Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cb/590/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115228783
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115228783.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: SPP

Distribúcia, a.s., Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpený: Advokátska
kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej:
Alica Autnerová POTRAVINY, s miestom podnikania Suchá nad Parnou 329, 919 01 Suchá nad Parnou,
IČO: 43 231 381, právne zastúpená: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, Krížna 14, 811 07 Bratislava, o
zaplatenie 1.886,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanej sa priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.12.2015 domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by
súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 1.886,20 eur spolu s úrokom z omeškania,
špecifikovanom v petite žaloby ako aj náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že na odbernom
mieste Suchá nad Parnou 329 v období od 19.3.2013 do 5.2.2014 dochádzalo k odberu zemného
plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber
zemného plynu je podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za

neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené
aj znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu
zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu
spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške
1.886,20 eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva Hospodárstva Slovenskej Republiky
č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
a vyfakturovaná žalovanej - faktúra č. 9000174034 zo dňa 6.3.2014, splatná dňa 20.3.2014, znejúca

na sumu vo výške 1.886,20 eur. Žalobca listom vyzval žalovanú na úhradu vyfakturovanej sumy za
neoprávnený odber zemného plynu vo vyššie uvedenom období v súlade s ust. § 82 ods. 1 Zákona o
energetike. Žalovaná na výzvu nereagovala a faktúru za neoprávnený odber neuhradila..

2. Podľa § 267 ods. 3 CSP ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením,
súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76.

3. Okresný súd Trnava v skrátenom konaní vyhovel žalobe v plnom rozsahu a vydal dňa 29.2.2016
platobný rozkaz č.k. 36Cb/590/2015-32. Nakoľko žalovaná včas podala proti platobnému rozkazu odpors odôvodnením, súd v zmysle § 267 ods. 3 CSP uznesením č.k. 36Cb/590/2015-43 zo dňa 23.8.2016
platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

4. Žalovaná v odpore zo dňa 18.3.2016 (č.l. 33 spisu) uviedla, že z jej strany nedošlo k žiadnemu
neoprávnenému odberu zemného plynu a riadne platí za odber faktúry. So zariadením žiadnym
spôsobom nemanipulovala a ani nemá vedomosť, že by s nim niekto manipuloval. Zariadenie sa
nachádza na verejne prístupom mieste. Pracovníci SPP vykonali výmenu plynomeru bez jej prítomnosti
a neuskutočnili riadny odpočet plynu. Žalobu pokladá za nedôvodnú.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 16.5.2016 (č.l. 37 spisu) uviedol, že v období od
19.03.2013 do 05.02.2014 na odbernom mieste Suchá nad Parnou 329, Suchá nad Parnou
dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácií. Porušenie zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií (plomby) bolo
potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška č. 107/PL -2014 zo dňa 26.02.2014. V

posudkovej časti znalec v znaleckom posudku uviedol, že jednoznačne uviedol, že optickým skúmaním
povrchu zistil poškodenie - odstránenie obidvoch zaisťovacích prvkov plomby. V zmysle ust. § 82 ods.
1 písm. d) Zákona o energetike „Neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, alebo určeným meradlom,
ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.“ Žalovaná nebola označená ako poškodzovateľ

zabezpečovacieho zariadenia plomby. Zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto konaním resp.
takýmto stavom je založená na objektívnom princípe a odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto
meradlom odoberal plyn. Tým, že bolo preukázané, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácií, každý takýto odber sa v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike považuje za
neoprávnený odber, a nie je potrebné preukazovať či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie

stačí len samotná skutočnosť, že bolo poškodené zabezpečovacie zariadenia. V takomto prípade zákon
predpokladá objektívnu zodpovednosť. Nakoľko stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle,
na ktorom bola porušená plomba nie je možné v zmysle zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológií v
spojení s ust. zákona o energetike brať v úvahu, bolo potrebné určiť spotrebu zemného plynu určiť na
odbernom mieste žalovaného prostredníctvom vyhlášky MHSR č. 449/2012 Z.z. a to za obdobie od

posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla, do
zistenia poškodenia zabezpečenia meradla, teda v období od 19.03.2013 do 05.02.2014. Porušením
zabezpečovacieho zariadenia proti neoprávnenej manipulácií príp. plomby platnosť overenia meradla
zanikla, nie je potrebné preukazovať či meradlo merá správne, a teda údaj uvedený na číselníku nie
je možné akceptovať. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovanej nebola za predmetné obdobie

fakturovaná spotreba zemného plynu, nakoľko v prípade zistenia poškodenia zabezpečovacieho prvku
nie je možné akceptovať údaje na meradle a plyn, ktorý žalovaná odobrala bolo potrebné určiť vzhľadom
na vyššie uvedené v zmysle zákona. Žalovaná mala na riadnej vyúčtovanej faktúre za predmetné
obdobie od svojho dodávateľa zemného plynu spotrebu plynu vo výške 0m3. V prípade ak žalovaná
uhrádzala zálohové platby dodávateľ zemného plynu vrátil vzniknutý preplatok za predmetné obdobie

neoprávneného odberu. Nulová spotreba na faktúre resp. na vyúčtovaní je vedená kvôli skutočnosti, že
porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné
akceptovať a množstvo spotrebovaného plynu bolo určené prostredníctvom zákona resp. vyhlášky.
Nakoľko skutočne vzniknutú škodu nebolo možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov žalobca použil výpočet škody podľa všeobecne záväzného nariadenia a to vyhlášky MHSR

