Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. november 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/52/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217214267
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2217214267.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

IvetaJankovičováaJUDr.ĽubicaBundzelová,vprávnejvecižalobcu:OrangeSlovensko,a.s.,sosídlom
Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl.
Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, o zaplatenie
255,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.
k. 16Csp/186/2017-70 zo dňa 28. novembra 2017, v časti výrokov I., III. a IV., takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výrokoch I., III. a IV. p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že ustanovenie odseku
2.5 písm. a) formulára Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb používaného žalobcom k
18.06.2015 (t. j. text: ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju
povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný
záväzok voči Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť
Podniku a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak Účastník je povinný
ho uhradiť Podniku alebo prostredníctvom Podniku, alebo...) je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53

ods. 1 a ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Výrokom II. súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
72,96 eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 31.01.2016. Výrokom III. v časti o zaplatenie
182,08euras5,05%ročnýmúrokomzomeškaniaod31.01.2016žalobuzamietolavýrokomIV.stranám
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok v odvolaním napadnutej časti nepriznaného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty po
citovaní § 43 ods. 12 písm. b), § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 52

ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k), ods. 5, ods. 10, § 544 ods. 1 a 2, § 545a, § 588 a nasl.
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 132, § 294, § 298 ods. 2 a § 257 CSP vecne odôvodnil tým, že
sumu 182,08 eura si žalobca uplatňoval ako (časť nároku na) zmluvnú pokutu v zmysle ods. 2.5 dodatku
k zmluve č. A8650342, v ktorom bola dohodnutá zmluvná pokuta v sume 190 eur v podstate pre prípad
omeškania s platením za dohodnuté služby, ako aj pre prípad porušenia povinnosti Účastníka zotrvať v
zmluvnom vzťahu resp. porušenia povinnosti Účastníka neuskutočniť úkon, ktorý smeroval k ukončeniu
Zmluvy (takáto povinnosť je v podstate obsiahnutá v ods. 2.3 písm. a) uvedeného dodatku). Žalobca

je dodávateľom a žalovaný spotrebiteľom a zmluva je tak spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods.
1 OZ. Ustanovenie § 53 ods. 1 OZ zakazuje, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(tzv. neprijateľné podmienky); jednou z neprijateľných podmienok je aj neprimerane vysoká suma akosankcia, ktorú by mal spotrebiteľ platiť za porušenie svojho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ). Podľa §
53 ods. 10 OZ sa má neprijateľnosť podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb,
na ktoré bola uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy a na všetky ostatné

podmienky zmluvy. Preto je potrebné hodnotiť žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu aj z týchto hľadísk.
Žalobca v žalobe výslovne odvodzuje svoj nárok na zmluvnú pokutu z písm. a) vyššie citovaného ods.
2.5 dodatku, teda zo skutočnosti, že žalovaný nezaplatil včas cenu služieb. Žalobca ani netvrdí, že by
boli naplnené predpoklady písm. b), teda že by žalovaný nezotrval v právnom vzťahu, resp. že by v
tomto smere porušil povinnosť nevykonať určitý úkon. Vzhľadom na takéto skutkové vymedzenie žaloby

(§ 132 v spojení s § 294 CSP) sa súd zaoberal primeranosťou zmluvnej pokuty len pre tento prípad.

3. Pri posúdení primeranosti zmluvnej pokuty by sa mal súd zamerať nielen na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti, ale aj na iné skutočnosti (napr. hospodársku pozíciu zmluvných strán pri
uzatváraní zmluvy, spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy, reciprocitu zmluvnej pokuty, druh
zavinenia dlžníka, ako aj na skutočnosť, či došlo k vzniku škody alebo nie a pod., porovnaj rozsudok

