Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. máj 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1Csp/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818201463
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7818201463.1

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobkýň 1/ J. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, 2/ I. H., nar.
XX. X. XXXX, bytom M., Y. XX, obe právne zastúpené LEGAL IURIS - advokátska kancelária s. r. o.,
Tehelná 11, Rožňava, IČO: 47 242 795 proti Poštovej banke, a. s. Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4,
IČO: 31 340 890, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy - o neodkladnom opatrení, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j eneodkladné opatrenie, v zmysle ktorého:

I. U k l a d á žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy v Zmluve o úvere
„Lepšia splátka“ zo dňa 26. 2. 2014, uzavretej medzi veriteľom Poštová banka a. s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 a dlžníkom J. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX,
XXX XX W. a jej spoludlžníkom I. H., nar. XX. X. XXXX, bytom Y. XX, XXX XX M., do právoplatného
skončenia konania vo veci o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy.

II. U k l a d á zamestnávateľovi žalobkyne add 2/ B. G. M., so sídlom T. X. I. X, M., V.: XX XXX XXX
povinnosťzdržaťsavykonávaniazrážokzomzdyžalobkyniadd2/,vzmysleDohodyozrážkachzomzdy
v Zmluve o úvere „Lepšia splátka“ zo dňa 26. 2. 2014, uzavretej medzi veriteľom Poštová banka a. s., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 a dlžníkom J. I., nar. XX. XX. XXXX,

bytom W. XX, XXX XX W. a jej spoludlžníkom I. H., nar. XX. X. XXXX, bytom Y. XX, XXX XX M. a to
do právoplatného skončenia konania vo veci samej - o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy.

III. Toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy v Zmluve o úvere „Lepšia splátka“ zo dňa 26. 2. 2014, ktoré je vedené na
Okresnom súde Rožňava, pod sp. zn. 1 Csp 9/2018.

IV. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne podali žalobu, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá
bola zahrnutá do Zmluvy o úvere „Lepšia splátka“ zo dňa 26. 2. 2014, uzavretej medzi veriteľom Poštová
banka a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 a dlžníkom J. I. nar.

XX. XX. XXXX, bytom W. XX, XXX XX W. a jej spoludlžníčkou I.M. H., nar. XX. X. XXXX, bytom Y.
XX, XXX XX M.Z., ktorá bola zahrnutá do Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len
„Zmluva“), uzavretej dňa 26.07.2012 medzi žalobkyňami 1/, 2/ a žalovaným.

2. Súčasne s podanou žalobou doručili aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej len „NO“),
kde žiadali, aby sa žalovaný zdržal použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola zahrnutá do Zmluvy

o úvere „Lepšia splátka“ zo dňa 26. 2. 2014, uzavretej medzi žalobkyňami add 1/, 2/ a žalovaným a to
až do právoplatného skončenia veci o určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň uložilzamestnávateľovi žalobkyne add 2/ B. G. M., povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyni
add 2/, v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy v Zmluve o úvere „Lepšia splátka“ zo dňa 26. 2. 2014, tiež
do právoplatného skončenia konania vo veci samej - o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy.

3. Návrh na nariadenie NO, žalobkyňa add 2/ odôvodnila aj tým, že zamestnávateľ jej oznámil, že má
pohľadávku voči veriteľovi - Poštovej banke a. s. Bratislava, vo výške 25 862,08 Eur s prísl., a keďže
nedošlokuspokojeniupohľadávkyzúverovejzmluvy,jejzamestnávateľapožiadaliorealizáciuDohodyo
zrážkach zo mzdy, ku ktorej dohode dlžník udelil svoj súhlas. Zo žiadosti o realizáciu „Dohody o zrážkach

zo mzdy„ vyplýva, že mesačné splátky úveru sa majú realizovať vo výške 325,- Eur od najbližšieho
výplatného termínu až do úplného vysporiadania záväzku dlžníka.

4. S uzatvorením predmetnej Zmluvy o úvere, mali žalobkyne add 1/, 2/ pristúpiť k Dohode o zrážkach
zo mzdy, ktorá bola zahrnutá do predmetnej úverovej zmluvy. Ohľadom tohto dojednania žalobkyne
prvý krát nadobudli vedomosť až keď žalobkyňa add 2/ zo strany zamestnávateľa bola upovedomená o

žiadosti žalovaného o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy.

