ ako predpisu všeobecného. Je neakceptovateľné, ak zákonodarca jednoznačne vyjadril

úmysel nenahrádzať poškodeným náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu
škody, aby tento zámer bol obchádzaný takým spôsobom, ako to vykonal súd prvej inštancie. V zmysle
týchto dôvodov navrhla žalovaná podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovanej nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej opodstatnené nie je.

6. Predmetom daného konania, na základe žaloby podanej právnym predchodcom žalobcu, je náhrada
škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a príslušenstvo pohľadávky.
Pôvodný žalobca vo vzťahu k žalovanej uplatňoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti
s výkonom väzby v čase od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške 4.616,52 eur a samostatný nárok

na príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka na trovy konania za právne
zastupovanie pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody vo výške 202,37 eur.

7. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. má
iba tá fyzická osoba, ktorej bola spôsobená ujma nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom za účelom zmiernenia, resp. vyváženia utrpenej nemajetkovej ujmy. Keďže tento účel po
smrti oprávnenej osoby už plniť nemôže, stratou jej právnej subjektivity zaniká aj právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

8. Z dôvodu, že žalobca zomrel v priebehu konania, a to dňa 2.6.2015, odvolací súd uznesením z

28.9.2017 č.k. 2CO/202/2016 - 144 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie z 24.2.2014 č. k. 7C/717/2012 -
81 vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť istinu 4.616,52 eur a v tejto časti konanie zastavil postupom
podľa § 63 CSP. Zároveň rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičom žalobcu v časti zodpovedajúcej
jeho majetkovému právu o zaplatenie nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku na
náhradu škody vo výške 202,37 eur s prísl..

9. Pokiaľ ide o vec samú, odvolací súd poukazuje na ust. § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom
k 25.5.2010, podľa ktorého tento zákon upravuje:
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššie územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy

pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.10. Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone
verejnej moci:

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

11. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

12. Podľa § 8 ods. 5 písm. b/ citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o
väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bol oslobodený spod obžaloby.

13. Podľa § 8 ods. 6 písm. a/ citovaného zákona, právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba
uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

14. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásad do práv právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

15. Zákon č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov výslovne neupravuje nárok na náhradu
škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra však dospela k záveru, že ide
o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania,
pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia

o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo
oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné
stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na
správnosť, či nesprávnosť postupov orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania,
ale na samotný výsledok trestného stíhania (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/194/2010).

16. Citovaný právny predpis zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, v dôsledku čoho neposudzuje sa
správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu
zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok
tohto konania. So zreteľom na tieto závery prichádza do úvahy zodpovednosť štátu za škodu podľa

spomínaného právneho predpisu aj v prípade trestného konania, výsledkom ktorého bolo oslobodenie
právneho predchodcu žalobcu spod obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou vo Svidníku, pokiaľ je
vznik škody preukázaný.

17. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia a vedenia trestného stíhania je

neskorší výsledok trestného stíhania (do pozornosti NS SR sp. zn. 4Cdo/54/2011). Zmyslu právnej
úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym,
či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená.

18. S poukazom na obsah spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/60/2010 je zrejmé, že uznesením

ORPZ v Q., pracovisko Svidník zo dňa 17.2.2006 bolo proti právnemu predchodcovi žalobcu začaté
trestné stíhanie pre zločin porušovania domovej slobody a to uznesenie právny predchodca žalobcu
prevzal dňa 24.2.2006. V tejto súvislosti bol realizovaný jeho výsluch ako obvineného dňa 24.2.2006.

19. V ďalšom priebehu trestného konania uznesením ORPZ Q., pracovisko P. zo dňa X.X.XXXX sa

začalo trestné stíhanie právneho predchodcu žalobcu aj pre prečin krádeže, a toto rozhodnutie bolo
žalobcovi doručené 14.5.2010.20. Dňa 25.7.2006 bolo po právnom predchodcovi žalobcu vyhlásenie pátranie na území SR, pretože
sa v mieste svojho bydliska - G. XXX nezdržiaval, jeho pobyt nebol známy a bol obvinený zo zločinu
porušovania domovej slobody a prečinu krádeže.