NS SR sp. zn. 3 Obdo 283/98, uznesenie NS SR sp. zn. 2 Obdo 39/2010). Osobitne je potrebné
zohľadniť jej funkciu prevenčnú a uhradzovaciu (rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 172/2007). Pre záver o
neprijateľnosti zmluvnej pokuty je v zmysle § 53 ods. 10 OZ a vyššie uvedenej judikatúry potrebné uvážiť
predovšetkým význam zabezpečovanej povinnosti. V prerokúvanej veci je v ods. 2.5 písm. a) dodatku
k zmluve o poskytovaní verejných služieb zabezpečená zmluvnou pokutou povinnosť účastníka včas

a riadne platiť cenu elektronických komunikačných služieb. Z citovaného ustanovenia je tak zrejmé, že
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká už v tom momente, kedy účastník nesplní túto povinnosť, bez
ohľadu na následky, ktoré to bude mať na zmluvu a dodatok k nej ako celok (teda či dôjde k ukončeniu
právneho vzťahu zo zmluvy alebo nie). Z obsahu ods. 2.5 dodatku však vyplýva, že výška zmluvnej
pokuty je určená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou elektronického telekomunikačného

zariadenia predaného na základe dodatku a jeho zľavnenou cenou podľa dodatku. Inak povedané,
výška zmluvnej pokuty je určená tak, aby kryla podniku výpadok príjmov (výnosov) vzniknutý tým, že
toto zariadenie predal za cenu nižšiu než obvykle. Na účely krytia tohto výpadku je dohodnutá doba
viazanosti v kombinácii s povinnosťou účastníka mať po celú dobu trvania aktivovaný určitý účastnícky
program s určitým minimálnym mesačným paušálom. Znamená to, že účastník každomesačne neplatí

len za skutočne využité služby, ale platí určitú fixnú sumu bez ohľadu na to, či a v akom rozsahu
komunikačné služby využíva. Taká úprava je samozrejme opodstatnená práve poskytnutou zľavou z
ceny telekomunikačného zariadenia. Ak dôjde k zániku zmluvy, zaniká doba viazanosti a žalobca tak
nemáinýprostriedoknakompenzáciuposkytnutejzľavynežzmluvnúpokutu.Pretojepodľanázorusúdu
zmluvnápokutavovýškerozdielumaloobchodnejcenyzariadeniaazľavnenejcenyvprincípeprimeraná

pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti. Týmto spôsobom ukončenia
totižsanarušícelýhospodárskymodelžalobcupripredajitakéhotoakciovéhozariadenia.Takétodôvody
však podľa súdu nemožno nájsť v prípade upravenom v písm. a) citovaného ods. 2.5 dodatku. Porušenie
povinnosti účastníka platiť za poskytnuté služby totiž samo osebe tento hospodársky model žalobcu
nenarušuje, resp. nenarušuje ho do tej miery, aby to znamenalo potrebu kompenzovať celú zľavu

z ceny elektronického komunikačného zariadenia zmluvnou pokutou. Ak totiž nedôjde k ukončeniu
zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti, žalobca má naďalej nárok na minimálny paušál
počas celej doby viazanosti, z toho vyplývajúci nárok na zaplatenie tohto minimálneho paušálu voči
účastníkovi. Tento príjem mu tak v rámci jeho hospodárskeho modelu kompenzuje výpadok spôsobený
predajom komunikačného zariadenia za zľavnenú cenu. Uplatnenie zmluvnej pokuty podľa ods. 2.5

písm. a) dodatku totiž samo osebe nezbavuje účastníka povinnosti naďalej plniť záväzky zo zmluvy o
poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej, vrátane povinnosti mať aktivovaný minimálny paušál.
Takej povinnosti by ho zbavovalo len uhradenie zmluvnej pokuty v zmysle ods. 3.5 dodatku, avšak aj
to len od okamihu jej uhradenia. Z uvedených dôvodov tak výška zmluvnej pokuty v sume rozdielu
bežnej maloobchodnej ceny zariadenia a jeho zľavnenej ceny podľa dodatku nemôže byť považovaná

za primeranú v prípade, ak porušenie zmluvy a dodatku spočíva len v tom, že účastník počas jej trvania
poruší svoju platobnú povinnosť podľa zmluvy a dodatku, ak súčasne nedôjde k ukončeniu zmluvy, teda
nedôjde k naplneniu (hospodárskeho) účelu, ktorý sa sleduje takto určenou výškou zmluvnej pokuty.
Ustanovenie dodatku, ktoré takúto zmluvnú pokutu upravuje (v prerokúvanej veci ide len o ods. 2.5
písm. a), keďže dôvod uvedený v písm. b) nebol žalobcom uplatnený a ani súdom posudzovaný), tak

