Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/85/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216201149
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216201149.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela

Ilavského a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31
575 951, Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: C. P., nar. X. K. XXXX, H. XXX/XX, C., o 2.463,90 € s
prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5 C 29/2016-51
z 26. júla 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavom výroku čiastočne mení tak,
že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni ďalších 272,93 € s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
269,64 € od 17. novembra 2015 do zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti zamietavého výroku napadnutý rozsudok potvrdzuje.
III. Vo výroku o zročnosti dlhu v splátkach napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že
žalovanej povoľuje splácať plnenie priznané žalobkyni v napadnutom rozsudku, ako aj v tomto rozsudku
v mesačných splátkach po 90 € zročných vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca počnúc po
právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s jednou splátkou má za následok zročnosť celého plnenia.

IV. Žalobkyni priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov celého konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 5 C 29/2016-51 súd prvej inštancie (I) zaviazal žalovanú zaplatiť

žalobkyni 2.311,84 € s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17. novembra 2015 na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 0000000000204171 - pôžička z 20. apríla 2015, (II) zamietol žalobu vo zvyšnej
časti (t. j. 152,06 € na istine, 2,30 € na poplatku za poistenie, 117,58 € na vyčíslenom úroku, 0,99 € na
vyčíslenom úroku z omeškania, 17,9 % ročný úrok z 2.463,90 € od 17. novembra 2015 a 5 % ročný úrok
z omeškania z 269,64 € od 17. novembra 2015), (III) priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na 78,96 %
trov konania a (IV) povolil žalovanej splácať dlh v splátkach po 70 € mesačne.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:

3.1 Žalobkyňa ako banka a žalovaná uzavreli 20. apríla 2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
0000000000204171, podľa ktorej mala žalobkyňa poskytnúť žalovanej úver 2.500 € s dohodnutou
úrokovou sadzbou 17,9 %. Úver mal byť splatený 108 anuitnými splátkami po 47,04 €, pričom prvá
mala byť splatná 14. mája 2015, ďalšie vždy do 14. dňa kalendárneho mesiaca a posledná mala byť
splatná 15. apríla 2024. Okrem toho bola určená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), priemerná

RPMN, Poplatok za poskytnutie úveru bol 75 €. Súčasne bol dohodnutý súbor poistenia A s mesačným
poplatkom 1,15 €. Úver mal byť poskytnutý „za podmienok uvedených v tejto zmluve, v Obchodných
podmienkach pre úvery občanom..., ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť...“ (ods. 1.1 zmluvy).3.2 Úver bol žalovanej poskytnutý, tá zaplatila 14. mája a 15. júna 2015 po 47,04 €, dňa 14. júla
2015 sumu 1,71 € a 20. augusta 2015 sumu 81,10 €. Ďalšie splátky nezaplatila, preto ju žalobkyňa
18. septembra 2015 vyzvala na zaplatenie nedoplatku do 23. septembra 2015. Žalovaný nedoplatok

nezaplatila ani tak, preto ju žalobkyňa vyzvala na zaplatenie celého dlhu do 17. novembra 2015.

3.3 Žalovaná pracuje ako zdravotná sestra s príjmom 700 € mesačne. Na bývanie platí 300 € a má
jednu vyživovaciu povinnosť.

4. Právne súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva o spotrebiteľskom úvere z 20. apríla 2015 je
spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, ako aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere
podľa zákona č. 129/2010 Z. z., ktorá musí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 cit. zákona. Dospel k
záveru, že táto zmluve neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona, teda výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Citovanému ustanoveniu nevyhovuje zmluva,
ktoré neobsahuje vyčíslenie splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto zmluva sa tak považuje za

bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. a žalobkyňa má nárok len
na vrátenie istiny. Žalovaná dostala od žalobkyne 2.500 €, zaplatila 188,16 €, má teda nárok na vrátenie
rozdielu 2.311,84 €, ktoré žalobkyňa oprávnene zosplatnila. Nárok na úrok z omeškania vyplýva z § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení nariadenia č. 20/2013 Z.
z. S ohľadom na pomery žalovanej jej umožnil splácať dlh v splátkach po 70 €, čo zabezpečí návratnosť

dlhu do troch rokov. Záverom súd poukázal na to, že zmluva je v rozpore s § 53c Občianskeho zákonníka
čiastočne vyhotovená menším písmom, čo spôsobuje jej neplatnosť.