5. Jednou z podmienok poskytovateľa úveru pre uzavretie Zmluvy o úvere bolo pristúpenie k Dohode
o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou Zmluvy o úvere a jej nepodpísanie by spôsobilo neuzavretie
predmetnej úverovej zmluvy, t. j. žiadnym spôsobom nemohli žalobkyne podpísanie Dohody o

zrážkach zo mzdy vylúčiť. Tak, ako samotná Zmluva o úvere, i Dohoda o zrážkach zo mzdy bola
vopred predformulovaná poskytovateľom úveru, vzorovo vypracovaná a predložená bez toho, aby mali
akúkoľvek možnosť ovplyvniť obsah predmetnej Zmluvy o úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola
napísaná miniatúrnym písmom, bez akéhokoľvek osobitného označenia, že sa jedná o Dohodu o
zrážkach zo mzdy a bola zahrnutá v samotnom závere Zmluvy o úvere, pod názvom „Zmluva o úvere,

podmienky úveru a záverečné ustanovenia“. Na základe takejto dohody mal zamestnávateľ vykonávať
zrážky zo mzdy. Žalobkyne add 1/, add 2/ majú za to, že už samotné zabezpečenie záväzku na
vopred predpísanou Dohodou o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú a neprimeranú požiadavku
poskytovateľa úveru. Týmto, na základe neobmedzenej vôle môže žalovaný vymáhať dlh vo výške, ako
to on uzná za vhodné, bez toho, aby boli súdom preskúmané zmluvné podmienky. Bez akéhokoľvek

obmedzenia sa týmto žalobkyne dostávajú do pozície, kedy strácajú právo disponovať so svojimi
príjmami ako so svojim majetkom a to bez akéhokoľvek právneho základu. Žalobou zo dňa 22. 5. 2018
na tunajšom súde zároveň sa žalobkyne domáhajú aj určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy
zo Zmluvy o úvere „Lepšia splátka“, uzavretej dňa 26. 2. 2014.

6. Súdne konanie o určenie neexistencie práva žalovaného z Dohody o zrážkach zo mzdy môže
trvať niekoľko mesiacov, možno aj rokov, počas ktorých by musel zamestnávateľ, rešpektujúc uzavretú
dohodu, v zmysle ustanovenia § 551 ods. 2/ OZ vykonávať zrážky zo mzdy. Týmto sa priamo vytvára
právny priestor na postihnutie majetku žalobkýň a to vrátane plnení z prípadne aj neprijateľných
zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Žalobkyne

majú za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, dojednaná vo forme štandardnej zmluvnej podmienky
sa považuje za neprijateľnú, zakladajúcu hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a to aj s
poukazom na rozhodnutie Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých
obchodných praktík predávajúcich. Existuje nebezpečenstvo, že spotrebiteľ si ani nevšimne, že ním
uzavretá spotrebiteľská zmluva má slúžiť aj ako Dohoda o zrážkach zo mzdy. Takto dojednaná Dohoda

o zrážkach zo mzdy, vo forme štandardnej zmluvnej podmienky včlenenej do textu zmluvy má povahu
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je pre spotrebiteľa navyše nepredvídateľná a netransparentná,
keďže výkon zrážok zo mzdy bude môcť uplatniť aj tretia osoba v pozícii sprostredkovateľa. Komisia
takéto zmluvné dojednanie hodnotí ako hrubo nevyvážené a pre spotrebiteľa hrubo poškodzujúce.
Zároveň z ustanovenia § 551 OZ vyplýva, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, musí mať písomnú formu

a zároveň musí byť v nej vyjadrený súhlas dlžníka s vykonaním zrážok z jeho mzdy, ako aj rozsah
vykonaných zrážok. Vzhľadom na vyššie uvedené, Dohodou o zrážkach zo mzdy, nie je možné
zabezpečiť budúcu pohľadávku a preto zmluvná podmienka má byť z tohto dôvodu posúdená ako
podmienka v rozpore s § 53 ods. 1/ OZ, ako aj z dôvodu, že sa v neprospech spotrebiteľa odchyľujú od
§ 551 OZ, § 53 ods. 1/ a § 54 ods. 1/ OZ. Žalobkyne majú za to, že naliehavý právny záujem je daný