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech účastníka (spotrebiteľa) tým,
že od spotrebiteľa vyžaduje zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankcie, v dôsledku čoho ide
o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k) OZ. Podľa názoru súdu nemožno
túto zmluvnú podmienku považovať ani za individuálne dojednanú. Súdu je z úradnej činnosti známe,že žalobca jednotne používa formulár dodatku k zmluve (ktorý má predtlačené políčka, ktoré sa pri
uzatváraní zmluvy len vypĺňajú), pričom takto určená výška zmluvnej pokuty je štandardne vypočítaná
ako rozdiel maloobchodnej a zľavnenej ceny elektronického komunikačného zariadenia, čo nakoniec

výslovne vyplýva z textu ods. 2.5. Spotrebiteľ tak nemá možnosť výšku konkrétnej zmluvnej pokuty
ovplyvniť (§ 53 ods. 2 OZ). Podľa § 53 ods. 5 OZ je neprijateľná podmienka neplatná. Vzhľadom
na to, čo bolo uvedené vyššie, je neplatná zmluvná podmienka sankcionujúca porušenie platobných
povinnostíúčastníkazmluvnoupokutouvovýškezľavyzcenyelektronickéhokomunikačnéhozariadenia
obsiahnutá v ods. 2.5 písm. a) dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Neplatnosť má za

následok, že nie je možné využiť ani moderačné právo súdu upravené v § 545a OZ, keďže § 53 ods. 5
má ako lex specialis v spotrebiteľských vzťahoch prednosť pred ustanovením § 545a OZ. Okrem toho
by však moderácia neprijateľnej zmluvnej podmienky na prípustnú výšky odporovala aj zásade efektivity
európskeho práva, pretože by bránila efektívnemu presadeniu cieľa sledovaného smernicou 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22. januára
2015 v spojených veciach C-482/13, Unicaja Banco, a C-484, 485 a 487/13, Caxabank). Zo všetkých

týchto dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie zvyšku zmluvnej pokuty 182,08 eura zamietol, vrátane
akcesorického nároku na úroky z omeškania (výrok III). Ustanovenie § 298 ods. 2 CSP pre tento prípad
ukladá vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj vo výroku rozsudku, čo sa vo výroku I aj stalo. O
náhrade trov rozhodol súd podľa § 257 CSP, keď prevažne úspešnému žalovanému kvôli jeho neúčasti
na konaní celkom zjavne žiadne trovy nevznikli (výrok IV).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v
časti výrokov I., III. a IV., ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti v zmysle
§ 388 CSP zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške
182,08 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 31.01.2016 do zaplatenia a zároveň náhradu

trov konania v rozsahu 100%. Ako odvolacie dôvody označil dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a
h) CSP. Prioritne poukázal na znenie § 297 veta druhá CSP a namietal, že v danom prípade neboli
splnené podmienky, aby súd prvej inštancie vec rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže nešlo o
otázku jednoduchého právneho posúdenia, nemožno tvrdiť, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné,
keďže žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Odvolateľ preto vyslovil názor, že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ako ďalšie odvolateľ namietal, že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam, keď vyslovil názor, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť zmluvnú pokutu dojednanú v predmetnom dodatku. Toto tvrdenie súdu neobstojí,
keď každý účastník má reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmlúv o pripojení a ich dodatkov resp. iných

dokumentov, keďže má možnosť výberu služieb žalobcu, v prvom rade sa môže rozhodnúť, či si zvolí
program s paušálom alebo s kreditom, ďalej má možnosť nastaviť výšku mesačného paušálu, zvoliť si
telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu alebo nie a pod. Celý proces vzniku zmluvných vzťahov,
medzi ktorýmkoľvek účastníkom a žalobcom je založený na slobodnej voľbe daného účastníka. Ďalej
súd prvej inštancie vyhodnotil dohodnutú zmluvnú pokutu ako neprimeranú v súvislosti s uplatnením

tohto titulu na základe ustanovenia bodu 2.5 písm. a) predmetného dodatku. Súd správne skonštatoval,
že poskytovanie hodnotných telekomunikačných zariadení za výrazne akciové ceny je možné len za
predpokladu, ak návratnosť týchto hodnôt sa zabezpečí pravidelným čerpaním a platením služieb
žalobcu počas stanovenej doby. Tým pádom sa strata žalobcu na cene telekomunikačného zariadenia
ukončením viazanosti vykompenzuje. Teória súdu o tzv. minimálnom paušále však neobstojí (bod