5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom zmeniť ho tak, že sa žalobe
celkom vyhovie a žalovaná sa zaviaže zaplatiť celý dlh v lehote troch dní od právoplatnosti. Nesúhlasila

s názorom súdu prvej inštancie, že v texte zmluvy musia byť jednotlivé splátky rozdelené na istinu a
úroky. Súčasťou zmluvy sú aj obchodné podmienky pre úvery občanom, ktoré v ods. 2.5.3 upravujú tzv.
anuitné splácanie. Každá anuitná splátka sa skladá z časti istiny a riadnych úrokov, pričom v priebehu
splácanie sa podiel jednotlivých častí mení. Rozpis každej splátky je obsahom amortizačnej tabuľky,
ktorú banka klientovi poskytne kedykoľvek a bezplatne. Tú istú informáciu obsahujú aj tzv. štandardný

formulár informácií o spotrebiteľskom úvere. Presné rozdelenie každej jednotlivej splátky by spôsobil
zneprehľadnenie a nižšiu zrozumiteľnosť zmluvy, keď v prerokúvanej veci by to znamenalo rozpísať 108
mesačných splátok. Žalobkyňa v tomto smere poukázala aj na navrhovanú novelu zákona č. 129/2010
Z. z. z októbra 2015, ako aj na návrhy generálnej advokátky z 9. júna 2016 vo veci C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová (ods. 58 a 59). Ďalej žalobkyňa vytkla súdu prvej inštancie, že povolenie

splátok žalovanej nesprávne oprel o § 160 O. s. p., keď C. s. p. takýto postup neumožňuje. Okrem
toho súd prvej inštancie vyšiel len z tvrdení žalovanej, ktorú bližšie neoveroval, čím nedostatočne zistil
skutkový stav. Žalobkyňa nesúhlasila konečne ani s názorom, že zmluva odporuje § 53c Občianskeho
zákonníka, keď súd prvej inštancie svoj záver riadne neodôvodnil a žalobkyňa kvôli hospodárnosti
doručila súdu prvej inštancie svoje obchodné podmienky vytlačené po viac stránok na jednu stranu.

6. Žalovaná sa k odvolaniu doručenému 13. februára 2017 nevyjadrila.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce
konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani

dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho
preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti
(§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

8. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav

reprodukovaný v odsekoch 3.1 až 3.3 tohto rozsudku. Odvolací súd však tejto skutkový stav dopĺňa
týmito skutkovými zisteniami:

Obchodné podmienky pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s., účinné od 30. mája 2015 (č.
l. 30 až 35) obsahujú okrem iného tieto ustanovenia:

»1. Základné pojmy a ich význam
Pojmy často používané v týchto obchodných podmienkach:
anuitná splátka - rovnomerná splátka úveru zahŕňajúca splácanie príslušnej časti istiny i úroku mesačne
vždy v termíne splatnosti uvedenom v zmluve...čerpanie úveru - poskytnutie peňažných prostriedkov klientovi na základe žiadosti..., a to jednorazovo
alebo postupne (v tento deň sa začína poskytnutá časť prostriedkov začína úročiť)
fixná (pevná) úroková sadzba - úroková sadzba dohodnutý medzi klientom a bankou na celé obdobie

trvania úveru...
2. VŠEOBECNE O ÚVEROCH...
2.4 Úročenie...
Klient je povinný platiť úrok z peňažných prostriedkov. Úver sa úročí denne odo dňa prvého čerpania
úveru (vrátane) do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru (vrátane) zo sumy aktuálneho zostatku

čerpaného úveru. Úrok sa stanovuje percentuálne na ročnej báze. Výška úroku sa počíta podľa počtu
skutočne uplynutých dní a roka v trvaní 360 dní s použitím nasledovného vzorca
P= A * D * R
360 * 100
kde:
P je príslušná suma úroku; A je suma úveru...; D je počet skutočne uplynutých dní; R je úroková sadzba.