č. 449/2012 Z.z. z zmysle ktorej vyčíslil žalobca škodu na sumu 1.886,20 eur.

6. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 19.9.2016 (č.l. 50 spisu) okrem iného uviedla, že existujú
dôvodné pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu, nakoľko tento ako prevádzkovateľ distribučnej siete
nemusí byť vlastníkom distribuovaného plynu. Zároveň vzniesla výhrady voči žalobcom predloženému

znaleckému posudku, nakoľko tento nie je preskúmateľný a nie je možné overiť správnosť postupu
znalca. V znaleckom posudku sa nenachádza opis postupu znalca, na ktorého základe sa dopracoval
k odpovediam na otázky položené zadávateľom, a preto nie je možné zistiť akým spôsobom prišiel
k jednotlivým záverom. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii podľa § 82 ods. 1
písm. d) zákona o energetike je právny pojem a len súd môže konštatovať, či k takémuto porušeniu

došlo alebo nie. Znalec sa môže vyjadriť k poškodeniu plynomera alebo jeho časti, avšak nemôže
konštatovať porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, pretože je úlohou súdu aby určil,
ktoré poškodenia plynomera alebo jeho časti napĺňa znaky porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. V zmysle rozhodnutia Krajskéhosúdu v Prešove zo dňa 27.01.2016, spis. zn.: 15Co/275/2015, nie každé poškodenie plynomera
znamená aj poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a tiež skutočnosť, že ak plynomer
nezodpovedá požiadavkám stanoveným zákonom č. 142/2000 Z. z. o metrológii a požiadavkám

stanoveným prílohou č. 13 Vyhlášky UNMS SR č. 210/2000 Z. z., to ešte neznamená, že plynomer nie
je funkčný do času jeho výmeny. Zo znaleckého posúdenia porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii však znalec nemôže vyvodiť záver, či plynomer, na ktorom by bola údajne porušená
plomba, meral hodnoty správne alebo nesprávne. Inak povedané, neoprávnený odber plynu podľa
§ 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 o energetike automaticky neznamená nesprávne meranie

plynu a vznik škody v zmysle množstva plynu na strane žalobcu. Takýto odber môže znamenať len
vznik škody v zmysle poškodenia plynomeru ako takého, napríklad jeho obalu. O neoprávnený odber
plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike by sa jednalo vtedy, ak by
došlo k neoprávnenému zásahu do meradla (stočenie) a meradlo plynomeru by nezaznamenávalo
alebo nesprávne zaznamenávalo odber plynu (nielen poškodenie zabezpečenia plynomeru, ale aj
zásah do samotného meradla v ňom), čo však žalobca netvrdí. Žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí,

že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla a preto nebol k dispozícii vierohodný údaj o
reálnej spotrebe plynu a množstvo spotrebovaného plynu bolo určené prostredníctvom zákona, resp.
vyhlášky. Je pravdou, že podľa § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii „platnosť
overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená
overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.“ Ak skončila platnosť overenia určeného meradla,

znamená to len to, že takéto meradlo nemožno ďalej používať na daný účel v zmysle § 19 ods. 1 zákona
č. 142/2000 Z. z. o metrológii. Neznamená to však, že hodnoty, ktoré meradlo v čase do skončenia
platnosti jeho overenia zaznamenávalo, nie sú relevantné a nemožno ich použiť. Právo naopak, nie je
dôvod ich neakceptovať a zánik platnosti overenia určeného meradla nemožno vyhodnotiť ako absenciu
objektívnychaspoľahlivýchpodkladovatýmbezďalšiehopristúpiťkpoužitiuvyhláškytak,akotouvádza