tým, že sa majú vykonávať zrážky zo mzdy, žalobkyne add 2/ na základe neprijateľných zmluvných
podmienok, keď žalovaný by každý mesiac disponoval značnou časťou jej príjmu, čo by spôsobovalo
výrazné obmedzenie v zabezpečení základných potrieb jej rodiny a spôsobilo by jej to značné finančné
problémy a naviac, žalovaný by dočasnou úpravou vzťahu neutrpel žiadnu ujmu.7. Súd sa oboznámil s pripojenými dôkaznými listinami - Zmluvou o úvere „Lepšia splátka“ zo dňa
26. 2. 2014, zmluvnými dojednaniami - podmienkami úveru a záverečnými ustanoveniami Poštovej

banky, výzvou na úhradu dlžnej sumy, výpisom z obchodného registra, žiadosťou o realizáciu Dohody
o zrážkach zo mzdy, adresované mzdovej účtarni B. G. M., ako aj celým obsahom spisu.

8. V zmysle § 551 ods. 1/ OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri

výkone rozhodnutia.

9. Podľa § 53 ods. 1/ OZ v znení platnom a účinnom v zmysle Zákona č. 575/2009 Z. z. účinného od
1. 3. 2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia, alebo ak neboli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

10. Podľa § 54 ods. 1/ OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

11. Potreba bezodkladne upraviť pomery prostredníctvom nariadenia NO súdom je daná tým, že
majetková sféra žalobkyne add 2/, by výkonom zrážok z platu bola v ohrození. Ide o jediný zdroj
príjmu žalobkyne add 2/, pričom ide o sporný zásah do jej majetkovej sféry, nakoľko výkon zrážok
má znaky nezákonného zásahu. O nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne žiadali do obdobia
právoplatného rozhodnutia o platnosti alebo neplatnosti Dohody, aby k výkonu zrážok nedochádzalo,

keďže je predpoklad, že Dohoda je neplatná. Jediným zákonným spôsobom je nariadenie neodkladného
opatrenia a následne, určovacou žalobou, ktorá môže odstrániť stav neistoty týkajúci sa platnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy.

12. Z pripojenej Zmluvy o poskytnutí úveru „Lepšia splátka“ zo dňa 26. 02. 2014, vyplynulo, že bol

schválený úver s úverovým limitom 17 500,- Eur, ktorý sa zaviazali žalobkyne uhrádzať mesačnou
splátkou vo výške 339,50 Eur. Dátum prvej splátky bol určený dňom 20. 3. 2014 a poslednej splátky
dňom 20. 2. 2024. Počet mesačných splátok 120, splatných k 20-temu dňu toho-ktorého mesiaca a
dlžník mal zaplatiť pri úverovom limite celkovú sumu, vo výške 40 740,- Eur.

13. Zo Zmluvných dojednaní (bod bodu 3.8) dlžník a spoludlžník a to každý z nich osobitne podpisom
Zmluvy o úvere uzatvára s Poštovkou Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je zabezpečením pohľadávky
banky, vzniknutej zo Zmluvy o úvere.

14. Žalovaný žiadosťou zo dňa 11. 5. 2018 požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne add

2/, z dôvodu, že bol poskytnutý žalobkyniam 1/, 2/ úver. Žalobkyne však povinnosti zo Zmluvy o úvere
nedodržali, resp. nesplnili, čím sa dostali do omeškania s plnením a k uvedenému dňu mali dlh voči
žalovanému, vo výške 25 862,08 Eur s prísl.

15. Súd konštatuje, že v danom prípade žalobkyne navrhli nariadenie neodkladného opatrenia súčasne

so začatím konania vo veci samej, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Z týchto dôvodov
súd posudzoval návrh podľa § 324 ods. 1 a 3 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“).

16. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže

na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.19. Podľa odseku 2 písm. d.) uvedeného ustanovenia, neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

20. V zmysle § 326 ods. 1/ CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby, podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebuje neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

21. Podľa § 328 ods. 1/ CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1/, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

22. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

24. Podľa ustanovenia § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po
určený čas.

25. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

26. Ako to vyplýva z § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre
ktoré bolo nariadené.

27.Vnávrhunavydanieneodkladnéhoopatreniamusiabyťuvedenéaopísanérozhodujúceskutočnosti,

odôvodňujúce potrebuje neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu.