Obdobný vzorec sa použije pri výpočte úroku z omeškania...
2.5 Splácanie istiny a platenie úrokov a ostatného príslušenstva
2.5.1 SPLÁCANIE ISTINY
... Pokiaľ nie je dohodnuté inak, spláca sa istina úveru anuitným spôsobom (formou konštantnej anuity).
2.5.2 PLATENIE ÚROKOV

Pokiaľ nie je... určené alebo dohodnuté inak, platia sa riadne úroky ako súčasť anuitnej splátky.
2.5.3 ANUITNÉ SPLÁCANIE
Splácanie anuitným spôsobom (formou konštantnej anuity! znamená, že úver je splácaný v pravidelných
mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru (anuita) je rovnaká... a skladá sa za časti splátky
istiny úveru (amortizácia úveru) a časti pripadajúcej za platbu riadnych úrokov z úveru...

2.8 Zmeny okolností na strane klienta a predčasná splatnosť
Každá z nasledovných právnych skutočností sa bude považovať za zmenu okolností, za ktorých došlo
k uzatvoreniu zmluvy o úvere na strane klienta...
(a) (nezaplatenie) klient nezaplatí ktorúkoľvek čiastku dlžnú podľa zmluvy o úvere ani do 3 mesiacov
po lehote jej splatnosti;...

Ak nastane akákoľvek zmena okolností, môže banka vyzvať klienta na predčasné splatenie úveru.
Doručením výzvy na predčasné splatenie úveru sa všetky čiastky, ktorú sú dlžné podľa zmluvy o úvere
(istina aj príslušenstvo) stanú splatnú okamžite alebo v deň určený bankou vo výzve adresovanej
klientovi...
3. PÔŽIČKA

3.1 Základné podmienky...
Banka poskytuje Klientom spotrebiteľské úvery formou splátkových úverov s produktovým označením
„Pôžička“...
3.7 Splácanie
Pôžička je splácaná formou anuitného splácania...«

9. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z
nesporných skutočností (§ 151 a § 186 ods. 3 C. s. p.) a z vykonaných dôkazov hodnotených vo
vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. Skutkové zistenia doplnené odvolacím súdom sú v podstate
len reprodukciou listinného dôkazu a boli urobené už súdom prvej inštancie, len v rozsudku neboli

dostatočne jasne vyjadrené.

10. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 20. apríla 2015 sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť peňažné
prostriedky žalovanej, ktorá sa zaviazal splácať ich v splátkach. Žalobkyňa poskytovala tento úver v
rámci svojho podnikania, žalovaná však nekonala na takýto účel, preto ich treba považovať za veriteľa

a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k tomuto dňu. Okrem toho žalobkyňa
spĺňala definíciu dodávateľa a žalovaná definíciu spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a zmluva z 20. apríla 2015 je tak spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 a 2 Obč. zák. Odvolací súd pritom dáva za pravdu žalobkyni, že

záver súdu prvej inštancie o neplatnosti tejto zmluvy pre rozpor s § 53c Občianskeho zákonníka
je celkom neodôvodnený a chýbajú preň základné skutkové zistenia. Podľa § 53c Obč. zák. totiž
nesmú byť cena a predmet zmluvy v spotrebiteľskej zmluve vyhotovenej písomne uvedené menším
písmom ako iná časť zmluvy. Ustanovenia všeobecných obchodných podmienok nesmú byť uvedenémenším písmom než ustanoví vykonávací predpis. Takým predpisom je nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z., ktoré v § 1b vyžaduje, aby toto písmo malo aspoň 1,9 mm. Súd prvej inštancie vo svojom
rozsudku neuvádza, akou veľkosťou sú podľa neho spísané všeobecné obchodné podmienky, a ak,

tak ktoré (žalobkyňa použila tak všeobecné obchodné podmienky, ako aj obchodné podmienky pre
úvery občanom účinné od 30. mája 2015). Neopisuje tiež, akým spôsobom túto veľkosť zistil (veľkosť
1,9 mm by si zrejme vyžadovala premeranie tzv. posuvným meradlom s nóniom, ľudovo „šublerou“).
Okrem toho je opodstatnená námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie neskúmal obchodné podmienky
pripojené k samotnej zmluve, ale ich znenie založené do súdneho spisu, ktoré je vytlačené v zhustenej

podobe (po 4 strany na jednu stránku formátu A4). V tejto časti je tak napadnutý rozsudok v podstate
nepreskúmateľný. Zároveň však z jeho obsahu vyplýva, že na tomto dôvode súd prvej inštancie svoj
záver o čiastočnom zamietnutí žaloby nezaložil, ale použil ho takpovediac obiter dictum. Vzhľadom na to
nepovažoval odvolací súd za potrebné vyvodzovať z jeho nepreskúmateľnosti osobitné závery v podobe
eventuálneho zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p.

