Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/175/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216200194
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8216200194.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcov: 1/ G. T., nar. XX.X.XXXX,
bytom J. XX, 2. K. T., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, obaja zastúpení: JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak,
advokát, so sídlom kancelárie Dlhý rad 16, Bardejov, proti žalovanej: C. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom
J. XXX, zastúpená: JUDr. Ivan Savčák, advokát, Partizánska 45, Bardejov, o zrušenie podielového

spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č.k. 3C/17/2016 - 50
zo dňa 10.04.2018 v spojení s opravným uznesením, č.k. 3C/17/2016 - 64 zo dňa 25.07.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie v spojení s opravným uznesením č.k. 3C/17/2016 - 64 zo dňa 25.07.2018 vo
výroku o zastavení konania.

II. Zrušuje uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. Vyslovil, že žalovanému priznáva nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ustanovením § 163 ods. 1, 2 a § 256 ods. 1

a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa v konaní vedenom Okresným súdom Bardejov pod
sp.zn. 3C/101/2015 žalobou doručenou súdu dňa 20.2.2015 voči žalovanej a pôvodne i voči S. J.
domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva. Uznesením zo dňa 5.8.2015 č.k. 3C/101/2015-43 súd
konanie voči S. J. zastavil a nárok žalobcov 1/ a 2/ vylúčil na samostatné konanie, ktoré je vedené pod

sp.zn. 3C/17/2016.

4. Opravným uznesením opravil odôvodnenie uznesenia zo dňa 10.04.2018 v odseku 2, ktoré správne
znie, že uznesením zo dňa 13.09.2017 konanie prerušil v súlade s ustanovením § 163 ods. 1 CSP. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.09.2017. Právoplatnosťou uznesenia začala plynúť lehota
šiestich mesiacov, počas ktorej konanie spočíva. Vzhľadom k tomu, že žiadna zo strán nepodala návrh

na pokračovanie v konaní a lehota šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania
už uplynula, súd konanie v súlade s ustanovením § 163 odsek 2 C.s.p. zastavil.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že o nároku na náhradu trov konania súd
rozhodol podľa ustanovenia § 256 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 C.s.p. Žalobcovia tým, že nepodali
návrh na pokračovanie v konaní procesne zavinili jeho zastavenie, preto súd priznal nárok na náhradu

trov konania protistrane, t.j. žalovanej. O výške trov žalovaného súd rozhodne po právoplatnosti tohto
uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.6. Proti uzneseniu v spojení s opravným uznesením podali odvolanie žalobcovia. Zároveň v odvolaní
žiadali o odpustenie zmeškania lehoty a podali návrh na pokračovanie v konaní. Vytýkali súdu prvej

inštancie pisársku chybu, keď pôvodne v odseku 2 uviedol, že konanie medzi stranami sporu zastavil, čo
odôvodňoval prerušením konania, a to uznesením zo dňa 23.01.2017 v právnej veci č.k. 2C/48/2015 -
73. Toto konanie je však iným súdnym konaním, teda nie je to súdne konanie v právnej veci, ktorú uviedol
súd prvej inštancie. Zároveň žalobcovia namietali výrokovú časť uznesenia, kde sa priznáva nárok na
náhradu trov konania žalovanému vo výške 100 %. Uviedli, že zmyslom právnej úpravy uvedenej v

ustanovení § 256 ods. 1 CSP je sankčná náhrada trov konania uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich
vznik zavinil. V danom prípade bolo povinnosťou súdu prvej inštancie z hľadiska zmyslu právnej normy
upravenej v § 256 ods. 1 CSP, najmä s poukazom na ustanovenie § 263 ods. 1, 2 CSP skúmať procesnú
zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách, nakoľko tieto zhodne navrhli
pojednávanie odročiť na dobu troch mesiacov. Avšak v prejednávanej veci súd prvej inštancie zastavil
konanie vzhľadom k tomu, že žiadna zo strán nepodala návrh na pokračovanie v konaní. Procesné

zastavenie konania mali teda zaviniť obe procesné strany a v Civilnom sporovom poriadku absentuje
ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania z dôvodu procesného zavinenia oboch strán,
teda z dôvodu, že obe strany sporu procesne zavinili zastavenie konania. Súd prvej inštancie nesprávne
vec právne posúdil, v dôsledku čoho nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenia príslušných
právnych predpisov na skutkový a právny stav, čo viedlo k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, najmä s