žalobca. Ak by mal platiť výklad žalobcu, tak platnosť overenia určeného meradla zaniká aj uplynutím
času jeho platnosti a podľa žalobcu by aj v takomto prípade boli merané údaje nerelevantné, pretože
síce by nikto do meradla reálne nezasiahol, ale takéto meradlo stratilo platnosť overenia z iného dôvodu
(plynutím času). Takýto výklad je nelogický a v rozpore s princípom právnej istoty. Nárok na náhradu
škody je nedôvodný a neoprávnený, nakoľko neboli splnené materiálne a formálne podmienky vzniku

nároku na náhradu škody. Ak by teda v danom prípade boli naplnené znaky definície neoprávneného
odberu plynu podľa zákona, žalobca by na účely preukázania existencie nároku na náhradu škody
musel v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 zákona preukázať aj to, že mu škoda skutočne vznikla.
Čo sa však nestalo. Nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že dotknuté meracie zariadenie nemeria
hodnoty správne (napr. kvôli zásahu do meradla). Nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že žalobcovi

vznikla škoda. V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka platí, že podmienkou vzniku nároku na
náhradu škody je nespochybniteľné preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej
súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou
škodou). Vzniknutá škoda musí byť skutočná a musí byť bez pochybností spôsobená práve porušením
právnej povinnosti (nepostačuje existencia len domnelej škody). Samotná škoda ani porušenie právnej

povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a teda ani právo na jej náhradu. Nepostačuje
pritom keď príčinná súvislosť je len tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná zo strany
navrhovateľa, ako nositeľa dôkazného bremena. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť
pritom nielen bezpečne preukázaný, ale aj bezprostredný. Znalecký posudok nesmeruje k preukázaniu
škody, ale zaoberá sa len analýzou poškodenia zabezpečovacieho zariadenia. Preukázanie poškodenia

plomby nie je zároveň dôkazom o tom, či reálne došlo k neoprávnenému odberu a súčasne aj k
vzniku škody. Vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „vyhláška“) je možné použiť len pri
tej skutkovej podstate neoprávneného odberu plynu, pri ktorej možno predpokladať využívanie, resp.
spotrebu plynu (škoda predstavuje množstvo plynu). Vyplýva to napríklad aj z § 1 ods. 1 vyhlášky,

podľa ktorej: „Škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť
na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin
množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a..“ Túto vyhlášku však
nie je možné použiť a používať čisto formálne. Žiadne z ustanovení zákona o energetike nezbavuje
žalobcu povinnosti preukázať vznik skutočnej škody. Žalobca si túto povinnosť nesplnil a v konaní

nepreukázal vznik skutočnej škody. Nepostačuje len vykonať fiktívny výpočet škody s odkazom na
vyhlášku, ale žalobca musí preukázať, že neoprávneným odberom došlo k reálnej škode. Žalobca vo
svojom vyjadrení uvádza, že v prípade neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona
č. 251/2012 Z. z. o energetike je odoberateľ nositeľom objektívnej zodpovednosti. Odberateľ nemôžeplynomerdodatočnechrániť(napríkladuzamykateľnáskrinka),pretožebytýmporušilpovinnosťumožniť
prevádzkovateľovi distribučnej siete prístup k určenému meradlu. Častokrát sa plynomery nachádzajú
voľne prístupné komukoľvek (záhrada rodinného domu alebo spoločné priestory bytového domu),

čo zásadne sťažuje dohľad odberateľov nad nimi a tým plnenie povinnosti predchádzať porušeniu
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ktorú možno odvodiť od objektívnej zodpovednosti.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.5.2015, spis. zn.: 14Cob/176/2014, ktorým
súd prelomil zásadu objektívnej zodpovednosti. Rozhodnutie sa síce týka elektroenergetiky, avšak
štruktúra relevantných ustanovení o neoprávnených odberoch a tým aj konštrukcii zodpovednosti je

rovnaká. „Krajský súd mal za to, že v konaní práve zásada, ktorú uvádzal Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozhodnutí sp.zn. 1Cdo 107/2008, ktoré rozhodnutie krajský súd i v tomto svojom rozhodnutí
citoval, teda objektívnu zodpovednosť nemohol vyhodnotiť iným spôsobom, len tak, že táto predmetná
zásada objektívnej zodpovednosti bola v tomto konaní prelomená, a to s dôrazom na zistený skutkový
stav veci a to skutočnosťou, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný spôsobil porušenie
zabezpečenia meradla, resp. by neoprávnene s ním manipuloval, resp. by bolo preukázané, že práve

na jeho podnet a s jeho vedomím bolo zabezpečenie meradla, resp. samotné meradlo porušené.“ a
„Práve tá skutočnosť, že do určeného meradla neoprávnene zasiahol zamestnanec navrhovateľa a nie
odporca - skutočnosť v konaní nesporne preukázaná, nalomila znaky objektívnej zodpovednosti, na
základe ktorej si navrhovateľ uplatnil svoj nárok žalobným návrhom, znegovala tak princíp objektívnej
zodpovednosti na ktorú poukazoval navrhovateľ.“ K subjektívnej zodpovednosti sa podľa odôvodnenia