11. Súd prvej inštancie však správne posúdil zmluvu z 20. apríla 2015 ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v právnej forme úveru v zmysle § 2 písm. d) v spojení s § 1 ods. 2 cit. zákona, ktorá musí spĺňať
všetky náležitosti podľa § 9 ods. 1 a 2 cit. zákona. Podľa neho potom neobsahuje náležitosť podľa §
9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., v dôsledku čoho je podľa § 11 ods. 1 písm. b) cit. zák.
bezúročná a bez poplatkov. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Súd prvej inštancie citoval

vo svojom rozsudku na podporu tohto názoru rozsudky tunajšieho súdu vydané v roku 2011, resp.
2012. Z ich verejne dostupného znenia možno dospieť k záveru, že sa týkajú zmlúv o spotrebiteľských
úveroch uzavretých v roku 2009, prípadne skôr. V danom čase však spotrebiteľské úvery upravoval
zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorým bola do právneho poriadku Slovenskej
republiky prebratá smernica Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných

právnychpredpisovasprávnychopatreníčlenskýchštátov,ktorésatýkajúspotrebiteľskéhoúveru.Podľa
čl. 15 cit. smernice táto smernica nezamedzuje členským štátom, aby udržiavali a prijímali prísnejšie
ustanovenia na ochranu spotrebiteľov konzistentné s ich záväzkami zo zmluvy (o založení Európskeho
hospodárskeho spoločenstva). Uvedená smernica teda sledovala tzv. minimálnu harmonizáciu, ktorá
umožňovala členským štátom prijímať a teda aj vykladať národné právo prísnejšie než sú požiadavky

vyplývajúce z citovanej smernice. Z tohto hľadiska teda bolo možné ustanovenie § 4 ods. 2 písm.
i) zákona č. 258/2001 Z. z. [obsahovo v podstate zodpovedajúce ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z. z.] vykladať tak, ako to urobil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, teda
tak, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia obsahovať presné rozdelenie jednotlivých splátok na
splátku istiny, úrokov a iných poplatkov. V prerokúvanej veci však žalobkyňa svoj nárok opiera o zmluvu

z 20. apríla 2015 uzatvorenú v čase účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z., ktorým bola do právneho
poriadku Slovenskej republiky implementovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Čl.
22 ods. 1 cit. smernice ustanovuje, že keďže smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské
štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od

ustanovení tejto smernice. Z toho vyplýva, že táto smernica sleduje tzv. úplnú harmonizáciu úpravy
zmlúv o spotrebiteľskom úvere, od ktorej sa členské štáty nesmú odchýliť ani v prospech spotrebiteľa.
Citovaný záver vo vzťahu k náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyslovene potvrdil aj Súdny
dvor Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej. Ten vo svojom
rozsudku z 15. novembra 2016 vyslovil, že čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48/ES o zmluvách

o spotrebiteľskom úvere „sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave“.

12. Ako už bolo uvedené, táto smernica bola do právneho poriadku Slovenskej republiky
implementovaná práve zákonom č. 129/2010 Z. z. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ sa
musia vnútroštátne ustanovenia v čo najväčšej miere vykladať a uplatňovať v súlade so smernicami.
Vnútroštátne súdy teda musia vnútroštátne právo v najväčšej možnej miere vykladať v zmysle znenia a

účelu smernice, aby bol dosiahnutý výsledok, ku ktorému táto smernica smeruje (porov. z posledného
obdobia napr. rozsudok SD EÚ z 25. apríla 2013 vo veci C-81/12, Asociaţia ACCEPT proti Consiliul
Naţional pentru Combaterea Discriminării, ods. 71). Vyžaduje sa, aby vnútroštátne súdy urobili všetko,
čo je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac ich výkladové metódy, s cieľomzaručiť úplnú účinnosť predmetnej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným
smernicou (porov. z posledného obdobia rozsudok SD EÚ z 24. januára 2012 vo veci C-282/10, Maribel
Dominguez proti Centre informatique du Centre Ouest Atlantique a Préfet de la région Centre, ods. 27).