poukazom na princíp všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok.
Preto navrhli uznesenie zrušiť. Zároveň navrhli, aby konajúci súd zmeškanú lehotu na podanie návrhu
na pokračovanie v konaní odpustil. Návrh na odpustenie lehoty podľa § 122 CSP podali žalobcovia z
dôvodu mimoriadnej pracovnej zaneprázdnenosti v zahraničí a zároveň zhoršením zdravotného stavu a
následnej hospitalizácie v trvaní od 12.12.2017 do 29.03.2018 otca žalobkyne v 2. rade, v dôsledku čoho

nebolo v ich silách uskutočniť mimosúdne rokovania, nakoľko len otec žalobkyne v 2. rade osobne pozná
a má vedomosť o všetkých rozhodujúcich skutočnostiach a udalostiach, ktoré sa odohrali v minulosti
a bezprostredne súvisia s prejednávanou vecou a nárokom žalobcov. Preto navrhli, aby súd v konaní
pokračoval.

7. Súd prvej inštancie uznesením č.k.3C/17/2016 - 68 zo dňa 31.08.2018 zamietol návrh žalobcov na
odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v súdnom konaní z 25.05.2018. Toto
uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 122 CSP. Konštatoval, že ospravedlniteľné
dôvody zmeškania môžu byť rozmanité, napr. živelná pohroma, nehoda, úraz, závažné rodinné
komplikácie, alebo náhle ochorenie, vždy však pod podmienkou, že ich dôsledkom bolo vylúčenie

možnosti urobiť úkon. Určitá skutková okolnosť môže byť ospravedlniteľným dôvodom v zmysle §
122 C.s.p. len vtedy, pokiaľ medzi ňou a zmeškaním lehoty je príčinná súvislosť. Na jej preukázanie
treba doložiť, že k zmeškaniu došlo len v dôsledku tejto okolnosti, a že nebyť tejto prekážky, nedošlo
by k zmeškaniu lehoty. Ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania sa vždy posudzuje podľa okolností
konkrétnehoprípadu.Otom,čisúsplnenéuvedenépodmienky,rozhodujesúdnazákladepreukázaných

skutkových okolností. Po preskúmaní dôvodov uvádzaných v návrhu na odpustenie zmeškania lehoty
na podanie návrhu na pokračovanie prerušeného konania súd dospel k záveru, že tomuto nemožno
vyhovieť. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili pracovnou zaneprázdnenosťou a zdravotnými ťažkosťami
otca žalobkyne 2/. Súd k týmto dôvodom uvádza, že žalobcovia súdu nepredložili žiadne dôkazy o
tvrdenej pracovnej zaneprázdnenosti, navyše ani neuviedli, koho sa uvedená zaneprázdnenosť týkala.

Pokiaľ ide o zdravotný stav C. G., otca žalovanej 2/, súd k tejto skutočnosti uvádza, že táto osoba nie je
stranousporu.Žalobcoviamalipočasšiestichmesiacovvykonaťúkonysmerujúcekmimosúdnejdohode
a v prípade, ak by k takej dohode nedošlo, mali v prípade, ak by chceli v konaní pokračovať, podať
návrh na pokračovanie v konaní. Okolnosť spočívajúcu v nemožnosti vykonať mimosúdne rokovania
so žalovanou len z dôvodu neprítomnosti osoby odlišnej od osôb, ktoré sú stranou sporu nemožno

vyhodnotiť ako ospravedlniteľný dôvod. Zákonom predpísané podmienky podľa vyššie citovaného
ustanovenia § 122 C.s.p. navyše musia byť splnené súčasne (ospravedlniteľný dôvod a urobenie
zmeškaného úkonu do 15 dní od odpadnutia prekážky), preto v danej veci bolo potrebné okrem
ospravedlniteľného dôvodu uviesť v návrhu na odpustenie zmeškania lehoty aj prekážku, kedy a ako
odpadla, aby súd dokázal posúdiť splnenie podmienok podľa § 122 C.s.p., a teda aj odčítať predpísanú

lehotu na urobenie zmeškaného úkonu. Od momentu odpadnutia prekážky má potom strana 15 dní na
požiadanie o odpustenie zmeškania lehoty, a zároveň na podanie zmeškaného úkonu. Je nesporné,
že žalobcovia reagovali až vtedy, keď im bolo doručené uznesenie o zastavení konania (uznesenie
doručené 09.05.2018, návrh na odpustenie zmeškania lehoty vrátane zmeškaného úkonu doručenýdňa 25.05.2018). Teda nie v lehote 15 dní po odpadnutí prekážky, ale až ako reakcia na zastavovacie
uznesenie. Za tejto situácie súd musel návrh zamietnuť.

8. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná, aj keď uvedené vyjadrenie je označené ako vyjadrenie
k odvolaniu žalovaného zo dňa 09.05.2018, sp.zn. 5Csp/32/2017, ide zrejmé iba o chybu v písaní,
lebo z dôvodov vyjadrenia vyplýva, že ide o vyjadrenie vo veci 3C/17/2016 o zrušenie podielového
spoluvlastníctva. Zároveň, že žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu podáva toto
vyjadrenie aj čo do žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty. Žalovaná považuje odvolanie žalobcov za

neopodstatnené a bezpredmetné. Odvolanie žalobcov smeruje nie proti samotnému výroku, ale proti
odôvodneniu rozhodnutia. Tvrdenie žalobcov je absolútne irelevantné, a to vzhľadom na skutočnosť,
že samotné uznesenie o zastavení konania zo dňa 10.04.2018 vo svojom úvode obsahuje správnu
spisovú značku a v predmetnom druhom odseku odôvodnenia je zrejmá iba chyba v písaní, čím
žalobcovia odôvodnili nimi podané odvolanie. Samotné odvolanie žalobcov teda nesmeruje proti výroku
o zastavení konania, teda odvolací súd by na predmetné odvolanie nemal prihliadnuť, a to s poukazom

na neprípustnosť odvolania, ktoré bolo podané proti odôvodneniu uznesenia, čo do odvolania žalobcov
smerujúce proti výroku, ktorým súd priznal nárok žalovanej na náhradu trov konania voči žalobcom
v rozsahu 100 %. Rovnako žalovaná považuje toto odvolanie za irelevantné a nedôvodné. Práve
žalobcovia mali byť v tomto prípade bdelými tak, aby došlo k zachovaniu zásady právo patrí bdelým.
Nakoľko je zrejmé, že žalovaná nebude mať záujem na pokračovaní v spore, v ktorom vystupuje ako

pasívne legitimovaná a zastavenie konania z dôvodu nepodania návrhu na pokračovanie v konaní
je de facto v jej prospech. Z uvedeného vyplýva, že nepodanie návrhu zo strany žalovanej nie je
možné charakterizovať ako pasivitu v spore, v dôsledku čoho by žalovanej nemal byť priznaný nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 5 Sžf 65/2011 a na nedôvodnosť podanej žiadosti o odpustenie zmeškania

lehoty a na znenie ustanovenia § 122 CSP. Hospitalizácia pána G. nie je akceptovateľná ako dôvod
odpustenia zmeškania lehoty, lebo ide o dôvod na strane svedka, ktorým pán G. nesporne je. Vzhľadom
na skutočnosť, že tento nie je ani stranou sporu ani zástupcom ani procesným opatrovníkom. Dôvod ako
pracovnázaneprázdnenosťniejevovšeobecnostiakceptovanýakoospravedlniteľnýdôvod,prektorýby
malodôjsťkodpusteniuzmeškanialehoty.Rovnakožalobcovianepreukázalisplnenieďalšejpodmienky,

a to podanie návrhu v lehote 15 dní po napadnutí prekážky. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali
kedy im pracovná zaneprázdnenosť v zahraničí skončila a teda či predmetný návrh podávajú včas, to
je zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Preto navrhli, aby odvolací súd potvrdil uznesenie ako vecne
správne a priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si táto uplatňuje.

9. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcov bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcov dňa 02.10.2018.
Ďalšie vyjadrenie odvolaciemu súdu predložené nebolo.

10. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad iných ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP.

Vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 a contrario a zistil, že odvolanie
žalobcov čo do zastavenia konania nie je dôvodné a čo do trov konania dôvodné je.