21. Uznesením ORPZ so sídlom vo P. zo dňa XX.XX.XXXX bolo proti právnemu predchodcovi žalobcu
začaté aj trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy, keď toto rozhodnutie mu doručené dňa
14.5.2010.

22. Dňa 7.4.2008 Okresný súd Svidník vydal príkaz na zatknutie právneho predchodcu žalobcu pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, na základe návrhu
Okresnej prokuratúry Svidník. Dňa 1.2.2010 konajúci vyšetrovateľ podal podnet na právnu pomoc v
N. republike na vykonanie výsluchu právneho predchodcu žalobcu a doručenie všetkých uznesení
vydaných vo veci, na základe ktorého Okresná prokuratúra P. požiadala Okresné štátne zastupiteľstvo v
N. Q. o vykonanie úkonov právnej pomoci. Dňa 14.5.2010 bol realizovaný výsluch právneho predchodcu

žalobcu Políciou N. republiky, Krajské riaditeľstvo polície T. B., N. Q., podľa Protokolu zo dňa 24.5.2010
bol žalobca dňa 25.5.2010 z územia N. republiky predaný na hraničný prechod W. - W. a následne
OOPZW.dňa25.5.2010realizovalpríkaznazatknutieprávnehopredchodcužalobcu.Dňa25.5.2010bol
vypočutý na Okresnom súde Svidník a uznesením vzatý do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Trestného
poriadkusozačiatkomväzby25.5.2010o09:00hod..Vtomtoštádiukonaniaprávnypredchodcažalobcu

poukazoval na to, že sa zdržiaval dlhodobo v N. republike v meste N. Q., bol nezamestnaný, iba
príležitostne vykonával brigádnickú práca. Podľa odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Svidník,
ktorým sa rozhodlo o väzbe právneho predchodcu žalobcu, bolo poukazované na to, že je proti nemu
ako obvinenému vedené trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1
Trestného zákona s tým, že existuje dôvodná obava, že právny predchodca žalobcu ako obvinený ujde

alebo sa bude naďalej skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhanie, alebo trestu, ktorý mu hrozí, lebo
nemá stále bydlisko.

23. Okresný prokurátor vo Svidníku podal dňa 28.7.2010 obžalobu na právneho predchodcu žalobcu pre
spáchanie zločinu porušovania domovej slobody, prečin krádeže a prečin zanedbania povinnej výživy.

Rozsudkom Okresného súdu Svidník z 3.11.2010 č.k. 1T/60/2010 - 208 bol právny predchodca žalobcu
oslobodený zo zločinu porušovania domovej slobody, rozsudkom zo dňa 18.7.2011 č. k. 1T/60/2010 -
246 bol oslobodený spod obžaloby pre prečin krádeže a napokon rozsudkom Krajského súdu v Prešove
z 26.1.2012 č.k. 2To/78/2011 - 268 bol oslobodený aj spod obžaloby pre spáchanie prečinu zanedbania
povinnej výživy po zistení, že tento skutok nie je trestným činom.

24. V súvislosti s trestným stíhaním vedeným pre zločin zanedbania povinnej výživy, právny predchodca
žalobcu vykonal väzbu od 25.5.2010 do 26.11.2010 (186 dní).

25. Už v predchádzajúcom štádiu konania odvolací súd zdôrazňoval, že výkon väzby u právneho

predchodcu žalobcu bol realizovaný v súvislosti s trestným stíhaním pre prečin zanedbania povinnej
výživy, keď uznesenie o začatí trestného stíhania pre tento prečin mu bolo doručené až 25.5.2010.
Právny predchodca žalobcu nemal vedomosť o tom, že je stíhaný pre uvedený skutok, vo februári
2006 bol vypočúvaný orgánmi činnými v trestnom konaní vo veci prečinu porušovania domovej slobody
a mal vedomosť o začatí trestného stíhania pre spáchanie tohto skutku. Je zrejmé aj to, že právny

predchodca žalobcu v roku 2006 opustil územie SR a začal žiť a príležitostne pracovať v N. republike,
konkrétne v meste N. Q.. Túto okolnosť však nebolo možné kvalifikovať ako zavinenie väzby spôsobom
predpokladaným podľa § 8 ods. 6 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z.. Príslušný súd rozhodujúci
o väzbe konštatoval, že nie je možné právnemu predchodcovi žalobcu ako obvinenému doručovať
predvolania, resp. rozhodnutia orgánov činným v trestnom konaní, a tak zabezpečiť jeho prítomnosť na

úkon trestného konania, čím je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku.