Z citovaných zásad tak pre súdy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť, aby pri výklade § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 20. aprílu 2015 v čo najväčšej možnej miere vzali
do úvahy znenie a účel tých ustanovení smernice, na ktorých implementáciu bolo toto ustanovenie do
nášho právneho poriadku zavedené, aby zaručili tejto smernici úplnú účinnosť. Podľa už uvedeného
bolo toto ustanovenie zavedené do právneho poriadku na účel implementácie čl. 10 ods. 2 písm. h)

a i) smernice 2008/48/ES. Preto je povinnosťou súdov prihliadať na výklad tohto ustanovenia podaný
Súdnym dvorom EÚ pri výklade § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Z toho potom vyplýva, že taký výklad
§ 9 ods. 2 písm. k) cit. zák., podľa ktorého by zmluva musela „rozkľúčovať“ (rozvrhnúť) každú jednotlivú
splátku na istinu, úroky a poplatky, odporuje cit. ustanoveniam smernice a znamenal by, že takýmto
ustanovením Slovenská republika porušuje právo Európskej únie (ktoré v čl. 22 ods. 1 cit. smernice
zakazuje odchylnú úpravu, ako to konštatuje aj Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku). Možný je teda len

opačný výklad tohto ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., teda že takéto rozvrhnutie splátok v zmluve
nie je potrebné. Takýto výklad pritom nemožno považovať za výklad contra legem, ktorý by odporoval
zneniu § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. V ňom zvolenú formuláciu totiž možno vyložiť
aj tak, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. V zmluve by však postačovalo
uviesť termín splátky ako jedného balíka, v ktorom je zahrnutá istina, úrok a poplatky. Ani dôvodová

správa a v nej obsiahnutá tabuľka zhody (Národná rada Slovenskej republiky, IV. volebné obdobie, tlač
1421) nenaznačujú, že by zákonodarca sledoval sprísnenie požiadavky zakotvenej v smernici 2008/48/
ES (porov. aj Borkovičová, V.: Pokus o demýtizáciu rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej. Súkromné právo, roč. III, č. 2/2017, s. 70).

13. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere z 20.
apríla 2015 obsahuje jasné určenie „anuitnej splátky“ vo výške 47,04 € a dátumu splatnosti jednotlivých
splátok odkazom na presný dátum prvej splátky (14. mája 2015), kalendárne určený dátum ďalších
splátok (14. deň v mesiaci) a na dátum poslednej splátky (15. apríla 2024). Podľa odvolacieho súd
tak táto zmluva ako taká spĺňa náležitosti § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. interpretovaného v zhode s

rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia
proti Klára Bíróová. Opačný názor súdu prvej inštancie tak nemožno považovať za správny. V dôsledku
toho nemožno za správny považovať ani jeho názor, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.

14. Súčasťou tejto zmluvy sa podľa jednoznačného znenia jej ods. 1.1 stali aj obchodné podmienky

pre úvery občanom. Zo znenia oddielu 1 (definícia anuitnej splátky), ale aj ods. 2.4 a 2.5.1 až 2.5.3
týchto obchodných podmienok, zreteľne vyplýva, že sa nimi spláca tak časť istiny, ako aj úrok z istiny.
Pri tomto spôsobe úročenia sa postupuje tak, že sa najskôr vypočíta úrok z istiny za obdobie od dátumu
poslednej splátky do splatnosti príslušnej splátky a z tejto splátky sa najskôr uhradí takto vypočítaný
úrok. Zvyšok splátky sa použije na zníženie (amortizáciu) istiny a ďalšie úroky sa počítajú rovnakým

spôsobom z takto zníženej istiny. Z toho vyplýva, že aj splácanie samotnej istiny je rozvrhnuté do (vopred
určených a vypočítateľných, aj keď v zmluve výslovne nevyčíslených) splátok, keďže každá v zmluve
dohodnutá splátka v sebe obsahuje istinovú a úrokovú časť. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že
žalobkyňaposkytlažalovanejdohodnutých2.500€ihneď20.apríla2015aodtohtodňasapodľaods.2.4
obchodných podmienok začalo úročenie istiny dohodnutou sadzbou 17,9 % ročne. Žalovaná postupne

uhradila dve celé splátky, ako aj ďalšiu sumu k 20. augustu 2015. Žalobkyňa sa v rámci svojho nároku
do zosplatnenia úveru (do 16. novembra 2015) domáhala zaplatenia istiny 2.463,90 €, úroku 117,58 €,
poplatku za poistenie 2,30 €, ako aj úroku z omeškania 0,99 € (pozri podanie došlé 29. apríla 2016, č. l.
28). Takto uplatnená suma istiny je výsledkom započítania jednotlivých splátok uhradených žalovanou
počas trvania zmluvy a ako taká zodpovedá výsledkom úročenia a započítavania jednotlivých splátok