rozhodnutia prikláňal aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí zo dňa 20.11.2012, spis. zn.:
13Co/159/2012, v ktorom uviedol: „Žalovaný v súdenej veci mal oslabené postavenie ako odberateľ
elektrickej energie aj v tom, že v rámci spísania protokolu o neoprávnenom odbere nemal možnosť
vyvrátiť či a akým spôsobom bol elektromer poškodený. Mala mu byť potom umožnená vzájomná
možnosť obrany, teda možnosť prípadne namietať či akým spôsobom došlo k poškodeniu elektromera

a tým k neoprávnenému odberu elektrickej energie. Aj odberateľ má právo, aby bol zabezpečený
rozumný stav rovnováhy, aby mal vedomosť o tom, že došlo k zisťovaniu neoprávneného odberu a s
akým výsledkom. Len tak je potom možné hodnotiť výsledky a formu zdokumentovania neoprávneného
odberu ako primeranú aj k právam a právom chráneným záujmom odberateľa. Potom správne okresný
súd uviedol, že za takýchto okolností nie je možné vylúčiť, a to aj vzhľadom na prístup ďalších osôb

do objektu že práve táto skutočnosť mohla byť tou okolnosťou, ktorá objektívne bránila odberateľovi
elektrickej energie ochraňovať elektromer. Vykonaným dokazovaním okresný súd dospel k záveru,
že k poškodeniu elektromera mohlo dôjsť aj mimo sféru zodpovednosti žalovaného. Túto okolnosť
žalobca podaným odvolaním nevyvrátil. Vzhľadom na nedostatky pri zisťovaní neoprávneného odberu
elektrickej energie (absencia povinných náležitostí protokolu o neoprávnenom odbere) bolo úlohou

žalobcu v konaní jednoznačne preukázať na základe ním navrhnutých dôkazov, že k poškodeniu
elektromera došlo žalovaným v 1. rade prípadne žalovanou v 2. rade. V tomto smere ale nebol zo strany
žalobcu produkovaný žiadny dôkaz.“ Má sa uplatňovať subjektívna zodpovednosť a v každom prípade
je potrebné zistiť, kto skutočnú škodu spôsobil, aby bolo zrejmé, či škodu spôsobil porušením povinnosti
odberateľ, prevádzkovateľ distribučnej siete (prípadne môžu obaja porušiť svoje povinnosti a náhrada

škoda by sa pomerne rozdelila) alebo tretia osoba, voči ktorej by sa muselo postupovať nie podľa
zákona o energetike ale podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Výkladom možno
dospieť k záveru, že zodpovednosť podľa § 82 zákona o energetike nie je objektívnou zodpovednosťou,
alebo subjektívnou zodpovednosťou. Druh zodpovednosti (subjektívna vs. objektívna) sa vzťahuje k
zavineniu a k osobe nositeľa zodpovednosti, avšak v žiadnom prípade sa nevzťahuje k škode ako

takej, jej vzniku. Inak povedané, osoba môže byť nositeľom objektívnej zodpovednosti za škodu,
avšak pokiaľ škoda nevznikla, nevznikla ani nositeľovi objektívnej zodpovednosti povinnosť škodu
nahradiť. Priznanie náhrady škody predstavujúcej množstvo plynu určeného podľa vyhlášky, len z titulu
objektívnej zodpovednosti, bez preukázania vzniku skutočne vzniknutej škody by poprelo a bolo by v
hrubom rozpore s právnou úpravou - ustanovením § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike,

podľa ktorého odberateľ je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Na základe vyššie
uvedeného pokladá žalovaná žalobu za nedôvodnú a žiadala ju zamietnuť.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 4.10.2016 (č.l. 75 spisu) uviedol, že od 1.7.2007 došlo k liberalizácií
trhu s plynom, čo má za následok, že na trhu pôsobí viacero dodávateľov elektriny a plynu. Je rozdiel

medzi dodávkou plynu a distribúciou plynu. Dodávku plynu zabezpečujú pre koncového odberateľa
rôzne licencované subjekty, ktoré si koncový odberateľ vyberá podľa svojho uváženia a nemožno ich
stotožňovať s distribútorom. Distribúciu plynu zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorým je
spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. Spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. je prevádzkovateľom distribučnejsiete. Zmluvy o dodávke plynu spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. neuzatvárala a ani neuzatvára. Zmluvy
o dodávke plynu uzavierajú len dodávatelia, ktorých voľba je po liberalizácii trhu s plynom výlučne
záležitosťou spotrebiteľov ako konečných odberateľov. Z uvedeného jasne vyplýva, že nie je možné

zamieňať žalobcu, spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. resp. distribútora zemného plynu a dodávateľov
zemného plynu, ktorými sú napr. nasledovné spoločnosti: BUSINESS COMMERCIAL FINANCE s.r.o.;
ČEZ Slovensko, s.r.o.; ELGAS, s.r.o.; Energie2, a.s.; LAMA energy a.s.; MAGNA ENERGIA a.s.;
MET Slovakia, a. s.; RIGHT POWER, a.s.; RWE Gas Slovensko, s.r.o.; SLOVAKIA ENERGY, s.r.o.;
Slovenský plynárenský priemysel, a.s.; Stredoslovenská energetika, a.s. (SSE); V-Elektra Slovakia,