28. K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pojem „osvedčenie dôvodnosti“
indukuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania spravidla len na základe listín, predložených
žalobcom neodkladného opatrenia.

29. Po oboznámení sa s listinnými dokladmi, doloženými žalobkyňami mal súd za preukázané, že v
danom prípade je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania.

30. Vzťah medzi žalobkyňami a žalovaným, vzniknutý na základe vyššie uvedenej zmluvy je

spotrebiteľským vzťahom. Žalovaný poskytol úver v rámci predmetu svojho podnikania a žalobkyne
vystupovalo v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľky. Žalobkyne spochybnili platnosť Dohody o zrážkach
zo mzdy a zároveň aj platnosť jednotlivých zmluvných ustanovení, s poukazom na aplikáciu
spotrebiteľského práva.

31. Ak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i v žalobe vo veci samej žalobkyne spochybňujú
predmetnú „Dohodu o zrážkach zo mzdy“, potom je dôvodné návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovieť a to do doby, pokiaľ v konaní vo veci samej nebude právoplatne vyriešená otázka
platnosti namietanej dohody resp. Dohody o zrážkach zo mzdy, hoci rozsah tejto neplatnosti nemožno
jednoznačne ustáliť. Návrh, ktorým sa žalobkyne domáhajú určenia neplatnosti „Dohody o zrážkach

zo mzdy“ môže byť dôvodný a žalobkyne majú právo ochrany, ktorého sa neodkladným opatrením
domáhajú.

32. V opačnom prípade, by žalobkyniam (ktoré majú postavenie spotrebiteľa, teda slabšieho subjektu
právnehovzťahu),mohlavzniknúťmajetkováujma-škoda,ktorábyzhľadiskaochranyichsubjektívnych

práv, mala na nich omnoho väčší dopad v porovnaní s dopadom na žalovaného (ako silnejšej strany
právneho vzťahu), v prípade dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy.33. V konaní vo veci samej bude nutné podrobiť Zmluvu o úvere súdnej kontrole s poukazom na
neprijateľné zmluvné podmienky, a či ich výkonom nedochádza k realizácii nemorálnosti, úžery a
nekalosti.

34. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal súd za dostatočne osvedčenú, pretože žalobkyňa
add 2/ realizáciou zrážok zo mzdy by strácala právo disponovať so svojim príjmom, ako vlastným
majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd nenariadil neodkladné
opatrenie, mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, boli žalovanému

bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy žalobkyne add 2/.

35. Súd v danom prípade zhodnotil potrebuje dočasnej úpravy pomerov účastníkov a neodkladné
opatrenie nariadil, v snahe predísť k prípadnej ujme žalobkyne add 2/ ako spotrebiteľa, či následným
ďalším súdnym sporom medzi účastníkmi.

36. S poukazom na uvedené skutočnosti súd nariadil neodkladné opatrenie a uložil žalovanému, aby sa
zdržal použitia Dohody o zrážkach zo mzdy až do právoplatného skončenia vo veci samej.

37. Žalobkyňa add 2/ požadovala uložiť povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy svojmu zamestnávateľovi.
Napriek tomu, že CSP už výslovne neupravuje možnosť uložiť neodkladným opatrením povinnosť aj

inému, ako strane sporu (do 30. 6. 2016, účinné ustanovenie § 76 ods. 2/ O. s. p.), súd poukazuje na
výpočet neodkladných opatrení v § 325 ods. 2/ CSP, ktorý uloženie takéhoto neodkladného opatrenia
nevylučuje.

38. Uloženie povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy zamestnávateľovi žalobkyne add 2/

tak, vzhľadom na rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúc ustálenú rozhodovaciu prax
súdov, možno akceptovať. Súd preto uložil zamestnávateľovi žalobkyne add 2/ povinnosť zdržať sa
vykonávania zrážok zo mzdy, v zmysle predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy, až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

39. Podstatou úpravy neodkladných opatrení, v zmysle CSP je upustenie od dočasnosti neodkladných
opatrení. Zákon rozlišuje dve skupiny neodkladných opatrení - opatrenia, ktorých účelom je bezodkladná
potreba úpravy pomerov a opatrenia, ktoré majú zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia. Súd musí
predovšetkým skúmať, či sú dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle ustanovenia §
324 ods. 3 CSP, neodkladné nariadenie súd nariaďuje za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno

dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktoré má prioritu vo vzťahu k neodkladnému opatreniu.
Zabezpečovacím opatrením v zmysle ust. § 343 je možné zriadiť záložné právo na veciach, právach
alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak
je obava, že exekúcia je ohrozená. V danom prípade však sledovaný účel nie je možné dosiahnuť
zriadením záložného práva a napokon peňažnú pohľadávku z daného záväzkového vzťahu veriteľ chcel

zabezpečovať Dohodou o zrážkach zo mzdy. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by sa javilo v
danom prípade za právne irelevantné v tomto štádiu konania.

40. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia, musí žalobca tvrdiť, osvedčiť a musí preukázať, že
žalovaný robí právne alebo faktické úkony, v ktorých dôsledku môže vzniknúť žalobcovi ujma. Žalobca

musí konkretizovať úkony žalovaného, z ktorých vyvodzuje takýto odôvodnený záver. Pri nariadení
neodkladného opatrenia musí byť teda reálnosť obavy z ohrozenia preukázaná alebo aspoň osvedčená.
Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe všeobecného návrhu účastníka, alebo na
základe ničím nepodloženého tvrdenia účastníka, prípadne nekvalifikovaných dôkazov.

41. V tomto prípade je zrejmé z pripojených listín, že medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o
úvere „Lepšia splátka“ zo dňa 26. 2. 2014. V zmysle Zmluvy bol poskytnutý žalobkyni add 1/ ako
dlžníčke, úver vo výške 17 500,- Eur, spoludlžníčkou úveru bola žalobkyňa add 2/ s tým, že žalobkyne
mali vrátane zmluvných úrokov a všetkých nákladov uhradiť celkovú sumu 40 740,- Eur. Celková
suma, ktorá by mala byť žalobkyňami uhradená, výrazne presahuje výšku poskytnutého úveru a preto

možno konštatovať, že sa jedná o zásah do majetkovej sféry žalobkýň, ktorý nie je možné v tomto
štádiu iným spôsobom obmedziť, alebo zastaviť, len prostredníctvom rozhodnutia súdu a v tomto štádiu
prostredníctvom nariadenia NO.42. Žalobkyňami namietaná neprípustnosť zabezpečenia pohľadávky formou Dohody o zrážkach,
ktorú boli nútené podpísať v Zmluve úvere „Lepšia splátka“, jeho nemožnosť odstúpenia od Dohody
pred splatením úveru, môžu viesť v konečnom dôsledku k iným záverom o platnosti Dohody, čo však

bude možné vysloviť až po vykonanom dokazovaní vo veci samej. Žalobkyne, ako to vyplýva z ich
návrhu, ako aj vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, osvedčili danosť svojho nároku na vydanie
neodkladného opatrenia a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenie,
keď uložil žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy v Zmluve o úvere „Lepšia splátka“
zo dňa 26. 2. 2014, uzavretej medzi veriteľom Poštová banka a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4,

811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 a dlžníkom J. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, XXX XX W. a
jej spoludlžníkom I. H., nar. XX. X. XXXX, bytom Y. XX, XXX XX M., do právoplatného skončenia veci
o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň uložil zamestnávateľovi žalobkyne add 2/-
B. G. M., so sídlom T. X. I. X, M.Ň., IČO: XX XXX XXX povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok z jej
mzdy, v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy v Zmluve o úvere „Lepšia splátka“ zo dňa 26. 2. 2014 do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

43. Z citovaného ustanovenia je nepochybné a nesporné, vychádzajúc zo Zmluvy o úvere „Lepšia
splátka“, súčasťou ktorej je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, že predmetná Dohoda spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Predmetná
Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola v zmluve naformulovaná, nespĺňa náležitosti ustanovenia §

551 ods. 1/ OZ a preto takúto Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje súd aj za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. S poukazom na to, že žalobkyne add 1/, 2/ osvedčili danosť svojho nároku na vydanie
neodkladného opatrenia, súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia návrhu, ktorý považoval za
opodstatnený, vyhovel.

44. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia, bude v zmysle § 262 ods. 1/ CSP v spojení s §
354 CSP rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti uvedenému uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od dňa doručenia uznesenia
na Okresný súd Rožňava v 3 vyhotoveniach (§ 357 písm. a/ C. s. p.).

Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.