žalovanou v súlade s ods. 2.5.1 až 2.5.3 obchodných podmienok. Takisto úrok z istiny k 16. novembru
2015 dosiahol žalobkyňou vyčíslených 117,58 € a úrok z omeškania sumu 0,99 €. Pretože žalovaná
neuhradila tri splátky úveru, žalobkyňa v súlade s § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
a s dohodou obsiahnutou v ods. 2.8 písm. a) obchodných podmienok po predošlom bezvýslednom
upozornení vyzvala 16. novembra 2015 žalovanú na predčasné splatenie všetkých uvedených nárokov.

Nárok na poplatok za poistenie 1,15 € mesačne jasne vyplýva zo základných ustanovení úverovej
zmluvy.15. Žalobkyňa si však ďalej uplatňovala nárok na zmluvný (dohodnutý) úrok vo výške 17,9 % aj po
zosplatnení, a to až do úplného splatenia. Podľa názoru odvolacieho súdu mu však takýto úrok nepatrí.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorým sa zmluva medzi žalobkyňou a žalovanou spravuje

podľa § 52 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka, možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky.
Citované ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu vychádzajú zo zásady, že veriteľ má nárok na
úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke. Inak
povedané, zmluvná odplata patrí veriteľovi len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v
súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so

zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného
zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky,
a tieto možno zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad
by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich
peňažné prostriedky na základe zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým
iným veriteľom peňažných prostriedkov. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. je totiž maximálna sadzba úrokov

z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov.
judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania
aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala. Takáto možnosť by bola pritom dostupná
len veriteľom úverov a pôžičiek, keďže len tieto umožňujú dohodu o úroku na dobu užívania peňažných
prostriedkov. Žalobkyni tak od 17. novembra 2015 patrí len nárok na úrok z omeškania podľa § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.
februára 2013 v sadzbe o 5 % vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá k
17. novembru 2015 bola vo výške 0 %. Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
prerokúvanej veci (20. apríl 2015) sa súdom prvej inštancie citované znenie nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. účinné do 31. januára 2013 v prerokúvanej veci vôbec nemôže použiť.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je vo
výroku vecne správny. Žalobkyňa mala podľa uvedeného k 16. novembru 2015 nárok na zaplatenie
istiny 2.463,90 €, úroku 117,58 €, poplatku za poistenie 2,30 € a úroku z omeškania 0,99 €, ako aj
pokračujúceho úroku z omeškania zo sumy 2.581,48 € (istiny a úroku) od 17. novembra 2015. Súd prvej

inštancie jej však priznal len nárok na zaplatenie istiny 2.311,84 €, teda o 152,06 € menej, a nárok na
poplatok za poistenie, úrok a úrok z omeškania jej nepriznal vôbec. Žalobkyňa však má ešte aj nárok
na zaplatenie zvyšku istiny, poplatku za poistenie, ako aj vyčísleného úroku a úroku z omeškania do
16. novembra 2015 v celkovej výške (152,06 + 2,30 + 117,58 + 0,99 =) 272,93 €, ako aj pokračujúceho
5 % ročného úroku z omeškania zo sumy (152,06 + 117,58 =) 269,64 € od 17. novembra 2015. Preto

odvolacísúdnapadnutýrozsudokvjehozamietajúcejčastipodľa§388C.s.p.čiastočnezmenilažalobe
žalobkyne vyhovel aj čo do uvedených súm (výrok I). Vo zvyšnej napadnutej časti, v ktorej sa žalobca
domáhal zaplatenia riadneho úroku po zosplatnení, však žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Preto súd
prvej inštancie vo výsledku rozhodol správne, keď ju zamietol, a odvolací súd tak rozsudok súdu prvej
inštancie v tejto časti ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil (výrok II).