11. Súd prvej inštancie čo do zastavenia konania v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na

týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spolu s opravným uznesením č.k.3C/17/2016 - 64 zo dňa
25.07.2018 okrem výroku o trovách konania, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. K prerušeniu konania uznesením zo dňa 13.09.2017 došlo na základe zhodného návrhu strán

v zmysle ustanovenia § 163 CSP na pojednávaní, kde boli obe strany prítomné. Zo zápisnice z
pojednávania na č.l. 37 vyplýva, že po vzájomnej rozprave právni zástupcovia dospeli k záveru, že začnú
mimosúdne rokovania a pokúsia sa zámer, ktorý chcú žalobcovia dosiahnuť žalobou realizovať tak, aby
boli obe strany spokojné a neboli ukrátení na svojich vlastníckych právach. Zhodne navrhli pojednávanie
odročiť na dobu troch mesiacov. Sankciou za pasivitu strán v prebiehajúcom spore je povinné prerušenie

konania minimálne na tri mesiace. Rovnako z tohto ustanovenia vyplýva v prípade pasivity strán, teda
nielen žalobcov, ale aj žalovanej následok spočívajúci v zastavení konania za predpokladu nepodania
návrhu na pokračovanie v konaní do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. V
prejednávanej veci obe strany navrhli prerušenie konania a následne ani jedna z nich nenavrhla v konanípokračovať, v dôsledku čoho muselo byť konanie v súlade s ustanovením § 163 CSP zastavené. Na
zastaveníkonaniasapodieľaliobestrany.Ktomuodvolacísúduvádza,žežalobcoviasícepodaližiadosť
oodpusteniezmeškanialehotyanávrhnapokračovanievkonaní,aleuznesenímč.k.3C/17/2016-68zo

dňa 31.08.2018 bol návrh žalobcov na odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie
v súdnom konaní 25.05.2018 zamietnutý. Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcov dňa
13.09.2018, kedy toto uznesenie, proti ktorému nemožno podať odvolanie nadobudlo právoplatnosť.

13. Rozhodnutie o zastavení konania teda bolo vecne správne. Preto ho odvolací súd postupom

vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP ako vecne správne potvrdil.

14. Inak je to čo do rozhodnutia vo výroku o trovách konania. Zastavenie konania je v danom prípade
dôsledkom procesného postupu nevyhnutne daného na oboch stranách sporu. Z oboch strán sporu tu
musí byť v prvom rade návrh na prerušenie konania a rovnako z oboch strán sporu tu musí byť pasivita
spočívajúca v absencii návrhu na pokračovanie v konaní podaného v stanovenej lehote. Preto nebolo

správne pripočítať procesné zavinenie zastavenia konania iba žalobcom. Nielen žalobcovia procesne
zavinili zastavenie konania, ale javí sa, že aj žalovaná, pretože táto tiež návrh na pokračovanie v
konaní nepodala. Žalovaná však vo vyjadrení uvádza, prečo podľa jej názoru majú mať procesnú aktivitu
smerujúcu k podaniu návrhu na pokračovanie v konaní primárne žalobcovia. Zároveň prečo by malo
byť zastavenie konania z dôvodu, že je pasívne legitimovaná v jej prospech. Zároveň, že vo veci bolo

viac pojednávaní, na ktorých sa nielen že žalobcovia osobne nezúčastnili, ale na týchto pojednávaniach
neboli predložené ani relevantné dôkazy, ktoré by dosvedčovali pravdivosť ich tvrdení. Naproti tomu
žalovaná mala byť nútená sa v tomto konaní procesne brániť a zabezpečiť si tak právne zastúpenie v
spojitosti s čím jej vznikli aj náklady. Z dôvodu, že ide o nové skutočnosti, ktorými sa súd prvej inštancie
nezaoberal a odvolací súd sa obáva porušenia práva na spravodlivý proces na strane oboch procesných

strán, považoval za účelné uznesenie vo výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm
b/ zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 391
ods. 1 a 3 CSP.

15. Úlohou súdu prvej inštancie bude sa znova zaoberať otázkou procesného zavinenia zastavenia

konania. Súd prvej inštancie sa vyporiada vo veci tak s vyjadrením žalobcov, ako i žalovanej. V novom
rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396
ods. 3 CSP.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.