13.), keďže žalobca nemá možnosť jednostranne meniť dohodnuté zmluvné ustanovenia, ktorým je
aj výška mesačného paušálu pre zvolený program; tým pádom by došlo aj k jednostrannej zmene
zvoleného programu. Pri uzavretí jednotlivých zmlúv a dodatkov si bol žalovaný vedomý skutočnosti,
že telekomunikačné zariadenia sa mu odpredali za cenu, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou
a akciovou cenou a to len z toho dôvodu, že sa zaviazal využívať služby žalobcu počas dohodnutej

doby 24 mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že neuhradenie mesačne vystavených faktúr spôsobuje na
strane žalobcu škodu a to vo výške rozdielu medzi akciovou a predajnou cenou telekomunikačného
zariadenia (s prihliadnutím na počet mesiacov, počas ktorých žalovaný zotrval v dobe viazanosti).
Tým je daná aj primeranosť zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinností v zmysle bodu 2.5 a)
predmetného dodatku. Žalovaný si svoje zmluvné povinnosti neplnil v podstate od samého začiatku

zmluvného vzťahu, t.j. neuhrádzal faktúry za riadne a včas poskytované služby. Žalobca z toho dôvodu
má za to, že žalovaný vstupoval do zmluvného vzťahu s nečestným a špekulatívnym úmyslom získať
hodnotné telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu a využívať služby žalobcu pokiaľ to bude
možné, bez úmyslu uhrádzať faktúry, t.j. plniť si svoje povinnosti a zotrvať v dobe viazanosti. Takétokonanie žalovaného hrubo porušuje dobré mravy a poskytnutie právnej ochrany ako v prípade čestného
spotrebiteľa by predstavovalo zneužitie tohto právneho inštitútu.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenoustranousporu(§359CSP),protirozhodnutiu,protiktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3

CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho
bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdený.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého

obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov vyvodil správne skutkové zistenia
a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie
zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na § 387 ods. 2
CSP odkazuje na správne a odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza

dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže vyhovieť odvolaniu
odvolateľa, ktorý vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty
než tie, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi riadne vysporiadal a k veci pre
úplnosť dodáva nasledovné:

7. Predmetom odvolacieho konania bolo v danom prípade posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol
správne, keď žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol z dôvodu, že dohodu o zmluvnej pokute
posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ako prvé odvolateľ namietal, že v dôsledku nenariadenia
pojednávania vo veci, súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z obsahu

spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na prejednanie veci nenariadil pojednávanie, ale došlo k verejnému
vyhláseniu predmetného rozsudku dňa 28.11.2017, ktoré bolo vopred oznámené vyvesením na úradnej
tabuliawebstránkeokresnéhosúdu,pričompodľazápisniceoverejnomvyhlásenírozsudkusúdvyhlásil
výrok rozsudku v znení, v akom je obsiahnutý v písomnom vyhotovení predmetného rozsudku.

8. Podľa § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Podľa ods. 2
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať a) ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur, b)
strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, c) to ustanovuje tento zákon.

9. V zmysle § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

10. Ostatné citované ustanovenie zakotvuje výnimku zo zásady ústnosti v spotrebiteľských sporoch
a upravuje procesné situácie, v ktorých nie je potrebné nariadiť pojednávanie. Formulácia citovaného
§ 297 písm. b) CSP korenšponduje s § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pričom ich spoločnými znakmi
sú jednoduché právne posúdenie veci, nespornosť skutkových tvrdení strán a bagatelný census s
rozdielnou výškou. Cieľom prvých dvoch znakov je, aby pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať v

