Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. september 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/153/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116217174
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116217174.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobkyne R. O., bytom P., G.

XX/XX, právne zastúpenej JUDr. Jánom Kanabom ml., advokátom so sídlom v Trenčíne, J. Zemana
3141/101 proti žalovanému I. O., bytom L., D. XXX, V. republika, právne zastúpenému JUDr. Jánom
Legerským, advokátom so sídlom v Trenčíne, nám. Sv. Anny 25, o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou v 1/1 nehnuteľností vedených na
LV č. XXX, okres P., obec P., k. ú. X., a to rodinného domu s priľahlými pozemkami, konkrétne parcely

registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc.č.XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
314 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 25 m2 a parc. č. XXXX/X - záhrady
vo výmere 774 m2 a stavby - rodinný dom súp. č. XX na parc. č. XXXX/X.

2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Poprel, že by kúpna cena a následná rekonštrukcia boli
financované z peňažných prostriedkov, ktoré patrili žalobkyni. Suma 200.000 Kčs predstavovala
bezúročnú pôžičku od rodičov žalobkyne na kúpu domu. Čas vrátenia pôžičky bol pritom ponechaný na

vôli dlžníkov, k vráteniu napokon došlo niekedy v r. 2001, kedy žalobkyňa s jeho súhlasom vybrala z
jeho účtu v V., a.s. sumu 200.000,- Sk. Z tohto pohľadu teda uvedené nehnuteľnosti boli nadobudnuté do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa nepochybne musela vedieť a byť uzrozumená s
tým, že peňažné prostriedky poskytnuté od jej rodičov, ktoré mali podľa jej tvrdení predstavovať dar len
pre ňu samotnú, používa na zaplatenie kúpnej ceny za prevod nehnuteľností podľa kúpnej
zmluvy, z ktorej vyslovene vyplývalo, že predmetné nehnuteľnosti kupuje spoločne so svojim manželom
- žalovaným, a že teda ak použije peňažné prostriedky jej darované na účel zaplatenia kúpnej ceny za

takto kupované nehnuteľnosti, tak z týchto peňažných prostriedkov použije časť v prospech žalovaného.
Táto skutočnosť je úplne zrejmá z celého obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 21.3.1984, a to jednak z
označenia kupujúcich, kde sú označení obaja účastníci a tiež z bodov I., II., VI., VII. a VIII. tejto zmluvy,
z ktorých vyplýva, že kupujúci predmetné nehnuteľnosti kupujú ako bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, že do ich úžitku kupujúci vstúpia ihneď po registrácii tejto zmluvy, že účastníci zmluvy žiadajú,
aby bolo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam zapísané na kupujúcich ako ich bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov a že dôvodom uzavretia tejto zmluvy je to, že kupujúci si chcú zaistiť bývanie

pre seba a svoju rodinu. Z toho je teda zrejmé, že ak by aj peňažné prostriedky použité na zaplatenie
kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti podľa takejto kúpnej zmluvy predstavovali dar od rodičov
žalobkyne len pre samotnú žalobkyňu, tak žalobkyňa by musela vedieť, že ich použitím na zaplatenie
kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy, ktorou nadobúdala predmetné nehnuteľnosti v rovnakom pomere (bezvymedzenia podielov) spoločne so žalovaným, súhlasila s takýmto ich použitím a nemohla by sa preto
vôbec úspešne domáhať určenia jej výlučného vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, pretože
od začiatku vedela, že nehnuteľnosti kupuje spoločne so žalovaným. Podstatný teda bol úmysel, vôľa

oboch nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, ktorý uviedol, že v čase, keď kúpili predmetný
rodinný dom, museli riešiť svoju bytovú situáciu, bývali v obmedzených podmienkach u svokrovcov.
On mal zamestnanie, mal možnosť kúpiť byt alebo stavať dom, napokon kúpili starší dom, ktorý

zrekonštruovali, čiastka 200 tis. Sk nebol dar, ale pôžička. Bolo dokladované, že v r. 2001vybrala
žalobkyňa z jeho účtu 200 tis. Sk, dá sa povedať, že to bol spôsob vrátenia pôžičky. Pôžička sa odohrala
takou formou, že existovala vkladná knižka, na ktorej boli konkrétne finančné prostriedky a táto sa
potom odovzdala predávajúcemu. V priebehu rekonštrukcie došlo k havárii, z pôvodného domu zostal
pomaly iba obvodový múr, predložená technická správa sa týka projektu prestavby. On v tej dobe
pracoval, väčšina jeho príjmu išla do rekonštrukcie, došlo k ďalším rekonštrukciám, vymenili sa okná.