s.r.o.; VEMEX ENERGO s.r.o.; ZSE Energia, a.s. Súčasťou odberného miesta je meradlo plynu,
ktoré zaznamenáva spotrebu plynu. Meradlo je vlastníctvom žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej
sústavy. Plyn ktorý odoberal žalovaný priamo z distribučnej siete je určený na pokrytie prípadných
strát pri haváriách, alebo na pokrytie neoprávnených odberov zemného plynu (ako je tomu v tomto
prípade). Inak povedané jedná sa o plyn žalobcu, ktorý bol určený na vyvažovanie a udržiavanie
stáleho tlaku a pokrývanie strát v distribučnej sústave plynu a plnenie ďalších úloh ktoré mu vyplývajú

priamo zo zákona. Žalobcovi svedčí aktívna legitimácia v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu
škody, keďže spoločnosť žalobcu je prevádzkovateľom distribučnej siete zemného plynu. Dodávateľ
plynu je oprávnený uplatňovať si nároky voči odberateľovi len na základe uzavretej zmluvy o dodávke
zemného plynu, kedy sa odber uskutočňuje v súlade so zákonnými a zmluvnými podmienkami. Právne
vzťahy medzi žalovanou a dodávateľom plynu nemajú vplyv na nároky žalobcu ako prevádzkovateľa

distribučnej siete voči žalovanej z titulu neoprávneného odberu zemného plynu. Ide o samostatný nárok
vyplývajúci priamo zo zákona, konkrétne z ustanovenia § 59 ods. 1 zákona o energetike. Keďže žalobca
realizuje distribúciu plynu v rámci distribučnej siete, v danom prípade dochádza k vzniku škody na
strane prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorým je žalobca. Námietka žalovanej o nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu je tak nedôvodná. K výhradám žalovanej k znaleckému posudku žalobca uviedol,

že v posudkovej časti znaleckého posudku č. 107/PL-2014 zo dňa 26.02.2014 znalec jednoznačne
uviedol, že optickým skúmaním povrchu zistil poškodenie - odstránenie obidvoch zaisťovacích prvkov
plomby. Absencia zaisťovacích prvkov znamená, že plombu bolo možné ľubovoľne odnímať a opäť
vkladať na jej miesto. Je teda zrejmé, že plomba svoj účel, zabezpečovať meradlo, ďalej nebola schopná
plniť. V prípade odstránenia plomby je možné aj bez nástroja manipulovať s číselníkom meradla.

Úlohou znalca bolo posúdiť, či došlo k poškodeniu zabezpečovacieho prvku meradla. V prípade, že bol
zabezpečovací prvok meradla poškodený a odoberal sa takýmto meradlom plyn, je splnený zákonný
predpoklad neoprávneného odberu zemného plynu. Skutočnosť, že ide o neoprávnený odber plynu, nie
je podmienená prípadnou funkčnosťou meradla, ale či má dané meradlo poškodené zabezpečovacie
prvky, ktorých poškodenie umožňuje následnú optimalizáciu nameraných hodnou plynu na ľubovoľnú

hodnotu. Argumenty ohľadom toho, že žalobca neskúmal skutočnosť, či meradlo meria hodnoty správne
jebezpredmetnéažiadnymspôsobomnespochybňujenárokžalobcu.Vozvyšnejčastizotrvalnasvojom
predošlom vyjadrení.

8. Žalovaná vo vyjadrení 22.12.2016 (č.l. 130 spisu) uviedla, že žalobca podanou žalobou určil

predmet súdneho konania. Po skutkovej stránke je predmet konania určený poškodením zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii, teda poškodením plomby, a výpočtom výšky škody podľa vyhlášky č.
449/2012 Z.z. Po právnej stránke je predmet konania určený náhradou škody titulom neoprávneného
odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 o energetike (ďalej len „ZoE“). Súd je
takto vymedzeným predmetom konania viazaný a v prípade, ak sa žalobca domáha plnenia titulom

náhrady škody, musí byť počas súdneho konania preukazované a preukázané porušenie povinnosti,
vznik škody, ako aj priama príčinná súvislosť; v predmetnej veci medzi porušením zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii a vznikom škody, ktorá predstavuje množstvo plynu, nakoľko vyhláškou č.
449/2012 Z. z. sa určuje množstvo plynu (§ 1 ods. 1). Z takto vymedzeného predmetu konania má za
to, že predmetom konania nie je tzv. nulová spotreba, vyúčtovanie vykonané dodávateľom, vrátenie