zásade v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie a nie je nevyhnutné ústne pred súdom
prejednávať argumenty strán, týkajúce sa právneho posúdenia veci. Posúdiac predmetnú vec podľa
vyššie citovaných procesných ustanovení odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že v
danom prípade boli splnené zákonné podmienky, aby v predmetnej veci v spotrebiteľskom spore nebolo
nevyhnutné na prejednanie sporu nariadiť pojednávanie. Keďže žalovaný nevyužil možnosť vo veci sa

vyjadriť, v dôsledku čoho skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe sa nestali spornými, je potrebné
uzavrieť, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné. Zároveň bola splnená i ďalšia podmienka, že išlo
o otázky jednoduchého právneho posúdenia veci, keďže išlo len o plnenie z bežnej spotrebiteľskej
zmluvy, vrátane posúdenia, či dojednanie strán o zmluvnej pokute je alebo nie je v súlade so zákonom,pričom nejde o posúdenie ojedinelé, ale hromadne sa opakujúce za obdobných zmluvných podmienok.
To, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje zákonný limit 1.000 eur, keďže istina v danom
prípade predstavuje sumu 255,04 eura, je úplne nesporné. Odvolací súd preto uzatvára, že v danom

prípade boli splnené zákonné podmienky, aby súd prvej inštancie postupoval podľa procesného § 297
písm. b) CSP a vo veci nenariadil pojednávanie, pričom realizoval verejné vyhlásenie rozsudku. Takýto
postup súdu nemožno hodnotiť ako nesprávny, nedošlo ním k odňatiu procesných práv stranám, ani k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Táto odvolacia námietka žalobcu preto neobstojí (nesprávne
právne posúdenie veci je odvolacím dôvodom a odvolací súd by mohol rozsudok súdu prvej inštancie

z uvedeného dôvodu zmeniť).

11. Odvolateľ ďalej argumentoval tým, že v zmluvnom vzťahu medzi stranami bola platne dojednaná
zmluvná pokuta pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka. Je nesporné, že zmluva
o pripojení uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, preto je súd oprávnený a povinný
zaoberať sa aj otázkou, či zmluva (ne)obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 52 a

nasledujúcich OZ upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Dojednanie o zmluvnej pokute súd prvej inštancie
správne posúdil z hľadiska 53 ods. 1 OZ, t.j. či (ne)obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na to, aby súd
dospel k záveru, že zmluva obsahuje dojednanie, ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (a preto
je neplatné) nestačí uviesť len to, že dohoda nebola individuálne dojednaná, preto je neplatná, ale súd

musí zároveň uviesť, v čom spočíva značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán
v preskúmavanom dojednaní.

12. V zmysle § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení medzi
sporovými stranami 18.06.2015) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 4 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré
ustanoveniauvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujúzaneprijateľnépodmienky.Medzinenovelou
OZ, zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za
neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciuspojenúsnesplnenímtohtozáväzku.Podľa

ods. 5 cit. § 53 OZ v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

13. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné

pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm.
a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

14. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj

napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

15. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.16. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné

pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

17. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej
súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých

podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

18.Podľaprílohytejtosmernicebod1.písm.e)medzipodmienkyuvedenévčl.3ods.3okreminýchpatrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

19. V súlade s vyššie uvedeným bolo potrebné skúmať, či dohoda o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej
zmluve (ne)bola individuálne dojednaná. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi stranami sporu a jej
dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet
budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej,
resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce

spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, či iné telekomunikačné zariadenie, účastnícky program
a služby, výšku zmluvnej pokuty v závislosti od ceny telekomunikačného zariadenia. Žalovaný ako
spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred
podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v
uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2

smernice,nemožnopovažovaťzaindividuálnedojednané.Žalovanýakospotrebiteľnemalžiadnureálnu
možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných
dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak
i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie
o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 OZ (i čl. 3 bod 2 cit.