Po rozvode manželstva mali dohodu, že postupne vyporiadajú spoločný majetok. Mali menší byt v ČR,
z toho získali finančné prostriedky, žalobkyňa bola ako predávajúca, kúpna cena bola 1.750.000. Kč, z
tejto čiastky žalobkyňa dostala polovicu. K predaju bytu v Prahe došlo v r. 2015. Pôvodný plán bol predať
aj predmetný rodinný dom a výťažok si rozdeliť, došlo k tomu, že žalobkyňa prestala komunikovať. V
predmetnom dome on už asi 3 roky nebýva. Jeho záujem je predať dom a peniaze si rozdeliť. Okrem

toho o dom sa treba naďalej starať a v tomto smere žalobkyňa nič nerobí.

4. Z listinných dôkazov, kúpnej zmluvy zo dňa 21.3.1984, vyplýva, že predávajúca S. O. predala
kupujúcim I. a R. O. rodinný dom č. XXX a parc. č. XXX a XXX/X v k. ú. X., za kúpnu cenu 68.500,- Kčs.
Z čl. VIII. zmluvy vyplýva, že obaja kupujúci žiadajú príslušné inštitúcie o registráciu tejto zmluvy a zápis

ich ako vlastníkov v celosti, medzi nimi v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dôvodom
uzavretia zmluvy bolo, že kupujúci si chcú zaistiť bývanie pre seba svoju rodinu (čl. VIII. zmluvy).

5. V zmysle § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

6. V súčasnosti prebieha na Okresnom súde Trenčín spor pod sp. zn. 21C/17/2016 o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva uvedených nehnuteľností, ktorého iniciátorom, žalobcom,
je I. O., ktorý sa podaným návrhom zo dňa 19.1.2016 domáha zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, zapísaných na LV č. XXX, okres P., obec P., k.ú. X., a to rodinného

domu s priľahlými pozemkami, konkrétne parcely registra C evidované na katastrálnej mape - parc.
č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 314 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 25 m2 a parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 774 m2 a stavby - rodinný dom súp.
č. XX na parc. č. XXXX/X.

7. Z vyššie uvedeného mal súd za to, že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

8. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, alenajmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,

komu bol právny úkon určený.

9. Z obsahu rozsudku NS ČR sp. zn. 22Cdo 1659/2000 vyplýva, že v prípade, ak kúpna cena
nehnuteľností bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi boli
obidvaja manželia, ktorí obidvaja jasne prejavili vôľu nadobudnúť tieto nehnuteľnosti do bezpodielového

spoluvlastníctva,právetátovôľajerozhodujúcazhľadiskaurčenia,činehnuteľnostipatriaalebonepatria
do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Ak manželia písomnou a registrovanou kúpnou zmluvou
ako kupujúci nesporne prejavili zhodnú vôľu nadobudnúť označené nehnuteľnosti do bezpodielového
spoluvlastníctva, potom bez ohľadu na to, že kúpna cena bola zaplatená z finančných prostriedkov
rodičov žalovaného (teda rodičmi žalovaného za obidvoch účastníkov), nemožno dôjsť k inému záveru,
než že označené nehnuteľnosti sa stali predmetom bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Nič

nebránilo tomu, aby kúpnu zmluvu ako kupujúci uzavrel sám žalovaný alebo jeho rodičia, a tak
nehnuteľnosti nadobudol do výlučného vlastníctva buď žalovaný alebo jeho rodičia.
Obdobný názor bol vyslovený v unesení NS SR sp. zn. 5Cdo/99/2011: "Ak by aj kúpna cena veci bola
celkom zaplatená z výlučných prostriedkov každého z manželov, avšak kupujúcimi boli obaja manželia
a obaja pri uzavretí kúpnej zmluvy prejavili vôľu nadobudnúť vec do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, stáva sa táto vec predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva."

10. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto ju
zamietol. Nebolo podstatné, či u žalovaných išlo o pôžičku alebo dar pre žalobkyňu, pretože ak by aj
naozaj išlo o dar, prejavila žalobkyňa vôľu nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, čomu zodpovedá obsah kúpnej zmluvy, vyššie popísaný.

11. Žalovaný bol plne úspešnou stranou, súd mu preto priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
(§ 255 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo
veci samej.(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.