zálohových platieb a ani manipulácia/zásah do číselníka meradla. Ak by aj súd mal za to, že na základe
týchto skutočností vznikla žalobcovi škoda alebo sa žalovaný na úkor žalobcu obohatil, nemôže súd
žalobcovi takéto plnenie priznať a týmto spôsobom zhojiť „nedostatky“ žalobného návrhu, resp. zhojiť
postup žalobcu bez dostatočnej starostlivosti o svoje práva. Pokiaľ je preukázaný neoprávnený odber
podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, ale nie je preukázaný vznik skutočnej škody, ako to predpokladá § 82

ods. 2 ZoE, ktorá by vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii, súd musí žalobu zamietnuť. Nie sú splnené podmienky podľa § 82 ods. 3 ZoE, pretože
množstvo plynu je možné určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov - použiť údaje priamo
z plynomera. Pokiaľ nie je preukázaný zásah do meradla alebo nefunkčnosť meradla, tieto údaje súrelevantným podkladom pre určenie množstva plynu, a preto nie je možné použiť právnu fikciu na jeho
určenie.Nároknanáhraduškodyniejepodanýdôvodne,niesúpreukázanépodmienkypreuplatňovanie
takéhoto nároku (porušenie povinnosti, vznik škody a priama príčinná súvislosť) a preto by mal súd

žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 8.2.2017 opätovne zotrval na obsahu svojich predchádzajúci písomných
vyjadrení.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán, žalovanej, oboznámením
sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s vyfakturovaním škody spôsobenej neoprávneným odberom
zemného plynu, s výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, s montážnym listom
meradla, so zápisom zo dňa 5.2.2014, znaleckým posudkom číslo 107/PL-2014, ako i s celým obsahom
spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

11. Obaja právny zástupcovia sporových strán ako aj žalovaná v konaní zotrvali na rozsiahlej právnej
argumentácii obsiahnutej v písomných podaniach každej so strán.

12. Z listiny označenej ako Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (č.l. 8) vyplýva
žalobcom vyčíslená celková výška spôsobená neoprávneným odberom plynu 1.886,20 eur, z toho výška

škody za odobratý plyn za celé obdobie neoprávneného odberu 1.680,29 eur, náklady spojené so
zaisťovaním neoprávneného odberu 205,91 eur.

13. Zo zápisu zo dňa 5.2.2014 (č.l. 11) vyplýva, že meradlo výrobné číslo 883118102195 bolo
demontované a zaslané na znalecké dokazovanie.

14. Zo znaleckého posudku č. 107/PL-2014 zo dňa 26.2.2014 (č.l. 12) súd zistil, že znalec po
skúmaní meradla výrobné číslo 8831181 dospel k záveru, že nezistil nekompletnosť ako ani poškodenie
ozubených koliesok číselníka. Optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie
obidvoch zaisťovacích prvkov plomby.

15. Zo zmluvy o dodávke zemného plynu súd zistil, že žalobca uzatvára s dodávateľmi zemného plynu
napr. v tomto prípade so spoločnosťou VEMEX ENERGO, s.r.o., predmetné zmluvy na základe ktorých
dodávateľ prevádza vlastnícke právo k dodávanému plynu na žalobcu ako distribútora a to za dohodnutú
kúpnu zmluvu.

16.Podľaustanovenia§373Obchodnéhozákonníkaktoporušísvojupovinnosťzozáväzkovéhovzťahu,
je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo
spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

17. Podľa ustanovenia § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to
oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého
stavu.

18. Podľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike prevádzkovateľ distribučnej siete

má právo nakupovať, uskladňovať a predávať plyn účastníkom trhu s plynom na účely zabezpečenia
vyváženosti distribučnej siete a rovnováhy množstva plynu vstupujúceho a vystupujúceho z distribučnej
siete,

19. Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike „neoprávneným odberom

plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,

20. Podľa ust. § 82 ods. 2 cit. zákona „odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,

prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.“21.Podľaust§82ods.3 zákonač.251/2012Z.z.oenergetike:„Aknemožnovyčísliťskutočnevzniknutú
škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa

§ 95 ods. 1 písm. l).“

22. Podľa ust. § 1 ods. 14 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu „k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu
sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním

neoprávneného odberu plynu.“

23. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

24. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

25. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

26. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže

účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý

závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

27. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je podaná nedôvodne

nedôvodný a preto ju v celom rozsahu zamietol. Žalobca nárok uplatnený v konaní identifikoval ako
nárok na náhradu škody, pričom podmienkami, ktoré musia byť súčasne naplnené sú protiprávny úkon
(porušenie povinnosti), vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
Súd má za to, že v danej veci nemožno ustáliť splnenie podmienok vzniku zodpovednosti odporcu za
škodu, nakoľko žalobca nepreukázal jeden zo základných predpokladov zodpovednosti a to vznik škody.