Smernice93/13/EHS),bolonažalobcoviakododávateľovi.Žalobcaalevkonaníindividuálnedojednanie
zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s § 53 ods. 3 OZ predmetnú zmluvnú
podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

20. Argumentáciu žalobcu v odvolaní, že každý účastník má reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmlúv o

pripojení a ich dodatkov resp. iných dokumentov, keďže má možnosť výberu služieb žalobcu, v prvom
rade sa môže rozhodnúť, či si zvolí program s paušálom alebo s kreditom, ďalej má možnosť nastaviť
výšku mesačného paušálu, zvoliť si telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu alebo nie a celý proces
vzniku zmluvných vzťahov, medzi ktorýmkoľvek účastníkom a žalobcom je založený na slobodnej voľbe
daného účastníka, neznamená v zmysle vyššie uvedeného, že ide o individuálne dojednania a názor

žalobcu o tom, že dohoda o zmluvnej pokute bola individuálne dojednaná, nebol správny.

21. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v
podobe dojednaní o zmluvnej pokute neboli individuálne dojednané, preto podliehajú súdnej kontrole s
poukazom na § 53 ods. 1 OZ, t.j. bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať, či dohoda o zmluvnej

pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

22. V zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v

dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu
za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v
spotrebiteľskej zmluve bola primeraná.

23. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov
zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej
pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým
následkom a to v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške.Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška
zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ). Sankcia (zmluvná
pokuta) musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto

porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť primeraná zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu
peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia povinnosti. Súd prvej
inštancie dôsledne a podrobne vyhodnotil všetky rozhodujúce okolnosti dojednania zmluvnej pokuty
v dodatku k zmluve o pripojení a správne rozlíšil dojednanie zmluvnej pokuty v prípade porušenia
povinností účastníka platiť cenu za služby riadne a včas (bod 2.5. písm. a) dodatku) a v prípade

porušenia povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom po celú dobu viazanosti (bod 2.5. písm.
b) dodatku).

24. Zo žaloby žalobcu je zrejmé, že si ňou uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalovaný
porušil povinnosť účastníka platiť cenu za služby riadne a včas, čomu zodpovedá dojednanie o zmluvnej
pokute v bode 2.5. písm. a) dodatku. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že povinnosť zaplatiť

zmluvnúpokutuvznikáužvtommomente,kedyúčastníknesplnítútopovinnosť,bezohľadunanásledky,
ktoré to bude mať na zmluvu a dodatok k nej ako celok (teda či dôjde k ukončeniu právneho vzťahu zo
zmluvy alebo nie). Z obsahu ods. 2.5 dodatku vyplýva, že výška zmluvnej pokuty je určená ako rozdiel
medzi bežnou maloobchodnou cenou elektronického telekomunikačného zariadenia predaného na
základe dodatku a jeho zľavnenou cenou podľa dodatku a výška zmluvnej pokuty je určená tak, aby kryla

podniku výpadok príjmov (výnosov) vzniknutý tým, že toto zariadenie predal za cenu nižšiu než obvykle.
Na účely krytia tohto výpadku je dohodnutá doba viazanosti v kombinácii s povinnosťou účastníka mať
po celú dobu trvania aktivovaný určitý účastnícky program s určitým minimálnym mesačným paušálom.
Znamená to, že účastník každomesačne neplatí len za skutočne využité služby, ale platí určitú fixnú
sumu bez ohľadu na to, či a v akom rozsahu komunikačné služby využíva. Taká úprava je samozrejme

opodstatnená práve poskytnutou zľavou z ceny telekomunikačného zariadenia. Ak dôjde k zániku
zmluvy, zaniká doba viazanosti a žalobca tak nemá iný prostriedok na kompenzáciu poskytnutej zľavy
než zmluvnú pokutu.

25. Odvolací súd v plnom rozsahu zdieľa názor súdu prvej inštancie, ktorý správne skonštatoval, že

zmluvná pokuta vo výške rozdielu maloobchodnej ceny zariadenia a zľavnenej ceny je v princípe
primeraná pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti (bod 2.5. písm.
b) dodatku). Týmto spôsobom ukončenia sa totiž naruší celý hospodársky model žalobcu pri predaji
takéhoto akciového zariadenia. Takéto dôvody však ani podľa odvolacieho súdu nemožno nájsť v
prípade upravenom v písm. a) citovaného ods. 2.5 dodatku. Porušenie povinnosti účastníka platiť za