26. Ako však potvrdzuje obsah spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/60/2010, po vydaní príkazu
na zatknutie právneho predchodcu žalobcu dňa 7.4.2008, tento bol v priebehu rokov 2008 a 2009
opakovane lokalizovaný orgánmi N. polície na území N. republiky, a to konkrétne v N. Q.. Dňa 16.5.2008

Národná ústredňa P. N. republika informovala Ministerstvo vnútra SR o lokalizácii právneho predchodcu
žalobcu, keď Okresná prokuratúra P. nevyhovel podnetu vyšetrovateľa ORPZ P. na vydanie Európskeho
zatýkacieho rozkazu (č.l. 143 spisu). Opätovne dňa 26.10.2009 Národná ústredňa P. N. informovala
Ministerstvo vnútra SR, že právny predchodca žalobcu bol lokalizovaný v N. Q. na ul. P.. Dňa 10.11.2009Národná ústredňa P. N. informovala Ministerstvo vnútra SR o tom, že právny predchodca žalobca bol aj
v novembri 2009 lokalizovaný v N. Q., kde sa dostavil na Útvar cudzineckej polície z dôvodu pobytovej
kontroly, kde uviedol, že sa zdržiava na adrese D. v N. Q., kde taktiež pracuje. Vo všetkých týchto

prípadoch Národná ústredňa P. N. žiadala orgány činné v trestnom konaní v Slovenskej republike o
odvolanie pátrania, prípadne prijatie iných opatrení, napríklad doručenie písomnosti cestou justičnej
spolupráce v trestných veciach, keď doručenie prevedie policajný orgán aj bez predchádzajúceho
ustanovenia konkrétnej poštovej doručovacej adresy.

27. Následne 1.2.2010 podal vyšetrovateľ podnet na právnu pomoc v N. republike, a to o vykonanie
výsluchu právneho predchodcu žalobcu a doručenie všetkých uznesení a na základe uvedeného
Okresná prokuratúra P. požiadala dňa 4.2.2010 Okresné štátne zastupiteľstvo v N. Q. o realizáciu
úkonov právnej pomoci. Je teda zrejmé, že orgány N. polície opakovane lokalizovali právneho
predchodcu žalobcu na území N. republike, kde oznamovali zároveň aj adresy, na ktorých sa v tom
čase zdržiaval a aj sa dostavil na Útvar cudzineckej polície z dôvodu pobytovej kontroly.

28. Je preto potrebné konštatovať, že základ nároku, ktorý je aktuálne predmetom odvolacieho konania
v závislosti od uvedených zistení vo vzťahu k žalobcovi, teraz už právnemu nástupcovi pôvodného
žalobcu, je opodstatnený. Je potrebné zdôrazniť, že náklady spojené s predbežným prerokovaním
nároku podľa § 15, 16 zákona č. 514/2003 Z.z., právny predchodca žalobcu neuplatňoval v rámci

náhrady škody podľa § 18 a nasl. citovaného zákona. Tento nárok bol právnym predchodcom
žalobcu uplatnený a súdom prvej inštancie priznávaný v zmysle predpokladov § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Podľa tohto zákonného ustanovenia príslušenstvom pohľadávky sú úroky,
úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením (do pozornosti rozsudok
NS SR sp. zn. 2Cdo/7/99).

29. Súd prvej inštancie správne zdôraznil, že náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na
náhradu škody sú príslušenstvom tohto nároku.

30. S poukazom na všetky uvádzané dôvody tak odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil,

keď zároveň je správny aj výrok o trovách konania strán sporu s poukazom na výsledok prebiehajúceho
konania (§ 387 CSP).

31. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobcovi ako úspešnej strane tohto štádiu konania trovy nevznikli a žalovaná vzhľadom na

výsledok odvolacieho konania nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).