Žalobca v konaní tvrdil, že znaleckým dokazovaním (ktorého závery v konaní žalovaný spochybňoval)
bolo preukázané poškodenie zabezpečovacích značiek plynomeru ich odstránením. Ak by sme aj prijali
záver o poškodený zabezpečovacích značiek plynomeru a v takomto prípade by v zmysle § 82 ods. 1
písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike išlo o oprávnený odber, tak táto skutočnosť ešte sama
osebe naplnenie predpokladov zodpovednosti za vznik škody nepreukazuje. Vznik škody nemožno

vyvodzovať zo samotného poškodenia overovacej značky plynomeru, ale iba zo zásahu do plynomeru,
následkom ktorého by plynomer nezaznamenával alebo neprávne zaznamenával množstvo odobratého
plynu. Žalobcom uvádzané porušenie zabezpečovacej/overovacej značky nespôsobilo nesprávnu
funkčnosť plynomeru. Nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje odber s meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii má za následok vznik škody. Vznik

škody nemožno vyvodzovať zo samotného poškodenia overovacej značky plynomeru, ale iba zo zásahu
do plynomeru, následkom ktorého by plynomer nezaznamenával alebo nesprávne zaznamenával
množstvo odobratého plynu. Je preto dôvodné sa domnievať, že meradlo meralo správne a teda k
žiadnemu pochybeniu alebo nepresnosti pri určení množstva spotrebovaného plynu nemohlo dôjsť. Súd
nevidí (na rozdiel od žalobcu) prekážku aby údaje z plynomeru, ktorý nebol preukázateľne poškodený

(nebolodonehozasiahnuté)nesmúbyťpoužitévobchodnomstyku.Žalobcatvrdí,žeporušenímplomby
platnosť overenia meradla zanikla a preto nebol k dispozícii vierohodný údaj o reálnej spotrebe plynu a
množstvo spotrebovaného plynu bolo určené prostredníctvom zákona, resp. vyhlášky. Je pravdou, že
podľa § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii „platnosť overenia určeného meradla
zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo

zabezpečovacia značka.“ Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom žalovanej, že ak
skončila platnosť overenia určeného meradla, znamená to len to, že takéto meradlo nemožno ďalej
používať na daný účel v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii. Neznamená to však, že
hodnoty, ktoré meradlo v čase do skončenia platnosti jeho overenia zaznamenávalo, nie sú relevantnéa nemožno ich použiť. Práve naopak, nie je dôvod ich neakceptovať a zánik platnosti overenia určeného
meradla nemožno vyhodnotiť ako absenciu objektívnych a spoľahlivých podkladov a tým bez ďalšieho
pristúpiť k použitiu vyhlášky tak, ako to uvádza žalobca. Samotný zánik platnosti overenia meradla

(podľa zákona o metronómii) je skutočnosťou ktorá má význam ale sama o sebe nemôže brániť v tom,
aby hodnoty namerané na správne merajúcom plynomery (aj keď so zaniknutou platnosťou overenia)
nemohli byť použité pre zistenie množstva odobratého plynu. Zánik platnosti overenia určeného meradla
nemôže negovať a popierať reálnu skutočnosť - reálne namerané hodnoty spotreby plynu na meradle.
Je pravdou, že porušením plomby počítadla je možné s týmto počítadlom manipulovať a ovplyvniť tak

údaj o spotrebovanom množstve plynu, avšak opäť táto „možnosť“ ešte samo o sebe nie je rozhodujúca.
V danom prípade nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že s počítadlom plynomeru bolo aj skutočne
manipulované (napr. stočením na nižšie hodnoty) alebo inak manipulované. Nemožno bez ďalšieho
(akéhokoľvek dôkazu) dospieť k predpokladu, že s plynomerom, jeho číselníkom bolo manipulované v
prospech žalovanej a neprospech žalobcu a prezumovať protiprávne konanie žalovanej spočívajúce v
zásahu do plynomeru aby nemeral správne hodnoty. Aj keď v danom prípade zaisťovacie zariadenie

(plomba) bolo poškodené a neplnilo svoj účel - umožňovalo manipulácia s číselníkom meradla, tak
žiadna manipulácia s číselníkom meradla preukázaná (a dokonca ni tvrdená zo strany žalobcu) nebola,
čo je zásadné. Samotné poškodenie overovacej značky plynomeru neznamená, že tento plynomer
reálne prestane zaznamenávať správnu (reálnu) spotrebu plynu meranú týmto meradlom. Nemožno
vychádzať pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu z hypotetického tvrdenia, že je tu možnosť takéhoto

zásadu (v podobe „pretočenia“ plynomeru), na ťarchu odberateľa plynu, keď možno in contrario
vyvodiť ten záver, že takýto plynomer správne zaznamenával skutočný odber plynu. Vznik škody nie
je možné vyvodzovať z každého porušenia meradla, ale iba z takého zásahu do meradla, následkom
ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu.
Vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla ( a povinnosť nahradiť

škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za porušenie bomby), ale iba zo
zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo
množstvo odobratého plynu. Odber plynu odporcom pred zistením poškodenia plomby v období od
predchádzajúcej kontroly bol vykonávaný na základe zmluvného vzťahu s dodávateľom plynu a nie je
preto dôvod považovať ho za škodu, ktorá by bola v príčinnej súvislosti t.j. vo vzťahu príčiny a následku, s

porušením povinnosti odoberať plyn iba s meradlom s nepoškodenou overovacou značkou. Výšku škody
žalobca vyčíslil ako škodu za neoprávnený odber vypočítanú v zmysle vyhlášky MH SR č. 449/2012
Z.z. Náklade ustanovení predmetného všeobecne záväzného predpisu možno vyčísliť škodu len pre
prípadnemožnostivyčísleniaskutočnevzniknutejškody,pričomžalobcavtomtokonaníaninepreukázal,
že mu škoda skutočne vznikla a už vôbec nie, že by ju nebolo možné vyčísliť, preto daný predpis

nie je možné na určenie, výpočet škody použiť. Povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s
povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie plomby. Vyššie citované ustanovenie Vyhlášky je možné
aplikovať iba pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad nemožnosti
zistenia, či škoda v skutočnosti vznikla. V súvislosti s výhradami žalovaného k znaleckému posudku
predloženého žalobcom v konaní súd uvádza, že tieto súd nepokladá za tak rozhodujúce a významné,

aby spochybňovali závery znalca o poškodení zabezpečovacích prvkov. Čo však treba zdôrazniť tak
závery znaleckého posudku nesmerujú bezprostredne k preukazovaniu škody, ktorú si uplatňuje žalobca
v danom konaní ale preukazujú škodu - poškodenie zabezpečovacieho zariadenia a tým podľa tvrdení
žalobcu preukazujú skutočnosť neoprávneného odberu. Preukázanie poškodenia plomby nie je však
vzhľadom na vyššie súdom uvedené dôkazom o tom, či reálne došlo k neoprávnenému odberu a

súčasne aj k vzniku škody uplatňovanej žalobcom v danom konaní. Preto súd ani nevykonal navrhované
dovypočutie znalca k postupu (podľa žalovanej nedostatočne odôvodnenému) na základe ktorého
dospel k svojim záverom, keďže vzhľadom na vyššie uvedené by to bolo nadbytočné, nehospodárne a
pri danom posúdení nároku žalobcu aj irelevantné. V závere je nutné dodať, že žalovaná ako odberateľ
mala riadne uzavretú zmluvu a v dobrej viere platila za dodávaný plyn riadne a včas všetky zálohové

platby. Žalobca podanou žalobou určil predmet súdneho konania. Po skutkovej stránke je predmet
konania určený poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, teda poškodením plomby, a
výpočtom výšky škody podľa Vyhlášky č. 449/2012 Z.z. Po právnej stránke je predmet konania určený
náhradou škody titulom neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 o
energetike. Súd je takto vymedzeným predmetom konania viazaný a v prípade, ak sa žalobca domáha

plnenia titulom náhrady škody. Z takto vymedzeného predmetu konania má súd za to, že predmetom
konania nie je tzv. nulová spotreba, vyúčtovanie vykonané dodávateľom, vrátenie zálohových platieb.
Ak by aj súd mal za to, že na základe žalobcom tvrdených skutočností sa žalovaná na úkor žalobcu
obohatila, nemôže súd žalobcovi takéto plnenie priznať a týmto spôsobom zhojiť „nedostatky“ žalobnéhonávrhu, resp. zhojiť procesný a právne argumentačný postup žalobcu (bez produkovania iných dôkazov
ako dôkazov smerujúcich k náhrade škody).

28. Námietku žalovanej ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu v danom spore súd posúdil ako
nedôvodnú. Žalobca je aktívne legitimovaný. S poukazom na ustanovenie § 82 zákona o energetike,
podľa ktorého sa náhrada škody hradí prevádzkovateľovi distribučnej siete, ktorým je žalobca, ako
to mal súd preukázané z výpisu Obchodného registra žalobcu a z predložených listinných dôkazov
zo strany žalobcu, z ktorých súd zistil, že žalobca je distribútorom zemného plynu v jeho vlastníctve

a v rozhodnom čase uzatváral s dodávateľmi zemného plynu napr. spoločnosťou VEMEX ENERGO,
s.r.o., Zmluvy o dodávke zemného plynu, na základe ktorých je plyn v distribučnej sieti majetkom,
vlastníctvom žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti je žalobca ako vlastník zemného plynu v súvislosti
s ktorým neoprávneným odberom si uplatňuje náhradu škody aktívne legitimovaný v predmetnom spore.
Spoločnosť VEMEX ENERGO, s.r.o., je len dodávateľ plynu, nie je distribútorom plynu.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie (§ 366 CSP).Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).