poskytnuté služby totiž samo osebe tento hospodársky model žalobcu nenarušuje, resp. nenarušuje ho
do tej miery, aby to znamenalo potrebu kompenzovať celú zľavu z ceny elektronického komunikačného
zariadenia zmluvnou pokutou. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že ak totiž nedôjde k
ukončeniu zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti, žalobca má naďalej nárok na minimálny
paušál počas celej doby viazanosti, z toho vyplývajúci nárok na zaplatenie tohto minimálneho paušálu

voči účastníkovi. Tento príjem mu tak v rámci jeho hospodárskeho modelu kompenzuje výpadok
spôsobený predajom komunikačného zariadenia za zľavnenú cenu. Uplatnenie zmluvnej pokuty podľa
ods. 2.5 písm. a) dodatku totiž samo osebe nezbavuje účastníka povinnosti naďalej plniť záväzky zo
zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej, vrátane povinnosti mať aktivovaný minimálny
paušál. Takej povinnosti by ho zbavovalo len uhradenie zmluvnej pokuty v zmysle ods. 3.5 dodatku,

avšak aj to len od okamihu jej uhradenia.

26. Je vecou žalobcu, aké rozhodujúce skutkové tvrdenia v žalobe uvedie, pričom povinnosťou súdu je
vychádzať len zo skutkových tvrdení žalobcu. Pokiaľ teda žalobca odôvodnil uplatnenie zmluvnej pokuty
len tým, že žalovaný neplatil za poskytnuté služby riadne a včas mohol súd posudzovať dôvodnosť

uplatnenej zmluvnej pokuty len na tomto skutkovom základe. Žalobca netvrdil a nepreukazoval, že
žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom po celú dobu viazanosti (čo by
bolo dôvodom na zaplatenie zmluvnej pokuty). Z uvedených dôvodov tak výška zmluvnej pokuty v
sume rozdielu bežnej maloobchodnej ceny zariadenia a jeho zľavnenej ceny podľa dodatku nemôže byť
považovaná za primeranú v prípade, ak porušenie zmluvy a dodatku spočíva len v tom, že účastník

počas jej trvania poruší svoju platobnú povinnosť podľa zmluvy a dodatku, bez ohľadu na dobu, po
ktorú je účastník v omeškaní (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 deň) a bez ohľadu na výšku sumy
omeškania (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 cent), a pritom súčasne nedôjde k ukončeniu zmluvy,
tedanedôjdeknaplneniu(hospodárskeho)účelu,ktorýsasledujetaktourčenouvýškouzmluvnejpokuty.27. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že ustanovenie dodatku, ktoré takúto zmluvnú
pokutu upravuje (v prerokúvanej veci ide len o ods. 2.5 písm. a), keďže dôvod uvedený v písm. b)

nebol žalobcom uplatnený a ani súdom posudzovaný), tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech účastníka (spotrebiteľa) tým, že od spotrebiteľa vyžaduje zaplatenie
neprimerane vysokej sumy ako sankcie, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53
ods. 1 a ods. 4 písm. k) OZ, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Neplatnosť má za následok, že
nie je možné využiť ani moderačné právo súdu upravené v § 545a OZ, keďže ust. § 53 ods. 5 má

ako lex specialis v spotrebiteľských vzťahoch prednosť pred ustanovením § 545a OZ. Okrem toho by
však moderácia neprijateľnej zmluvnej podmienky na prípustnú výšky odporovala aj zásade efektivity
európskeho práva, pretože by bránila efektívnemu presadeniu cieľa sledovaného smernicou 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22. januára
2015 v spojených veciach C-482/13, Unicaja Banco, a C-484, 485 a 487/13, Caxabank). Zároveň súd
prvej inštancie správne v súlade s § 298 ods. 2 CSP vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj vo

výroku I. napadnutého rozsudku.

28. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky vo výroku I., v zamietajúcej časti vo výroku
III., vrátane závislého výroku IV. o náhrade trov konania, v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny

potvrdil.

29. V odvolacom konaní vo veci samej, keď v zamietajúcej časti odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil, úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov konania odvolacieho
konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle §

262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto
rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný
v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil,
ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Ak si strana
náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl.

17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu možné rozhodnúť priamo tak, že sa jej
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

30. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).