17. Nemožno však súhlasiť s námietkami žalobkyne o tom, že výrok o povolení splátok je založený na
aplikácii nesprávneho zákona, keď z ods. 31 a 32 odôvodnenia napadnutého rozsudku je celkom zrejmé,
že súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 232 ods. 2 až 4 C. s. p. účinného od 1. júla 2016, teda aj v
čase vyhlásenia napadnutého rozsudku. Je pravdou, že § 160 ods. 1 O. s. p. dovoľoval výslovne súdu,

aby povolil splácať peňažné plnenie v splátkach. V § 232 C. s. p. síce chýba takéto výslovné oprávnenie,
to však neznamená, že by súd takéto oprávnenie nemal. Z § 232 ods. 4 C. s. p. totiž jasne vyplýva,
že sa v ňom takýto spôsob plnenia (v splátkach) predpokladá a predpokladá sa v ňom aj možnosť
rozhodnutia o strate výhody splátok. Takéto ustanovenia by nemali zmysel, ak by súd nemohol povoliť
splácať plnenia v splátkach. Vzhľadom na to takýmto výrokom samým osebe súd nerozhodol v rozpore

so zákonom. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie vyšiel len z tvrdení žalovanej, potom
treba poukázať na to, že podľa § 151 ods. 1 C. s. p. sa skutkové tvrdenie, ktoré protistrana nepoprela,
považujú za nesporné a súd z nich má podľa § 186 C. s. p. vychádzať. V prerokúvanej veci súd prvej
inštancienariadilnaprerokovanievecipojednávanie(§297C.s.p.),naktoréžalobkyňuriadnepredvolal.
Žalobkyňa mala možnosť sa na ňom zúčastniť a v súlade s § 151 C. s. p. poprieť tvrdenia žalovanej

o jej príjme, nákladoch na bývanie a vyživovacej povinnosti. Ak tak žalobkyňa neurobila, mohol súd
tieto skutkové tvrdenia považovať za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p. a vychádzať z nich. Popretie
skutkového tvrdenia v odvolaní (teda po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania, § 182 C. s. p.)
nie je prípustné, pretože odporuje zákonnej koncentrácii podľa § 154 C. s. p. Okrem toho žalobkyni ničnebránila sa nariadeného pojednávania zúčastniť a tvrdenia žalovanej poprieť tam, v dôsledku čoho je
popieranie týchto skutkových tvrdení neprípustnou novotou v odvolacom konaní [§ 366 písm. d) C. s. p.].
Aj odvolací súd teda musí vychádzať zo zistení súdu prvej inštancie, že žalovaná má mesačný príjem

700 €, náklady na bývanie 300 € a jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.

18. Súd prvej inštancie v podstate správne a v súlade s ustálenou judikatúrou uviedol, že pri povolení
splátok sa riadil tým, aby k splateniu dlhu došlo približne do troch rokov od právoplatnosti. Po zmene
napadnutého rozsudku vo veci samej a po zohľadnení toho, že v prerokúvanej veci bol žalobkyni

priznaný aj nárok na úrok z omeškania, ktorý už v čase rozhodovania odvolacieho súdu predstavuje
sumu 298,66 €. To spolu s priznanými nárokmi ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku predstavuje sumu
2.880,14 €, čo rozpočítané na 36 mesiacov predstavuje viac než 80 € mesačne. Aby sa vytvorila určitá
rezervaajnanabiehajúcenárokynaúrokyzomeškaniapočasobdobiasplácania,považujeodvolacísúd
za primeranú mesačnú splátku na úrovni 90 €. Vzhľadom na sociálnu situáciu žalovanej treba túto sumu
považovať aj za maximum toho, čo je schopná mesačne platiť bez ohrozenia výživy samej seba a svojej

rodiny. Z týchto dôvodov odvolací súd vecne nesprávny výrok napadnutého rozsudku o povolení splátok
podľa § 388 C. s. p. zmenil a žalovanej všetky plnenia povolil splácať splátkou 90 € mesačne (výrok III).
Strata výhody splátok podľa § 232 ods. 4 C. s. p. má pre žalovanú pôsobiť dostatočne motivačne na
to, aby určené splátky dodržiavala.

19. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla podľa § 369 ods. 2 C. s. p. odvolaciemu súdu povinnosť
rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Pretože žalobkyňa
bola vo výsledku plne úspešná (okrem nároku na úrok po zosplatnení), odvolací súd jej podľa § 255 ods.
1 v spojení s § 369 ods. 1 C. s. p. priznal nárok na náhradu všetkých trov konania (výrok IV).

20. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s.
p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne /dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.